Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 16, 2010

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8C/60/1997

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1197899712
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Doláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2010:1197899712.17

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava 1 pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou, v právnej veci navrhovateľa: SH
CLASSIC, spol. s r.o., (predtým KLASSIK RÁDIO, spol. s r.o.), Šulekova č. 19, 811 03 Bratislava, IČO:
31 323 367, zastúpený právnym zástupcom: Valko Marián & partners, s. r. o., advokátska kancelária,
Porubského č. 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916 192, zastúpená JUDr. Marián Valko, advokát, proti
odporcovi: Rada pre vysielanie a retransmisiu, (predtým Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a

televizne vysielanie), Dobrovičova č. 8, 811 09, Bratislava, o náhradu škody (ušlý zisk), takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 653 831, 90 euro spolu s úrokom z omeškania
vo výške 17, 6% ročne z tejto sumy od 06. 06. 1997 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu sudu dňa 05. 03.1 997 sa navrhovateľ', neskôr počas konania
zastúpený svojím právnym zástupcom, domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 29 852 380.- Sk spolu
s príslušenstvom (konkrétne neuvedeným) a náhrady trov konania, a to titulom náhrady škody (bez
uvedenia právneho predpisu). Počas konania navrhovateľ právny titul skonkretizoval, uviedol, že sa
domáha náhrady škody (ušlý zisk) podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Na základe návrhu právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 28. 07. 1999, čl. 67, 68, 69, na zmenu
návrhu, súd na pojednávaní dňa 27. 09. 1999, čl. 72, uznesením vyhláseným na tomto pojednávaní
(bez písomného vyhotovenia) za prítomnosti oboch účastníkov konania pripustil zmenu návrhu tak, že
odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 114 969 000.- Sk a trovy konania. Na pojednávaní dňa
28. 02. 2003 navrhovateľ návrh v časti istiny 85 116 620.- Sk zobral späť, preto súd uznesením zo dňa

28. 02. 2003, čl. 279, konanie, so súhlasom odporu, v tejto časti istiny zastavil.

Na základe návrhu právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 02. 06. 2003, čl. 346, na ďalšiu
zmenu návrhu, súd na pojednávaní dňa 03. 06. 2003, čl. 347, uznesením vyhláseným (bez písemného
vyhotovenia) za prítomnosti oboch účastníkov konania pripustil zmenu návrhu tak, že odporca je povinný
zaplatiť navrhovatelovi sumu 49 927 340.- Sk s príslušenstvom a trovy konania.

Na základe návrhu právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 20. 05. 2010, čl. 805, 21. 05. 201, čl. 815,
čl. 864, na ďalšiu zmenu návrhu, súd na pojednávaní dňa 13. 08. 2010, čl. 863, uznesením vyhláseným
za prítomnosti oboch účastníkov konania pripustil, čl. 863, zmenu návrhu (ostatná zmena návrhu) tak,
že odporca je povinný zaplatiť navrhovatelovi sumu 1 653 831, 90 euro spolu s úrokom z omeškania
vo výške 17% ročne z tejto sumy od 06. 06. 1997 až do zaplatenia a trovy konania.Navrhovateľ svoj návrh, čl. 1 až 3, odôvodnil tým, že navrhovateľovi bola ministrom kultúry Slovenskej
republiky vydaná dňa 04. 05. 1992 licencia na rozhlasové vysielanie č. R-2. Dňa 22. 06. 1992
boli vypracované podmínky k tejto licencii a obe listiny boli listom zo dňa 23. 06. 1992 odoslané

navrhovatelovi. Navrhovateľ v zákonnej lehote túto licenciu prijal. Do 01. 02. 1993 mal začať navrhovateľ
vysielať. Dňa 09. 1ľ. 1992 vyzval odporca navrhovateľa, aby v súvisloti s blížiacim sa termínom začatia
vysielania podal písomnú správu o pripravenosti plnenia podmienok pridelenej licencie. Avšak odporca
dňa 26. 01. 1993 písomne oznámil navrhovatelovi, že mu licencia zo zákona (ex lege) zanikla tým,
že si nesplnil právne povinnosti vyplývajíce pre neho z ustanovenia § 12 ods. 5 zákona č. 468/1991

Zb (nesplnenie si akceptačnej povinnosti). Navrhovatel' so zánikom licencie nesúhlasil, čo oznámil
odporcovi listom zo dňa 01. 02. 1993. Odporca zotrval na svojom stanovisku na jeho zasadnutí (výpis
z tohoto zasadnutia) dňa 11. 02. 1993. Následne na to sa navrhovateľ domáhal súdnou cestou
určenia existencie a právoplatnosti licencie. Bývalý Obvodný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 9C 234/93
zo dňa 06. 07. 1994 v spojení s rozsudkom Mestského súdu Bratislava č.k. 7 Co 371/94 zo dňa
20. 10. 1995, určil, že licencia na rozhlasové vysielanie zo dňa 04. 05. 1992 nezanikla zo zákona z

