Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 20, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžo/24/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200640
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: CSc., JUDr. Eva Babiaková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:5012200640.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: C. M., nar. XX. R. XXXX, bytom B. XX, XXX
XX K., proti žalovanému Okresný úrad v Žiline, so sídlom v ul. J. Kráľa 4, 010 40 Žilina, o preskúmania
rozhodnutia žalovaného, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 9. októbra 2012,
č. k. 20S/87/2012-11, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/87/2012-11 z 9. októbra

2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením z 9. októbra 2012, č. k. 20S/87/2012-11 Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd") zastavil
konanie, v ktorom sa žalobca žalobou osobne podanou na Okresnom súde Žilina a neskôr postúpenou
uznesenímOkresnéhosúduŽilinač.k.18S/2/2012-3z9.augusta2012nakrajskýsúddomáhalzrušenia
ním napadnutého rozhodnutia Obvodného úradu Žilina č. 2012/02167-003/4RA z 20. januára 2012 o

uložení pokuty 50 Euro podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. za porušenie § 3 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z. z. a to tým, že ako držiteľ vozidla neuzavrel v období od 1. októbra 2009 do 20. mája
2010 poistnú zmluvu.
Dôvodom zastavenia konania bolo neodstránenie vád žaloby (neoznačenie čísla rozhodnutia, ktoré
žalobou napáda), hoci pripojil rozhodnutie Obvodného úradu Žilina ako aj rozhodnutie Ministerstva
financií SR. Podľa krajského súdu, keďže žalobca napriek výzve súdu č. k. 20S/87/2012-7 zo 7.

septembra 2012 vadu žaloby neodstránil a táto vada bráni vecnému vybaveniu žaloby súd postupujúc
podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") konanie zastavil.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 OSP v spojení s § 246c OSP tak, že
žalobcovi, ktorý neodstránením vád žaloby zavinil zastavenie konania ich nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 v spojení s
§ 246c ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie žalobca. Žiadal uznesenie krajského súdu zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie.
Svoje odvolanie odôvodnila s tým, že žiada zrušiť rozhodnutie o uložení pokuty 50 Euro, a že verí v
spravodlivosť, pričom podrobne opísal v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia o uložení pokuty.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1

veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v
odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) postupom bez nariadenia
pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Odvolací súd zistil, že žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie jednak Obvodného úradu v Žiline č.
2012/02167-003/4RA o uložení pokuty 50 Euro podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. za

porušenie § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. a to tým, že ako držiteľ vozidla neuzavrel v období od 1.októbra 2009 do 20. mája 2010 poistnú zmluvu, ako aj skutočnosť, že pripojil konečné rozhodnutie vo
veci, t.j. rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/015250/2012-243 z 28. mája 2012.

Najvyšší súd v danej veci dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené podmienky na zastavenie
konania podľa § 250d ods. 3 OSP.

Krajský súd vo výzve č. 20S/87/2012-7 zo 7. septembra 2012 vyzval žalovaného, aby presne označil
rozhodnutie správneho orgánu, ktoré napáda (uvedie číslo rozhodnutia) a uvedie konečný návrh, čoho

sa žalobou domáha, t.j. ako má súd rozhodnúť.

V tejto veci odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. IV ÚS. 1/02 z 26. septembra
2002, podľa ktorého výklad a použitie § 43 ods. 1 a 2 OSP musí v celom rozsahu rešpektovať
základné právo účastníkov konania na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky. Všeobecný súd musí vykladať a používať predmetné ustanovenie Občianskeho súdneho

poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou a používaním tohto
ustanovenia OSP nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu.
Všeobecný súd musí vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom
konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená ochrana práv a záujmov účastníkov (§
1 OSP). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov konania a nadmerný tlak na dopĺňanie

takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec
zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi
spravodlivého procesu.

Najvyšší súd dospel k záveru,, že v danej veci nie je možné konanie o žalobe žalobcu zastaviť. Z podanej

žaloby vyplýva, že sa žalobca žalobou domáhal preskúmania konečného rozhodnutia vo veci samej, t.j.
rozhodnutia Ministerstva financií SR č. MF /015250/2012-243 z 28. mája 2012, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie Obvodného úradu v Žiline č. 2012/02167-003/4RA z 20. januára 2012, a že žiadal zrušiť
rozhodnutie o uložení sankcie. Teda žaloba žalobcu obsahovala dostatočné podklady na to, aby mohla
byť vec meritórne prejednaná.

Krajský súd mal teda jednak preskúmať konečné rozhodnutie vo veci uloženia sankcie, ako aj zvážiť
možnosť zrušiť prvostupňové rozhodnutie, t.j. to rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta 50
Euro.

Aj tak nepostupoval, odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom a preto odvolací súd postupujúc
podľa § 221 ods. 1 písm. f/ napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
v ktorom vec meritórne prejedná a rozhodne.

O trovách odvolacieho konania nerozhodol s poukazom na ust. § 224 ods. 3 OSP. O týchto trovách

rozhodne prvostupňový súd v novom rozhodnutí vo veci.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.