Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoE/165/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314222168
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2314222168.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, zast.
splnomocnenkyňou: Advocate, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava a Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4,
Bratislava, proti povinnému: K. Q., nar. XX. E. XXXX, bytom E. XX, o 661,25 eur s príslušenstvom, za
účasti súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, Záhradnícka 60, Bratislava, o odvolaní oprávnenej proti
uzneseniu Okresného súdu Galanta zo 14. mája 2015 č. k. 5Er/1244/2014-36 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnému a súdnemu exekútorovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie a súdnemu exekútorovi (JUDr.
Rudolfovi Krutému, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava) náhradu

trov konania nepriznal. Rovnako žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa § 36 ods. 1, ods. 2 E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z. v znení
neskorších zmien a doplnení - Exekučného poriadku), § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3, § 167 ods.
2, § 251 ods. 4 O. s. p. (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení - Občianskeho
súdneho poriadku), keď zistil, že v konaní vedenom na súde prvého stupňa sp. zn. 16Er/1280/2007 bolo
vedené exekučné konanie, ktoré bolo skončené uznesením č. k. 16Er/1280/2007-23 zo dňa 29. októbra

2012 tak, že súd zastavil exekúciu. Táto bola vedená na uspokojenie pohľadávky oprávnenej vo výške
661,22 eur s príslušenstvom a trov exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR 5596/07 zo dňa
17. augusta 2007. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22. októbra 2013. Súd prvého stupňa
mal tak preukázané, že v predmetnej veci účastníkov konania už na súde prvého stupňa prebiehala
exekúcia na vymoženie rovnakej pohľadávky priznanej totožným exekučným titulom, ktorú súd z dôvodu

neprijateľných zmluvných podmienok rozhodcovskej doložky zakladajúcej právomoc rozhodcovského
súdu, zastavil. V prejednávanej veci tak existuje prekážka už rozhodnutej veci, pričom ide o taký
nedostatok podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť. Súdnemu exekútorovi súd prvého stupňa
nepriznal náhradu trov konania (exekúcie), pretože tento si žiadnu neuplatnil. O trovách konania potom
rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie oprávnená, ktorá ho navrhla zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O. s. p., pričom
uviedla, že exekučný súd po dôjdení mu návrhu na vykonanie exekúcie má rozhodnúť výlučne o
podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Exekučný súd
v prejednávanej veci bez zákonného oprávnenia rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania.

Poukázala na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo 108/2012 z 23. 1. 2013, podľa ktorého ak exekučný súd
bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora exekučné konanie zastavil, odňal oprávnenej možnosťrealizovať tie procesné oprávnenia, ktoré zodpovedajú štádiu exekučného konania, do ktorého sa toto
konanie dostalo na základe procesných úkonov oprávnenej a súdneho exekútora. Súd prvého stupňa
nesprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O. s. p., pretože v

exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením
o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 E. p. v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom
konaní aplikovať zásadu res iudicata. Vo veci nejde ani o vec právoplatne skončenú, pretože vecou
je možno chápať len autoritatívne rozhodnutie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov
konania. Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete „vec“, pretože je len vykonávacím konaním.

Zákonodarca v E. p. úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila
ďalšiemu postupu. Súd prvého stupňa svojím postupom porušil právo účastníkov konania na spravodlivý
proces, ktoré je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom.

Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili, ani sami odvolanie nepodali.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníčkou konania (§ 201 O. s. p. a § 37 ods. 1 E. p.),
proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 2 O. s. p. a § 36 ods. 3 E. p.),
po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.
s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru,
že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, a preto je potrebné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1, ods.
2 O. s. p.).

Odvolacísúdsavplnomrozsahustotožňujesdôvodminapadnutéhorozhodnutia,považujeichzavecne
správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte
nasledovné k odvolacím dôvodom:

Podľa § 36 ods. 3 E. p. začatie exekučného konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo

iné exekučné konanie. Ak oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie v tej istej veci niekoľkým
exekútorom, exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie poverí súd; v ostatných prípadoch sa
exekučné konanie zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 E. p. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh

na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do
15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Oprávnená v odvolaní nenamieta voči záverom súdu prvého stupňa, že v konaní vedenom pod sp. zn.