dôvodu podľa ustanovenia § 12 ods. 5 posledná veta zákona č. 468/1991 Zb. Počas trvania tohoto
súdneho sporu navrhovateľ nemohol požiadať o predlženie platnosti licencie, nakoľko odporca tvrdil, že
licencia zanikla. Navrhovatel' dňa 12. 12. 1995 požiadal odporcu o predĺženie platnosti licencie, nakoľko
táto bola platná len do 31.12.1995. Odporca napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu navrhovateľovi
neudelil výnimku a tým mu znemožnil prevádzkovať vysielanie, čo navrhovatelovi oznámil listom zo

dňa 16. 01. 1996. Navrhovatel' listom zo dňa 04. 02. 1997 vyzval odporcu na zaplatenie sumy 29
852 380,- Sk predstavujúcej náhradu škody, ktorú odporca spôsobil navrhovateľovi tým, že svojím
nezákonným konaním (skonštatovanie zániku licencie, následne nutný súdny spor o určeni existencie
licencie) znemožnil navrhovatelovi prevádzkovať vysielanie v čase platnej licencie. Pre určenie výšky
škody navrhovatel' použil podnikateľský zámer na vysielanie a podkladový materiál pre náhradu škody

za ušlý zisk.

Počas celého konania v tejto veci sa navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu k tejto veci
vyjadril mnohými rozsiahlymi písomnými podaniami doručenými súdu dňa 30. 11. 1998, čl. 43, dňa 28.
07. 1999, čl. 67, 68, dňa 21. 06. 2000, čl. 152, dňa 17. 12. 2002, čl. 252, dňa 07. 01. 2003, čl. 256, dňa

10. 01. 2003, čl. 265, 28. 02. 2003, čl. 279, dňa 20. 11. 2003, čl. 439, 08. 12. 2003, čl. 440, dňa 20. 09.
2004, čl. 532, 20. 11. 2009, čl. 680, dňa 12. 01. 2010, čl. 685, 11. 05. 2010, čl. 798, dňa 20. 05. 2010,
čl. 804, dňa 20. 05. 2010, čl. 818, dňa 09. 11. 2010, čl. 905.

Odporca sa k návrhu v rámci prípravy pojednávania vyjádril podaním doručeným súdu dňa 11. 06. 1997,

čl. 19. Žiadal návrh v celom rozsahu ako bezdôvodný zamietnuť. Namietal, že navrhovatel' nepreukázal
žiadnu skutočnosť, preukazujúcu, že mu vznikla škoda, kto a čím ju spôsobil, za aké rozhodné obdobie,
ani aká by malá byť výška spôsobenej škody.

Odporca sa sám alebo prostredníctvom svojho právneho zástupcu počas celého konania k tejto veci

vyjadril i rozsiahlymi písemnými podaniami doručenými súdu dňa 10. 09. 1999, čl. 70, 17. 01. 2000, čl.
87, dňa 06. 03. 2000 , č. 140, dňa 24. 09. 2002, čl. 204, dňa
06. 11. 2002, čl. 216, dňa 28. 11. 2002, čl. 226, dňa 21. 01. 2003, čl. 268, dňa 28. 02. 2003, čl. 285, dňa
11. 04. 2003, čl. 341, dňa 02. 09. 2003, čl. 361, dňa 29. 10. 2003, čl. 422, dňa 17. 02. 2004, čl. 456,
dňa 22. 03. 2004, čl. 497, dňa 16. 11. 2009, čl. 668, dňa 14. 01. 2010, čl. 703, dňa 15. 01. 2010, čl.

724, 24. 02. 2010, čl. 737, dňa 04. 05. 2010, čl. 738, dňa 21. 06. 2010, čl. 827, dňa 02. 09. 2010, čl.
874, dňa 09. 11. 2010, čl. 910.

Súd po rozsiahlom dokazovaní dňa 21. 09. 2004 návrh v celom rozsahu zamietol a navrhovatelovi uložil
povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 5 000.- Sk predstavujúce preddavky za znalecké

dokazovanie (dva znalecké posudky) a trovy právního zastúpenia vo výške 3 496 234.- Sk, a to všetko
do troch dní odo dňa právoplatnosti tohoto rozsudku.

