Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 11, 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 41C/123/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209213124
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Oreničová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7209213124.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II. sudkyňou JUDr. Beátou Oreničovou v právnej veci navrhovateľa: Ing. J. U.,

nar. X.XX.XXXX, bytom F., E. XX/A, právne zastúpený JUDr. Zuzanou Komorovskou, advokátkou, so
sídlom v Košiciach, Kuzmányho 57, proti odporcom: 1. JUDr. Lýdia Bujňáková, súdna exekútorka,
Exekútorský úrad Pražská 4, Košice, IČO: 35 551 101, zastúpená advokátkou JUDr. Annou Lacovou,
so sídlom v Košiciach, Pražská 4, 2. Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie č. 13, IČO: 00 166 073, za účasti vedľajšieho účastníka
Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, v
konaní o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa v l. rade a odporca v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi
2.828,92 eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

O náhrade trov konania súd r o z h o d n e osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným na Okresnom súde Košice II dňa 29.6.2009 sa pôvodne domáhal
proti odporcovi v 1. rade JUDr. Lýdii Bujňákovej, súdnej exekútorke zaplatenia sumy vo výške 118.575,-

Sk a náhrady trov konania, eventuálne sa domáhal toho istého nároku aj voči odporcovi v 2. rade SR
- zast. Ministerstvom spravodlivosti SR.

Návrh na začatie konania odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice II č. 23P 16/02 zo
dňa 23.9.2005 bol zaviazaný k plateniu výživného na maloleté deti a to: pre mal. Z. U. sumou 4.800,-
Sk mesačne a pre mal. J. U. sumou 4.500,-Sk mesačne. Tento rozsudok bol rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP/707/2005 zo dňa 30.3.2007 zmenený tak, že od 1.10.2005 mal povinnosť

platiť výživné pre mal. Z. vo výške 4.500,-Sk a pre mal. J. sumou 4.100,-Sk. Matka maloletých
detí podala návrh na vykonanie exekúcie dňa 7.9.2006 na vymoženie dlžného výživného a bežného
výživného podľa rozsudku Okresného súdu Košice II č. 23P 16/02. Na základe uvedeného požiadala
súdna exekútorka o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, kde konajúci exekučný súd jej vydal
poverenie pre výkon exekúcie na základe exekučného titulu č. 23/16/802 zo dňa 23.9.2005. Na základe
tohto návrhu začala exekúcia, ktorá bola podľa názoru navrhovateľa vedená v rozpore so zákonom,
nakoľko dňa 7.9.2006 bol podaný návrh na začatie exekúcie podľa exekučného titulu č. 23P 16/02,

podľa ktorého oprávnené žiadajú dlžné výživné v celkovej výške 74.200,-Sk a bežné výživné vo výške
4.800,-Sk a 4.500,-Sk, pričom 25.9.2006 vydal Okresný súd Košice II. poverenie č. 5803025699 na
vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu 23P 16/802. Navrhovateľ má za to, že neexistuje
a ani neexistovalo žiadne konanie, ktoré by bolo ukončené takýmto rozhodnutím medzi účastníkmiexekúcie a teda voči ním sa jedná o neúčinný exekučný titul. V ďalšej časti návrhu navrhovateľ popísal
chronologicky úkony, ktoré vykonal buď oprávnený, povinný alebo exekučný súd. Uviedol, že dňa
6.10.2006 bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie, dňa 17.10.2006 podal povinný námietky,

dňa 21.12.2006 nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva vo výroku o rozvode, kde
výška výživného bola stanovená na 3.500,-Sk a 3.000,-Sk od právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva. Ďalej dňa 6.12.2006 podal povinný žiadosť o odklad exekúcie do doby právoplatného
skončenia konania o výške výživného, dňa 27.12.2006 súd nevyhovel námietkam povinného, dňa
7.2.2007 súd povolil odklad exekúcie do doby rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach o odvolaní

povinného voči rozhodnutiu 23P 16/02, dňa 20.2.2007 podali oprávnené odvolanie voči rozhodnutiu o
povolení odkladu exekúcie, dňa 8.6.2007 krajský súd rozhodol o odvolaní povinného voči exekučnému
titulu 23P 16/02, kde zmenil výšku výživného na 4.500,-Sk a 4.100,-Sk, dňa 28.9.2007 odmietol krajský
súd odvolanie oprávnených voči povoleniu odkladu exekúcie, dňa 12.2.2008 bol zamestnávateľovi
povinného doručený príkaz exekútorky na začatie exekúcie, dňa 21.2.2008 povinný uhradil dlžné
výživné, dňa 26.2.2008 bolo vydané upovedomenie exekútorky o spôsobe vykonania exekúcie, dňa

27.2.2008 bol doručený povinnému exekučný príkaz, dňa 28.2.2008 podal povinný návrh na zastavenie
exekúcie, dňa 1.4.2008 vydal Okresný súd Košice II opravné uznesenie, kde opravil v poverení
označenie exekučného titulu, na základe ktorého je poverená exekútorka oprávnená vykonať exekúciu,
dňa 14.4.2008 vydala exekútorka opravné upovedomenie o začatí exekúcie a ostatných svojich
rozhodnutí, kde opravila exekučný titul, ktorý je predmetom exekúcie a kde nepripustila námietky.

Dňa 29.4.2008 bola exekúcia v časti výživného zastavená, pokračovalo sa v exekúcii pre vymoženie
odmeny exekútorky, dňa 30.5.2008 exekútorka zaslala zamestnávateľovi povinného oznámenie o
ukončení exekúcie. Navrhovateľ poukázal ďalej na to, že rozsudok o rozvode manželstva nadobudol
právoplatnosť v decembri 2006, ktorý zrušil rozhodnutie o úprave práv a povinností do rozvodu a o
týchto rozhodol tak, že jednak upravil styk otca s deťmi a jednak znížil vyživovaciu povinnosť otca voči

deťom. Podľa navrhovateľa o tejto skutočnosti sa dozvedeli všetci účastníci exekučného konania, aj
konajúca exekútorka. Podľa navrhovateľa už len táto skutočnosť odôvodňovala zastavenie exekúcie,
nakoľko nedošlo k zvýšeniu výživného, kde zákon predpokladá plynulé pokračovanie exekúcie. Aj keď
krajský súd následne zmenil rozsudok o rozvode manželstva v časti výživného a toto určil na 8.600,-
Sk mesačne, toto rozhodnutie nemôže zhojiť skutočnosť, že od právoplatnosti rozsudku o rozvode

manželstva sa exekúcia vykonávala v rozpore s právami navrhovateľa ako povinného, keďže existoval
dôvod pre jej zastavenie v časti bežného výživného od rozvodu manželstva do budúcna.

Podľa navrhovateľa takýmto vykonaním exekúcie mu vznikla škoda, a to: titulom nákladov na trovy
právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej pomoci (prevzatie, podanie návrhu na zastavenie exekúcie,

3x porada) spolu v sume 25.375,-Sk, v časti exekúciou vymáhanej sumy výživného v sume 63.400,-Sk
(ktorá bola zrazená neoprávnene), ako aj v časti odmeny exekútorky, kde celkovo predmetom exekúcie
bolo výživné v celkovej sume 108.600,-Sk, z čoho 20 % je suma 21.720,-Sk. Exekútorka vymohla
titulom odmeny 51.520,- Sk, pričom rozdiel v neprospech navrhovateľa činí 29.800,- Sk. Navrhovateľ sa
tým cíti poškodený aj z titulu nesprávneho úradného postupu tým, že povinnému bola odňatá možnosť

konať, keďže súdna exekútorka svojim opravným rozhodnutím nepripustila opravný prostriedok voči
začatiu exekúcie, ktorej exekučným titulom bolo už rozhodnutie 23P 16/02, ktorý titul v tom čase už
neexistoval, nakoľko zanikol vydaním iného, relevantného rozhodnutia o výživnom, a to rozsudku o
rozvode manželstva. Pokiaľ by sa mohol navrhovateľ ako povinný brániť, mohol eliminovať následky
hroziacej škody.

Výkon činnosti exekútora pri vykonávaní exekúcie je považovaný za výkon podľa nálezu ústavného súdu
PL .US 49/03 orgánu verejnej (štátnej) moci s tým, že v zásade vykonáva úlohy štátneho orgánu, kde
v priamej náväznosti ústavný súd poukazuje na zodpovednostný vzťah pri výkone exekúcie a stým
spojenú náhradu škody, kde exekútorovu zodpovednosť prenáša na štát. S poukazom na nejednotnú

judikatúru, keďže v iných rozhodnutiach súdov je zodpovednosť za spôsobenú škodu prenesená priamo
na súdneho exekútora, navrhovateľ z dôvodu právnej istoty žaluje oboch odporcov.

