Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2014

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 3C/174/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213207713
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Kamenská

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2014:6213207713.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v právnej veci navrhovateľov

P. T. C., N.. XX. XX. XXXX, A. M., W. XX/XX, P.-XXXX, A. D. C., N.. XX. XX. XXXX, A. M., W. XX/XX,
P.-XXXX, P. E. S. C., N.. XX. XX. XXXX, A. M., W. XX/XX, P.-XXXX, proti odporcovi Q. A.Q., N.. XX.
XX. XXXX, A. M., N. S. XXX/XX, zastúpenému JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom Veľký
Krtíš, Mierová 1, o určenie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľov z a m i e t a.

Odporcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania účelne vynaložených na bránenie jeho práv vo

výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovatelia domáhali, aby súd určil, odporca je otcom, nebohého C. C. ml. a
náhrady trov konania. V návrhu navrhovatelia uviedli, že nebohý C. C. ml. bol otcom navrhovateľov A/ a
B/ a manželom navrhovateľky C/. Jeho matka P. C. sa im po smrti svojho manžela priznala, že jej nebohý
manžel C. C. st. nie je biologickým otcom C. C. ml., že jeho otcom je odporca. Pretože majú nárok vedieť
kto sú ich príbuzní, žiadajú nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z DNA na určenie otcovstva svojho
nebohého otca a manžela. Na pojednávaní sa navrhovatelia pridržiavali podaného písomného návrhu
a ďalej uviedli, že navrhujú, aby súd určil, že odporca je otcom nebohého C. C., N.. XX. XX. XXXX D. V.

P. C., T.. F.. Navrhli tiež vypočuť ako svedkov P. C., matku nebohého C. C. ml., jeho brata Q. C. P. F. J.
A. T.. V.. Poukázali na to, že C. C. ml. zomrel v roku 2009, tento sa narodil z manželstva P. C. P. C. C.
st., preto v jeho rodnom liste je zapísaný ako otec C. C. B... Správanie C. C. B.. K. C. C. ml. však nebolo
adekvátne rodičovskému správaniu, nikdy to nebol vzťah otec a syn, ale bol to vzťah zo strany otca k
synovi chladný, bezcitný, ponižujúci a nikdy sa k nemu nesprával tak, ako k svojmu druhému synovi a
bratovi C. C. V.. Q. C.. Potvrdili, že otcovstvo k ich nebohému otcovi a manželovi nebolo zapreté.

Odporca na pojednávaní uviedol, že navrhuje návrh ako nedôvodný zamietnuť a priznať mu náhradu trov
konania. Ďalej uviedol, že všetko čo tvrdia navrhovatelia nie je pravda a on nie je otcom C. C. ml., podaný
návrh zo strany navrhovateľov a ich tvrdenia ho urážajú ako dobrého manžela, jeho manželku ako aj jeho
rodinu. Poukázal na to, že podľa nášho právneho poriadku nie sú splnené podmienky konania, pretože
navrhovatelia nemajú aktívnu legitimáciu na podanie takéhoto návrhu, pretože takýto návrh môže podať
len matka, otec alebo dieťa, čo navrhovatelia nie sú. Tvrdil tiež, že na určenie otcovstva je daná prekážka
v tom, že otcovstvo k C. C. ml. je určené a nikto podľa slovenského právneho poriadku nemôže mať

dvoch otcov, nakoľko sa tento narodil počas trvania manželstva, bol zapísaný do rodného listu ako jeho
otec manžel jeho matky. Navrhol konanie vo veci zastaviť podľa § 104 O. s. p.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s rodnými listami
navrhovateľov A/ a B/, rodným listom otca navrhovateľov A/ a B/, úmrtným listom otca navrhovateľov
A/ a B/, výpismi z R. Č.. XXXX P. Č.. XX K.. Ú.. K., znaleckým posudkom z 08. 08. 1977, rozsudkom

Okresného súdu v Nových Zámkoch z 16. 09. 1977 sp. zn. P106/81, uznesením Okresného súdu v
Leviciach z 13. 12. 1982 sp. zn. 5C/234/75, dohodou z 05. 06. 1978.

Z vykonaného dokazovania, a to z rodných listov Matričného úrade Mesta Levice mal súd nesporne
preukázané, že ako rodičia navrhovateľov A/ a B/ sú zapísaní otec C. C., N.. XX. XX. XXXX P. V. S. C.

