Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 17, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/208/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312233340
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2312233340.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a členov

senátu: JUDr. Anton Jaček a JUDr. Iveta Jankovičová, v právnej veci navrhovateľa: Československá
obchodná banka, a.s., so sídlom Bratislava, Michalská 18, IČO: 36 854 140, zastúpeného advokátom:
Mgr. Miroslav Rybánsky, so sídlom Bratislava, Grösslingová 10, proti odporkyni: C. M., nar. X.X.XXXX,
bytom I., G. A. XXXX/XXA, zastúpenej splnomocneným zástupcom: Z. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom I., G.
A. XXXX/XXA, o zaplatenie 2.398,79 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Galanta, č.k. 25C/90/2013-263 zo dňa 12.1.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaviazania
odporkyne na zaplatenie sumy 2.398,79 Eur s príslušenstvom zamietol a navrhovateľa zaviazal k
povinnosti zaplatiť odporkyni náhradu trov konania 143,50 Eur do 3 dní (t.j. do troch dní od právoplatnosti
rozsudku podľa § 160 ods. 1 O.s.p. - poznámka odvolacieho súdu).

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, §

2 písm. a), b), § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 79 ods. 1, 2, § 101 ids. 1, §
120 ods. 1 ako i § 142 ods. 1 O.s.p. Vecne argumentoval tým, že z vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že v danom prípade účastníci uzatvorili Zmluvu o vydaní kreditnej karty D., v zmysle ktorej
bol navrhovateľom (právnym predchodcom) odporkyni poskytnutý spotrebiteľský úver formou čerpania
peňažných prostriedkov z bankovej úverovej kreditnej karty D. vednej na účte č. XXXXX-XXXXXXXXX/
XXXX s úverovým rámcom 20 000 Sk s povinnou mesačnou splátkou 600 Sk, ktorý kredit bol dohodou
zmluvných strán zvýšený na sumu 40 000 Sk s povinnou mesačnou splátkou 1 200 Sk. Odporkyňa sa

v zmysle čl. V bod 4 Obchodných podmienok zaviazala uhrádzať banke povinnú splátku vo výške a
v lehote splatnosti uvedenej v Informácii o obratoch, po jej doručení. Navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa
nesplácala poskytnutý úver riadne a včas, preto vyhlásil celý úver za splatný a celkovú pohľadávku
voči odporkyni vyčíslil na sumu 2.398,79 Eur. Odporkyňa v konaní nenamietala čerpanie finančných
prostriedkov z kreditnej karty v zmysle uzatvorených zmlúv s navrhovateľom, avšak namietala splnenie
podmienok pre vyhlásenie splatnosti celého úveru v zmysle čl. V bod 7 Obchodných podmienok, nakoľko
tvrdila, že i napriek oznámeniu o zmene svojej korešpondenčnej adresy navrhovateľovi dňa 10.9.2007,

ktorá sa stala súčasťou zmluvy o vydaní kreditnej karty, jej neboli zasielané na novú adresu žiadne
Informácie o obratoch ani výzvy na úhradu dlžnej sumy, preto považovala zosplatnenie celého úveru
za predčasné a nedôvodné. S tvrdením odporkyne sa stotožnil i súd, nakoľko navrhovateľ žiadnym
spôsobom nepreukázal skutočnosť, že Informácie o obratoch zasielal a doručoval odporkyni na jejnovú adresu H. A. XX/W., I., naopak sám navrhovateľ potvrdil posielanie uvedených informácii o stave
účtu obyčajnou poštou na pôvodnú adresu uvedenú v Zmluve: K. XXX/XX, S., ktorá od 10.9.2007 už
nebola aktuálnou adresou odporkyne, a teda doručovaním výziev na úhradu dlžných súm nenastali