K návrhu na začatie konania sa písomne vyjadrila odporkyňa v 1. rade v podaní doručenom súdu dňa
19.11.2009. Návrh žiadala zamietnuť. Poukázala na to, že právna úprava zodpovednosti za škodu v

Exekučnom poriadku a právna úprava (a to aj vo vzťahu ku škode, ktorá vznikla exekučnou činnosťou) v
zákone č. 514/2003 Z.z. sú samostatnými a na sebe nezávislými právnymi úpravami. Podľa odporkyne
v 1. rade navrhovateľ si uplatňuje náhradu škody od odporcov bez toho, aby v žalobe špecifikoval
aj právnu kvalifikáciu, v akej výške a akým titulom mu vznikla škoda. O tom, že mu skutočne vzniklaškoda zaplatením trov právneho zastúpenia, nepredložil žiadny relevantný doklad a ani nepreukázal,
prečo práve vymožené výživné vo výške 63.400,-Sk bolo vymožené neoprávnene. Odporkyňa v 1. rade
poukázala tiež na to, že návrh na vykonanie exekúcie peňažnej pohľadávky bol odporkyni v 1. rade

doručený 7.9.2006 a týmto dňom odporkyňa v 1. rade požiadala exekučný súd o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Prílohou návrhu na vykonanie exekúcie bol právoplatný exekučný titul č. 23P
16/02-174 zo dňa 23.9.2005, teda rozhodnutie, ktorého účastníkmi boli maloleté deti U. zastúpené
matkou a povinný v tomto konaní - teda navrhovateľ. Tento právoplatný exekučný titul bol v origináli
odporkyňou v 1. rade postúpený exekučnému súdu ako podklad na udelenie poverenia. Aj keď došlo k

chybe v písaní pri udelení poverenia v časti označenia čísla konania 23P 16/802-174 zo dňa 23.9.2005",
to ktorý právoplatný rozsudok sa bude vykonávať bolo zrejmé, boli tam uvedené všetky identifikačné
údaje správne a skutočnosť, že tam bolo uvedené jedno číslo navyše nespôsobilo a ani nemohlo
spôsobiť,abyúčastníkomnebolozrejmé,čojepodkladomexekúcie,resp.uvedenánepresnosťnemohla
spôsobiť neplatnosť exekučného titulu ako takého. Odporkyňa ďalej poukázala na to, že exekučný súd
opravným uznesením sp. zn. 49Er 2511/2006-62, EX 678/2006 zo dňa 1.4.2008 opravil nesprávne

uvedené číslo konania v Poverení Okresného súdu Košice II číslo 5803*025699 zo dňa 25.9.2006,
ktoré bolo doručené aj navrhovateľovi a voči ktorému navrhovateľ nevyužil právo podať odvolanie
a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť. Ak odporkyňa v 1. rade voči opravnému upovedomeniu
zo dňa 14.4.2008 nepripustila námietky, uvedená skutočnosť nemôže mať za následok vznik škody
z dôvodu, že sa nemohol voči nemu brániť a tak eliminovať následky hroziacej škody. Navyše

odporkyňa v 1.rade uviedla, že v exekučnom konaní ani oprávnená ani povinný súdnej exekútorke
neoznámili tú skutočnosť, že exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P 16/02-174
zo dňa 23.9.2005 bol nahradený rozsudkom o rozvode manželstva. Túto skutočnosť oprávnená ani
povinný neoznámili ani exekučnému súdu. O právoplatnom ukončení konania vedeného pod sp. zn.
23/16/02 rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP 707/2005-208 zo dňa 30.3.2007 sa súdna

exekútorka dozvedela až z podania právneho zástupcu oprávnenej zo dňa 28.2.2008.

K návrhu na začatie konania sa vyjadril i odporca v 2.rade v podaní zo dňa 1.2.2010. Poukázal na
skutočnosť, že podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. je nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,

rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ale aj nárok na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prorokovanie nároku s príslušným orgánom podľa ust. §
4 a § 11 citovaného zákona. V danom prípade odporca v 2. rade dovtedy neevidoval žiadne podanie,
ktorého predmetom by bola žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá mu

mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci
v predmetnej exekučnej veci. Taktiež odporca v 2. rade sa stotožnil s názorom odporkyne v 1. rade,
že navrhovateľ vo svojom návrhu nešpecifikoval právnu kvalifikáciu, akým titulom mu vznikla škoda a
v akej výške. Rovnako žiadnym spôsobom nepreukázal vznik škody v nárokovanej výške, ani príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánov verejnej moci a údajne vzniknutou škodou.

Z uvedeného dôvodu odporca v 2. rade žiadal návrh na začatie konania zamietnuť, prípadne konanie
prerušiť, kýmnebudenárok navrhovateľapríslušnýmorgánom prerokovanýresp.kýmmárneneuplynie
zákonom stanovená 6-mesačná lehota od podania žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody.

Z dôvodu, že navrhovateľ vôbec nepodal návrh na predbežné prerokovanie nároku príslušnému
orgánu (Ministerstvu spravodlivosti SR), súd konanie dňa 10.3.2010 odročil na neurčito s tým, že uložil
navrhovateľovi povinnosť do 10 dní po obdržaní vyjadrenia k predbežnému prerokovaniu žiadosti
predložiť súdu výsledok prerokovania.

Z oznámenia odporcu v 2. rade, za ktorého je oprávnené konať Ministerstvo spravodlivosti SR zo
dňa 18.1.2011 súd zistil, že až dňa 6.9.2010 mu bola navrhovateľom predložená Žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku zo dňa 30.8.2010, v ktorej navrhovateľ žiadal o predbežné prerokovanie nároku
vyplývajúceho z nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia v exekučnom konaní
vedenom pred súdnou exekútorkou JUDr. Lýdiou Bujňákovou pod sp. zn. EX 678/08. Žiadosť bola na

Ministerstve spravodlivosti SR evidovaná pod sp. zn. 12736/2010-46. Ku dňu podania správy nebolo
ešte konanie o predbežnom prerokovaní nároku navrhovateľa na náhradu škody príslušným orgánom
v zmysle § 15 a nasl. zák. č. 514/2003 Z.z. ukončené a zároveň ani neuplynula lehota podľa §
16 zák. č. 514/2003 Z.z., po uplynutí ktorej sa žiadateľ môže domáhať uspokojenia nároku alebojeho neuspokojenej časti na súde. Odporca v 2. rade, za ktorého je oprávnené konať Ministerstvo
spravodlivosti SR vo svojom Stanovisku zo dňa 2.2.2011 k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody navrhovateľovi oznámilo, že žiadosť navrhovateľa v zmysle ust. § 15 ods. 1 zák.

č. 514/2003 Z.z. predbežne prerokovalo, pričom jeho žiadosti nevyhovelo. Na základe uvedeného
oznámenia súd začal ďalej vo veci konať.

V predmetnej veci najsamprv rozhodol Okresný súd Košice II rozsudkom sp.zn. 41C/123/2009-346 zo
dňa 18.5.2011 tak, že návrh zamietol. Na základe odvolania navrhovateľa Krajský súd v Košiciach

uznesenímsp.zn.5Co/287/2011-287 zodňa 24.5.2012 zrušilrozsudok avrátilvecsúduprvéhostupňa
na ďalšie konanie. Z predmetného uznesenia vyplynulo, že navrhovateľ na odvolacom pojednávaní
upresnil, že sa domáha náhrady škody, vzniknutej mu v exekučnom konaní nesprávnym úradným
postupom odporkyne v l. rade, pričom voči odporcom uplatňuje nárok na zaplatenie 3.554,21 eur,
pozostávajúci z nezákonne zrazenej sumy výživného 12.650,-Sk (419,90 eur), 72.574 Sk (2.409,02
eur) - sumy zrazenej titulom trov exekučného konania a 21.850,-Sk( 725,29 eur) - vymožených trov

právneho zástupcu JUDr. Lemešom v exekučnom konaní. Odvolávací súd mal za to, že rozhodnutie
o uvedených nárokoch je potrebné osobitne odôvodniť a vysvetliť, čo do ich základu a výšky, pretože
prvostupňový súd svoje právne závery formuloval iba všeobecne. V zmysle názoru odvolávacieho súdu
úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci bude vykonať dostatočné dokazovanie čo do základu
nároku, ako aj jeho výšky a vychádzať zo skutočnosti, že odmenu , náhradu hotových výdavkov

odporkyne v l. rade, ani trovy právneho zastúpenia oprávnených nebolo možné v prejednávanej veci,
so zreteľom na zastavenie exekúcie bez toho, aby exekučný súd o trovách exekúcie rozhodol, vymáhať
v exekučnom konaní, pretože sa nerozhodlo podľa § 200 ods. 2 EP o tom, kto a v akej výške platí
trovy exekúcie.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie a prihliadol na právny názor odvolacieho súdu v predmetnej
veci, ktorým je prvostupňový súd viazaný. Oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými
navrhovateľom, a to Návrhom na začatie konania o náhradu škody, Rozsudkom OS KE II sp. zn.
30C/368/03-264 zo dňa 27.10.2006 o rozvode manželstva, Spisom OS KE II sp. zn. 23P/16/2002,
Spisom OS KE II sp. zn. 49Er/2511/2006, Príkazom na začatie exekúcie č. EX 678/06 zo dňa