T.. S., N.. XX. XX. XXXX. Z rodného listu bývalého Miestneho národného výboru vo Vinici vyplýva, že
ako rodičia C. C., N.. XX. XX. XXXX B. D. Y. C. C., N.. XX. XX. XXXX P. V. P. C. T.. F. N.. XX. XX. XXXX.
Z úmrtného listu Osobitnej matriky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky súd zistil, že C. C., N.. XX.
XX. XXXX zomrel dňa 07. 03. 2009 v Winden am See v Rakúskej republike.

Podľa ustanovenia § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva

ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa ustanovenia § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva
do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za
otca manžel matky.

Podľaustanovenia§90Zákonaorodine,akniejeotcovstvourčenépodľadomnienkyotcovstvamanžela
matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.
Podľa ustanovenia § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením
rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Ustanovenie § 84 Zákona o
rodine zakotvuje, že otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v Zákone o
rodine č. 36/2005 Z. z., ktorými sú tri domnienky: 1. otcovstvo manžela matky, 2. súhlasné vyhlásenie
rodičov a 3. preukázaná súlož muža s matkou dieťaťa v rozhodujúcom období, bez existencie

vylučujúcich okolností a rozhodnutie súdu o určení otcovstva tohto muža. Prvú zákonnú domnienku
otcovstva vymedzuje ustanovenie § 85 Zákona o rodine, ktorá svedčí manželovi matky dieťaťa. Je to
najčastejšie sa uplatňujúca domnienka a otcovstvo sa väčšinou určuje na jej základe. Predpokladom
tejto domnienky je to, že pokiaľ sa dieťa narodí v manželstve, otcom dieťaťa je manžel matky, čo súvisí
s chápaním poslania manželstva ako životného spoločenstva muža a ženy, ktoré tvorí základ rodiny s

ohľadom na to, že významnou funkciou rodiny je reprodukčná funkcia, ktorá vyplýva zo vzájomného
citového, intímneho vzťahu manželov, čo zodpovedá spoločenskej skúsenosti, ako aj spoločenskej
morálke a predstavám o účele manželstva. Existencia právneho vzťahu manželstva má teda z tohto
hľadiska pre určenie otcovstva manžela matky dieťaťa zásadný význam. Táto domnienka nastupuje
automaticky, na základe dvoch právnych skutočností a to narodenia dieťaťa a trvania manželstva a

nastupuje bez ohľadu na prípadnú vôľu manželov a to aj vtedy, keby si boli manželia nepochybne
vedomí, že otcom dieťaťa je niekto iný a tiež bez ohľadu na prípadnú vôľu tretích osôb a bez
možnosti akokoľvek ovplyvniť možnosť jej nastúpenia. Pokiaľ teda existujú tieto právne skutočnosti a to
narodeniadieťaťaatrvaniemanželstva,prepotrebyurčeniaotcovstvasaužnezisťujúďalšieskutočnosti,
napr. či manželia spolu žijú, či naozaj ide o biologického otca, ani prípadné okolnosti vylučujúce

otcovstvo, pretože by to narúšalo charakter domnienky. Manželský zväzok totiž zákon považuje za
spoľahlivú záruku otcovstva dieťaťa. Nápravu prípadného rozporu so stavom biologickým a zrušenie
účinkov domnienky otcovstva možno dosiahnuť len prostredníctvom inštitútu zapretia otcovstva a za
splnenia zákonných podmienok ustanovených znovu v Zákone o rodine. Druhú domnienku otcovstva
vymedzuje ustanovenie § 90 Zákona o rodine, ktorá nastupuje vtedy, ak nie je otcovstvo určené

podľa domnienky otcovstva manžela matky dieťaťa. Podľa tejto domnienky otcovstvo možno určiť
súhlasnýmvyhlásenímobochrodičov.Vtomtoprípadeideosituáciu,keďsadieťanarodilorodičom,ktorí
neuzavreli manželstvo a preto z neho nemožno vyvodzovať záver o otcovstve manžela matky. Zákon
o rodine preto za najspoľahlivejší prostriedok určenia otcovstva určuje súhlasné vyhlásenie rodičov. Tu
sa vychádza z očakávania, že matka dieťaťa a muž, ktorý ho splodil, sú si vedomí závažnosti takto