účinky riadneho doručenia zásielky odporkyni, preto neboli splnené podmienky v zmysle čl. V bod
7 Obchodných podmienok na predčasné vyhlásenie splatnosti celého úveru a zaplatenie v návrhu
vyčísleného dlhu odporkyňou. V spise sa nachádza jediný doklad o doručení zásielky odporkyni, a
to doručenka o prevzatí vyhlásenia splatnosti úveru z 15.1.2010, ktorú zásielku odporkyňa prevzala
dňa 5.2.2010 na adrese H. A. XX/W., I.. Tvrdenie navrhovateľa, že oznámenie odporkyne o zmene jej

adresy zo dňa 10.9.2007 je neúčinné a nevzťahuje sa na doručovanie výpisov z účtu, nakoľko túto
skutočnosť odporkyňa výslovne neuviedla v predmetnej žiadosti, považuje súd za neopodstatnené.
Keďže navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienok na predčasné splatenie celého úveru, súd jeho
návrhakopredčasnepodanývcelomrozsahuzamietolaodporkyniakoplneúspešnejúčastníčkepriznal
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva v sume 143,50
Eur za zaplatený súdny poplatok za odpor.

Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ a domáhal sa
ním, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže odporkyňu zaplatiť mu sumu 2.398,79
Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške8,75%zosumy1.407,80Eurod13.11.2012dozaplatenia,ako
aj náhradu trov konania prvostupňového konania v sume 1.398,79 eur a odvolacieho konania v sume

275,07 eur a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Argumentoval tým, že prvostupňový
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako i to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
nepreukázalsplneniepodmienoknapredčasnézosplatnenieceléhoúveru,nakoľkonezasielalodporkyni

informácieoobratochkreditnejkartyavýzvynaadresu,ktorúmuodporkyňaoznámiladňa10.9.2007.Má
pritom za to, že pri doručovaní písomností odporkyni postupoval v súlade so Zmluvou o vydaní kreditnej
karty D. zo dňa 29.11.2004 v spojení so Žiadosťou odporkyni o zmenu úverového rámca kreditnej
karty D. schválenou dňa 28.7.2005 a s Obchodnými podmienkami U., a.s. na vydanie a používanie
kreditných kariet D.. Dňa 10.9.2007 odporkyňa mu oznámila inú zmenu - adresu H. A. XX/W., I. ako

korešpondenčnú adresu. Zmena adresy sa však netýkala výpisov z účtu, t.j. Informácií o obratoch
kreditnej karty, nakoľko odporkyňa v Žiadosti o zmene na kartovom účte nevyplnila kolónku s názvom
„adresa pre zasielanie výpisov z účtu“. Vzhľadom na tento fakt boli informácie o obratoch kreditnej
karty zasielané odporkyni obyčajnou poštou na adresu: K. XXX/XX, S., SR, čím si svoju povinnosť
podľa čl. V bod 4 Obchodných podmienok splnil už odoslaním príslušných výpisov. Na podporu tohto

tvrdenia uvádza, že odporkyňa vykonávala v zmysle doručených informácií o obratoch kreditnej karty
úhrady až do dňa 17.9.2009, t.j. po obdobie dvoch rokoch odo dňa oznámenia novej adresy. Ďalej
odvolateľ po citácii čl. V bod 7 Obchodných podmienok poukázal na to, že k doručovaniu poslednej
výzvy a vyhlásenia splatnosti úveru došlo na korešpondenčnú adresu H. A. XX/W., I.. Posledná výzva
na zaplatenie splátok zo dňa 23.11.2009 bola odporkyni zaslaná doporučenou poštou. Podotýka, že

Obchodnépodmienkymuneukladajúpovinnosťzaslaťodporkynivýzvydoporučenespolusdoručenkou.
Má preto za to, že si svoju povinnosť v súlade s čl. V bod 6 Obchodných podmienok splnil už odoslaním
príslušnej výzvy. Vyhlásenie splatnosti úveru zo dňa 15.1.2010 bolo odporkyni zasielané doporučenou
poštou spolu s doručenkou. Podotýka, že odporkyňa na pojednávaní konanom dňa 3.3.2014 potvrdila,
že predmetné vyhlásenie prevzala, avšak nereagovala naň zo zdravotných dôvodov. V nadväznosti na

túto skutočnosť si odporkyňa musela byť vedomá toho, že si neplnila podmienky podľa úverovej zmluvy
a preto jej tvrdenie, že mala za to, že žiadny dlh z kreditnej karty nemá a bol celý uhradený, neobstojí.
Posledná výzva na zaplatenie splátok zo dňa 23.11.2009, ako aj Vyhlásenie splatnosti úveru zo dňa
15.1.2010 musia byť považované za doručené najneskôr doručením návrhu na vydanie platobného
rozkazu zo dňa 13.12.2012 spolu s prílohami (ktorými boli aj vyššie uvedené dokumenty) odporkyni.