8.2.2008, Upovedomením o spôsobe vykonania exekúcie sp. zn. Ex 678/06 zo dňa 8.2.2008, Dôkazmi
o úhradách povinného, Návrhom navrhovateľa na zastavenie exekúcie zo dňa 27.2.2008, Písomnými
vyjadreniami odporkyne v 1. rade a odporcu v 2. rade, Upovedomením o začatí exekúcie č. EX 678/06
zo dňa 6.10.2006, Námietkami zo dňa 16.10.2006, Opravným uznesením sp. zn. 49Er 2511/2006-62
EX 678/2006 zo dňa 1.4.2008, Správou odporkyne v 1. rade o stave exekučného konania zo dna

15.4.2008, Potvrdením zamestnávateľa navrhovateľa zo dňa 2.8.2008, Vyúčtovaním trov exekúcie zo
dňa 18.6.2008, ostatným spisovým materiálom, súd zistil tento skutkový stav veci:
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ počas konania viackrát menil návrh petitu, a to
čo sa týka výšky vymáhanej istiny, ako aj charakteru záväzku.

Až na odvolacom pojednávaní v predmetnej právnej veci dňa 24.5.2012 navrhovateľ spresnil žalobný
petit tak, že žalobca sa domáha, aby obidve žalované boli zaviazané zaplatiť mu žalovanú sumu a trovy
konania. Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/287/2011-287 zo dňa 24.5.2012 vyplýva,
že navrhovateľ sa žalobou domáha náhrady škody, vzniknutej mu v exekučnom konaní nesprávnym
úradným postupom odporkyne v l. rade a že si proti odporcom uplatňuje nárok na zaplatenie 3.554,21

eur, pozostávajúci - podľa neho - z nezákonne zrazenej sumy výživného 12.650,-Sk (419,90 eur),
72.574,-Sk (2.409,02 eur) - sumy zrazenej titulom trov exekučného konania a 21.850,-Sk -vymožených
trov právneho zastúpenia JUDr. Lemešom v exekučnom konaní.

Následne až po vrátení veci odvolacím súdom súdu prvého stupňa na ďalšie konanie navrhovateľ

v podaní doručenom súdu dňa 23.10.2012 upresnil, že „žiada zaviazať žalovaných spoločne a
nerozdielne ....". Žalovanú istinu v celkovej výške 107.074,-Sk (3.554,21 eur) vyšpecifikoval tak, že
táto pozostáva zo sumy 12.650,-Sk titulom neoprávnene zrazenej sumy na výživné, zo sumy 72.574,-
Sk titulom zrazených neodôvodnených trov exekučného konania a zo sumy 21.850,-Sk titulom trov
exekučného konania, ktoré je povinný uhradiť svojej právnej zástupkyni.

Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P 16/02-174 zo dňa 23.9.2005 súd zveril mal. deti Z.
U., nar. 7.9.1993 a J. U., nar. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude mal. deti zastupovať
a spravovať ich majetok a otca zaviazal prispievať na výživu mal. Z. sumou 4.800,-Sk mesačne a navýživu mal. J. sumu 4.500,-Sk mesačne od 1.10.2005 do budúcna vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k
rukám matky mal. detí. Návrh matky na určenie výživného v prevyšujúcej časti zamietol. Predmetné
rozhodnutie sa stalo vykonateľným 14.12.2005 a právoplatným 30.12.2005 vo výroku úpravy práv a

povinností, zverení detí a trovách.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 7CoP/707/2005-208 zo dňa 30.3.2007 zmenil rozsudok z
23.9.2005 č.k. 23P 16/02-174 vo výroku o určení výživného tak, že zaviazal otca prispievať na výživu
mal. Z. U. sumou 4.500,-Sk mesačne a na výživu mal. J. U. sumou 4.100,-Sk mesačne matke maloletých

detí od 1.10.2005 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Predmetný rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 8.6.2007.

Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 30C/368/03-264 zo dňa 27.10.2006 súd manželstvo
účastníkov konania Ing. J. U. a C. U., uzavreté dňa 4.7.1992, rozviedol. Predmetný rozsudok vo výroku
o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 21.12.2006.

Dňa 7.9.2006 podali oprávnené mal. deti U. v zastúpení matkou C. U., zastúpené advokátom JUDr.
Jánom Lemešom na Exekútorskom úrade v Košiciach, u súdnej exekútorky JUDr. Lýdie Bujňákovej,
návrh na vykonanie exekúcie peňažnej pohľadávky v sume 74.200,-Sk s príslušenstvom. V návrhu
na vykonanie exekúcie oprávnené tvrdili, že povinný (teda navrhovateľ) uhrádza mesačne každej z

oprávnených po 800,-Sk, teda neuhradil oprávnenej v 1. rade sumu 40.100,-Sk a oprávnenej v 2.
rade sumu 34.100,-Sk, teda spolu sumu 74.200,-Sk, ktorú sumu navrhovateľ dlhuje oprávneným ku dňu
podania návrhu na exekúciu.

Žiadosťou zo dňa 7.9.2006 (súdu doručenou 11.9.2006) požiadala súdna exekútorka JUDr. Lýdia

Bujňáková Okresný súd Košice II o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe exekučného
titulu - rozhodnutia sp. zn. 23P 16/02-174 zo dňa 23.9.2005 vydaného Okresným súdom Košice II a
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 7.9.2006 o vymoženie dlžného výživného vo výške
40.100,-Sk oprávnenému v 1. rade a bežné výživné vo výške 4.800,-Sk od 15.9.2006 do budúcna,
oprávnenému v 2. rade dlžné výživné vo výške 34.100,-Sk a bežné výživné vo výške 4.500,-Sk od

15.9.2006 do budúcna, trov právneho zastúpenia vo výške 11.314,-Sk a trov exekúcie.

Z Poverenia č. 5803*025699 zo dňa 25.9.2006 súd zistil, že Okresný súd Košice II poveril v zmysle § 45
ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozsudku Okresného súdu
KošiceIIč.k.23P16/802-174zodňa23.9.2005oprávnenýchmal.Z.U.amal.J.U.,zastúpenýchmatkou

C. U. proti povinnému Ing. J. U. na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávneným dlžné výživné:
mal. Z. v sume 40.100,-Sk a bežné výživné v sume 4.800,-Sk mesačne od 15.9.2006 do budúcna a
mal. J. v sume 34.100,-Sk a bežné výživné v sume 4.500,-sk mesačne od 15.9.2006 do budúcna + trov
predchádzajúceho konania + trov exekúcie, a to súdnu exekútorku JUDr. Lýdiu Bujňákovú.

