Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. september 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoP/31/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215212528
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2215212528.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti o maloletú: D. F., nar. XX. D. XXXX, t. č. bytom u matky a zast.
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, matky: O. N., nar. X. P. XXXX,
bytom R. G., P. XXX/XX, zast. advokátkou: JUDr. Eva Mészárosová, Dunajská Streda, Alžbetínske
námestie 1203 a otca: O. F., nar. X. P. XXXX, bytom R. G. - F., C. XXX, o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo 14. júla 2015

č. k. 13P 97/2015 - 24 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti zastavenia konania vo veci samej a
konania o návrhu na predbežné opatrenie v časti týkajúcej sa predbežnej úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie začaté návrhom matky, ktorá sa domáhala
I. vo veci samej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej (inak zverením maloletej do
osobnej starostlivosti matky, ktorá by tiež mala spravovať jej majetok a úpravou vyživovacej povinnosti
k maloletej a práva na styk s ňou na strane otca) a II. nariadenia predbežného opatrenia, ktorým malo
byť rozhodnuté (až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej) o ponechaní maloletej v osobnej

starostlivosti matky, o povinnosti otca zdržať sa akéhokoľvek konania ohrozujúceho fyzické alebo
psychické zdravie maloletej a jej matky a o určení (?) otcovi, aby „do rozhodnutia vo veci samej
nevstupoval do domu alebo okolia domu, v ktorom sa jeho blízka osoba alebo rodina blízkej osoby
nachádza a zdržiava sa a aby sa nepribližoval k maloletej a jej matke do vzdialenosti 10 m“. Rozhodnutie
odôvodnil právne ust. § 83 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších
zmien a doplnení) a vecne záverom o zaťažení konania neodstrániteľnou prekážkou tzv. litispendencie

(skôr začatého konania o tej istej veci), keďže matka návrhy zhora podala 8. júla 2015 o 12.20, teda až
potom, čo ju už otec predstihol s podaním návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletej (ktorý podal 6. júla 2015 o 15.00) i s návrhom na predbežné opatrenie (týmto podaným 8. júla
2015 o 9.20), vedenými pod sp. zn. 13P/92/2015 a 13P/94/2015.

Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie len matka s návrhom na jeho zrušenie (uznesenia) a

vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila prakticky len návrhom na
spojenie vecí začatých návrhmi oboch rodičov na spoločné konanie (nakoľko toto bude hospodárnym),
poukazujúc pritom aj na napadnutie predbežného opatrenia vydaného v konaní Okresného súdu
Dunajská Streda sp. zn. 13P/94/2015 jej vlastným odvolaním.

Opatrovník sa zjavne pripojil k odvolaniu matky, stotožňujúc sa s jej názorom o hospodárnosti spojenia

vecí začatých návrhmi oboch rodičov na spoločné konanie (zrejmý odvolací návrh však nepodal) a otec
navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť (nesprávne odvolanie zamietnuť), tento stotožňujúc sa s názoromsúdu prvého stupňa o zaťažení konania o návrhoch matky uvádzanou neodstrániteľnou prekážkou
a argumentujúc i kompromisnosťou riešenia zvoleného pri rozhodnutí o jeho návrhu na predbežné
opatrenie.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ O. s. p. na základe odvolania celú vec
(predbežného opatrenia), keďže tu šlo o konanie zahájiteľné aj bez návrhu a preto tiež o stav nedostatku
viazanosti súdu návrhmi účastníkov (čo neplatí len pre súd prvého stupňa a jeho „viazanosť“ návrhmi
vrátane toho na predbežné opatrenie, ale i pre odvolací súd a jeho „vianosť“ návrhmi odvolacími) a to

podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania, pretože tu nešlo o vec samu ani o žiaden zo zákonom
predpokladaných prípadov potreby prejednávania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu a
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba navzdory nesúhlasu odvolateľky s ním považovať za
správne, avšak s výnimkou požiadaviek z návrhu na predbežné opatrenie druhovo označiteľných za
nároky z domáceho násilia.

Pokiaľ šlo totiž o vec samu (bezvýnimočne) i návrh matky na predbežné opatrenie sledujúci dočasnú
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej (kde sa matka vychádzajúc z obsahu jej
návrhu výslovne domáhala iba predbežnej úpravy výkonu osobnej starostlivosti a nie aj ďalších otázok,
akými sú výživné, styk atď.), tam neexistoval dôvod, pre ktorý by nemala byť prijatá argumentácia súdu
prvého stupňa nasvedčujúca existencii prekážky skôr začatého konania o tej istej veci. V týchto častiach

