Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Wednesday, January 8, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 12Sp/24/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200801
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Florovič

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3014200801.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Florovičom v právnej veci

navrhovateľa: Pohotovosť s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598 proti odporcovi:
Okresný úrad Považská Bystrica, katastrálny odbor, so sídlom Považská Bystrica, Slovenských
partizánov 7 za účasti: N. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporcu číslo V 1429/2014 zo dňa 29. júla 2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu číslo V 1429/2014 zo dňa 29. júla 2014 podľa
§ 250q ods. 2 O.s.p.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ odvolaním doručeným odporcovi dňa 25 augusta 2014, ktoré bolo tunajšiemu súdu
predloženénarozhodnutiedňa26.septembra2014,žiadalzrušiťrozhodnutieodporcučísloV1429/2014
zo dňa 29. júla 2014 a vec vrátiť späť na správne konanie, a to z dôvodu jeho nezákonnosti.

Odporca napadnutým rozhodnutím zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností zo zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi účastníkmi: Pohotovosť s.r.o.,

Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598 ako záložný veriteľ a N. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XXXX ako záložca v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení splnomocnencom
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, IČO: 42 180 139, so sídlom Bratislava, Povraznícka
18. Predmetom zmluvy o zriadení záložného práva sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, LV
XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX a LV XXXX kat. územie R. I., obec Horná Mariková, okres
Považská Bystrica. Záložca N. I. k predmetnému rozhodnutiu nedoložil vyjadrenie. Odporca preskúmal
zmluvu spolu s prílohami a zistil, že záložca je v konaní zastúpený občianskym združením ProHelp

s.r.o. Bratislava, a to na základe dohody o splnomocnení, zastúpení Petrom Mamojkom. Dohoda je
spísaná formou predtlačeného formulára, ktorého znenie nemohol záložca ovplyvniť, keďže je súčasťou
tzv. „úverového balíka“. Z predloženej dohody o splnomocnení je možné usudzovať, že pri uzatváraní
zmluvy si záložca nevybral zástupcu sám, ale záložný veriteľ presadil nim vybraného splnomocnenca,
a teda že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle záložcu (splnomocniteľa), ale z vôle záložného
veriteľa. Keďže základným prejavom slobody vôle je pri udeľovaní splnomocnenia slobodný výber
splnomocniteľa, konaním záložného veriteľa došlo k vzniku rozporu záujmov definovaných v ust. § 22

ods. 2 Občianskeho zákonníka. Porušenie citovaného zákonného ustanovenia spôsobuje neplatnosť
právneho úkonu. Konanie záložného veriteľa zároveň predstavuje vážnu nekalú obchodnú praktiku,
ktorá je zákonom o ochrane spotrebiteľa zakázaná, pretože spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. V zmluve o zriadení záložného práva čl. II zmluvy sazmluvné strany dohodli na zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na zabezpečenie všetkých
pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č.
508501529 zo dňa 26. apríla 2012 na zabezpečenie istiny v sume 1.000 eur spolu s príslušenstvom,

úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o
úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania
až do zaplatenia. Podľa odporcu sa v zmluve nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej
zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka
vyššie citovaného nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia

povinného z úverovej zmluvy, čím sa výrazne zasahuje do práv oprávneného bez pomenovaného
právneho dôvodu a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré mravy. Tiež záložný veriteľ a záložca
neuviedli v záložnej zmluve zriadenie záložného práva na príslušnom spoluvlastníckom podiele k
nehnuteľnostiam - pozemkom zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a
XXXXk.ú.R.I.,čímprejavilivôľuzriadiťzáložnéprávonaspoluvlastníckepodielykpozemkompatriacim
do spoločnej nehnuteľnosti bez týchto pozemkov. Podľa odporcu sa v zmluve nerešpektuje vyváženosť

medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej
zmluvy, ktorá sa dotýka vyššie citovaného nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote,
než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy, čím sa výrazne zasahuje do práv oprávneného bez
pomenovaného právneho dôvodu a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré mravy, čo spôsobuje
taktiež neplatnosť zmluvy.

Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu odporcu včas odvolanie a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia
veci na ďalšie konanie. Namietal, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými
ustanovenia Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými
sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody

o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o
úvere, a preto udelil občianskemu združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k
nehnuteľnostiam,ktorémalibyťvčaseuzatvoreniazáložnejzmluvyvovlastníctvealebospoluvlastníctve
záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Domnieval
sa, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádza len z ničím nepodložených predpokladov,

čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v dôsledku čoho možno konštatovať, že
správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia
zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Poukázal na to, že správny orgán sa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutiaobmedzillennakonštatovanie,žezáložca-dlžníknemoholovplyvniťvýbersplnomocnenca,
pričom takáto správna úvaha nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu

podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu
uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo
vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia
záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych
úkonoch a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dôvodil, že v predmetnej veci musí

rozpor v záujmoch reálne existovať, a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Predložené
plnomocenstvo pritom je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom,
ktorýjeúplnenezávislýmodveriteľaajehozmluvnejdokumentácie.Uviedol,žedohoduosplnomocnení,
ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa, nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú
zmluvu, a preto sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí.
Vytýkal správnemu orgánu, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo správny
orgán uprednostnil aplikáciu ust. § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu
pre rozpor s dobrými mravmi pred ust. § 265 Obchodného zákonníka, nakoľko zmluva o úvere je
tzv. absolútnym obchodom, a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníka má

prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka. Zastával názor, že správny orgán prekročil rámec
svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozhodnutia
skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené mal za to, že
správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením
jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav, plnomocenstvo splnomocniteľa

nesprávne právne posúdil a vydal nezákonné rozhodnutie.

N. I. sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.Krajskýsúdpreskúmalnapadnutérozhodnutieodporcupodľa§250lO.s.p.vrozsahudôvodovodvolania
a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods.
2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom

rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Krajský súd z podkladov pripojených v administratívnom spise odporcu zistil, že navrhovateľ ako veriteľ

a p. N. I. ako dlžník uzavreli Zmluvu o úvere č. 508501529 zo dňa 26. apríla 2012 na zabezpečenie
istiny v sume 1.000 eur spolu s príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok
a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle
platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia. Následne na to p. N. I. v Dohode
o splnomocnení z 26.4.2012 udelil plnomocenstvo Združeniu ProHelp na uzatvorenie záložnej zmluvy

podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam špecifikovaným v
bode 4. dohody, ktoré mal záložca v čase uzatvorenia záložnej zmluvy podielovom spoluvlastníctve.
Zmluvuozriadenízáložnéhoprávač.180/2014-RAČuzavrelinavrhovateľ(spoločnosťPohotovosť,s.r.o.
Bratislava), ako záložný veriteľ a p. N. I. ako záložca v zastúpení ProHelp, združenie občianskoprávnej
pomoci so sídlom Bratislava, dňa 6. decembra 2013. Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti

zapísané na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX kat. územie R. I., obec Horná Mariková,
okres Považská Bystrica. Návrh na vklad záložného práva bol podaný u odporcu a odporca o ňom
rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že návrh na vklad zamietol.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k

nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) práva k nehnuteľnostiam sa
do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam
do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

V zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa, alebo

zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny
orgánnazákladepredloženýchpísomnýchpodkladovpodľa§31ods.1katastrálnehozákonaposudzuje
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného
postupu je rozhodnutie o povolení vkladu, alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobu. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený
jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t.j. či odporca v súlade

so zákonom zamietol návrh na vklad zo zmluvy o zriadení záložného práva č. 180/2014-Rač zo dňa
25. apríla 2014. Pre posúdenie veci je rozhodujúce, či právny úkon p. N. I. pri uzavretí Dohody o
splnomocnení bol platný, t.j. či išlo o právny úkon urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne
(§ 37 Občianskeho zákonníka), alebo či svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho
obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Katastrálny zákon v ust. §

31 ods. 1 vymedzuje kompetencie správy katastra v konaní, v ktorom rozhoduje o povolení vkladu do
katastra nehnuteľností, v ktorom zisťuje, či zmluva obsahuje podstatné náležitosti, či je úkon urobený v
predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne
určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené,
či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní

o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na
povolenie vkladu.