Súdna exekútorka JUDr. Lýdia Bujňáková vydala dňa 6.10.2006 Upovedomenie o začatí exekúcie č.
Ex 678/06, v ktorom uviedla, že dňa 7.9.2006 začalo exekučné konanie v prospech oprávneného: 1.
mal. Z. U. 2) mal. J. U., zast. matkou C. U. a JUDr. Jánom Lemešom, na vymoženie dlžného výživného
vo výške 40.100,-Sk mal. Z. a bežné výživné v sume 4.800,-Sk mesačne od 15.9.2006 do budúcna a
mal. J. dlžné výživné vo výške 34.100 a bežné výživné v sume 4.500,-Sk mesačne od 15.9.2006 do

budúcna, trovy právneho zastúpenia vo výške 11.314,-Sk a trovy exekúcie, a to podľa ust. § 47 zák. č.
2333/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov a na základe:

1. vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie - rozhodnutie č.k. 23P 16/802-174 zo dňa

23.9.1993, vydaného Okresným súdom Košice II v Košiciach, ktorým sa ukladá povinnému Ing. J. U.,
nar. X.XX.XXXX, E. XX/A, XXX XX F., prispievať na výživu mesačne sumou 4.800,-Sk oprávnenej v 1.
rade a 4.500,-Sk oprávnenej v 2. rade od 1.10.2005 do budúcna, oprávnenému 1. mal. Z.
U., nar. X.X.XXXX, E. XX/A, XXX XX F., 2) mal. J. U., nar. X.X.XXXX, E. XX/A , XXX XX F., zast. matkou
C. U., bytom tamtiež a E.. Jánom Lemešom, advokátom, Žižkova 19, Košice, návrhu oprávneného na

vykonanie exekúcie č. EX 678/06 zo dňa 7.9.2006, na vymoženie dlžného výživného vo výške 40.100,-
Sk mal. Z. a bežné výživné v sume 4.800,-Sk mesačne od 15.9.2006 do budúcna a mal. Petre dlžné
výživné vo výške 34.100,-Sk a bežné výživné v sume 4.500,-Sk mesačne od 15.9.2006 do budúcna,trovy právneho zastúpenia vo výške 11.314,-Sk a trovy exekúcie, poverenia vydaného Okresným súdom
Košice II na vykonanie exekúcie č. 5803*025699 zo dňa 25.9.2006.

Proti hore uvedenému Upovedomeniu o začatí exekúcie sp. zn. EX 678/06 podal navrhovateľ súdnej
exekútorke námietky v podaní zo dňa 16.10.2006. Žiadal vyhovieť jeho námietkam a vyhlásiť exekúciu
za neprípustnú. Poukázal na to, že je skutočne pravdou, že právoplatným rozhodnutím súdu bol otec
zaviazaný k úhrade výživného na mal. J. sumou 4.500,-Sk a na mal. Luciu sumou 4.800,-Sk., avšak
pri jeho príjmoch nie je následne možné plniť povinnosti - úhrady za bývanie a splátky stavebného

úveru spojené s bývaním. Uviedol, že vyzval matku, aby aj ona participovala na týchto nákladoch, keďže
všetci užívajú spoločný dom, ku ktorému sa platby viažu, avšak táto žiadnym spôsobom nereagovala na
výzvu a neposkytla ani čiastočné plnenie. Povinný sa takto musel rozhodnúť, či bude uhrádzať výživné
stanovené súdom alebo zabezpečí bývanie o.i. pre deti. Pokiaľ by totiž neuhrádzal stavebný úver a
náklady spojené s užívaním bytu, jednak by došlo k prerušeniu dodávok médií a zároveň aj k strate
samotného domu. Povinný ďalej uviedol, že k dnešnému dňu nespôsobil žiadny nedoplatok na platbách

a nebráni sa úhradám výživného, pričom ho poukazuje vo výške, ako mu to umožňuje situácia. Zároveň
podaním doručeným súdnej exekútorke podal povinný námietky i voči trovám exekúcie.

Súdna exekútorka (odporkyňa v 1. rade) predložila podklady Okresnému súdu Košice II za účelom
rozhodnutia o námietkach povinného a to v podaní zo dňa 17.10.2006, súdu doručeného 19.10.2006.

Dňa 6.12.2006 podal navrhovateľ (povinný) Okresnému súdu Košice II návrh na odklad exekúcie do
dobyprávoplatnéhorozhodnutia KrajskéhosúduvKošiciach voveciurčeniavýškyvýživného,zdôvodu,
že situáciu, v ktorej sa navrhovateľ ocitol z titulu exekučného konania, považuje za neúnosnú.

Okresný súd Košice II uznesením sp. zn. 49Er 2511/2006, Ex 678/06 zo dňa 27.12.2006 zamietol
námietky povinného proti exekúcii. V uznesení súd uviedol, že je síce v záujme povinného naďalej si
plniť vyživovaciu povinnosť uloženú mu rozsudkom sp. zn. 23P 16/02, a to vo výške 9.300,-Sk, avšak
predmetnú čiastku neuhrádza v plnej výške. Mal za to, že povinný si síce neplní povinnosť v plnej výške,
ale kompenzuje to nákupmi potrieb pre školské a mimoškolské aktivity detí.

Následne Okresný súd Košice II uznesením sp. zn. 49Er 2511/06-38 Ex 678/06 zo dňa 7.2.2007
rozhodol o odklade exekúcie až do právoplatného skončenia konania o úprave práv a povinností rodičov
k maloletým deťom a o protinávrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom
Okresného súdu Košice II pod sp. zn. 23P 16/2002.

Proti uzneseniu Okresného súdu Košice II sp. zn. 49Er 2511/06- 38 zo dňa 27.12.2006 podali odvolanie
oprávnené, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 1CoE/48/2007-45 zo
dňa28.9.2007tak,žeodvolanieoprávnenýchodmietol,atozdôvodu, ženapadnutérozhodnutiesúdu1.
stupňa o povolení odkladu exekúcie zaniklo inak, teda uplynutím doby, na ktorú bol odklad povolený (t.j.

doručením odvolacieho rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP 707/2005-208). Doručením
tohto odvolacieho rozsudku došlo teda k právoplatnému skončeniu konania a súčasne uplynula aj doba,
na ktorú bol odklad povolený a po tejto dobe zanikla aj účinnosť uvedeného rozhodnutia o odklade
exekúcie.

Okresný súd Košice II v exekučnej veci sp. zn. 49Er 2511/2006-67 Ex 678/2006 zo dňa 1.4.2008
rozhodol tak, že opravil číslo konania exekučného titulu uvedeného v Poverení Okresného súdu Košice
II číslo: 5803*025699 zo dňa 25.9.2006 tak, že správne znie: 23P 16/02-174 zo dňa 23.9.2005, a to s
poukazom na ust. § 164 O.s.p., podľa ktorého súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v
písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. Vychádzajúc z návrhu oprávnených ako aj doloženého

exekučného titulu, ktorým je vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Košice II č.k. 23P 16/02-174 zo
dňa 23.9.2005, súd dospel k záveru, že v písomnom vyhotovení Poverenia vydaného Okresným súdom
Košice II č.k. 5803*025699 zo dňa 25.9.2006 došlo k zrejmej nesprávnosti, ktorá spočíva v nesprávnom
uvedení čísla konania exekučného titulu. Súčasne uviedol, že aj v Upovedomení o začatí exekúcie
vydanom súdnom exekútorkou JUDr. Lýdiou Bujňákovou zo dňa 6.10.2006 č.k. Ex 678/06 je nesprávne

uvedené číslo exekučného titulu a jeho dátum. Je však povinnosťou súdnej exekútorky zhojiť túto zrejmú
nesprávnosť. V závere opravného uznesenia súd poučil o možnosti podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia.V podaní zo dňa 15.4.2008 odporkyňa v 1. rade (doručenom Okresnému súdu Košice II 17.4.2008)
ku č.k. Ex 678/06 49Er 2511/2006 súdu oznámila, že v exekučnom konaní bolo spolu vymožených
168.053,-Sk, z toho dňa 22.2.2007 100.000,-Sk, 25.2.2008 suma 9.850,-Sk, 7.3.2008 suma 28.578,-Sk

a 9.4.2008 suma 29.625,-Sk. Ku dňu 15.4.2008 bolo poukázaných 138.364,-Sk. Z toho oprávnenej boli
poukázané finančné prostriedky dňa 26.2.2008 v sume 38.000,-Sk, dňa 28.2.2008 v sume 50.000,-Sk ,
dňa10.3.2008vsume10.000,-Sk,dňa12.3.2008vsume20.400,-Sk,dňa2.4.2008vsume8.650,-Sk,t.j.
v celkovej sume 127.050,-Sk. Ďalej povinný vo februári 2008 vyplatil priamo matke oprávnených k rukám
8.650,-Sk, čo aj písomne potvrdila. Zaostalé výživné a bežné výživné je uhradené k 15.4.2008 v plnej

výške. Zároveň odporkyňa v 1. rade uviedla, že JUDr. Jánovi Lemešovi, advokátovi, bolo poukázaných
26.2.2008 suma 11.314,-Sk titulom trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní.

