Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 13, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Sp/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200193
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8015200193.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, proti odporcovi Okresný úrad Snina,
katastrálny odbor, Partizánska 1057, Snina, za účasti Q. V., bytom W. XXXX/X, U., o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č.k.: P. XXX/XXXX-X/V. zo dňa 2. októbra 2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č.k.: P. XXX/XXXX-X/V. zo dňa 2. októbra 2013.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporca ako príslušný správny orgán na rozhodovanie o povolení vkladu
podľa ust. § 18 ods. 2 písm. a/ a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise

vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „Katastrálny zákon") vo veci návrhu na vklad
záložného práva podaného dňa 05.08.2013, ktorého prílohou je Zmluva o zriadení záložného práva č.
XXX/XXXX-G. zo dňa 16.07.2013 uzavretá medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a Q. V. ako
záložcom podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona rozhodol tak, že návrh na vklad záložného práva
zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 05.08.2013 podal navrhovateľ návrh na vklad záložného práva

týkajúci sa spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX v k.ú. Snina.

Konštatoval, že preskúmal zmluvu o zriadení záložného práva spolu s jej prílohami podľa príslušných
ustanovení Katastrálneho zákona a súvisiacich právnych predpisov a zistil, že záložca bol pri
uzatvorení zmluvy zastúpený splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci a to
na základe dohody o splnomocnení zo dňa 27.09.2012. K návrhu bola predložená aj vyššie uvedená

dohoda o splnomocnení. Po preskúmaní tejto dohody dospel k záveru, že ide o predtlačené tlačivo
splnomocnenca, ktoré má tento pripravené pre splnomocniteľa, ktorý vstupuje do zmluvného vzťahu s
navrhovateľom pri uzatváraní zmluvy o úvere. Obsah tohto splnomocnencovho zastúpenia poukazuje
na pripravené konanie zo strany navrhovateľa, ktoré cieľom je zabezpečiť svoju pohľadávku voči
dlžníkovizozmluvyoúvere.Tútoúvahuodporcupodporujeajskutočnosť,žerozsahsplnomocnencovho
zastúpenia je vytlačený drobnými písmenami, čo sťažuje prečítanie a pochopenie jeho obsahu.
Z vopred predtlačeného textu dohody o splnomocnení je zrejmé, že ide o naplnenie a hájenie

záujmov splnomocniteľa pri právnych úkonoch súvisiacich so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX, ktorú
uzatvoril splnomocniteľ s navrhovateľom. Táto zmluva o úvere uvedená v dohode o splnomocnení
bola podľa údajov v zmluve o zriadení záložného práva uzavretá dňa 26.09.2012 v Snine, pričom
v ten istý deň dlžník navrhovateľa v meste Snina uzatvoril aj dohodu o splnomocnení s ProHelp- združenie občianskoprávnej pomoci, ktoré má sídlo v Bratislave, pričom zo strany občianskeho
združenia bola dohoda podpísaná na druhý deň. Uviedol, že nemá vedomosť o kontaktnom mieste,
pobočke, či kancelárii ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktoré by sídlilo v Snine. Vstup

dlžníka do zmluvného vzťahu si navrhovateľ podmieňuje vstupom do vzťahu s ProHelp - združením
občianskoprávnej pomoci, keď podmienkou poskytnutia peňazí je podpísanie zmluvy o úvere a zároveň
podpísanie predtlačenej dohody o splnomocnení. Na túto skutočnosť poukazuje prax správneho orgánu
v konaniach, kde je účastníkom navrhovateľ a tiež veľký počet súdnych konaní vedených na Krajskom
súde v Prešove.

