Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoE/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815203507
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8815203507.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36
865 141, proti povinnému: Q. P., nar. X.X.XXXX, bytom W. X. Q.X. XX/XX, XXX XX B. K. I., vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821
08 Bratislava, o vymoženie 786,- eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Vranov nad Topľou č. k. 11Er/337/2015-13 zo dňa 24.9.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením vydaným
vyšším súdnym úradníkom zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie z dôvodu, že sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy a rozhodcovská

doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na
uskutočnenie exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.
z. žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný
titul a dospel k názoru, že rozhodcovská doložka v znení ako je uvedená v rozhodcovskej zmluve,
podľa ktorej môže byť spotrebiteľovi nanútená právomoc rozhodcovského súdu je podľa názoru súdu
neplatná, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského
súdu a rozhodcovský rozsudok je nulitný právny akt. Týmto je daný rozpor exekučného titulu so zákonom
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Vytýka súdu prvého stupňa, že

jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z neúplného zistenia skutkového
stavu veci. Exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskumávacej činnosti, ktorú
mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok) a v jeho
nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona
o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v
prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale má za to, že

citované ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej
stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych
náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní.
Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). V prípade, ak súd na zistený

skutkový stav aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku
rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon orozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok, a to hlavne právo na prejednanie veci pred
príslušným súdom. Oprávnený s povinným uzatvorili rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona o
rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých

prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a zaťažil konanie
vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Na základe vyššie popísaného skutkového stavu a
jeho právneho posúdenia navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie, podanému odvolaniu nevyhovel a v súlade
s § 374 ods. 4 O.s.p. postúpil vec na ďalšie konanie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez zopakovania, či doplňovania dokazovania, a preto
tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pri

preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej
miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p). Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia
dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť.

Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvého stupňa aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka
platnosti rozhodcovskej doložky (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 3Cdo
146/2011, 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach
IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa

1.11.2011).

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu bolo potrebné vyriešiť v prvom rade právnu otázku, či a v akom
rozsahu je preskúmateľný právoplatný a vykonateľný rozsudok rozhodcovského súdu, v ktorom je
neplatná rozhodcovská zmluva, ktorá by mala zakladať jeho právomoc. Je nepochybné, že zmluva o

úvere zo dňa 30.3.2012 podpísaná medzi oprávneným a povinným je zmluvou spotrebiteľskou. Pre
konečné rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka
nebola individuálne dojednaná, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR
prejednávajúcu danú problematiku. Tak napríklad v uznesení sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012
Najvyšší súd SR zaujal názor, že oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc
rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy resp. jej neplatnosťou nebránia

ust. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z. z.. Tieto ustanovenia sa týkajú
všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty, než spotrebiteľ.
Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania
znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc
rozhodcovského súdu v konkrétnej veci, v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Aj keď účastník

rozhodcovskéhokonania,ktorýmjespotrebiteľ,nevyužijemožnosťspochybniťexistenciu,aleboplatnosť
rozhodcovskej zmluvy, podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúcim
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takouto skutočnosťou spôsobujúcou neplatnosť

rozhodcovskej zmluvy je aj neprijateľnosť zmluvného ustanovenia o rozhodcovskej doložke z dôvodu,
že táto spôsobila nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného.

V rozhodcovskej zmluve uzatvorenej dňa 30.3.2012 sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory budú
riešené pred a) Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom

rozhodcovskom súde, b) príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.Vychádzajúc z ustanovenia § 53 ods. 1, 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v
znení účinnom už aj v čase uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy medzi účastníkmi konania, nesmú
spotrebiteľské zmluvy obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takouto neprijateľnou podmienkou v
spotrebiteľskej zmluve je aj dojednanie vyžadujúce od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v
rozhodcovskom konaní pred rozhodcom, ktorého sídlo je neprijateľne vzdialené od bydliska spotrebiteľa.