Okresný súd Košice II uznesením sp. zn. 49Er 2511/06-71 Ex 678/06 zo dňa 28.4.2008 exekúciu
v časti vymoženia dlžného výživného vo výške 40.100,-Sk a bežného výživného vo výške 4.800,-Sk
mesačne od 15.9.2006 do budúcna pre maloletú Z. a v časti vymoženia dlžného výživného vo výške

34.100,-Skabežnéhovýživnéhovovýške4.500,-Sk mesačneod15.9.2006dobudúcnapremaloletúJ.,
zastavil, a to na základe návrhu povinného zo dňa 28.2.2008 z dôvodu, že povinný uhradil v plnej výške
dlžné výživné ako aj bežné výživné na základe exekučného titulu 23P 16/02-174 zo dňa 23.9.2005. Z
odôvodnenia uznesenia ďalej vyplýva, že vo zvyšnej časti, t.j. v časti vymoženia trov exekúcie, exekúcia
prebieha ďalej, nakoľko v zmysle ust. § 196, § 197 ods. 1 exekučného poriadku patrí exekútorovi za

výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor
platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z
pridanej hodnoty. Náklady podľa ust. § 196 uhrádza povinný. V závere uznesenia Okresný súd Košice
II poučil o možnosti podať proti tomuto uzneseniu odvolanie (§ 58 ods. 4 Exekučného poriadku).

Podaním zo dňa 12.8.2008 súdna exekútorka JUDr. Lýdia Bujňáková vrátila súdu poverenie na
vykonanie exekúcie.

Z bankových dokladov (internetbanking) mal súd preukázané, že navrhovateľ poukázal na účet súdnej
exekútorky dňa 21.2.2008 sumu 100.000,-Sk a dňa 22.2.2008 sumu 9.850,-Sk.

Odporkyňa v 1. rade dňa 18.6.2008 vyúčtovala trovy exekúcie vedenej pod sp. zn. Ex 678/06,
49ER/2511/2006 ku dňu 18.6.2008. Podľa predmetného vyúčtovania trovy exekúcie k uvedenému
dátumu činili celkove 52.660,-Sk. Z predloženého vyúčtovania súd ďalej zistil, že súdna exekútorka
pri určení základu odmeny vychádzala z nasledovného: Exekučné konanie v predmetnej veci bolo

začaté 7.9.2006. Dlžné výživné k 7.9.2006 činilo spolu 74.200,-Sk. Bežné výživné na obe deti 8.600,-Sk
mesačne od 15.9.2006 do 7.6.2008, kedy bola uznesením súdu č. 49Er 2511/06 právoplatne zastavená
exekúcia (8.600,- x 20 = 172.000,-Sk), trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v sume 11.314,-
Sk. Celková pohľadávka spolu činila 257.514,-Sk. Z vyúčtovania je ďalej zrejmé, že odmena súdneho
exekútora § 5 a § 26 vyhlášky 20 % činili 51.520,-Sk. Náhrada hotových výdavkov § 22 ods. 2

činili na poštovnom sumu 834,-Sk a administratívnych poplatkoch (bankové prevody, 23 ks doručov.
obálok, adm. potreby) sumu 300,-Sk, čo spolu činilo 1.134,-Sk. Trovy spolu činili 52.654,-Sk resp. po
zaokrúhlení 52.660,-Sk.

Navrhovateľ Ing. J. U. dňa 25.6.2008 požiadal odporkyňu v 1. rade o splátkový kalendár. Z návrhu

splátkového kalendára Ing. J. U. zo dňa 25.6.2008 vyplynulo, že navrhovateľ Ing. J. U. prevzal
vyúčtovanie trov exekúcie sp. zn. Ex 678/06, kde trovy exekúcie boli vyčíslené na sumu 52.660,-Sk.
Dovtedy uhradil súdnej exekútorke sumu 47.630,-Sk, z čoho vyplýva, že exekútorka požaduje uhradiť
ešte 5.030,-Sk. Vzhľadom na jeho momentálnu insolventnosť žiadal o splátkový kalendár takto: 2.030,-
Sk do 4.7.2008, 1.500,-Sk do 15.7.2008 a 1.500,-Sk do 15.8.2008.

V podaní doručenom súdu dňa 26.4.2011 navrhovateľ žiadal, aby súd pripustil zmenu návrhu v znení:
„Odporkyňa v 1. rade je povinná zaplatiť navrhovateľovi 3.554,21 eur (107.074,-Sk) a trovy konania v
lehote 15 dní ev. odporca v 2. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi 3.554,21 eur a trovy konania v
lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku." Vychádzal z toho, že celkový žalobou uplatnený nárok činí

107.074,-Sk a predstavuje nezákonne zrazenú sumu na výživnom vo výške 12.650,-Sk, sumy zrazené
titulom trov ex. konania vo výške 72.574,-Sk (11.314,-Sk + 61.260,-Sk) a nárok na právne zastupovanie
v ex. konaní vo výške 21.850,-Sk. Na pojednávaní dňa 18.5.2011 súd pripustil zmenu návrhu v zmysle
podania navrhovateľa zo dňa 26.4.2011.Následne na pojednávaní dňa 21.9.2012 právna zástupkyňa požiadala o ďalšiu zmenu petitu tak, že
tento znie: „Odporkyňa v l. rade je povinná zaplatiť navrhovateľovi 3.554,21 eur s 8 % ročným úrokom

z omeškania od 20.8. 2008 do 31.12.2008 a vo výške 10,5 % ročne od 1.1.2009 do zaplatenia a trovy
konania, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Odporca v 2.rade je povinný zaplatiť
navrhovateľovi 3.554,21 eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 20.8.2008 do 31.12.2008 a vo
výške 10,5 % ročne od 1.1.2009 do zaplatenia a trovy konania, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia". Na otázku súdu, aby navrhovateľ a jeho právna zástupkyňa špecifikovala žalovanú istinu

a z akých finančných čiastok pozostáva, navrhovateľ požiadal o poskytnutie 15-dňovej lehoty za
účelom špecifikácie uplatneného nároku. Keďže napriek súdom uloženej povinnosti na pojednávaní dňa
21.9.2012 navrhovateľ nedoručil súdu v stanovenej lehote podklady potrebné pre rozhodnutie súdu o
zmene návrhu, pričom petit návrhu nebol jasný a zrozumiteľný, Okresný súd Košice II uznesením sp.
zn. 41C/123/2009-328 zo dňa 8.10.2012 nepripustil zmenu návrhu na začatie konania doručeného súdu
dňa 21.9.2012.

Nakoniec ďalším podaním doručeným súdu dňa 23.10.2012 navrhovateľ
žiadal o ďalšiu zmenu petitu tak, že „.... aby súd zaviazal žalovaných uhradiť mu spoločne a nerozdielne
3.554,21 eur (107.074,-Sk) a trovy konania do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Na pojednávaní
dňa 11.1.2013 súd uznesením pripustil zmenu návrhu v zmysle podania navrhovateľa doručeného súdu

dňa 23.10.2012.

Právna zástupkyňa odporkyne v l. rade na pojednávaní dňa 11.1.2013 žiadala návrh v celom rozsahu
zamietnuť, nakoľko navrhovateľovi nevznikla žiadna škoda, nebol porušený žiaden úradný postup a
tvrdenia navrhovateľa typu, že súdna exekútorka mala zistiť, aké súdne rozhodnutia sú v splatnosti

a účinnosti, takáto povinnosť exekútorke zo zákona nevyplýva. V súvislosti s opravou chyby pri
písaní poukázala na to, že aj keď pri písaní došlo k malej chybičke, táto chybička nemohla spôsobiť
nesprávny úradný postup a už tobôž nie škodu. Navrhovateľ ako povinný nepristupoval dôsledne,
žiadnu skutočnosť odporkyni neoznamoval, a to najmä tú skutočnosť, že sú ďalšie spory, ktoré už boli
ukončené. Povinný počas odkladu exekúcie neplnil si vyživovaciu povinnosť. A pokiaľ ide o škodu,

ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť, nesmie ísť o domnelú škodu, ale preukázanú. Škodu, ktorá mala
navrhovateľovi vzniknúť na trovách konania, navrhovateľ počas celého konania nepreukázal a sám
navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že tieto trovy nezaplatil. A keďže ich nezaplatil, nemohla mu
vzniknúť škoda. A keby aj bol zaplatil, aj tak odporkyňa v l. rade zastáva názor, že k nesprávnemu
úradnému postupu nedošlo. Podľa odporkyne v l. rade počas celého konania nebolo preukázané, že

bolazastavenáexekúcia.Bolazastavenálenčiastočneapretoodporkyňa vl.radenesúhlasí snázorom
navrhovateľa, že jej neprináleží 20 % titulom odmeny exekútorky. V tejto súvislosti poukazuje na
rozhodnutie NS SR 6Mcdo 14/2005, v ktorom je uvedená veta, že pokiaľ exekútor v exekučnej činnosti
vymohol časť pohľadávky, pri určení odmeny exekútora v zmysle § 16 ods. 2 sa postupuje podľa § 5
vychádzajúc zo základu, ktorým je výška vymoženej pohľadávky. Ide o výnimku z § 14.