Citoval ust. § 22 Občianskeho zákonníka a dôvodil, že pri posudzovaní rozporu sa vychádza z
povahy konkrétneho právneho úkonu, o ktorý ide, ako aj z ďalších okolností, hlavne ochrany záujmov
zastúpeného. Splnomocnenie osoby, ktorú dlžníkovi vyberie veriteľ je v rozpore s týmto ust. § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka, pretože si splnomocniteľ nezvolil splnomocnenca slobodne a ani sa slobodne
nerozhodolvakomrozsahuhobudezastupovať.Dohodaosplnomocnenízodňa26.09.2012predložená

k návrhu na vklad záložného práva je preto v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Poukázal na ust. § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona a konštatoval, že v danom prípade nie sú splnené
podmienky na vklad z dôvodu porušenia ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo má za následok
neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia
odporcu a uviedol, že odporca v danom prípade nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s
predkladaným návrhom a jeho jednotlivými prílohami, nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne vec
právne posúdil.

Je toho názoru, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná
vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení
sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto

udelil ProHelp- združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k
nehnuteľnostiam,ktorémalibyťvčaseuzatvoreniazáložnejzmluvyvovlastníctvealebospoluvlastníctve
záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe
uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu- splnomocniteľa,
pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Nesúhlasil s tvrdením odporcu, že

navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa
sám rozhodnúť kto ho bude zastupovať. V danom prípade ide o ničím nepodložené predpoklady, ktoré
nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 3 ods. 5 a §
46 Správneho poriadku, z ktorého vyplýva pre správny orgán povinnosť úplne a presne zistiť skutkový
stav veci.

Ďalej uviedol, že odporca vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ust.
§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého
sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie
je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu, ale rozpor musí

reálne existovať. Dôvodil, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal, ani nemá záujem na poškodení
záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia
a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení
o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z
dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach

vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do
katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení je existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou
stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek
účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva,
že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu odporcu tiež nevyplýva, že by veriteľ

zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval.

Argumentoval, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení
argumentačnepoužitévodôvodnenírozhodnutiaabsolútneneobstojí.Uvedeniezástupcujenevyhnutnéz hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné
z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností
vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver,

ktorý nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah administratívneho spisu a nevykonal ani žiadne iné
dôkazynapreukázaniesprávnostisvojhotvrdenia.Samotnéuzavretiezmluvymedzizáložnýmveriteľom
a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná,
nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver odporcu, že v prípade zástupcu ide o osobu,
ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom spisu. Z predloženého plnomocenstva

je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch
tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy. Navrhol
preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec odporcovi na ďalšie konanie.

Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom

súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané
nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a

povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon

zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s
výnimkou § 250a.

Krajskýsúdpodľa§250lanasledujúcichustanoveníO.s.p.preskúmalnapadnutérozhodnutieakonanie,

ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu odporcu a dospel k záveru,
že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Súdvecprejednalpodľa§250gods.2O.s.p.vneprítomnostiúčastníkovkonania.Navrhovateľaodporca
svoju neprítomnosť ospravedlnili písomnými podaniami zo dňa 08.04.2015, pričom súhlasili, aby súd

konalajvichneprítomnosti.NapojednávaniesanedostavilaúčastníčkakonaniaQ.V.,ktorejpredvolanie
bolo riadne a včas doručované. Zásielku s predvolaním na pojednávanie si nevyzdvihla v odbernej
lehote. Zároveň však bola telefonicky dňa 29.04.2015 informovaná o dátume a hodine pojednávania na
Krajskom súde v Prešove, čo vyplýva z úradného záznamu zo dňa 29.4.2015.

Predmetom preskúmavania v danom prípade je rozhodnutie odporcu, ktorý podľa § 31 ods. 3
Katastrálneho zákona zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že dňa 05.08.2013 podal navrhovateľ odporcovi
návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-G. do katastra nehnuteľností. Prílohou

tohto návrhu bola aj samotná zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi navrhovateľom ako
záložným veriteľom a Q. V. ako záložcom, v zastúpení na základe dohody o splnomocnení ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava dňa 16.07.2013. Z čl.
II zmluvy o zriadení záložného práva vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného
práva k podielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I tejto zmluvy v prospech

záložnéhoveriteľanazabezpečenievšetkýchpohľadávokzáložnéhoveriteľavočizáložcovi,ktorévznikli
a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.09.2012.