Uvedené písomnosti doručoval odporkyni priamo prvostupňový súd. Z predložených listinných dôkazov,
ako aj z platobnej disciplíny odporkyne je zrejmé, že boli splnené podmienky pre zosplatnenie celého
úveru, a teda, že návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 13.12.2012 bol z jeho strany podaný
dôvodne. Podotýka, že odporkyňa svojím konaním nedala mu inú možnosť, ako sa obrátiť na súd za
účelom vymoženia svojej pohľadávky. Uplatnenie pohľadávky na súde je jediným zákonným spôsobom

vymáhania pohľadávok.

Odporkyňa odvolací návrh nepodala. K doručenému odvolaniu navrhovateľa predložila písomné
vyjadrenie, v ktorom uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom a považuje hoza vecne správny. Navyše uvádza, že vo svojich podaniach namietala nielen nepreukázanie doručenia
rozhodných listín v zmysle Obchodných podmienok, ale namietala taktiež čerpanie úveru. Navrhovateľ
v podanom odvolaní len opakuje tvrdenia, ktoré uvádzal počas konania na súde prvého stupňa, avšak

ku dňu vyhlásenia rozhodnutia tieto tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal. Navrhovateľ žiadnym
relevantným dôkazom nepreukázal čerpanie z kreditnej karty, pričom sám uviedol, že výpisy z účtu
v období od októbra 2007 do mája 2010 neboli v listinnej podobe archivované. Navrhovateľ tiež do
vyhlásenia rozhodnutia súdu prvého stupňa riadne, jasne a zrozumiteľne nešpecifikoval uplatnenú
pohľadávku. V tejto súvislosti opätovne poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn.

24Co/270/2013 zo dňa 2.4.2014, v ktorom konaní súd riešil obdobnú situáciu, posúdil zmluvu ako
spotrebiteľskú, posudzoval (ne)preskúmateľnosť dlžnej sumy, ako aj neprijateľné podmienky. Zároveň
uvádza, že vyjadrenie navrhovateľa, že svojím konaním nedala navrhovateľovi inú možnosť, ako sa
obrátiť na súd považuje za zarážajúce, nepodložené. Nie je možné, aby takéto vyhlásenie, ktoré
hraničí s útokom na dôstojnosť a poctivosť odporkyne, produkovala tá zmluvná strana, ktorá si sama
nesplnila povinnosti zo zmluvných ustanovení, ktoré vypracovala, nedoručovala dokumenty a riadne

a bez pochybností neustálila, ako dospela k žalovanej sume. Takéto konanie nie je možné zhojiť zo
strany navrhovateľa strohým konštatovaním, že dokumenty boli doručené konajúcim súdom v rámci
zaslania žaloby. Ak by sa táto konštrukcia prijala, navrhovateľ nijako nepreukázal existenciu žalovanej
sumy. Vzhľadom na to zastáva názor, že navrhovateľ ku dňu vyhlásenia rozhodnutia neuniesol dôkazné
bremeno ohľadom čerpania úveru a preukázania existencie pohľadávky, preto odvolaciemu súdu

navrhuje potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bol podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné

zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne
5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej

podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl.
č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, keďže
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre
jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným odvolacími dôvodmi uplatnenými navrhovateľom
bolo posúdiť, či prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec správne právne posúdil.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané

skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku navrhovateľom na zaplatenie
požadovanej sumy, keď prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie
danej veci a zároveň jeho výsledky i správnym spôsobom vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým
záveromapretožeodvolacísúdzdieľaiprávnezáverysúduprvéhostupňavoveci,ktorýnavecaplikoval
správne zákonné ustanovenia a tieto i správnym spôsobom vyložil a aplikoval, s poukazom na ust. § 219

ods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.
Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty navrhovateľa nenachádza dôvod, pre ktorý
by sa mal od záverov súdu prvého stupňa odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na
zdôraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa sa žiada dodať už iba nasledovné.