Odporca v 2. rade na pojednávaní dňa 11.1.2013 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Podľa
odporcu v 2.rade v danom prípade nedošlo k naplneniu zákonných predpokladov na priznanie nároku,
nakoľko nie je preukázaný nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, vznik škody uplatnenej
navrhovateľom, ako ani priama príčinná súvislosť medzi namietavým konaním súdnej exekútorky

a vznikom ujmy, ktorej náhrady sa navrhovateľ domáha. Navrhovateľ svoj nárok na náhradu škodu
odvodzoval od viacerých skutočností, ktorých okolnosti v priebehu konania neustále menil. Ani oprava
zrejmej chyby v písaní podľa odporcu v 2. rade
nemala žiadny vplyv na skutočnosť, že odo dňa 7.9.2006 sa viedla exekúcia pre vymoženie povinnosti
úhrady výživného uloženej navrhovateľovi rozsudkom OS KE II. zo dňa 23.9.2005 sp. zn. 23P/16/02, v

zmysle jeho zmeny vykonanej rozsudkom KS KE zo dňa 30.3.2007, sp. zn. 7CoP/707/2005-2008. Túto
skutočnosť, že samotné exekučné konanie začalo a bolo vedené v súlade so zákonom - a nemôže
tak ísť o nesprávny úradný postup, nespochybnil ani krajský súd v uznesení zo dňa 24.5.2012, sp. zn.
5Co/287P2011, ktorým zrušil rozsudok okresného súdu vo veci.

Vedľajší účastník na pojednávaní dňa 11.1.2013 taktiež zastával názor, že v konaní nebolo preukázané
splnenie podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu, ani samotný vznik škody nenastal a odporkyňa
v l. rade uskutočňovala exekúciu na základe exekučného rozhodnutia č.k. 23P/16/2002. Po doručení
rozhodnutia, ktorým súd povolil odklad exekúcie, odporkyňa v l. rade exekúciu neuskutočňovala, odkladexekúcie bol povolený do právoplatného ukončenia konania o úprave práv a povinností k mal. deťom,
čo nastalo právoplatnosťou rozsudku Krajského súdu v Košiciach vo veci 7CoP707/2005 zo dňa
30.3.2007. O rozsudku 7CoP 707/2005 sa odporkyňa v l. rade dozvedela z oznámenia právneho

zástupcu oprávnenej zo dňa 8.2.2008 a ďalej vykonávala exekúciu podľa zmenenej výšky výživného.
Má preto za to, že odporkyňa v l. rade postupovala v súlade so zákonom a rozhodnutiami súdov. Pokiaľ
ide o výšku vymožených trov exekúcie, vedľajší účastník mal za to, že nedošlo k úplnému zastaveniu
exekúcie, ale len ku čiastočnému zastaveniu exekúcie, preto odporkyňa v l. rade bola oprávnená vymôcť
trovy exekúcie v zmysle ustanovenia o čiastočnom zastavení exekúcie, ktoré jej to umožnilo. A pokiaľ

sa v texte poverenia vyskytla chyba v písaní, vedľajší účastník má za to, že ide o chybu v písaní, pričom
oprávnenej i povinnej strane bolo zrejmé, na základe akého exekučného titulu sa exekúcia vykonávala,
nakoľko ostatné identifikačné údaje boli správne uvedené a aj povinný vo svojich všetkých písomných
podaniach aj námietkach proti exekúcii, uvádzal rozhodnutie, ktoré bolo exekučným titulom.

Podľa úst. § 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ďalej len EP (v znení

účinnom k 7.9.2006, kedy sa začalo exekučné konanie) exekútor bol štátom určenou a splnomocnenou
osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len exekučná činnosť).

Podľa ust. § 3 EP exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri vykonávaní svojej
činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi

predpismi na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní.

Podľa ust. § 33 EP exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanci
v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

Z uvedených citovaných ustanovení EP možno vyvodiť, že vzťah medzi exekútorom, ako aj osobou
vykonávajúcou činnosti, ktoré inak zabezpečuje štát svojimi orgánmi a účastníkom exekučného konania
(spravidla oprávneným a povinným) je vzťahom verejnoprávnym.

Predpokladmi vzniku zodpovednosti exekútora podľa cit. ust. EP je exekučná činnosť podľa definície v

§ 2 cit. EP, ďalej škoda, t.j. majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou
a exekučnou činnosťou. Existenciu všetkých troch predpokladov vzniku zodpovednosti exekútora v
konkrétnom prípade musí preukázať poškodený, pričom ide o objektívnu zodpovednosť za škodu, bez
ohľadu za zavinenie.

Podľa § 2 (Vymedzenie základných pojmov) písm. a), b) bod 2 zák. č. 514/03 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od
1.7.2004) naúčelytohtozákona výkonverejnejmocijerozhodovanie aúradnýpostup orgánovverejnej
moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb
a orgán verejnej moci je o. i. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej

moci.

Podľa ust. § 3 ods. 1 (Rozsah zodpovednosti) zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v ďalšom len zák. č.
514/2003 Z.z.), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola

spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným
rozhodnutím,
a) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
b) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
c) nesprávnym úradným postupom.

Podľa odst. 2 cit. ust. zodpovednosti podľa odseku l sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. § 4 ( Orgán konajúci v mene štátu) ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá

bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
1. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ust. § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzne, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej
žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa ust. § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa ust. § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 22 ods. l písm. c) zák. č. 514/2003 Z.z. ak štát uhradí náhradu škody spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, požaduje regresnú náhradu v celej výške od
fyzickejosoby,ktorávydalanezákonnérozhodnutiealebosapodieľalananesprávnomúradnompostupe

ako osoby na to oprávnenej pri výkone verejnej moci, ktorá jej bola zverená zákonom.
Poznámka č. 10 k tomuto ust. tiež odkazuje na EP.

Podľa ust. § 18 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré
poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania

priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Podľa ust. § 18 ods. 3 citovaného zákona, súčasťou
trovkonaniasúajtrovyprávnehozastúpeniavovýškeustanovenejosobitnýmpredpisom. Súčasťoutrov
konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 27 (Prechodné ustanovenia) ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu podľa

tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona.
Cit. zákon nadobudol (podľa svojho čl. VI) účinnosť 1.7.2004.

So zreteľom na uvedené, v prípadoch, kedy má poškodený nárok na náhradu škody proti štátu, má
súčasnedanýpriamynároknanáhraduškodyajvočiexekútorovi, pričomtátozodpovednosťjespoločná
a nerozdielna a poškodený sa môže rozhodnúť, že uplatní škodu iba proti štátu alebo iba voči
exekútorovi,avšakniejevylúčené,ženáhraduškodyuplatní súčasneprotiobomsubjektom,lebožiaden
právny predpis (najmä zák. č. 514/03 Z.z. a EP) nemá ustanovenia vylučujúce priamu zodpovednosť

exekútora vo vzťahu k poškodenému.

Podľa ust. § 44 ods. 1 exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie,
predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád
návrhu súdu (§45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa ust. § 44 ods. 2 EP, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora , aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľaust.§47os.1EP,exekútorpoverenývykonanímexekúciea)upovedomípovinnéhoioprávneného
o začatí exekúcie, prípadne o spôsobe jej vykonania a o predbežných trovách exekúcie. Povinného
vyzve, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do 14 dní od doručenia z upovedomenia
o začatí exekúcie vzniesol námietky pdoľ a 50, b) zakáže povinnému, aby odo dňa doručenia

upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojim majetkom, ktorý podľa ustanovení tohto zákona
podlieha exekúcii okrem nakladania za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva
a trov exekúcie v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom z účtu v banke.

Podľa ust. § 50 ods. 1 EP, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní
od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu

nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak
sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Námietky musia byť odôvodnené a na dostatočne
uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§46),
o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa ust. § 50 ods. 2 EP námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do 5 dní
od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich
doručenia.

Podľa ust. § 58 ods. 1 EP, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa ust. § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, 17bb zvyšuje sa jeho odmena z daň z pridanej hodnoty.

Podľa ust. § 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa ust. § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu
trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa ust. § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej
výške platí trovy exekúcie.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatnil voči obom odporcom spoločne a nerozdielne náhradu

škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu odporkyne v 1. rade ako
orgánu verejnej moci v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti na základe exekučného titulu č.
23P/16/02, a to v sume 3.554,21 eur (107.074,-Sk).

