Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 21, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/96/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213219271
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4213219271.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobkyne: P. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., W. XX/XX, v konaní
zast. Mgr. Mónika Telkesi, advokátkou so sídlom Komárno, Župná 14, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalobkyne: Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS so sídlom Nitra, Petzwalova
12, IČO: 42 205 735, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a. s. so sídlom Košice, Garbiarska
2, IČO: 31 690 904, zast. JUDr. Martin Timcsák, advokát, s. r. o. so sídlom Bratislava, Zámocké schody

2/A, o odloženie vykonateľnosti rozhodnutia v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní
žalovanéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduKomárnozodňa10.septembra2013č.k.8C/355/2013-37,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/3520/2012 zo dňa 19. 01. 2012 až do právoplatného skončenia
konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 8C/355/2013. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením
§ 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a zistením, že žalobkyňa sa žalobou
doručenou súdu prvého stupňa dňa 02. 09. 2013 domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd zrušil
rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/3520/2012 zo dňa 19. 01. 2012 vo veci žalobcu Rapid

life životná poisťovňa, a. s. o zaplatenie 175,97 eura. Spolu so žalobou požiadala o odloženie
vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskomkonaní.Spoukazomnauvedenésúdprvéhostupňapovažovalzazrejmé,ženazáklade
právoplatného a vykonateľného rozsudku rozhodcovského súdu je žalovaný oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie a postihnúť tak majetok žalobkyne. Ak by sa takéto porušenie zásady rovnosti
potvrdilo, výkon rozhodcovského rozsudku, ku ktorému by medzičasom mohlo dôjsť, by nepochybne

vyvolal škodu na strane žalobkyne, a to aj s prihliadnutím na nemožnosť navrátenia do pôvodného stavu
podľa Exekučného poriadku, preto mal za to, že došlo k splneniu podmienky na odloženie vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, namietajúc nezákonnosť a
nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia, ako aj nedostatočne zistený skutkový stav. Mal za to, že

rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky podmienky materiálnej vykonateľnosti, ako aj v súlade s § 35
Zákona o rozhodcovskom konaní má účinky právoplatného rozsudku a môže byť zrušený iba postupom
podľa § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní. Pokiaľ sa tak nestane, sú výroky rozhodcovského
rozsudku záväzné. Okrem toho konštatoval, že odloženie vykonateľnosti predstavuje vážne narušenie
vlastností právoplatného rozhodnutia súdu, ktorými sú nezmeniteľnosť a záväznosť a nimi založené
právne istoty. S poukazom na uvedené, ako aj odbornú literatúru zastal názor, že súd, ktorý rozhoduje

o odklade vykonateľnosti musí vždy zvážiť, či je skutočne potrebné využiť toto oprávnenie. Zároveň
poukázal na § 51 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní, ako aj ustanovenie § 233 OSP a rozhodnutieNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 85/99, v dôsledku čoho vytkol súdu prvého stupňa,
že sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, či výsledky konania osvedčujú predpoklad úspešnosti podania,
nezaoberal sa ani existenciou hrozby vzniku nenapraviteľnej alebo ťažko napraviteľnej ujmy, prípadne či

by výkonom rozhodnutia mohol byť zmarený význam a účinok preskúmania napadnutého rozhodnutia.
Vzhľadom na to, že na odklad vykonateľnosti v danom prípade neexistuje právny nárok a súd nie je
povinný odklad vykonateľnosti povoliť, bolo len na účastníkovi konania, aby dostatočne presvedčivo
preukázal nevhodnosť exekúcie a opodstatnenosť toho, aby sa s exekúciou počkalo až do rozhodnutia
súdu. Naviac namietal aj odňatie možnosti konať pred súdom a to z dôvodu, že mu súd neumožnil

vyjadriť sa k návrhu žalobkyne na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Na základe vyššie
uvedeného skutkového a právne stavu žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, namietajúc, že v danom prípade bola podaná
žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. c), j) Zákona o rozhodcovskom

konaní, t.j. z dôvodu porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa
pri rozhodovaní a to v zákonnej lehote na podanie takejto žaloby spolu s návrhom na odklad
vykonateľnosti. Porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa
videla v tom, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa ustanovenia §
53 ods. 5 a § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a ako taká je neplatná. Mala za to, že

rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej zmluve na základe neplatnej rozhodcovskej doložky
je ničotným aktom, ktorý nie je spôsobilý vyvolať nijaké právne účinky a je ako exekučný titul v rozpore
so zákonom. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej
doložky má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.
Vyššie označené skutočnosti podľa nej svedčili o tom, že napadnutý rozhodcovský rozsudok bude

zrušený. Okrem toho poukázala na existenciu reálnej hrozby, že žalovaný v čase do rozhodnutia vo
veci samej podá návrh na vykonanie exekúcie na základe napadnutého rozhodcovského rozsudku.
Keďže výkonom rozhodcovského rozsudku by jej hrozila ujma, ktorej je možné zabrániť len odložením
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods.
1 OSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní (podľa § 214 ods. 2 OSP) a po jeho
preskúmaní dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods.