Dokazovanie je procesným právom upravený postup súdu a účastníkov, účelom ktorého je získanie
poznatkov dôležitých pre rozhodnutie súdu, ktorými sa overuje ne/pravdivosť tvrdení účastníkov.

Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta
prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch
konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivédôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,

že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho
nepovažujezapravdivé)aninazákladenavrhnutýchdôkazov,aninazákladedôkazov,ktorésúdvykonal
bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

V zmysle § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej súd hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich

pravdivosti s dôležitosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný
právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda
zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu ale nie je ľubovoľná; súd musí vychádzať
zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť
ich vzájomný vzťah.

Opierajúc sa o vyššie uvedené zásady dôkazného bremena a hodnotenia dôkazov, odvolací súd je
toho názoru, že prvostupňový súd sa nimi v danom konaní dôsledne riadil, keď vykonal všetky dôkazy
navrhnuté účastníkmi v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie danej veci, vykonané dôkazy jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel i k správnym skutkovým záverom, s

ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

Odvolací súd v súvislosti s napadnutým rozhodnutím považuje za vhodné bližšie objasniť princíp
dôkazného bremena a jeho presúvanie (v tzv. sporovom konaní) medzi obe strany sporu, ktoré je
stručne možno vyjadriť tak, že každého účastníka zaťažuje povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a

tiež dôkazné bremeno na jeho vlastné tvrdenia (najmä na verzie sledu udalostí, ktoré majú význam
pre posúdenie veci), ako už bolo konštatované aj vyššie a logickým dôsledkom neunesenia dôkazného
bremena je neúspech účastníka trpiaceho takýmto nedostatkom v spore. K nástupu dôkaznej povinnosti
účastníka, voči ktorému požiadavka uplatnená žalobným návrhom smeruje, v prejednávanej veci teda
odporkyni a i k presunu dôkazného bremena na takéhoto účastníka však dochádza až v dôsledku

splnenia si dôkaznej povinnosti (a unesenia dôkazného bremena) protistrany v spore (teda účastníka
podávajúceho žalobný návrh), tu potom navrhovateľa.

V prejednávanej veci potom bolo práve na navrhovateľovi preukázať svoje tvrdenia, ktoré mali zakladať
dôvody pre nimi v návrhu na začatie konania tvrdeného nároku na zaplatenie uplatnenej pohľadávky,

ktorý nárok mal vzniknúť vyhlásením predčasnej splatnosti dlhu odporkyne s príslušenstvom, ktorý
vznikol zo Zmluvy o vydaní kreditnej karty D. zo dňa 29.121.2004, pričom odporcovi stačilo tvrdenia
navrhovateľa popierať, a tým ich urobiť predmetom dokazovania, v ktorom bolo povinnosťou práve
navrhovateľa označovať a navrhovať dôkazy spôsobilé tvrdenia odporkyne urobiť nevierohodnými a
naopak schopné súd presvedčiť o pravdivosti svojich tvrdení.

Navrhovateľ však v konaní nebol schopný preukázať už základné tvrdenie z návrhu na začatie konania
a síce to, že nastali podmienky splatnosti vymáhaného dlhu. Táto skutočnosť bola podložená len
samotným vyhlásením splatnosti úveru písomným podaním (právnym úkonom) navrhovateľa zo dňa
15.1.2010, ktoré bolo odporkyni dňa 5.2.2010 aj doručené, navrhovateľom však nebolo preukázané

splnenie podmienky k tomu, aby mohli nastať právne následky (účinky) tohto právneho úkonu
(zosplatnenia dlhu), a to predchádzajúce písomné vyzvanie na uhradenie dlžného zostatku v lehote
uvedenej v tejto výzve. Navrhovateľ súdu síce predložil výzvu na zaplatenie splátok zo dňa 23.11.2009,
o ktorej tvrdí, že ju odporkyni doručoval doporučene na adresu ňou uvedenou v Žiadosti o zmenu na
kartovom účte zo dňa 10.9.2007, doručenie výzvy, napokon ani jej samotné doručovanie odporkyni a