Po právnej stránke súd predmetnú vec posúdil ako náhradu škody z titulu nesprávneho úradného

postupu odporkyne v l. rade v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. a ustanovení Exekučného poriadku.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobný návrh je podaný sčasti dôvodne. Celková výška škody,
ktorú si navrhovateľ uplatnil, činí 3.554,21 eur a pozostáva z nasledovných položiek: z nezákonne
zrazenej sumy výživného 12.650,-Sk (419,90 eur), 72.574,-Sk (2.409,02eur) - sumy zrazenej titulom

trov exekučného konania a 21.850,-Sk (725,29 eur) - titulom trov exekučného konania, ktoré je povinný
navrhovateľ uhradiť svojej právnej zástupkyni.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyňa v l. rade pri výkone exekučnej činnosti
navrhovateľovi neoprávnene zrazila sumu výživného vo výške 12.650,-Sk (ide o prvú položku z celkovej

škody vo výške 3.554,21 eur resp. 107.074,-Sk). Ku škode v sume 12.650,-Sk (419,90 eur) ako
nezákonne zrazenej sumy výživného súd dospel nasledovne: Exekučný titul 23P/16/02 upravoval
výživné v prospech oprávnených do rozvodu manželstva. Dňa 21.12.2006 nadobudol právoplatnosť
rozsudok o rozvode manželstva navrhovateľa, kde výška výživného bola na mal. deti navrhovateľovistanovená na 3.500,- Sk a 3.000,- Sk mesačne. Keďže rozsudok o rozvode manželstva navrhovateľa
nadobudol právoplatnosť dňa 21.12.2006, došlo k ohraničeniu doby, za ktorú mohla exekútorka
(odporkyňa v l. rade) vykonávať exekúciu na základe exekučného titulu 23P/16/02. Predmetom

exekúcie mohlo byť teda len výživné za obdobie od 1.10.2005 (od doby určeného okamihu vyživovacej
povinnosti do rozvodu) do 20.12.2006 (nakoľko dňa 21.12.2006 nadobudol právoplatnosť rozsudok o
rozvode manželstva). Vychádzajúc zo súdom stanovej výšky výživného v sume 4.600,- Sk a 4.100,-Sk,
predmetom exekúcie tak mohla byť len čiastka 129.000 ,-Sk , t.j. obdobie 10-12/2005 3 x 8.600,-Sk +
01-12/2006 12 x 8.600,-Sk. Podľa priloženej špecifikácie navrhovateľa, ktorá nebola medzi účastníkmi

konania sporná, navrhovateľ uhradil dobrovoľne
sám na účet oprávnených sumu 40.400,-Sk. Z uvedeného je potom zrejmé, že súdna exekútorka
mohla relevantne vykonávať exekúcie v zmysle rozhodnutia 7CoP/707/2005 len vo výške 88.600,-
Sk (t.j. 129.000-40.400). A teda každá suma vymožená súdnou exekútorkou nad sumu 88.600,-Sk
by bola nezákonná. Z vykonaného dokazovania (oznámenia Exekútorského úradu Košice zo dňa
15.4.2008 ) ďalej vyplynulo, že súdna exekútorka (odporkyňa v l. rade) do 15.4.2008 vymohla v

exekučnom konaní spolu sumu 168.053 ,-Sk, a to dňa 22.2.2008 sumu 100.000,-Sk, dňa 25.2.2008
sumu 9.850,-Sk, dňa 7.3.2008 sumu 28.578,-Sk a dňa 9.4.2008 sumu 29.625,-Sk. Ku dňu 15.4.2008
bolo poukázaných 137 .364,-Sk, z toho oprávnenej boli poukázané finančné prostriedky v celkovej
výške 127.050,-Sk, a to takto: dňa 26.2.2008 suma 38.000,-Sk, dňa 28.2.2008 suma 50.000,-Sk, dňa
10.3.2008 suma 10.000,-Sk, dňa 12.3.2008 suma 20.400,- Sk a dňa 2.4.2008 suma 8.650,- Sk. Podľa

vyjadrenia odporkyne v l. rade zaostalé výživné a bežné výživné je uhradené k 15.4.2008 v plnej výške
a JUDr. Lemešovi, advokátovi bolo poukázaných dňa 26.2.2008 suma 11.314,-Sk titulom trov právneho
zastúpenia v exekučnom konaní. Keďže odporkyňa v l. rade poukázala oprávnenej sumu 127.050,-
Sk namiesto sumy 88.600,-Sk (ide o exekúciu na výživné do rozvodu), rozdiel činí 38.450,- Sk. Logicky
tento rozdiel predstavuje exekúciu na výživné po rozvode manželstva, na ktoré výživné podľa názoru

súdu odporkyňa v l. rade nebola oprávnená. V podaní doručenom súdu dňa 23.10.2012 navrhovateľ
súdu oznámil, že z tejto neoprávnene zrazenej sumy na výživnom po rozvode si neuplatňuje sumu
25.800,-Sk, ale len sumu 12.650,-Sk (38.450 - 25.800). V danom prípade mal súd za to, že navrhovateľ
preukázal splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu (exekučná činnosť, škoda, príčinná
súvislosť medzi škodu a exekučnou činnosťou), nakoľko v rámci exekučnej činnosti odporkyňa v l.

rade zrazila povinnému (navrhovateľovi) sumu nad 88.600,-sk neoprávnene. Z uvedeného dôvodu
súd zaviazal odporcu v l. a v 2. rade spoločne a nerozdielne k zaplateniu sumy 12.650,-Sk (419,90
eur) titulom neoprávnene zrazeného výživného, keďže odporkyňa túto sumu navrhovateľovi v rámci
konečného vyúčtovania nevrátila.

Druhou položkou (z celkovej škody vo výške 3.551,24 eur resp. 107.074,-Sk) je suma 72.574,-
Sk (2.409,02 eur) ako suma zrazená titulom trov exekučného konania. Ku škode v sume 72.574,-Sk
zrazenej titulom trov exekučného konania súd dospel nasledovne: Trovy exekučného konania v celkovej
sume 72.574,-Sk pozostávajú zo sumy 61.260,-Sk (trovy exekučného konania súdnej exekútorky) a zo
sumy11.314,-Sk(trovyexekúcievyplatenéadvokátoviJUDr.Lemešovi),t.j.11.314+ 61.260,-Sk,ktorési

ponechalasúdnaexekútorka).Vykonaným dokazovaním(tiežzpodania
odporkyne v l. rade zo dňa 28.4.2011) súd zistil, že povinný (navrhovateľ) na exekúciu vedenú pod č.k.
678/06 súdnej exekútorke uhradil spolu sumu 199.624,-Sk (6.626,30 eur), a to platbami do 15.4.2008 a
platbami po 15.4.2008. Do 15.4.2008 navrhovateľ ako povinný uhradil súdnej exekútorke (odporkyni
v l. rade) sumu 168.053,- Sk. Po 15.4.2008 navrhovateľ uhradil súdnej exekútorke (odporkyni v l.

rade) sumu 31.571,-Sk. Spolu ide o sumu 199.624,-Sk (168.052,-Sk + 31.571,-Sk). Súdna exekútorka
vyúčtovala trovy exekúcie vo výške 52.660,-Sk. Vyúčtovanie povinný prevzal dňa 18.6.2008. Ku dňu
vyúčtovania povinný už na trovách exekúcie uhradil sumu 47.630,-Sk a v zostatku (5.030,-Sk) požiadal
súdnu exekútorku listom zo dňa 25.6.2008 o možnosť zaplatiť ich v splátkach. Ako z vykonaného
dokazovania vyplynulo, navrhovateľ na základe splátkového kalendára uhradil sumu 5.030,- Sk, ktorú

skutočnosť zdokladoval predložením výpisov z účtu. Keďže počas exekučného konania odporkyňa v
l. rade vymohla od navrhovateľa celkovú sumu 199.624,-Sk, oprávnenej uhradila sumu 127.050,-Sk,
rozdiel činí 72.574,-Sk. Zo správy odporkyne ďalej vyplynulo, že odporkyňa dňa 26.2.2008 poukázala
sumu 11.314,- Sk JUDr. Jánovi Lemešovi, právnemu zástupcovi oprávnených titulom trov právneho
zastúpenia v exekučnom konaní. Vychádzajúc z uvedeného, odporkyňa v l. rade si ponechala sumu