Na základe odvolania právního zástupcu navrhovateľa doručeného súdu dňa 21. 01. 2005, čl. 551, po
vyjadrení odporcu k odvolaniu doručeného súdu dňa 11. 05. 2005, čl. 603, Krajský súd v Bratislave

ako odvolací súd napadnuté prvostupňové rozhodnuti zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie z dôvodu nedostatku riadneho a preskúmateľného odôvodnenia súdneho rozhodnutia.Odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že súd prvého stupňa pochybil v tom, že sa nedostatočne
zaoberal pripravenosťou navrhovateľa na začatie vysielania, a v odôvodenení svojho rozhodnutia sa
vôbec nezaoberal vyhodnotením listinných dôkazov predložených navrhovateľom na preukázanie jeho

pripravenosti na spustenie vysielania. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku ani neodôvodnil
nepripustenie návrhu na doplnenie dokazovania navrhovateľa výsluchom navrhovaných svedkov X.. W.
D. a X.. S. K. (zamestnancov spoločností, ktoré spolupracovali s navrhovateľom na príprave začatia
vysielania) za účelom preukázania pripravenosti navrhovateľa začať vysielanie. Odvolací súd vo svojom
odôvodnení (strana 6, 7) vyslovil právny názor, že konanie odporcu s poukazom na právoplatné

rozhodnutie bývalého Obvodného súdu Bratislava I č.k. 9C 234/93 zo dňa 06. 07. 1994 v spojení s
rozsudkom Mestského súdu Bratislava č.k. 7 Co 371/94 zo dňa 20. 10. 1995, že licencia zo zákona
nezanikla, a vychádzajúc z ústavnej zásady právneho štátu uvedenej v ustanovení čl. 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, že štátne orgány môžu konať iba základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, je možné nepochybne označiť konanie odporcu za protiprávne -
za porušenie právej povinnosti ako zákonného predpokladu uvedeného v ustanovení § 420 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Avšak z vykonaného dokazovania prvostupňového súdu nemohol odvolací súd
v takomto štádiu konania prijať jednoznačný záver, či takéto protiprávne konanie odporcu bolo príčinou
resp. jedinou príčinou vzniku navrhovateľom uvádzanej škody, avšak počas konania nebol preukázaný
ani opak tohoto tvrdenia navrhovateľa. Uviedol, že aj v takomto štádiu konania a dokazovania je
nepochybné,ženavrhovateľpoudelenílicencienarozhlasovévysielanie,nepochybnevykonalprávneaj

faktické (technické a personálne) kroky, opatrenia, úkony, smerujúce k faktickému začatiu rozhlasového
vysielania. Uviedol, že ďalší zákonný predpoklad naplnenia náhrady škody příčinu súvislosť medzi
porušením právej povinnosti odporcu a existenciou škody na strane navrhovateľa, je potrebné v dalšom
konaní riadne skúmať v súvislosti s okolnosťami prípadu. Mal za to, že prvostupňový súd nevykonal
riadne dokazovanie a následne i riadne nevyhodnotil preukázanie vzniku škody, príčinnej súvisloti medzi

vzniknutou škodou a protiprávnym konaním odporcu a výšku škody, preto s poukazom i na vyššie
uvedený právny názor na právny základ (ustálenie protiprávneho konania odporcu) v tejto veci, zrušil
napadnuté rozhodnuti a vec vrátil na ďalšie konanie za účelom doplnenia dokazovania (výsluchy
svedkov X.. W. D., X.. S. K., odstránenie rozporov v dvoch znaleckých posudkoch, prípadné nariadenie
kontrolného znaleckého dokazovania za účelom zistenia výšky ušlého zisku za rozhodné obdobie,

pripustenie i iných dôkazov navrhnutých účastníkmi konania za účelom odstránenia namietaných
skutečností odvolacím súdom) a následného opätovného právneho posúdenia tejto veci.

Prvostupňový súd po zrušení pôvodného prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie
doplnil dokazovanie, na základe návrhu právního zástupcu navrhovateľa, čl. 664, 416, 420, o výsluch

ním navrhovaných svedkov X.. W. D. O. X.. S. K.. Účastníci konania nenavrhovali v tejto veci dopniť
dokazovanie nariadením tzv. kontrolného znaleckého dokazovania z odboru ekonomiky za účelom
vyčísleniavýškyškody,ibauviedli,ktorýzdvochznaleckýchposudkovvyhotovenýchvrámciznaleckého
dokazovania nariadeného súdom a listinných dôkazov - znaleckých posudkov predložených počas
celého konania samotnými účastníkmi konania, považujú za ťažiskové a vychádzajú z nich pri svojej

argumentácii. Súd vzhľadom na absenciu procesného návrhu na doplnenie dokazovania a s poukazom
na zásady občianskeho súdneho konania - zistenia skutkového stavu veci, unesenie dôkazného
bremena účastníkmikonaniaakontradiktornostikonania,nenaradilvtejtovecivintenciáchodôvodnenia
odvolacieho súdu tzv. kontrolné znalecké dokazovanie. Súd poukazuje i na to, že v tejto veci boli súdom
už nariadené dve znalecké dokazovania a ďalšie akékoľvek znalecké dokazovanie nariadené súdom ex

offo súd považuje za nadbytečné a nehospodárne.

Súd počas celého konania vykonal v tejto veci rozsiahle dokazovanie. Vo veci vykonal dokazovanie
rozsiahlymi osobnými prednesmi právnych zástupcov účastníkov na jednotlivých pojednávaniach, ich
rozsiahlymi písemnými podaniami, výsluchom štatutárneho zástupcu (konateľa) navrhovateľa, čl. 40,

261.