to bez ohľadu na akú konkrétnu adresu, neboli ničím konkrétnym podložené okrem jeho tvrdenia, čo
však odporkyňa spochybnila.Podľa článku V bod 7 Obchodných podmienok, ak klient napriek písomnej výzve neuhradí dlžný zostatok
v lehote uvedenej v tejto výzve, banka má právo klientovi vyhlásiť predčasnú splatnosť celého dlhu s
príslušenstvom. Klient je povinný vyrovnať svoje záväzky voči banke v lehote uvedenej vo vyhlásení

o predčasnej splatnosti, ktoré je zároveň výzvou na splatenie celého dlhu. Ak klient v tejto lehote
nevyrovná svoje záväzky voči banke, má banka právo uplatniť si pohľadávku voči klientovi postúpením
tejto pohľadávky tretej osobe alebo jej vymáhanie súdnou cestou.

Podľa článku V bod 7 Obchodných podmienok veriteľa, na ktoré odkazovala Zmluva o vydanie kreditnej

karty D. zo dňa 27.11.2004, vyhlásenie predčasnej splatnosti celého dlhu s príslušenstvom je skutočne
viazané na predchádzajú písomnú výzvu na uhradenie dlžného zostatku dlhu v lehote uvedenej v tejto
výzve, s tým že až po márnom uplynutí lehoty na plnenie má banka (t.j. veriteľ) právo vyhlásiť predčasnú
splatnosť a uplatniť si svoju pohľadávku súdnou cestou. Z toho potom vyplýva, že účastníci konania
(predovšetkým veriteľ, ktorý tieto obchodné podmienky vypracoval) si zmluvne podmienili (dohodli)
zosplatnenie dlhu až potom, ako bude dlžník predchádzajúcou výzvou požiadaný na zaplatenie zostatku

dlhu s poskytnutím lehoty na plnenie. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď sa v konaní
zaoberal tým, či odporkyňa bola preukazateľne vyzvaná na zaplatenie dlhu ešte pred tým než jej bola
vyhlásená predčasná splatnosť dlhu a došlo k uplatneniu pohľadávky v predmetnom súdnom konaní.

Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu navrhovateľa založenú na tom, že posledná výzva na zaplatenie

splátok zo dňa 23.11.2009 odporkyni bola doručovaná doporučene poštou, napriek tomu, že Obchodné
podmienky neukladajú povinnosť zasielať túto výzvu doporučene spolu s doručenkou, nezakladá bez
ďalšieho splnenie si dôkaznej povinnosti navrhovateľa v konaní spočívajúcej v potrebe preukázania
tejto ním len tvrdenej skutočnosti o odoslaní takejto výzvy a jej následnom doručení. To znamená,
že navrhovateľ síce nebol povinný zasielať odporkyni výzvu doporučene s doručenkou, ale v prípade

spochybnenia jej doručenia odporkyňou, bolo výlučne na ňom, aby túto skutočnosť (doručenie výzvy)
preukázal, čo sa v konaní nestalo.

Napokon i ďalšia odvolacia argumentácia navrhovateľa spočívajúca v tvrdení splnenia si povinnosti
doručenia poslednej výzvy na zaplatenie splátok zo dňa 23.11.2009 najneskôr doručením návrhu na

vydanie platobného rozkazu zo dňa 13.12.2012 (návrh na začatie konania) spolu s prílohami (ktorou
prílohou bol aj tento dokument) odporkyni neobstojí, pretože výzva na plnenie má vyhlásenie splatnosti
predchádzať, teda jeden právny úkon, skorší musí predchádzať ten nasledujúci a podmieňuje ho.

Navrhovateľ tak v konaní nepreukázal splnenie dohodnutých podmienok na vyhlásenie predčasnej

splatnosti dlhu odporkyne, preto jeho návrh bol podaný predčasne.

Ďalšie odvolacie argumenty navrhovateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS

200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu navrhovateľa, nespôsobilú ovplyvniť spôsob
rozhodnutia, odvolací súd už nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

S poukazom na vyššie uvedené, potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu,
teda aj v časti závislého výroku o trovách konania, inak osobitne odvolacími dôvodmi nenapadnutý, ako

vo výroku vecne správny, s použitím ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p., pričom v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože si ich náhradu návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.