61.260,-Sk (199.624 -127.050 - 11.314) ako odmena exekútorky. Z vykonaného dokazovania taktiež
je nesporné, že Okresný súd Košice II. uznesením sp.zn.49Er 2511/06-71 zo dňa 29.4.2008 exekúciu
v časti vymoženia dlžného výživného vo výške 40.100 Sk a bežného výživného vo výške 4.800,-Sk
mesačne od 15.9.2006 do budúcna pre mal. Luciu a v časti vymoženia dlžného výživného vo výške34.100,- Sk a bežného výživného vo výške 4.500,-Sk mesačne od 15.9.2006 do budúcna pre mal. J.,
zastavil, keďže povinný (navrhovateľ) dlžné výživné uhradil v priebehu vykonávania exekúcie v plnej
výške a súčasne uhradil a bežné výživné do dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode, pričom však o

trovách konania exekučný súd podľa § 200 ods. 2 EP, nerozhodol. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 7.6.2008. I keď za vykonanie exekúcie nepochybne patrí súdnej exekútorke
odmena, v danom prípade odmenu, náhradu hotových výdavkov odporkyne v l. rade, ani trovy právneho
zastúpenia oprávnených nebolo možné v prejednávanej veci, so zreteľom na zastavenie exekúcie bez
toho, aby exekučný súd o trovách exekúcie rozhodol, vymáhať v exekučnom konaní, lebo ako už bolo

uvedené - nerozhodlo sa podľa § 200 ods. 2 EP o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. V
prípadezastaveniaexekúcie(akotobolovprejednávanejveci) sapriurčeníodmenyzavýkonexekučnej
činnosti aplikujú ust. § 14 a nasl. vyhl. č. 288/1995 Z.z. (účinnej do 1.5.2008), a preto odporkyni v l. rade
nepatrí odmena 20 % zo základu na jej určenie podľa § 4 a 5 cit. vyhl. Uvedené vyplýva nakoniec
z právneho názoru
Krajského súdu v Košiciach uvedenom v predmetnej právnej veci v uznesení sp. zn. 5Co/287-287 zo

dňa 24.5.2012, ktorým je prvostupňový súd viazaný.

Nakoniec treťou položkou škody (z celkovej čiastky 3.554,21 eur) je suma 21.850,-Sk (725,29 eur)
titulom trov exekučného konania, ktorú sumu mal navrhovateľ uhradiť svojej právnej zástupkyni za
5 úkonov právnej pomoci v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. Navrhovateľ si v súvislosti s poskytnutím

právnej pomoci pre účely nesprávneho úradného postupu pred súdom uplatnil sumu 21.850,-Sk za
5 úkonov právnej pomoci, a to: príprava a prevzatie zastupovania, podanie návrhu na zastavenie
exekúcie, 3 x porada. Navrhovateľ ani jeho právny zástupca tieto úkony bližšie nešpecifikoval a
nepreukázal o nich dôkazy (minimálne o troch poradách s klientom). Keďže podľa § 18 ods. 2 zák. č.
514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v

ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym
úradným postupom a tieto predstavovali sumu 21.850,-Sk, súd by bol zaviazal odporcu v l. a v 2.rade k
ich úhrade na účet navrhovateľa spoločne a nerozdielne za predpokladu, že by do vyhlásenia rozsudku
vo veci samej bol navrhovateľ tieto trovy konania zdokladoval. To znamená predložil súdu dôkaz o
škode, napr. faktúru za poskytnuté právne služby, príjmový pokladničný doklad alebo výpis z účtu

preukazujúc tú skutočnosť, že navrhovateľ za poskytnutú právnu službu právnemu zástupcovi v konaní,
ktoré súviselo s nesprávnym úradným postupom, skutočne aj uhradil, úradný záznam alebo iný dôkaz
o poradách právnej zástupkyne navrhovateľa s klientom, atď. Keďže navrhovateľ takýto dôkaz súdu
nepredložil,súdnemalpreukázanývznikškody ztitulunáhradytrovkonania,ktoré poškodenémuvznikli
v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Taktiež navrhovateľ na pojednávaní dňa

11.1.2013 prehlásil, že tieto trovy konania právnej zástupkyni neuhradil. Preto súd návrh v tejto časti
zamietol.

V predmetnej veci prvostupňový súd považuje za potrebné uviesť, že zodpovednosť za nesprávny
úradný postup podľa ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti

štátu (bez ohľadu na zavinenie). Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch podmienok.
Týmito podmienkami sú: 1. existencia škody (majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch), 2. nesprávny
úradný postup orgánu štátu (exekučná činnosť) 3. príčinná súvislosť medzi škodou a exekučnou
činnosťou.

Zákon č. 514/2003 Z.z. bližšiu (konkrétnu) definíciu pojmu nesprávneho úradného postupu neobsahuje.
Podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených
právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,
funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup spravidla nemožno v právnom predpise

upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska
účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Taktiež podľa názoru súdu nestačí
len všeobecne poukázať na to, že orgány nepostupovali v súlade so zákonom. Nesprávny úradný
postup musí byť konkrétny, špecifikovaný postup, presne pomenovaná činnosť, ktorá bola v rozpore s
ustanoveniami ktorého zákona. Otázku, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu, je potrebné vždy

posúdiť podľa okolností konkrétneho prípadu. Všeobecne možno povedať, že nesprávnym úradným
postupom je Porušenie poriadku predpísaného právnymi normami. Dôkazná povinnosť v tomto smere
zaťažuje navrhovateľa.V danom prípade oprávnenosť nároku navrhovateľa teda súd skúmal z toho hľadiska, či sú splnené
tri zákonom stanovené podmienky, a to, či poškodenému (navrhovateľovi) vznikla škoda, ktorá nastala
v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná v peniazoch, či príslušný orgán štátu sa dopustil

nesprávneho úradného postupu a či je škoda v príčinnej súvislosti s týmto postupom. V každom prípade
však musí byť daná príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom, t.j. nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody. Pojem príčinnej súvislosti Občiansky zákonník ani zákon č. 514/2003 Z.z. nijako
nevymedzuje a otázka príčinnej súvislosti sa musí riešiť konkrétne v každom jednotlivom prípade s
hodnotením všetkých významných okolností. Ide teda vlastne o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému

výsledku a o starostlivé zváženie všetkých súvislostí. Príčinná súvislosť musí byť totiž jednoznačne
preukázaná.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v prejednávanej veci exekučným titulom bolo len 23P/16/02
(t.j. exekúcia na výživné do rozvodu manželstva) . Keďže nadobudol právoplatnosť aj rozsudok o
rozvodemanželstva, existovalajasneohraničenádoba,počasktorejbolaodporkyňavl.radeoprávnená

vykonávať exekúciu. Podľa názoru súdu prejednávanej veci v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti
odporkyne v l. rade došlo k nesprávnemu úradnému postupu, keď odporkyňa v l. rade pri exekúcii na
výživnom v zmysle exekučného titulu č. 23P/16/02 bola oprávnená vymôcť len sumu 88.600,- Sk, pričom
pokračovala v exekúcii na výživnom i po rozvode manželstva a preto všetko, čo vymohla nad sumu
88.600,- Sk, bolo z tohto pohľadu nezákonné. Z titulu nezákonne vedenej exekúcie (bez exekučného

titulu na výživné po rozvode) odporkyňa vymohla od navrhovateľa ešte sumu 38.450,- Sk (z ktorej
sumy si sumu 25.800,- Sk navrhovateľ neuplatňuje) a teda z titulu neoprávnene zrazeného výživného
si navrhovateľ uplatňuje len sumu 12.650,-Sk. Suma 12.650,-Sk z tohto pohľadu je vlastne škodou,
ktorá navrhovateľovi postupom odporkyne v l. rade pri výkone exekučnej činnosti vznikla. Keby nebolo
nesprávneho úradného postupu odporkyne v l. rade, nedošlo by k vzniku škody. V tom vidí súd príčinnú

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a exekučnou činnosťou. Keďže súd v rozhodnutí
o zastavení exekúcie nerozhodol o trovách exekúcie a o nich nerozhodol ani následne, nevznikol
oprávneným, ani exekútorke v súlade s ust. § 200 ods. 2 EP žiadny nárok na trovy, vrátane odmeny.
Preto suma vymožená exekútorkou vo výške 11.314,-Sk a 61.260,-Sk nemá žiadny právny základ.

A pokiaľ sa v texte exekučného titulu vyskytla chyba v písaní, podľa názoru súdu ide o chybu v písaní,
pričom oprávnenému i povinnému bolo nepochybne zrejmé, na základe akého exekučného titulu sa
exekúcia vykonávala, nakoľko ostatné identifikačné údaje boli správne uvedené. Uvedená chyba v
písaná nemohla mať za následok nesprávny úradný postup.

Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodne osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 204 ods. 1

O.s.p. na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho
zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.V zmysle § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.