Ďalej vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom mnohých a rozsiahlych listinných dôkazov
predložených obomi účastníkmi konania napr. licenciou na rozhlasové vysielanie č. R-2 zo dňa 04.
05. 1992, listom FMS č.j. 185346/92, listom Rady SR pre rozhlasové a televizne vysielanie č. 10/1992

z 9.12.1992, listom KLASSIK RADIA z 19. 01.1993, pracovnou zmluvou z 01. 06. 1992, mandátnou
zmluvou z 15.12.1992,objednávkou zo dňa 18. 01. 1993, listom Správy rádiokomunikácií č. OPE/1992 z
23. 07.1 992, listami Slovenských telekomunikácií, š.p. z 25. 01. 1993,listom č. 275/1993 z 12. 02. 1993,
listom č. 275/93-OTP z 23.2.1993, listom Č./OPE/1993 z 19. 05. 1993, listom č. 2698/93/OFPC z 08.06. 1993, listom Rady SR pre rozhlasové a televizne vysielanie č. 153/93-L z 02. 06. 1993, expertíznym
posúdenímspoločnostiFinservis,a.s.-súdnehoznalcavodborepodnikovéhospodárstvoz28.08.1998
(listinný dôkaz predložený navrhovateľom), čl. 30, znaleckým posudkom JUDr. Daniela Rána č. 1/99 zo

dňa 24. 05. 1999,čl. 52, jeho výsluchom, čl. 349, znaleckým posudkom prof. Ing. Stefana Majtána, CSc.
č. 1/2000 zo dňa 14. 01. 2000, čl. 102, oprava a aktualizácia zanaleckého posudku súdneho znalca prof.
Ing. Štefana Majtána, čl. 223, jeho výsluchom čl. 350, listinným dôkazom - znaleckým posudkom Doc.
Ing. Ivana Nepraša, CSc. č. 148/2003 (listinný dôkaz predložený odporcom), čl. 368, listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise bývalého Obvodného súdu Bratislava I č.k. 9C 234/93, výsluchom svedka

X.. X. K., čl. 338, X.. X. J., čl. 306, výsluchom svedka S.. S. V., čl. 409, výsluchom svedka O. D., čl.
410, výsluchom svedkyne U. Ď., čl. 411, výsluchom svedka X.. S. K., čl. 491, výsluchom svedka X.. X.
Č., čl. 520, výsluchom svedka X.. S. K., čl. 748, výsluchom svedka X.. W. D., čl. 751, ako aj ostatným
veľmi rozsiahlym spisovým materiálom.

Súd v tejto veci, i po zrušení prvého zamietajúceho prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie

konanie, vykonal v tejto veci v intenciách odvolacieho uznesenia, dokazovanie pripustením všetkých
návrhov na doplnenie dokazovania zo strany oboch účastníkov konania.

Po rozsiahlom znaleckom dokazovaní počas celého konania súd vyhodnotil vec skutkovo a právne
následovne:

Dňa 04. 05. 1992 vtedajší minister kultúry Slovenskej republiky udelil navrhovateľovi licenciu na
rozhlasové vysielanie podľa ustanovenia § 14 zákona č. 347/1990 Zb. a ustanovenia § 10 ods. 3
zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového vysielania . Dňa 22. 06. 1992 boli vypracované
podmienky k tejto licencii a obe listiny boli listom zo dňa 23. 06. 1992 odoslané navrhovatelovi.
Navrhovateľvzákonnejlehotetútolicenciuprijal.Vsúladesustanovením§12ods.5zákona č.468/1991

Zb. o prevádzkovaní rozhlasového vysielania, doručil držitel' licencie - navrhovatel' ministerstvu kultury
Slovenskej republiky akceptačný list, čím držitel' licencie splnil zákonnú podmienku pre existenciu
licencie, tá nadobudla týmto právoplatnost'.

Listom zo dňa 09. 12. 1992 vyzval odporca navrhovateľa, aby mu písomne oznámil pripravenost'

plnenia podmienok pridelenej licencie pre rozhlasové vysielanie v zmysle zákona č. 468/1991
Zb. o prevádzkovaní rozhlasového vysielania. Navrhovatel' uvádzal, že bol pripravený začať s
rozhlasovým vysielaním v zákonom určenej 180-dňovej lehote, mal vypracovaný podnikatelský zámer,
dňa 18.12.1992 uzatvoril kooperačnú dohodu s Klassik Rádio GmbH & Co, podľa ktorej sa tento
partner z Hamburgu zaviazal zriadiť vysielacie štúdio navrhovatelovi technickým vybavením, prenechat'

príslušné know-how a zabezpečit' reklamných klientov. Finančná připravenost navrhovateľa mala byť
zabezpečená písomne potvrdenými sponzorskými prísľubmi renomovaných zahraničných firiem, ako sú
BMW AG, VISA Card Servisis Santander Internacional, Deutche telekom AG, Daimler Benz a ďalšie.
Personálna pripravenost' bola zabezpečená pracovnou zmluvou s Mgr. Katarínou Farkašovou
z 01. 06. 1992 na funkciu programového riaditeľa, mandátnou zmluvou s Mgr. Ľubošom Halákom zo

dňa 15.12.1992. Ing. Ivan Micko, vtedajší riaditeľ FUN Rádia prislubil zabezpečenie moderátorov a
technických pracovníkov, že Slovenské telekomunikácie boli ochotné s navrhovateľom uzatvoriť zmluvu
o nájme priestorov na Kamzíku.