Rozhodcovská zmluva, či rozhodcovská doložka nesmú zhoršovať postavenie spotrebiteľa v

rozhodcovskom konaní v porovnaní s jeho základnými právami v súdnom konaní. Jedným z týchto práv
je aj právo na ústne prejednanie veci pred všeobecným súdom spotrebiteľa, ak je v postavení odporcu
(§ 84, § 85 ods. 1 O.s.p.).

V preskúmavanej veci si zmluvné strany dohodli alternatívnu právomoc rozhodcovského súdu, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Takéto dojednanie rozhodcovskej

doložky spĺňa podmienku neprimeraného (nekalého) zmluvného ustanovenia, pretože zakladá
právomoc na rozhodnutie rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave, ktoré je vzdialené od miesta
bydliska povinného (Vranov nad Topľou) viac ako 450 km, a tým spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Ust. § 26 ods. 1 z. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní

predpokladá ústne pojednávanie pred rozhodcovským súdom, pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak,
alebopokiaľrozhodcovskýsúdnerozhodne,žekonaniebudepísomné.Zmluvnéustanovenievylučujúce
ústne pojednávanie rozhodcovského súdu, ktoré nebolo individuálne
dohodnuté, či aj teoretická možnosť rozhodnutia rozhodcovského súdu, že konanie bude písomné,
zhoršujú postavenie spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním, a teda zväčšuje rozsah nerovnováhy

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba

konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo 9/2012.)
Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde
o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené
a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola dopadá na danú vec aj za stavu, že zmluvný

vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu
formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa
spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný na
tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách boli
vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že

bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu. To je práve aj prípad typových
rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich
vyžiadali spotrebitelia.

Za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať také, ktorému predchádzalo

poučenie spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na
zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním.
Spotrebiteľovi musí byť pritom daná reálne možnosť voľby, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú
zmluvu. Voľba spotrebiteľa v prospech všeobecného súdu nesmie byť spojená s možnosťou neuzavretia
samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Veriteľ (dodávateľ) musí splnenie týchto podmienok individuálneho

dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybností preukázať (§ 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka), inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú.

Ani zo zmluvy o úvere, ani z rozhodcovskej zmluvy, ale ani z ďalších listín, ktoré mal rozhodcovský
súd a exekučný súd k dispozícii nevyplýva, že povinný pred podpisom zmluvy bol oprávneným takto

poučený. Nepostačuje pritom predformulované vyhlásenie v rozhodcovskej zmluve, podľa ktorého
dlžník s uzatvorením tejto zmluvy súhlasí a bol pred uzavretím tejto zmluvy osobitne poučený o
dôsledkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy. V dôsledku toho nastupuje zákonom stanovená
domnienka, že takto dohodnutá rozhodcovská zmluva sa nepovažuje za individuálne dojednanú.Dojednanározhodcovskádoložkaspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvných
strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa.

Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky je daná tým, že sídlo rozhodcovského súdu nie je totožné
so sídlom všeobecného súdu spotrebiteľa, a už vôbec nemá sídlo na inom mieste výhodnejšom pre
spotrebiteľa. V preskúmavanej veci by bol všeobecným súdom
povinného Okresný súd Vranov nad Topľou. Sídlo rozhodcovského súdu je v Bratislave, kde má sídlo
aj oprávnený.

Pokiaľ rozdiel v procesných právach a povinnostiach vyplývajúcich z dojednania rozhodcovskej doložky
v porovnaní s právami a povinnosťami podľa Občianskeho súdneho poriadku, týkajúcich sa sídla
rozhodcu, spôsobuje výraznú nerovnosť v neprospech spotrebiteľa, jedná sa o neprijateľnú, a preto
neplatnú rozhodcovskú doložku.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa
04.06.2009 vyslovujúce stanovisko, podľa ktorého vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej
medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle Smernice (93/13/EHS), ktorá priznáva právomoc pre
všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo
dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako

nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle Smernice všetky podmienky nekalosti
(neprijateľnosti) už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je
všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný súd spotrebiteľa.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.