Z dohody o splnomocnení, ako i zo zmluvy o zriadení záložného práva bez akýchkoľvek pochybností
vyplýva, že p. N. I. uzavrel s navrhovateľom (Pohotovosť s.r.o.) Zmluvu o úvere č. 508501529 zo dňa

26. apríla 2012 a Zmluvu o úvere. Následne na to dňa 26.4.2012 uzavreli Dohodu o splnomocnení,
v ktorej udelil plnomocenstvo združeniu ProHelp na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam
špecifikovaným v bode 4. dohody za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa (Pohotovosť s.r.o.).

Zastúpenie na základe plnomocenstva vzniká na základe zmluvy (dohody o splnomocnení medzi

splnomocniteľom a splnomocnencom). S poukazom na všeobecné ust. § 43 a nasl. Občianskeho
zákonníkaupravujúceuzatváraniezmlúvdohodaosplnomocnenípredstavujedvojstrannýprávnyvzťah,
ktorým splnomocniteľ udelí plnomocenstvo splnomocnencovi (ust. 31 ods. 1 veta druhá Občianskeho
zákonníka) a splnomocnenec ho prijíma. Zo strany splnomocniteľa (dlžníka) malo ísť v tomto prípade
o prejav vôle adresovaný splnomocnencovi, aby s ním uzavrel zmluvu (dohodu o plnomocenstve)

s určitým obsahom uvedeným v návrhu (rozsahom plnomocenstva). V danom prípade chýba vôľa
ako vnútorný, psychický vzťah splnomocniteľa, ktorá je zrejmá až jej prejavením. Uvedená dohoda o
splnomocneníjepredtlačenýzmluvnýformulár,niejeprejavomvlastnejvôledlžníkaakosplnomocniteľa.
Vzhľadom k tomu, že splnomocnenec nemohol uzavrieť zmluvu o zriadení záložného práva bez platne
uzavretejdohodyosplnomocnení,správneodporcanávrhnavrhovateľazamietol.Rovnakoaninámietka

navrhovateľa, že rozpor záujmov medzi splnomocniteľom a splnomocnencom pri uzavieraní dohody
o splnomocnení reálne neexistoval, neobstojí, nakoľko zo samotnej dohody o splnomocnení, v ktorej
preberal splnomocnenec plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy za dlžníka, vyplývajú zo
zastúpenia pre splnomocnenca povinnosti v prospech splnomocniteľa (dlžníka), najmä hájiť záujemdlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka záložnú zmluvu v
prospech záložného veriteľa, aby tento mohol podať návrh na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností. Z dikcie ust. § 39 Občianskeho zákonníka nevyplýva, aby právny úkon ako taký odporoval

výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon
dodržaný nebol, resp. sa priečil dobrým mravom. V danom prípade je konanie splnomocnenca v rozpore
so základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov
a konania medzi ľuďmi (subjektmi). Platnosť či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na
okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo. Preto súd posúdil konanie zástupcu

dlžníka v rozpore so záujmami zastúpeného, a z tohto dôvodu za neplatné. Námietka navrhovateľa
o prekročení právomoci odporcu, keď skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi,
je irelevantná, nakoľko správny orgán skúmal nepomer, nevyváženosť medzi predmetom úverovej
zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýkala
celého nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, ako je výška plnenia povinného z
úverovej zmluvy, čím sa výrazne zasiahlo do práv oprávneného bez pomenovaného právneho dôvodu

a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré mravy. Z tohto dôvodu považuje súd tento právny úkon
za neplatný (§ 22 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka).

Odporcavykonaldostatočnédokazovanie,nazákladedokazovaniasprávnezistilskutkovýstavavyvodil
z neho správny právny názor. Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako zákonné

podľa § 250q ods. 2 O.s.p.

Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.
tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne,
v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania,
proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.