Listom zo dňa 26. 01. 1993 odporca oznámil navrhovatelovi zánik tejto licencie zo zákona (ex lege).

Navrhovatel' so zánikom licencie nesúhlasil, a túto skutočnosť oznámil odporcovi listom zo dňa 01.
02. 1993. Kdeže odporca trval na svojom stanovisku, čo potvrdil i na svojom zasadnutí dňa 11. 02.
1993. Navrhovateľ sa preto domáhal súdnou cestou určenia existencie licencie. Bývalý Obvodný súd
Bratislava I rozsudkom č.k. 9C 234/93 zo dňa 06. 07. 1994 v spojení s rozsudkom Mestského sudu
Bratislava č.k. 7 Co 371/94 zo dňa 20. 10. 1995 určil, že licencia nezanikla zo zákona podľa ustanovenia

§ 12 ods. 5 posledná veta zákona č. 468/1991 Zb.

Navrhovatel' oznámenie odporcu o zániku licencie ex lege zo dňa 26. 01.1993 považuje za protiprávné,
čo skonštatovali i vyššie uvedené súdy vo svojich rozhodnutiach. Na základe tohto protiprávného
úkonu odporcu bolo na vrhovateľovi znemožnené zrealizovat' rozhlasové vysielanie, čím mu vznikla

vecná škoda vo forme ušlého zisku, ktorý by navrhovateľ ako podnikateľský subjekt, ak by začal
vysielať a vysielal by počas platnosti predmetnej licencie, dosiahol. Škoda, ktorá navrhovateľovi vznikla
protiprávným konáním odporcu predstavuje ušlý zisk, ktorý by navrhovatel' dosiahol, keby začal
vysielat'. Výška škody bola počas konania preukázaná listinným dôkazom predloženým samotnýmnavrhovateľom - expertíznym posudkom spoločnosti FINSERVIS, as. a znaleckými posudkami
vyhotovenými súdom určenými súdnymi znalcami. Počas konania navrhovateľ prostredníctvom svojho
právneho zástupcu uvádzal, že sa domáha náhrady škody - ušlého zisku podľa ustanovenia § 420

Občianskeho zákonníka. Poukazoval na to, že v tejto veci preukázal počas konaie splnenie všetkých
zákonných predpokladov pre úspešné uplatnenie náhrady škody. Má za to, že jednoznačne zo strany
odorcu došlo k porušeniu právnej povinnosti tým, že odporca navrhovateľovi písomne oznámil zánik
licencie zo zákona. Protiprávnosť tohto konania e preukázaná už iným rozhodnutím súdu v inom konaní,
kde bývalý Obvodný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 9C 234/93 zo dňa 06. 07. 1994 v spojení s

rozsudkom Mestského súdu Bratislava č.k. 7 Co 371/94 zo dňa 20. 10. 1995, určil, že licencia na
rozhlasové vysielanie zo dňa 04. 05. 1992 nezanikla zo zákona z dôvodu podľa ustanovenia § 12
ods. 5 posledná veta zákona č. 468/1991 Zb. Túto svoju argumentáciu podporil navrhovateľ i právnym
názoromvyslovenýmvzrušujúcomrozhodnutíodvolaciehosúdu,ktorýuviedol právnynázor,žekonanie
odporcu s poukazom na právoplatné rozhodnutie bývalého Obvodného súdu Bratislava I č.k. 9C 234/93
zo dňa 06. 07. 1994 v spojení s rozsudkom Mestského súdu Bratislava č.k. 7 Co 371/94 zo dňa

20. 10. 1995, že licencia zo zákona nezanikla, a vychádzajúc z ústavnej zásady právneho štátu
uvedenej v ustanovení čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, že štátne orgány môžu konať iba
základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, je možné nepochybne
označiť konanie odporcu za protiprávne - za porušenie právej povinnosti ako zákonného predpokladu
uvedeného v ustanovení § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.Nakoľko o tejto skutočnosti už bolo

rozhodnuté vyššie uvedenými rozhodnutiami súdov a názor odvolaciheo súdu je pre súd prvého stupňa
záväzný, má navrhovateľ za to, že právny základ v tejto veci - ustálenie porušenia právnej povinnosti
odporcom, je už daný. Súd má za to, že táto argumentácia navrhovateľa je relevantná v tejto veci a súd
s ňou v cleom rozsahu súdhlasí. Nakoľko otázku právneho základu v tejto veci ustálil už v zrušujúcom
rozhodnutíodvolacísúd,prvostupňovýsúdjetýmtoprávnymnázoromužviazaný.Navrhovateľnásledne