založeného vzťahu a prejavom ich zodpovednosti bude snaha upraviť právny status dieťaťa takýmto
spôsobom. Tretiu domnienku otcovstva vymedzuje ustanovenie § 94 Zákona o rodine, ktorá nastupuje
v prípade, ak otcovstvo nebolo ustálené na základe žiadnej z predchádzajúcich domnienok, teda keď
rodičia neuzavreli manželstvo, nedošlo ani k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve, prípadne keďotcovstvo určené na základe ktorejkoľvek z týchto dvoch predchádzajúcich domnienok bolo úspešne
zapreté a žiadnemu mužovi opätovne nesvedčí ani domnienka skoršieho manžela. Preto platí, ak
otcovstvo bolo relevantným spôsobom ustálené a nebolo úspešne zapreté, je to prekážkou pre niekoho

iného, aby sa domáhal určovania otcovstva k tomuto dieťaťu. Z tohto ustanovenia nesporne tiež vyplýva,
že dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, majú časovo neobmedzenú možnosť domáhať sa,
aby otcovstvo určil súd. Aktívna legitimácia je teda priznaná matke dieťaťa zapísanej v matrike, dieťaťu
a mužovi, ktorý tvrdí, že je otcom dieťaťa.

Predmetom konania je určenie otcovstva k nebohému C. C., N.. XX. XX. XXXX, ktorého rodičmi,
zapísanými v rodnom liste, sú otec C. C., N.. XX. XX. XXXX P. V. P. C. T.. F. N.. XX. XX. XXXX.
Otcovstvo k dieťaťu C. C., N.. XX. XX. XXXX bolo určené na základe prvej zákonnej domnienky
otcovstva, manželom matky dieťaťa, pretože sa narodil počas manželstva svojich rodičov. Z vykonaného
dokazovania, najmä z výsluchu účastníkov konania ako aj z rodného listu C. C., nar. XX. XX. XXXX,
mal súd nesporne preukázané, že otcovstvo k dieťaťu C. C., N.. XX. XX. XXXX, bolo zákonne určené

a nebolo úspešne zapreté, preto je tu daná prekážka pre aktívne legitimovaného účastníka konania,
uvedeného v ustanovení § 94 Zákona o rodine, aby sa domáhal určovania otcovstva k tomuto dieťaťu. V
danejvecinávrhnaurčenieotcovstvakdieťaťuC.C.,N..XX.XX.XXXXW.N.P.T.C.,A.D.C.,P.E.S.C.,
pričom navrhovatelia A/ a B/ sú synovia a navrhovateľka C/ manželka tohto dieťaťa. Podľa ustanovenia
§ 94 Zákona o rodine, by však návrh na určenie otcovstva k dieťaťu C. C., N.. XX. XX. XXXX mohli

podať len jeho matka P. C. T.. F., dieťa nebohý C. C., N.. XX. XX. XXXX alebo muž, ktorý by tvrdil, že je
otcom tohto dieťaťa, ktorým zákon priznáva aktívnu legitimácia na podanie takéhoto návrhu. Vzhľadom
na to, že návrh na určenie otcovstva podali navrhovatelia, ktorí nie sú osobami, ktorým by zákon priznal
aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na určenie otcovstva súdom, mal súd za to, že navrhovatelia
nie sú aktívne legitimovaní na podanie návrhu na určenie otcovstva k svojmu otcovi a manželovi C. C.,

N.. XX. XX. XXXX. Preto potom súd, s prihliadnutím na to, že pre konaniu o určenie otcovstva je daná
prekážka konania z dôvodu, že otcovstvo k dieťaťu C. C., N.. XX. XX. XXXX nebolo úspešne zapreté,
ako aj z dôvodu, že navrhovatelia nemajú aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na určenie otcovstva
k svojmu otcovi a manželovi, súd návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietol. Z uvedených dôvodov
súd zamietol aj návrhy navrhovateľov na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov P. C., Q. C., J. A.

T.. V., ako aj na nariadenie znaleckého dokazovanie znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza DNA
na preukázanie toho, či je odporca otcom nebohého C. C..

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., na základe zásady
úspechu. Odporca mal vo veci plný úspech, v spojení s konaním mu vznikli trovy konania právnym

zastúpením advokátom, preto potom súd vyslovil, že sa odporcovi priznáva náhrada trov konania účelne
vynaložených na bránenie jeho práv vo výške 100 % so zreteľom na ustanovenie § 151 ods. 7 O. s.
p., podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov
prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto
rozhodnutia rozhodne súd o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíši písomne v 4 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd
v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu
ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).