totiž nebolo sporné, že matka oba návrhy (vo veci aj na nariadenie predbežného opatrenia) podala až
po tom, čo tak už skôr (nech aj v prípade predbežného opatrenia len v skoršiu hodinu toho istého dňa
ako matka, čo ale na konštatovanie skoršieho začatia konaní návrhmi otca bolo postačujúcim) urobil
otec. Pretože v oboch prípadoch platila totožnosť účastníkov (maloleté dieťa a obaja jeho rodičia) i
veci (požiadavka oboch rodičov na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, vo veci

samejtrvaláaupredbežnéhoopatreniadočasná),konaniuonávrhochmatkyskutočnebránilaokresným
súdom konštatovaná prekážka, ktorá je objektívne neodstrániteľná (nakoľko obrazne rozviazať ruky
súdu i matke by tu mohol výlučne otec, ak by oba svoje skôr podané návrhy vzal späť a v rozhodnom
čase bolo konanie o nich už aj zastavené, čo sa ale v tomto prípade nestalo). Spojiť konania o návrhoch
oboch rodičov maloletej v takejto časti nešlo, nakoľko všetkými návrhmi sa tu sledovalo to isté (druhovo)

a odchylnosť požiadaviek jednotlivých účastníkov na konkrétnu úpravu či už konečným rozhodnutím
alebo predbežným opatrením bola bez právneho významu (nielen pre nedostatok viazanosti súdu v
konaní zahájiteľnom aj bez návrhu návrhmi účastníkov, ale i preto, že návrhy matky urobené až po
skoršom začatí konania návrhmi otca mali vecne povahu procesnej obrany či presnejšie využitia práva
iného účastníka konania než jeho iniciátora - ktorým takto bol otec - navrhnúť vlastný spôsob vyriešenia

vzťahov medzi účastníkmi sporných).

To boli dôvody, pre ktoré bolo odvolanie matky v podstatnej časti bez najmenšej nádeje na úspech a
odvolací súd preto v častiach bližšie identifikovaných v prvej vete výroku tohto svojho uznesenia podľa
§ 219 ods. 1 aj 2 O. s. p. potvrdil.

To však nebolo možným u požiadaviek na nariadenie predbežného opatrenia majúcich zabezpečiť
ochranu matky (nie maloletej) pred tvrdenými prejavmi domáceho násilia a to bez ohľadu na diskutabilnú
kvalitu (najmä presnosť) tzv. petitu návrhu (samotného návrhu na spôsob oboch požadovaných
rozhodnutí súdu) v takejto časti. U požiadaviek na ochranu matky pred násilím zo strany otca (vrátane

zákazu vstupu do obydlia či jeho blízkosti i zákazu fyzického priblíženia sa tvrdeného páchateľa k obeti)
totiž nielenže nejde o požiadavky rámcovo spadajúce pod konanie vo veciach starostlivosti súdu o
maloleté deti, ale u takýchto požiadaviek by i bez znalosti skutočností známych súdu (odvolací z toho
nevynímajúc) z jeho činnosti (tu por. i nepotrebnosť dokazovania takýchto skutočností podľa § 121 O. s.
p.) muselo byť nad slnko jasnejšie, že otec (ako matkou uvádzaný násilník) aj tieto požiadavky z povahy

veci predmetom vlastných návrhov (predchádzajúcich návrhom matky) urobiť nemohol (v opačnom
prípade by totiž okrem priznania dopúšťania sa ním domáceho násilia požadoval uloženie niečoho sebe
samému, čo z podstaty veci vlastným návrhom nie je možným).

V tejto časti preto zastavenie konania napadnutým uznesením nemohlo obstáť a odvolací súd tu preto

napadnuté uznesenie súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ aj i/ O. s. p. zrušil a podľa odseku 2 tu
uvádzaného paragrafu i zákona vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (ktorého úlohou bude v
ďalšom konaní, nevykazujúcom znaky tzv. nesporového pokúsiť sa odstrániť vady návrhu na predbežné
opatrenie - v časti, v ktorej vec ostala predmetom konania a to vrátane trvania na objasnení, čoho sa vpríslušnej časti navrhovateľka predbežného opatrenia mieni domáhať vo veci samej - a podľa výsledku
zvoliť ďalší postup).

O trovách konania odvolací súd (rovnako ako pred ním už súd prvého stupňa) nerozhodoval, keď
okrem zásadnej nemožnosti rozhodovania o takejto otázke v konaniach zahájiteľných aj bez návrhu
(v ktorých právo na náhradu trov konania účastníkov nevzniká zo zákona - podľa bezvýnimočného
pravidla zakotveného v ustanovení § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.) čiastočné zrušenie napadnutého
uznesenia s vrátením veci v zodpovedajúcom rozsahu na ďalšie konanie súdu prvého stupňa privodilo

nutnosť vykonania ďalšieho konania a to práve v časti, v ktorej bezvýnimočné pravidlo nedostatku práva
účastníkov konania na náhradu jeho trov použiteľným nie je.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.