Obsahom administratívneho spisu je aj dohoda o splnomocnení uzavretá medzi Q. V. ako
splnomocniteľom a združením ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ako splnomocnencom

podpísaná Q. V. dňa 26.09.2012 v Snine a združením ProHelp dňa 27.09.2012 v Bratisalave. Z
obsahu tejto dohody vyplýva, že bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa
a na základe jeho žiadosti o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených
v tejto dohode vykonaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou s navrhovateľom, číslozmluvy XXXXXXXXX. Touto dohodou splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo
všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane
právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností, v tomto rozsahu, aj vo veciach

rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní
s navrhovateľom združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám
rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc pri
zabezpečení svojho záväzku. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp
plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom

znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v
splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito
naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra
nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný
právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na

všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto
dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody pozostávajúceho z nesplatenej výšky
pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti
s uplatnením jeho práva, vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol

pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, keďže ide o splnenie jeho zmluvných
povinností, zabezpečených prostredníctvom zmluvných sankcií. V predmetnej dohode o splnomocnení
je ďalej označenie nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom záložného práva.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv

k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach
k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona, vklad je úkon správy katastra; vklad vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia

sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 30 ods. 2 Katastrálneho zákona, konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka
konania.

Podľa § 30 ods. 3 Katastrálneho zákona, návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje

a) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania,
b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov označia
sa všetky právne úkony,

d) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré má byť vkladom
dotknuté zapísané v katastri,
e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu na iné osoby
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona, prílohy k návrhu na vklad sú najmä

a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra v počte vyhotovení
podľa počtu účastníkov konania aj tri ďalšie vyhotovenia,b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

d) geometrický plán,
e) ocenenie nehnuteľnosti,
f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická osoba,
g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov,

h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä
oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy
vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať

s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.

Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona, pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj
na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad
povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné,
správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo

právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení,
s prihliadnutím na námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku a dospel k záveru, že
odporca ako orgán verejnej správy postupoval v rámci svojej kompetencie a v súlade so zákonom.

V rámci rozhodovacieho procesu je v kompetenciách správneho orgánu aj posudzovanie náležitostí
predložených zmlúv z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona, kde okrem
iného posudzuje a prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu. Jednou z takýchto skutočností je aj plnomocenstvo udelené účastníkom konania.

Je nesporné, že dohoda o splnomocnení, ktorá tvorí obsah administratívneho spisu, je dvojstranným
právnym úkonom, ktorý sa podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí urobiť slobodne, vážne,
určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Samotná dohoda o splnomocnení je vyhotovená v predtlačenom
formulári, kde je vopred určený splnomocnenec - združenie ProHelp a z textu tohto splnomocnenia
vopred predtlačeného je zrejmé, že udelenie plnomocenstva sa týka zmluvy o úvere uzavretej s

navrhovateľom. Z prejednávanej veci, ako aj z predchádzajúcich konaní na tunajšom súde v totožných
veciachjezrejmé,žeexistenciapredmetnejzmluvyozriadenízáložnéhoprávaasňousúvisiacadohoda
o splnomocnení je primárne vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa a ich vzťah k uvedenému úveru
je možné označiť ako subsidiárny a akcesorický. Z uvedeného dôvodu aj podľa názoru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky uvedeného v rozsudku sp.zn. 1Sžr 150/2012 zo dňa 11.06.2013 sa dohoda

o splnomocnení prejednáva subsumuje pod režim úniového práva ochrany spotrebiteľa.