splnenie ďalšieho zákonného predpokladu - vznik škody preukazoval listinným dôkazom predloženým
navrhovateľom , epertíznym posúdením spoločnoťou Finservis, a. s. a znaleckými posudkami súdnych
znalcov poverených vykonaním znaleckého dokazovania súdom (znalecký posudok JUDr. Daniela Rána
a znalecký posudok prof. Ing. Štefana Majtána). Znalecký posudok súdneho znalca prof. Ing. Štefana
Majtána považuje navrhovateľ za ťažiskový v tejto veci a dostatočný. Navrhovateľ si uplatňuje ušlý zisk

predstavujúci hospodársky výsledok za obdobie rokov 1993 až 1995 pred zdanením a v uplatnenej
výške ušlého zisku vychádza doslovne z údajov uvedených v znaleckom posudku prof. Ing. Štefana
Majtána. Navrhovateľ má za to, že počas konaia preukázal i príčinnú súvislosť medzi zavineným
porušenímpovinnostiodporcuavznikomškody.Nesúhlasístvrdeniamiodporcu,ženavrhovateľnezačal
vysielať z dôvodu zániku licencie, ale z dôvodu nepripravenosti na vysielanie, pričom poukazuje i

na zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý vyslovil, že skutočnosť nezačatia vysielať z iného
dôvodu ako to uvádza navrhovateľ, nevyplynula z vykonaného dokazovania. Navrhovateľ má za to, že
nezačal vysielať jedine z dôvodu protiprávneho konaia odporcu, žiadny iný dôvod nebol počas konania
preukázaný. Naopak, dôvod ktorým argumentoval odorca - nepripravenosť na začatie vysielania, bol
všetkými dôkazmi vyvrátený, i po doplnenom dokazovaní v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu

(výsluchX..S.K.O.X..W.D.).Navrhovateľvrozhodnomčasevykonalvšetkypotrebnéopatrenia,úkony,
smerujúce k spusteniu vysielania, naopak konaním odporcu nemohol dokončiť všetky tieto započaté
opatrenia, aby mohol začať vysielať. S poukazom vykonané dokazovanie žiadal návrhu v celom rozsahu
vyhoveiť (ostatná zmena návrhu) a odporcu zaviazať k trovám konania.

Odporca počas konania uvádzal, že nevydal žiadne rozhodnutie týkajúce sa zániku licencie, tvrdenie,
že znemožnil navrhovatelovi vysielat považuje za nepravdivé. Podľa názoru odporcu navrhovatel'
vôbec nebol pripravený začat' s vysielanim v 180-dňovej zákonnej lehote, svoju pripravenosť žiadnym
relevantným spôsobom počas konania nepreukázal. Poukázal na to, že navrhovatel' až podaním zo dňa
18. 01. 1993 požiadal Riaditeľstvo diaľkových telekomunikácií o zabezpečenie vysielania na frekvencii

104,8 Mhz a vôbec nemal vypracovaný projekt na vysielanie. I z listu Slovenských telekomunikácií
š.p. RDT Bratislava zo dňa 25. 01.1993 vyplýva, že navrhovatel' oneskorene požiadal o technické
zabezpečenie vysielania a preto nemohol začať vysielat' v 180 - dňovej lehote vysielať. Odporca až
následne listom zo dňa 26. 01.1993 oznámil navrhovateľovi zánik licencie ex lege. Odporca vidí dôvody,
pre ktoré navrhovatel' nezačal vysielat' výlučne na strane navrhovateľa, ktorý nemal ani technické

projekty vysielania, štúdia kabeláže, stavebných úprav, zabezpečenu certifikáciu vysielacích zariadení,
ak by ich dovázal. Uviedol, že navrhovatel' vypracoval písomné rozpočty a podnikatelský zámer až
dodatočne, čo uviedli i samotní znalca, ktorí vypracovali znalecké posudky.Odporca má za to, že z výsluchu svedka X.. X. J. vyplýva, že k technickému zabezpečeniu prevádzky
rozhlasového vysielania bolo v tom čase potrebné zabezpečenie štúdia a vysokofrekvenčnej časti
vysielania. To je možné buď prevádzkou prostredníctvom inej organizácie alebo vlastnými technickými

prostriedkami. V rokoch 1990-1995 bolo možné vysielat' len prostredníctvom štatného podniku
Slovenské telekomunikácie alebo vlastnými technickými prostriedkami. Podľa vtedy platných predpisov
pre vysielanie vysokofrekvenčnej činnosti bolo potrebné povolenie federálneho ministerstva
spojov a po rozdelení štátu na Slovensku takéto povolenie vydával Slovenský telekomunikačný úrad. K
vysokofrekvenčnej činnosti vysielania bola potrebná certifikácia zariadenia, ktorá trvala viac ako 30 dní.