1 písm. f) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresnom súde Komárno domáhala zrušenia rozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, 040 01 Košice, sp. zn. 3C/3520/2012,
vydaného v Košiciach dňa 19. 01. 2012. Súčasťou žaloby bola aj žiadosť žalobkyne, aby súd rozhodol

o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku a to na čas do rozhodnutia vo veci
samej. Podanie žaloby odôvodnila ustanovením § 40 ods. 1 písm. j) Zákona o rozhodcovskom konaní,
ako aj skutočnosťou, že napadnutý rozsudok prevzala dňa 12. 08. 2013, t.j. v zmysle § 41 ods. 1
Zákona o rozhodcovskom rozsudku žalobu podala v lehote 30 dní. Namietala, že rozhodcovská doložka
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná, čím došlo k porušeniu jej práv ako

spotrebiteľa. Na základe tejto doložky došlo k vydaniu rozsudku rozhodcovského súdu, aj keď k tomu
nemalo dôjsť, pretože rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá a právomoc rozhodcovského súdu
nebola daná.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý

sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky.

Podľačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdkaždýmáprávonato,abyjeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods.
1 dohovoru zahŕňajú v sebe aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie

rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia
rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na
spravodlivý proces.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého

súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B;
Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj Ústavný súd Slovenskej
republiky v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý
proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Štruktúra
práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne

a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa§167ods.2OSP,akniejeďalejustanovenéinak,použijúsanauznesenieprimeraneustanovenia

o rozsudku.

Podľa § 169 ods. 1 OSP v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej
označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania
uznesenia. Ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie

dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Ustanovenie § 169 ods. 1 OSP ukladá súdu v písomnom vyhotovení uznesenia uviesť, ktorý súd ho
vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto
vydania uznesenia. V nadväznosti i na ustanovenie § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení súd musí

stručne, jasne a výstižne vysvetliť, akými úvahami sa pri rozhodovaní spravoval a ako vec právne
posúdil. Zároveň musí dbať na to, aby odôvodnenie bolo presvedčivé. Povinnosť súdu riadne odôvodniť
uznesenie je takto odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu jeho
rozhodnutia, a preto musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výroku rozhodnutia. Súd sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený,
nielen s poukazom na všetky zistené skutočnosti, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal;
niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Jeho účelom je totiž preukázať správnosť rozhodnutia a
súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí. Preto musí byť
preskúmateľné.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nezodpovedá
uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 167 ods. 2
OSP v spojení s § 157 ods. 2 OSP. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí citoval ustanovenie § 40
ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a dospel k záveru, že sú splnené podmienky

na odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, pretože žalobkyni by výkonom rozhodcovského
rozsudku hrozila ujma, keďže podľa Exekučného poriadku je nemožnosť navrátenia do pôvodného
stavu. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa sa síce správne zaoberal existenciou hrozby vzniku
nenapraviteľnej alebo ťažko napraviteľnej ujmy, avšak vôbec sa nezaoberal skutočnosťou, či výsledkykonania osvedčujú predpoklad úspešnosti podania, ako aj svoj záver o povolení odkladu vykonateľnosti
napadnutého rozhodcovského rozsudku nedostatočne odôvodnil. Z uvedených dôvodov považoval
odvolací súd napadnuté uznesenie za nedostatočne odôvodnené, čím bola účastníkom konania odňatá

možnosť konať pred súdom. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221
ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Názorom odvolacieho súdu je súd prvého
stupňa v ďalšom konaní viazaný (§ 226 OSP).

K námietke žalovaného týkajúcej sa odňatia možnosti konať pred súdom z dôvodu neumožnenia

mu vyjadriť sa k návrhu žalobkyne na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd
poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 5. decembra 2013 sp. zn. 3Cdo
121/2012, v rámci ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že odňatie možnosti konať
pred súdom nezakladá iba sama skutočnosť, že žalovanému nebol doručený návrh na začatie konania
(žaloba) pred rozhodnutím o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Okrem toho dodal, že
žalovanému zostala zachovaná možnosť brániť sa proti predmetnej žalobe v konaní na súde prvého

stupňa a teda mu zostala zachovaná aj možnosť realizácie zásad rovnosti zbraní a kontradiktórnosť
konania. Naviac podstata odkladu vykonateľnosti rozhodnutia spočíva v tom, že ide o rozhodnutie,
ktoré má charakter dočasný a najmä predbežný, ktoré môže byť zrušené, ak pominú dôvody, pre ktoré
bola vykonateľnosť rozhodnutia odložená. Vyhovením návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia
súd neprejudikuje konečný výsledok konania. Pokiaľ teda súd odloží vykonateľnosť napadnutého

rozhodnutia, neznamená to, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia musí byť v konečnom
dôsledku považovaná za opodstatnenú.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.