16Er/1280/2007 (resp. 23CoE/277/2013 na odvolacom súde, t. j. v právoplatne skončenej veci) medzi
tými istými účastníkmi konania a týkajúceho sa toho istého exekučného titulu exekučný súd právoplatne
rozhodol, že exekučný titul je neúčinný pre rozpor so zákonom, exekúciu vyhlásil za neprípustnú, a preto
ju zastavil. Táto skutočnosť je preto preukázaná a z uvedeného vyplýva, že i v prejednávanej veci je
exekučný titul neúčinný a v rozpore so zákonom, čo rovnako odôvodňuje zastavenie exekúcie.

Podľa § 251 ods. 4 prvá veta O. s. p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného
predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 159 ods. 3 O. s. p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Ak Exekučný poriadok neupravuje otázku prekážky veci právoplatne rozhodnutej, nie je možné bez
ďalšieho vyvodiť, že nemožno použiť úpravu tejto otázky zakotvenú v ustanoveniach O. s. p., pretože
takýto záver je v priamom rozpore s výslovným znením cit. ustanovenia § 251 ods. 4 O. s. p. Na tejtoskutočnosti nič nemení fakt, že Exekučný poriadok upravuje osobitne len tzv. prekážku litispendencie
v § 36 ods. 3, pretože takéto legislatívne riešenie nie je v rozpore s cit. § 251 ods. 4 O. s. p., ktorý
predpokladá iba tzv. subsidiárne použitie O. s. p., teda jeho použitie v prípadoch, ak Exekučný poriadok

určité aspekty konania neupravuje.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 16Er/1280/2007
medzi tými istými účastníkmi konania a týkajúceho sa toho istého exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku sp. zn. SR 5596/07 zo 17. augusta 2007, exekučný súd právoplatne rozhodol, že exekučný titul

je neúčinný, teda že ide o nespôsobilý exekučný titul, na základe ktorého nie je možné viesť exekúciu.

Podľa § 45 ods. 1 písm. a/ a b/ a ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
účinnom v čase vydania exekučného titulu (ďalej len „ZoRK“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/, teda ak rozhodcovský rozsudok

má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom.

Z citovaného ustanovenia ZoRK vyplýva oprávnenie exekučného súdu preskúmať materiálnu správnosť

rozhodcovského rozsudku, z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Na
to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský
rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré
trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a/ alebo b/ ZoRK, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje

týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania
exekúcie na jeho základe. Odvolací súd tento právny záver judikoval v mnohých exekučných konaniach,
v ktorých bola účastníkom konania oprávnená, a preto je oprávnenej dobre známy.

Z uvedeného vyplýva, že ak exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju z dôvodu

nedostatku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, skúmal hmotnoprávnu prekážku vykonania
exekúcie, o ktorej právoplatne rozhodol. Nie je potom dôvodné ani hospodárne, aby súd opätovne
preskúmaval tú istú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej už raz právoplatne rozhodol.
Ak teda došlo k zastaveniu exekúcie (či exekučného konania), ide síce z hľadiska formy o procesné
rozhodnutie, ktoré však právoplatne vyriešilo hmotnoprávny predpoklad vykonania exekúcie, teda

hmotnoprávnu otázku, ktorú v zmysle cit. § 159 ods. 3 O. s. p. nie je možné prejednávať znova.

Ak potom súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie z dôvodu, že v čase jeho rozhodovania bolo
vedené iné exekučné konanie, resp. exekúcia pre ten istý exekučný titul a s tými istými účastníkmi
konania, ktoré konanie v priebehu plynutia času bolo už právoplatne skončené i na odvolacom súde,

rozhodolsprávne,pretožekprekážkezačatejveci(litispendencia)včaseprejednávaniavecipredsúdom
prvého stupňa sa pridružila prekážka právoplatne skončenej veci (res iudicata) v čase prejednávania
veci pred odvolacím súdom.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

ako vecne správne v zmysle § 219 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania potom odvolací súd rozhodol tak, že v odvolacom konaní prakticky
úspešnému povinnému, resp. i súdnemu exekútorovi ich náhradu nepriznal, nakoľko si žiadne
neuplatnili, resp. zo spisu ich žiadne ani nevyplývajú.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.