Prevádzkovateľ rádia hned' po udelení licencie mal požiadať o prevádzku Slovenské telekomunikácie,
ktoré v případe, že tuto prevádzku zabezpečit' nemohli, museli mu to oznámit'.Z výpovede svedka
X.. X. K. vyplýva, podľa názoru odporcu, že s navrhovateľom viackrát rokoval , pamätá si, že v
decembri 1992 rádio, v ktorom bol vo funkcii riaditeľa získalo z Francúzska vysielač, mali k dispozícii
iný vysielač a dohoda s navrhovateľom bola taká, že v prípade ak navrhovatel' nezíská technickú
možnost' vysielania, mohol mu ponuknut' tento vysielač a podporit ho vo vysielaní. Existovali aj dohody

o personálnom vybavení. Dohody o participovaní na technickom a personálnom vybavení neboli
uzatovrené písomne. Svedok X.. X. Č. uviedol, že navrhovatel' sa obrátil na Slovenské telekomunikácie
š.p.dňa18.1.1993stým,žechceod01.02.1993začaťsrádiovýmvysielaním.Zostranytelekomunikacií
nebolo možné tuto požiadavku splnit', pretože v tom čase prebiehala rekonštrukcia anténneho systému
na veži. Slovenské telekomunikácie dali navrhovatelovi vyjadrenie dňa 12. 02. 1993 s tým, že jeho

požiadavke na začatie rozhlasového vysielania bude možné vyhovieť až v juni 1993. Odporca počas
celého konania uvádzal, že navrhovateľovi neprislúcha žiadna náhrada škody, nakoľko jeho uplatnený
nárok je neopodstatnený, umelo vykonštruovaný, a najmä nepreukázaný. Má za to, že počas celého
rozsiahleho dokazovania nebolo navrhovateľom jednoznačne preukázané, že došlo ku kumulatívnemu
naplneniu jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu - zavinené porušenie povinnosti,

vznik škody a ich príčinná súvislosť. Odporca má za to, že v čase, kedy bol navrhovateľ povinný v
zmysle licenčných podmienok, ktoré sú súčasťou licencie, neexistovalo protiprávne konanie odporcu,
ktoré by navrhovateľovi znemožnilo akýmkoľvek spôsobom začať vysielanie. Na spustenie, začatie
vysielania mal navrhovateľ k dispozícii zákonom stanovené časové obdobie v rozsahu 180 dní. V čase
kedy odporca skonštatoval zánik licencie zo zákona, už prešlo zo zákonnnej 180 dňovej lehoty skoro

170 dní, takže navrhovateľ mal dostatok času na pripravenie začatia vysielania. Mnohí iní vysielatelia v
takomto čase už boli v štádiu finišovania prípravy na začatie vysielania, zatiaľ čo navrhovateľ v tomto
rozsiahlom čase vyvinul minimálne úsilie smerujúce k realizácii jeho podnikateľského zámeru, začatiu
vysielania. Navrhovateľ dňa 08. 02. 1993 požiadal odporcu i o odklad vysielania, z čoho je zrejmé, že
v tom čase ešte nebol pripravený na začatie vysielania. Zákonná lehota na začatie vysielania podľa

názoru odporcu uplynula niekedy medzi obdobím koniec januára a začiatok februára (presný dátum
môže byť rôzne určený podľa spôsobu výpočtu začatia plynutia zákonnej lehoty). Navrhovateľ počas
konania nepredložil žiadne relevantné dôkazy o jeho technickej, personálnej, organizačnej pripravenosti
na začatie a spustenie vysielania. Vzhľadom k týmto skutočnostiam nemohla vzniknúť navrhovateľovi
škoda z dôvodu porušenia právnej povinnosti odporcu, nakoľko odporca žiadnu povinnosť neporušil.

Navrhovateľ odvíja uplatnenú výšku ušlého zisku od jeho Podnikateľského zámeru. Súčasťou jeho
podnikateľského zámeru bolo vysielať do Rakúska (Viedeň), v nemeckom jazyku, signálom preberaným
z Hamburgu. Tento zámer vysielať do Rakúska však nebol na udelenej frekvencii 104, 8 MHz
s technickými parametrami pridelenými vtedajším Federálnym ministerstvom spojov, realizovateľný.
Realizácia takéhoto zámeru by bola v rozore s udelenou licenciou, nakoľko by vyžadoval

prestavenie vysielača. Z tohto dôvodu považuje odporca predložený Podnikateľský zámer za úplne
protiprávny. Navrhovateľ považuje za ťažiskový pre výpočet výšky náhrady škody znalecký posudok
súdneho znalca prof. X.. Š. K., ktorý vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku z listinného dôkazu
- expertízneho posúdenia spoločnosti Finservis, a. s. predloženého navrhovateľom počas konania. Z
týchto skutočností vyplýva, že údaje, z ktorých vychádzala spoločnosť Finservis, a. s. a následne i súdny

