Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 9, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/42/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214010942
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Tomčovčík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7214010942.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Tomčovčíka a sudcov
JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Milana Husťáka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 9. marca 2016 v
Košiciach, v trestnej veci obžalovaného Ľ. S., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1
Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn. 8T/75/2014 zo dňa
12.3.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. b), c) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok.
Podľa § 322 ods.1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II rozsudkom sp. zn. 8T/75/2014 zo dňa 12.3.2015 uznal obžalovaného Ľ. S. za
vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

v G. a inde si neplní vyživovaciu povinnosť k svojim deťom Z. S., nar. XX.XX.XXXX a U. S.., nar.
XX.X.XXXX, hoci táto mu vyplýva zo Zákona o rodine, a výška ktorej mu bola určená na základe
rozsudkuOkresnéhosúduKošiceII,sp.zn.30C159/2007prispievaťsumouvovýške220,-Eurmesačne
na dcéru Z. a 150,- Eur mesačne na dcéru U., túto si však úmyselne pravidelne neplní, a tak dlhuje za
obdobie od 1.6.2013 doteraz do rúk matky detí Ing. O. S. sumu vo výške 4.100,- Eur a dcére Z. S. od

15.11.2013 sumu vo výške 3.300,- Eur.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 207 ods.1 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov,
výkon ktorého mu podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák.
určil skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Zároveň podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. mu uložil povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané
výživné.

Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku
zahlásil odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch podaného odvolania prostredníctvom svojho
obhajcu uviedol, že zotrváva na podanom odvolaní. Je toho názoru, že prvostupňový súd dospel

k nesprávnym skutkovým záverom, na základe ktorých ho uznal vinným, hoci bolo nepochybne
preukázané, že jeho osobné pomery, ako aj možnosť zamestnať sa mu neumožnili a neumožňujú v
plnom rozsahu plniť vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z rozsudku. Pokiaľ ide o výšku výživného
a povinnosť ju plniť, táto sa neriadi civilným rozsudkom. Vzhľadom na vyššie uvedené je toho názoru,
že prvostupňový súd zásadným spôsobom pri rozhodovaní pochybil. Následne dňa 11.6.2015 doplnil
podanéodvolanie,vktorompoukazujenažalovanéobdobieuvedenévobžalobe,ktoréjeohraničené„od

1.6.2013doteraznaU.(dorúkmatky)3.050,-EuranadcéruZ.od15.11.2013(niejeuvedenédokedy)vo
výške 1.760,- Eur”. Rozsudok okresného súdu, kde samosudca ustálil sumu nezaplateného výživnéhona dcéru U. vo výške 4.100,- Eur a dcéru Z. 3.300,- Eur bez akýchkoľvek preukázaných skutočností
považuje za nepreskúmateľný a zmätočný z dôvodu, že tieto neboli zdôvodnené, akým spôsobom k ním
okresný súd dospel. Rovnako tak prvostupňový súd nezohľadnil uhradené výživné, ktoré bolo zasielané

na účet matky, a ktoré riadne zdokladoval. Uvedenými predloženými platbami (minimálne 1.500,- Eur)
sa okresný súd nezaoberal a nevyhodnotil ich v jeho prospech. Poukázal, že v súčasnosti je bez trvalého
pracovného pomeru a to bez svojho zavinenia. O snahe nájsť si prácu (trvalý pracovný pomer) svedčia
žiadosti o prijatie do pracovného pomeru, avšak do dnešného dňa s negatívnym výsledkom. Súd napriek
uvedeným skutočnostiam zásadným spôsobom upravil skutok, pre ktorý prokurátor podal obžalobu.

Uvedený výpočet, ku ktorému dospel okresný súd na základe civilného rozsudku sp. zn. 30C 159/2007
považuje za neprijateľný a to z dôvodu, že prvostupňový súd neprihliadal na jeho reálny finančný stav.
Záverom poukázal na skutočnosť, že každé rozhodnutie súdu musí byť založené na dôkazoch, ktoré
sú - ergo nespochybniteľné. Pokiaľ okresný súd argumentuje skutočnosťou, že mal dostatok finančných
prostriedkov na úhradu výživného, potom by sa s takýmto záverom mal aj vysporiadať.

Navrhol preto, aby odvolací súd postupom podľa § 321 ods.1 písm. a), b) Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol, alternatívne, aby odvolací súd podľa § 322 ods.3 Tr. por. rozhodol vo veci sám a
oslobodil ho podľa § 285 písm. b) Tr. por. spod obžaloby okresného prokurátora.

Súčasťou podaní obžalovaného je aj množstvo fotokópií z dennej tlače a prezentácia vlastných názorov
k zákonnému sudcovi, na ktoré odvolací súd neprihliadal a to z dôvodu, že nemajú význam z hľadiska
posúdenia skutkového stavu veci, resp. viny, či neviny obžalovaného.

Krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný Ľ. S. bol rozsudkom Okresného súdu
Košice II zo dňa 12. marca 2015, sp. zn. 8T/75/2014 uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej

výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. pre skutok uvedený v rozsudku, za čo mu bol uložený podmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 24 mesiacov. Súčasne
prvostupňový súd uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
zameškané výživné.

Prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov a oboznámením
listinných dôkazov, a po takto vykonanom dokazovaní ohraničil dobu spáchania skutku a rovnako tak
ustálil výšku dlžného výživného na deti Z. S. a U. S..

Trestnéhočinuzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207Tr.zák.sadopustíten,ktonajmenejtrimesiacev

období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného.

Z dikcie § 62 ods.2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods.2 vyššie citovaného
zákonného ustanovenia obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

K skutočnostiam uvádzaných v odvolaní obžalovaným týkajúcich sa osobných pomerov obžalovaného,
ako aj možnosti zamestnať sa a plniť si tak v plnom rozsahu vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z

rozsudku odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že na takéto skutočnosti je možné prihliadnuť, ak
sa obžalovaný nepodieľal na objektívnych dôvodov, ktoré uvedený stav zapríčinili. Na zníženie zdroja
príjmu povinného - obžalovaného je možné prihliadnuť len v prípade preukázania dôležitého dôvodu,
ktorý vznikol objektívne, bez zavinenia obžalovaného (rodiča), ktorým môže byť napr. výrazné zhoršeniezdravotného stavu znemožňujúceho doterajší výkon práce a iné dôvody, ktoré obžalovaný nemôže
ovplyvniť.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné

porovnaťokolnostidôležitépreurčenievýživnéhovčaseskoršiehorozhodovaniaspomermiexistujúcimi
v čase nového rozhodnutia. Odvolací súd poukazuje, že predpokladom zmeny právoplatného
rozhodnutia je iba výrazná zmena tých okolností na jednej strane, či na druhej strane, ktoré boli
podkladom v predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bude povinnosťou prvostupňového súdu zistiť a posúdiť
tak konanie obžalovaného vo vzťahu k uvádzaným okolnostiam týkajúcich sa jeho predchádzajúceho
zamestnania a v neposlednom rade aj s doloženými platbami vo vzťahu k osobným pomerom
obžalovaného.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.