Ďalej súd poukazuje na ďalšie dôvody vyššie citovaného rozsudku, kde najvyšší súd vyslovil názor,
že správne súdnictvo je ovládané dispozitívnou zásadou obmedzenou koncentračnou zásadou zčoho vyplýva legitímne očakávanie účastníkov súdneho prieskumu, že konajúci súd neprekročí rámec
žalobných námietok navrhovateľov a nevyhlási prekvapivé právne názory, to znamená právne názory
ani účastníkmi nepožadované. Avšak úniová zásada lojality núti súdy, aby vo vnútroštátnom konaní

poskytli tak vysoký stupeň ochrany úniových práv ako je v Európskej únii deklarovaný, hoci o jej
ochranu účastníci výslovne nepožiadali. Obdobný záver zdôraznil súdny dvor prostredníctvom svojho
rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci H. O. sp.zn. C-40/08 bod 32, keď pre oblasť súdnej ochrany
pripustil, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky. V
predmetnej veci, ktorá je totožná aj s prejednávaným prípadom Najvyšší súd ďalej konštatoval, že

dohoda o splnomocnení bola zachytená do formulárovej (alebo predtlačenej) listinnej predlohy kedy
dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody a preto jeho možnosť, aby vopred určeného
zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy
splnomocniteľa bola už v takejto dohode nielenže obmedzená, ale priamo bola odňatá. Obdobné závery
je možné dôvodiť aj z judikatúry súdneho dvora, ktorý prostredníctvom rozsudkov zo dňa 26.10.2006
T. S. sp.zn. C-168/05 bod 25 zo dňa 04.06.2009, L. R. sp.zn. C-243/08 bod 22 a zo dňa 06.10.2009

H. S. O. sp.zn. C-40/08 bod 29 vyslovil právny názor zavedený smernicou č. 93/13, že spotrebiteľ
sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide
o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k tomu, že pristúpi na
podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.
Práve takéto znevýhodnené postavenie jednej zo zmluvných strán zaväzuje členské štáty stanoviť,

aby nekalé podmienky podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa. Na základe
uvedeného Najvyšší súd konštatoval, že v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa na takúto
dohodu o splnomocnení nevzťahuje výnimka majúca základ v individuálne dohodnutých neprijateľných
podmienok (vopred v podstatných častiach navrhnutá, pripravená, naoktrojovaná a tým minimalizovaná
slobodu prejavu vôle splnomocniteľa). Preto vyvodil záver, že k výberu splnomocnenca nedošlo z

vôle účastníka konania, ale naopak iba z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa a preto ani následné
deklarovanievôledlžníkaakozáložnéhoveriteľa,žesasámrozhodolzabezpečiťsvojzáväzokzozmluvy
o úvere sa nezakladá na zistenej realite.

Podľa § 17 ods. 1 Správneho poriadku, účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa

môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten kto sám nie je spôsobilý
na právny úkon, o ktorý ide, ani ten záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Nepochybným základom existencie uvedených rozporov v danom prípade je to, že združenie ProHelp
hoci malo svedomito naplniť a hájiť záujmy splnomocniteľa, tak obsahom plnomocenstva bola realizácia
zabezpečenia záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči spoločnosti Pohotovosť s.r.o., to znamená také

konanie, ktoré nie je možné označiť, že je vždy v záujme splnomocniteľa, ale naopak je ku prospechu
navrhovateľa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovanom rozsudku sp.zn. 1Sžr 150/2012 vyslovil právne vety, že
ak splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a

osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, táto
skutočnosť sama osebe musí nutne vyvolávať pochybnosti konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či
výkon práv a povinností splnomocnenca pri uzavretí záložnej zmluvy je skutočne v medziach riadneho
zastupovania záujmov úverového dlžníka.

V danom prípade aj z väčšieho množstva totožných konaní vedených pred tunajším súdom je nesporné,
že osoba splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci vystupuje vo viacerých
úverových obchodoch navrhovateľa a uzatvára zmluvy o zriadení záložného práva za navrhovateľových
- veriteľových dlžníkov.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, ak teda odporca zamietol podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho
zákona návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností z dôvodu uvedeného v
§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka rozhodol v súlade so zákonom.Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods.2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne
a zákonné potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.
a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporca aj pri
úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-
čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu

v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.