znalec prof. Ing. Štefan Majtán, boli subjektívne údaje poskytnuté navrhovateľom. Tieto údaje neboli
nijakým spôsobom súdnym znalcom verifikované, sám súdny znalec, i zamestnankyňa spoločnosti
Finservis, a. s., ktorá expertízu vyhotovila pripustili spornosť niektorých položiek, nemajú reálny (v
porovnaní s inými vysielateľmi v rozhodnom čase), ani racionálny základ, a vyplývali z Podnikateľského
zámeru, ktorý odporca považuje za protiprávny. Uplatňovanú náhradu škody považuje za fiktívnu,

nemajúcu oporu v dôkazoch. Považuje za nereálne, aby navrhovateľ mal v skutočnosti v rozhodnom
čase finančné zisky v uplatňovanom rozsahu. S poukazom na argumentáciu počas celého konania,
navrhoval návrh v celom rozsahu zamietnuť a navrhovateľa zaviazť k náhrade trov konania, ktoré si
uplatnil.Podľa ustanovenia § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou
alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na tuto činnosť použili. Tieto
osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovědnost' podľa
pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže,
že škodu nezavinil.

V rámci vykonaného dokazovania súd skúmal splnenie všetkých zákonných podmienok
zodpovědnosti za škodu podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. Súd dospel k záveru, že

navrhovateľovi sa v celom rozsiahlom konaní dostatočne preukázal, že tieto podmienky sú splnené. Súd
na základe vykonaného dokazovania i v intenciách vysloveného názoru odvolacieho súdu v tejto veci,
že navrhovateľ dostatočne preukázal všetkými predloženými dôkazmi splnenie zákonnej podmienky
príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti odporcu, oznámenie o zániku licencie a vzniknutou
škodou ako stratou zisku, ktorá malá navrhovateľovi z dôvodu nevysielania

vzniknut' v rozhodnom období rokov 1993 až 1995, kedy by bola v platnosti udelená licencia a
navrhovateľ by mohol vysielať a produkovať tak podnikateľský zisk. Súd, i s poukazom na to, že
neexistujú jednoznačné a presne, akýmkoľvek subjektom, stanovené technické, organizačné, a časové
podmienky na preukázanie primeranej pripravenosti na začatie vysielania, vyhodnotil, že navrhovateľ
dostatočne preukázal technickú a personálnu pripravenost' na začatie vysielania.Vyhodnotenie

tejto otázky je podľa názoru súdu skutočne iba ustálením primeraných a základných technických,
personálnych a organizačných opatrení, úkonov, ktoré smerujú k začatiu vysielania v určitom čase.
Vychádzajúc z týchto skutočností má súd za to, že navrhovateľ v tejto časti jeho argumentácie
uniesol dostatočne bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno. Súd ďalej vyhodnotil , že navrhovateľ
preukázal splnenie i ďalšieho zákonného predpokladu - vznik škody a to listinným dôkazom predloženým

samotným navrhovateľom navrhovateľom - epertíznym posúdením spoločnoťou Finservis, a. s. (súd
toto expertízne posúdenie vyhodnotil ako listinný dôkaz nie ako znalecký posudok, ako to namietal
odporca) a znaleckými posudkami súdnych znalcov poverených vykonaním znaleckého dokazovania
súdom (znalecký posudok JUDr. Daniela Rána a znalecký posudok prof. Ing. Štefana Majtána).
Znalecký posudok súdneho znalca prof. Ing. Štefana Majtána považuje súd, súhlasne so stanoviskom

navvrovateľa, za ťažiskový v tejto veci a dostatočný. Odporca dôveryhodnosť tohto znaleckého posudku
namietal, namietal nereálnosť údajov, z ktorých súdny znalec vychádzal, ich subjektívnu povahu, kedže
mal za to, že sú to údaje uvedené iba navrhovateľom a žiadnym spôsobom nie sú verifikované. Tieto
námietky považuje súd za neopodstatné a nepreukázané, namietané skutočnosti odporca žiadnym
spôsobom nepreukázal. Navrhovateľ si uplatňuje ušlý zisk predstavujúci hospodársky výsledok za

obdobie rokov 1993 až 1995 pred zdanením a v uplatnenej výške ušlého zisku vychádza doslovne z
údajov uvedených v znaleckom posudku prof. Ing. Štefana Majtána, ktorý by pri štandartnom a bežnom
behu udalostí dosiahol. Súd má za to, že navrhovateľ preukázal i príčinnú súvislosť medzi zavineným
porušením povinnosti odporcu a vznikom škody, dostatočne s poukazom na znalecký posudok súdneho
znalca prof. Ing. Štefana Majtána prekázal i výšku vymáhanej škody. Kedže navrhovateľ preukázal

splneie všetkých zákonných predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia §
420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd návrhu vyhovel v celom rozsahu.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že o nich
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde
Bratislava I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Súčasne je v ňom potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis

V Bratislave dňa 16. 12. 2010
JUDr. Otília Doláková

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: