Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. august 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/483/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115221927
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5115221927.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: Z. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.
XX, L., zastúpená JUDr. Irenou Šurinovou, advokátkou so sídlom E. XX, XXX XX L., proti odporcovi: K.
H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX L., o nariadenie predbežného opatrenia, v konaní o odvolaní
navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 8C/350/2015-13 zo dňa 22. júla 2015, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým súd zakáže odporcovi dočasne nevstupovať do 3-izbového družstevného bytu č. 42 s
príslušenstvom na VIII. podlaží, blok E-2, na ul. G. 6, súp. č. XXXX, XXX XX L. (ďalej už len „byt“),
ktorého výlučnou nájomníčkou je navrhovateľka, zamietol.
V odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 21.07.2015 domáhala nariadenia
predbežného opatrenia, ktorým súd zakáže odporcovi dočasne nevstupovať do bytu, ktorého je výlučnou
nájomníčkou, a to až do právoplatnosti vo veci samej.
V ďalšej časti odôvodnenia uviedol, že v rámci konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
zistil, že navrhovateľka je od 14.03.2007 nájomníčkou bytu, Obvodné stavebné bytové družstvo Žilina
ako vlastník bytu dňa 13.07.2015 potvrdilo, že v prípade, ak sa v byte odporca zdržiava alebo tam
prebýva, tak sa tam zdržiava alebo prebýva bez právneho dôvodu a ako vlastník bytu nikdy nedal
súhlas k zotrvaniu v byte. Ďalej zistil, že navrhovateľka bola dňa 12.07.2015 lekársky ošetrená v
súvislosti s napadnutím zo strany druha na benzínovej pumpe v Rajeckých Tepliciach, pričom ošetrujúci
lekár zaznamenal mierny opuch ľavej hornej pery bez krvavých zranení, drobný opuch na ľavom
ramene s tým, že pacientka udávala bolesti hlavy a že nepočuje na ľavé ucho. V tejto súvislosti
navštívila ambulanciu ušného lekára. Obvodné oddelenie PZ Žilina potvrdilo, že navrhovateľka urobila
dňa 12.07.2015 oznámenie o priestupku.
Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia uznesenia citujúc viaceré ustanovenia O.s.p. a Občianskeho
zákonníka uviedol, že na podklade vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľka
neosvedčila potrebu predbežným opatrením dočasne upraviť pomery účastníkov konania. Odporca
nedisponuje žiadnym užívacím právom k predmetnému bytu, ktoré by vyplývalo či už z bezpodielového
spoluvlastníctva alebo spoločného nájmu, ako to predpokladá ust. § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p.. Z
toho logicky vyplýva, že súd nemôže odporcovi obmedziť neexistujúce - užívacie právo k bytu. Súd
nemal osvedčené ani to, že by odporca v predmetnom byte býval, nakoľko má trvalý pobyt na ul.
G. XX v L.. Podľa udania navrhovateľky však účastníci žijú v predmetnom byte od roku 2007. V
čase rozhodovania súdu o predbežnom opatrení bola osvedčená len tá skutočnosť, že navrhovateľka
bola lekársky ošetrená. V tomto smere možno zhodnotiť, že bola splnená podmienka pre „dôvodné
podozrenie z násilia“, navrhovateľka však môže využiť iné právne prostriedky na ochranu svojho práva
byt nerušene ako nájomníčka užívať. V spolupráci s políciou môže vykázať odporcu zo svojho obydlia,
ak sa odporca i naďalej neoprávnene zdržiava v predmetnom byte.

Proti uzneseniu podala odvolanie navrhovateľka, ktorá ho navrhla zrušiť a jej návrhu na vydanie
predbežného opatrenia v plnom rozsahu vyhovieť.
V dôvodoch odvolania vytýkala okresnému súdu nesprávne právne posúdenie veci a tiež skutočnosť,
že okresný súd v napadnutom uznesení nedostatočne odôvodnil svoj postup. V podrobnostiach uviedla,
že v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia jasne potvrdila, že v byte dočasne býval aj odporca,
pričom k tomuto bytu nemá nájomné právo. Podľa jej názoru v zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p.
postačuje na nariadenie predbežného opatrenia preukázať, že je dôvodné podozrenie z násilia, čo v
tomto prípade preukázané bolo. Nie je jasné, prečo by podávala návrh, keby jej odporca neznemožňoval
prístup do bytu pod hrozbou domáceho násilia. Odporca svojou agresivitou znemožňuje jej obývať byt,
s maloletým synom sa toho času musí zdržiavať u svojich rodičov, čo je pre ňu a pre syna absolútne
nevyhovujúce. Naviac nemá pri sebe svoje osobné veci a veci svojho syna. Polícia jej v tomto smere
neposkytla žiadnu ochranu. V samom závere uviedla, že odporca dobrovoľne nechce byt opustiť, naopak
znemožňuje jej samotnej a tiež jej synovi bývanie v tomto byte.

Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal uznesenie
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) podľa § 221 ods. 1 písm. f/ za použitia § 1 a s
prihliadnutím na § 212 ods. 3 O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z nasledovných
dôvodov:

Odvolací súd v úvode odôvodnenia svojho rozhodnutia uvádza, že jednou z podmienok, aby súd mohol
rozhodnúť o predbežnom opatrení je podanie riadneho návrhu, t.j. návrhu, ktorý okrem náležitostí
podľa § 79 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať i ďalšie (špecifické) náležitosti podľa § 75 ods. 2 O.s.p.,
ktorými sú: a) opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, b)
uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, c) odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, d) z návrhu musí byť tiež zrejmé, čoho sa mieni
navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. V zmysle § 75 ods. 4 O.s.p. súd teda môže rozhodnúť iba o
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má vymedzené náležitosti. Pokiaľ návrh vymedzené
náležitosti nemá, súd je povinný odstraňovať vady podania postupom podľa § 43 O.s.p. (§ 75 ods.
3 O.s.p.). Pokiaľ teda súd rozhodol o návrhu nemajúcom predpísané náležitosti, založil tak svojím
postupom vadu konania, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z uvedených
dôvodov odvolací súd nemohol pristúpiť ani k zmene ani k potvrdeniu napadnutého uznesenia a musel
napadnuté uznesenie z dôvodov procesných nedostatkov, na ktoré je povinný ex offo prihliadať, zrušiť.
Nemohol postupovať ani podľa ust. § 221 ods. 3 O.s.p. (zrušiť napadnuté uznesenie a konanie zastaviť),
nakoľko k zastaveniu môže dôjsť iba v prípade neodstrániteľných podmienok konania alebo pre prípad,
že odstrániteľné podmienky konania neboli na výzvu súdu odstránené, eventuálne z dôvodu späťvzatia
návrhu.
Ako už odvolací súd uviedol vyššie, podstatnou náležitosťou návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia v zmysle ust. § 75 ods. 2 O.s.p. je, že z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (ak je
podaný pred začatím konania) musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci
samej. Judikatúra v tomto smere bližšie uvádza (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 03.10.1995,
sp. zn. 4Obo 239/95), že už z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podaného pred začatím
konania musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ v budúcom konaní domáhať, t.j. akú žalobu mieni
podať, pretože len tak bude možné posúdiť, či navrhované predbežné opatrenie má vzťah k predmetu
budúceho konania vo veci samej, ktorý sa bude riešiť rozhodnutím súdu na základe žaloby.
Z návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zatiaľ existenciu vzťahu k budúcemu
konaniu vo veci samej nie je možné posúdiť, nakoľko z neho nie je zrejmé, čo má byť predmetom
budúceho konania o veci samej, t.j. čoho sa mieni žalobou domáhať. Prvostupňový súd bude musieť
navrhovateľku podľa § 75 ods. 3 v spojení s § 43 O.s.p. vyzvať, aby návrh na nariadenie predbežného
opatrenia v tomto smere doplnila.

Podľa názoru odvolacieho súdu návrh navrhovateľky neobsahuje ani úplný opis rozhodujúcich
skutočností vo vzťahu k žiadanému predbežnému opatreniu. Nariadenie predbežného opatrenia podľa
§ 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. (ktorého navrhovateľka sa domáha) predpokladá, že osoba, ktorej sa má
dočasne zakázať vstupovať do domu alebo bytu, má k týmto nehnuteľnostiam určitý vzťah (vlastnícke
právo, nájomné právo, resp. iné právo odvodené od vlastníka alebo nájomcu, napr. v zmysle § 688 OZ).
Z návrhu navrhovateľky sa však dá vyvodiť len to, že odporca podľa všetkého nie je vlastníkom bytu ani

jeho nájomcom, ale sa už nedá vyvodiť, či odporca má právo (odvodené od nájomcu, resp. vlastníka) byt
užívať a nedá sa vyvodiť ani to, či ho skutočne užíva, či má od bytu kľúče, či tam má svoje veci alebo sa z
bytu odsťahoval a kedy. Navrhovateľka teda z hľadiska opisu rozhodujúcich skutočností by mala v návrhu
uviesť, či odporca má nejaké užívacie právo k bytu a najmä uviesť, prečo a akým spôsobom jej odporca
znemožňuje byt užívať a prečo sa musí zdržiavať u svojich rodičov. Vzhľadom aj na túto okolnosť (úplný
opis rozhodujúcich skutočností vo vyššie uvedenom smere) odvolací súd považuje závery okresného
súdu, že nemôže odporcovi obmedziť neexistujúce, t.j. ani užívacie právo, za predčasné.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia a právne úvahy napadnuté uznesenie zrušil a vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude postupovať v zmysle ust. § 75 ods. 3 a § 43 O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.