Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 30, 2012

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 17C/1097/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7202899923
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Szaniszlová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2012:7202899923.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou v právnej veci navrhovateľa: X. Z.,

I.. XX.X.XXXX, Z. Ú., K. XX, zast. JUDr. Antonom Hencovským, advokátom so sídlom v Košiciach,
Františkánska 3, proti odporcovi: Slovenská kancelária poisťovateľov so sídlom v Bratislave, Trnavská
cesta 82, IČO: 36 062 235, zast. Allianz-Slovenskou poisťovňou, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava,
IČO: 00 151 700, v konaní o náhradu škody na zdraví takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 13.100,97 eur v lehote do 15-tich dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 655,05 eur na
účet Okresného súdu Košice II do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť trovy štátu v sume 1.934,80 eur na účet Okresného súdu Košice
II do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ žalobou podanou dňa 9.9.2002 žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy

13.631.025,-Sk z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a na náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 1.10.1999 bol účastníkom dopravnej nehody, ktorú zavinil vodič
odporcu V. J., I.. XX.X.XXXX, Z. O. N., U. XX a spôsobil mu tým škodu na zdraví. Navrhovateľ si
uplatnil náhradu škody na zdraví pozostávajúcu z bolestného, vychádzajúc zo základného bodového
ohodnotenia 1450,25 bodov po 60,-Sk za 1 bod v sume 87.015,-Sk, ktoré žiadal zvýšiť 85-násobne
na 7.396.275,-Sk a zo sťaženia spoločenského uplatnenia, vychádzajúc zo základného bodového
ohodnotenia 1222,5 bodov po 60,-Sk za 1 bod v sume 73.350,-Sk, ktoré žiadal zvýšiť 85-násobne na

6.234.750,-Sk.
Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn.: 2Co/43/2010-310 zo dňa 25.3.2011 pripustil zmenu na strane
odporcu tak, že namiesto doterajšieho odporcu AURORA COMPUTERS, s.r.o., Košice, Popradská 68,
IČO: 36 185 621 vstúpila do konania Slovenská kancelária poisťovateľov Bratislava, Trnavská cesta 82,
IČO: 36 062 235, zast. Allianz - Slovenskou poisťovňou, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00
151 700.
Tunajší súd rozsudkom zo dňa 3.11.2009 rozhodol tak, že návrh navrhovateľa zamietol a účastníkom

náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd v Košiciach, na základe odvolania navrhovateľa, rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska uplatnených odvolacíchdôvodov odvolanie navrhovateľa je potrebné považovať za dôvodné. V danom prípade, ako to vyplýva
z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, k porušeniu právnej povinnosti došlo zo strany oboch
účastníkov dopravnej nehody, t.j. tak navrhovateľa ako chodca, ako aj vodiča motorového vozidla,

ktoréhoprevádzkovateľombolodporca.Navyšezobsahuznaleckéhoposudkuvyplývaajskutočnosť,že
v prípade, pokiaľ by vodič motorového vozidla išiel rýchlosťou najvyššie povolenou, reagoval by v mieste
skutočnej reakcie, vozidlo odporcu by zastavilo pred miestom zrážky 2,62 - 9,23 m. Za takýchto okolností
záver súdu prvého stupňa, že nie je daná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti zo
strany vodiča odporcu a vznikom škody, nemožno považovať za správny. Odvolací súd má za to, že súd

prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože opomenul rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a v dôsledku toho správny právny predpis na daný skutkový
stav nesprávne aplikoval. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne vyhodnotiť
vykonané dokazovanie tak, aby bolo v súlade s § 132 O.s.p., vziať do úvahy všetky skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov a prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenúť rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Vykonané dokazovanie bude

potrebné vyhodnotiť predovšetkým z hľadiska posúdenia, či vodič motorového vozidla vyvinul všetko
úsilie, ktoré od neho možno požadovať, na to, aby zabránil dopravnej nehode a podľa výsledku opätovne
rozhodnúť. Pokiaľ nebudú preukázané skutočnosti vyplývajúce z § 428 Občianskeho zákonníka,
t.j. vyvinenie nebude preukázané, bude potrebné posudzovať otázku spoluzavinenia navrhovateľa
na vzniku dopravnej nehody a posúdiť rozsah zodpovednosti odporcu a podľa výsledku opätovne

rozhodnúť.

Zástupca odporcu sa k návrhu navrhovateľa vyjadril podaním zo dňa 3.5.2004, v ktorom poukázal na
nesúladposudkovobolestnomaosťaženíspoločenskéhouplatnenia,ktorépredložilnavrhovateľsúdus
prílohou vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Uviedol,

že posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia bol vyhotovený až v čase uplynutia
takmer troch rokov od dopravnej nehody, v krátkom čase pred podaním návrhu na začatie konania
na súd. Posudok o bolestnom je možné v zásade vystaviť akonáhle je určený rozsah poškodenia
zdravia, ktorý poškodený utrpel a preto vystavenie posudku po uplynutí takej doby, ako tomu bolo u
navrhovateľa, sa javí účelovým. Nároky navrhovateľa v časti zvýšenia odškodnenia za bolestné boli v

čase podania návrhu na začatie konania premlčané. Za čas zistenia bolesti nemožno považovať ani
deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom ošetrujúcim
lekárom. Posudok o bolestnom je len dokladom potvrdzujúcim vytrpenú a zistenú bolesť, preto za dátum
zistenia bolesti nemožno považovať výlučne deň vyhotovenia posudku ošetrujúcim lekárom. V prípade
posudku o sťažení spoločenského uplatnenia je toto možné hodnotiť v zmysle ust. § 9 cit. vyhlášky

akonáhle stav poškodeného možno považovať za ustálený. Spravidla je to doba uplynutia jedného
roku od zranenia, a teda v prípade navrhovateľa toto hodnotenie bolo možné vykonať v priebehu roka
2000. Z uvedených dôvodov vzniesol námietku premlčania v zmysle ust. § 106 Občianskeho zákonníka
v časti nároku týkajúceho sa zvýšenia odškodnenia za bolesť a časti nároku týkajúceho sa zvýšenia
odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia.

Zástupca odporcu v podaní zo dňa 22.9.2004, po oboznámení sa s výsledkom trestného konania
prebiehajúceho pred Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 9T 40/01 konštatoval, že navrhovateľ vo
svojom podaní na preukázanie opodstatnenosti svojho nároku zámerne uvádza len tú časť skutkového
deja dopravnej nehody a tie okolnosti dopravnej nehody, ktoré by vytrhnuté z kontextu mohli slúžiť v

jeho prospech. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je upravená
ustanovení m § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka. Fyzické a právnické osoby vykonávajúce
dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. V zmysle ust. § 428
Občianskeho zákonníka sa svojej zodpovednosti prevádzkovateľ nemôže zbaviť, ak bola škoda
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže,

že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Okresný súd
Košice II v trestnej veci vedenej proti obžalovanému V. J. pod sp. zn. 9T 40/01 rozhodol podľa ust. § 226
písm. b/ Trestného poriadku tak, že obžalovaného oslobodil spod obžaloby pre trestný čin, ktorého sa
maldopustiťtým,žedňa1.10.1999včaseo18,40hod.riadilmotorovévozidlozn.VWGolf,evidenčného
čísla KEM 48-38 v Košiciach na Južnom nábreží, kde premával v ľavom jazdnom pruhu nedovolenou

rýchlosťou 82,7-89,5 km/h smerom k Prešovskej ceste, kde je najvyššia povolená rýchlosť 80 km/h,
pričom za zastávkou MHD zrazil chodca X. Z.. Tento utrpel rôzne zranenia s dobou práceneschopnosti
do 4.10.2000. Súd konštatoval podľa svedeckej výpovede svedka Z., že chodec balansoval v strede
pravého jazdného pruhu, preto sa rozhodol použiť klaksón, na čo sa chodec rozbehol vpred, skôr išloo snahu o beh, a tak vošiel do jazdnej dráhy ľavého jazdného pruhu, v ktorom premávalo vozidlo, ktoré
ho zachytilo.
Ako vyplynulo zo znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy Igora Holubca, chodec náhle

zmenil smer chôdze a aj keby bol vodič riadil motorové vozidlo dovolenou rýchlosťou, nebol by v
čase svojej reakcie nehode zabránil. Poškodený chodec bol povinný použiť nadchod cez komunikáciu,
ktorý sa neďaleko nachádzal, pričom prechádzal cez komunikáciu, kde nie je dovolený pohyb chodca,
navyše chodec bol v ťažkom stupni opilosti s hladinou alkoholu 2,32 - 2,36 promile v krvi. Pre tento
stupeň opitosti je príznačné, že sa prejavuje tuposťou, stratou miestnej a časovej orientácie, tackavou

chôdzou s pádmi, podceňovaním nebezpečnosti situácie, zlým odhadom približujúcich sa premetov a
zhoršením videnia, najmä za tmy. Správanie navrhovateľa ako chodca takto bolo v rozpore s príslušnými
ustanoveniami pravidiel cestnej premávky, a to § 52 a nasl. zák. č. 325/1996 Z.z. o premávke na
pozemných komunikáciách. U vodiča V. J. konajúci súd nezistil žiadne porušenie zákona.
Z trestného spisu ďalej bolo zistené, že podľa údajov znalca o rýchlosti a dĺžke brzdnej dráhy, chodec
bol viditeľný už v prvej polovici jazdného pruhu, avšak nemusel byť viditeľný v dobe jeho vstupu v strede

deliacej čiary medzi ľavým a pravým pruhom. Vodič teda nemohol zabrániť vzniku nehody. Je preto
jednoznačné, že poškodený chodec sa nesprával v súlade s pravidlami cestnej premávky, prechádzal
cez vozovku v mieste, kde sa nenachádza prechod pre chodcov a v čase, keď sa k nemu približovali
motorové vozidlá. Chodec svojím konaním na vozovke nútil vodičov meniť rýchlosť a smer jazdy. Ak by
bol odhadol vzdialenosť a počkal, kým prejdú motorové vozidlá, nehode mohol zabrániť.

V danom prípade je otázka zavinenia navrhovateľa v zmysle ust. § 441 Občianskeho zákonníka trestným
konaním jednoznačne vyriešená. Jeho zavinenie vedie v danom prípade ku úplnému zbaveniu sa
zodpovednosti odporcu za škodu za splnenej podmienky, že ku škode nedošlo okolnosťami, ktoré majú
pôvod v prevádzke motorového vozidla odporcu, ale okolnosťami, ktoré majú pôvod v konaní samého
navrhovateľa. Sú splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 428 Občianskeho zákonníka a je na mieste

nárok navrhovateľa zamietnuť s tým, že odporca nezodpovedá za predmetnú škodu na zdraví, nakoľko
táto nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke vozidla, ktorého je držiteľom.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, spisom Okresného súdu
Košice II sp. zn. 9T 40/01, znaleckým dokazovaním a zistil nasledovný skutkový stav:

Zo spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 9T 40/01 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 18.12.2001, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 2.2.2002, súd oslobodil obžalovaného V. J. spod obžaloby pre skutok
právne kvalifikovaný ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona, ktorého
sa mal dopustiť tak, že v Košiciach dňa 1.10.1999 v čase o 18,40 hod. riadil po Južnom nábreží služobné

motorové vozidlo VW Golf, ŠPZ KEM 48-38 v ľavom jazdnom pruhu dvojpruhovej cesty pre jeden smer
jazdy, s ktorým premával nedovolenou rýchlosťou v rozpätí 82,7 - 89,5 km/h smerom k Prešovskej
ceste, kde je najvyššia dovolená rýchlosť 80 km/h, pričom v úseku za zastávkou MHD BPMK zrazil
prednou časťou vozidla z pravej strany prechádzajúceho chodca X. Z., ktorý pri dopravnej nehode utrpel
zlomeniny 5. - 10. rebra vľavo, zlomeniny kosti panvy, otvorené zlomeniny kostí ľavého predkolenia,

zlomeninu tela pravej jarmovej kosti, zlomeninu pravej kľúčnej kosti, početné kožné odreniny celého
tela, tržnozmliaždené rany na čele, v ľavej temennej oblasti a na ľavom predlaktí, na pravom zápästí
a na ľavom ramene, štrbinovú nalomeninu druhého stavca krčnej chrbtice s posunom do miechového
kanála a šok po úraze s dobou práceneschopnosti v trvaní do 4.10.2000.

Z posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vyhotoveného dňa 16.7.2002 (č.l. 9)
súd zistil, že navrhovateľ nastúpil na liečenie 1.10.1999 pre úraz zo dňa 1.10.1999 a liečenie bolo
ukončené dňa 3.10.2000, z toho v ústavnom ošetrení bol od 1.10.1999 do 31.12.1999, od 31.7. do
7.8.2000, od 10.2. do 14.2 2000, od 30.5. do 7.6.2000. Bolestné bolo stanovené v celkovom počte
bodov 1450,25 za otvorenú zlomeninu ľavého predkolenia, zlomeninu ľavej bedrovej a pravej lonovej

kosti, zlomeninu prednej hrany ľavého acetabula, pomliaždenie mozočka vpravo, zlomeninu rebier
5. - 10. vľavo, zakrvácanie do hrudníka vľavo, zlomeninu 2. krčného stavca s posunom, zlomeninu
pravejkľúčnejkosti,zlomeninutvárovejkostivpravo,pomliaždenieobochstehien,pomliaždeniepravého
predkolenia, pomliaždenie ľavého pleca, pomliaždenie pravého predlaktia, tržnozmliaždené rany čela,
ľavej spánkovej oblasti, ľavého predlaktia, poranenie ihlicového nervu vpravo, zlomeninu palca pravej

nohy, úrazový šok, pomliaždenie, odreniny pravého zápästia, odreniny ľavej ruky, pomliaždenie ľavej
obličky, amputáciu palca ľavej nohy, odstránenie vonkajšieho fixátora z ľavého predkolenia.
Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo stanovené v celkovom počte bodov 1222,5 za poruchu statiky
panvy s vertikálnymi ťažkosťami, chronický zápal kosti - ľavej píšťaly, opuchy ľavého predkolenia,obmedzený pohyb v ľavom členku, poruchu ihlicového nervu vpravo, amputáciu palca ľavej nohy, bolesti
hlavy a závrate, obmedzenie pohybu ľavého kolena, obmedzenie verzií ľavej nohy, obmedzenie pohybu
v ľavom bedrovom kĺbe, obmedzenie pohybu krčnej chrbtice s koreňovým dráždením, obmedzenie

pohybu steny hrudníka vľavo, obmedzenie pohybu pravého ramenného kĺbu, za poruchu citlivosti tváre
vpravo, deformitu pravej kľúčnej kosti, jazvy na predkoleniach, ľavom stehne, skrátenie ľavej dolnej
končatiny o 3 cm.

Navrhovateľ žiadané zvýšenie bolestného na 85-násobok priznaného bodového ohodnotenia odôvodnil

tým, že sa podrobil niekoľkým komplikovaným a bolestivým operáciám s následnou bolestivou liečbou
a zdĺhavou rekonvalescenciou v celkovom trvaní viac než dva roky. Bol štyrikrát hospitalizovaný,
počas liečby odkázaný pri niektorých úkonoch osobnej hygieny a pri pohybe na pomoc zdravotníckeho
personálu a rodinných príslušníkov. Jeho fyzická pohoda bola výrazne sťažená, spojená s psychickými
zmenami depresívneho charakteru, stavmi únavy a fyzickými útrapami. Od podania návrhu v ďalšom
období absolvoval ďalšie operácie, a to v júni 2003 operáciu ľavého predkolenia, v lete 2004 ďalšiu

operáciu ľavého predkolenia, v máji 2005 dve operácie - plastiky svalu na ľavom predkolení, na ktoré
ani nebol vystavený posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia.
Zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia na 85-násobok základného bodového
ohodnotenia navrhovateľ odôvodnil tým, že od uvedeného úrazu je vylúčený z činností v osobnom,
rodinnom, spoločenskom aj pracovnom živote, má psychické následky, je podráždený a nervózny.

Je obmedzený v pohybe, môže sa pohybovať len s francúzskou barlou, nemôže dlhšie chodiť, stáť,
môže prekonávať len krátke vzdialenosti a trpí chronickými bolesťami. Mal nárok na čiastočný invalidný
dôchodok, ale ostal naďalej pracovať s tým, že zamestnávateľ mu vytvoril vhodné pracovné podmienky.
Po dopravnej nehode bol preradený na inú funkciu, na miesto údržbára. V zamestnaní zostal kvôli
spoločnosti a ľuďom, aby takto lepšie znášal následky úrazu. Od 20.3.2005 je starobným dôchodcom.

Čo sa týka jeho ďalších obmedzení, tieto sa týkajú rodinného života, nemôže sa starať o vnúčatá, hrať
sa s nimi. S manželkou nemôže chodiť do spoločnosti, trpí bolesťami krku, chrbtice a hlavy. Pred úrazom
sa aktívne venoval svojim dvom vnučkám, chodil s nimi bicyklovať, hrať loptové hry, na kúpalisko, po
úraze už tieto aktivity nemôže vykonávať vôbec. Pred úrazom chodieval s manželkou do divadla, do kina
dva až trikrát do mesiaca, po úraze nemôže navštevovať kiná a divadlá, pretože nemôže sedieť viac ako

1 hodinu. Pred úrazom chodieval na letné športové hry, ktoré organizoval jeho zamestnávateľ, prípadne
na zájazdy, aj štyrikrát v roku, avšak po utrpenom úraze sa už takýmto aktivitám venovať nemôže.

Navrhovateľ žiadal, aby miera spoluzavinenia dopravnej nehody zo strany navrhovateľa bola ustálená
na 25 %. Poukázal na to, že Okresný súd Košice II v trestnej veci vedenej proti obžalovanému vodičovi

V. J. sp. zn. 9T 40/01 obžalovaného oslobodil spod obžaloby. Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal
predovšetkým zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru cestná doprava Ing. Holubca. Uzavrel,
že zo strany obžalovaného vodiča nezistil žiadne porušenie zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na
pozemných komunikáciách. Navrhovateľ sa nestotožnil so záverom súdu v trestnom konaní v tom, že
navrhovateľ svojím správaním zavinil dopravnú nehodu. Je presvedčený, že hlavnou príčinou vzniku

dopravnej nehody a následného ublíženia na zdraví bolo to, že vodič Jozef J. viedol motorové vozidlo
vyššou ako povolenou rýchlosťou a tiež nesprávna, oneskorená reakcia vodiča na vzniknutú situáciu
v cestnej premávke. Ohľadom správania sa vodiča V. J. konštatoval, že viedol motorové vozidlo
nepovolenou rýchlosťou, nedostatočne sa sústredil na situáciu na vozovke, podcenil nové skutočnosti,
ktoré vyvstali v premávke a z toho vyplýva nesprávna oneskorená reakcia vodiča na pohyb navrhovateľa

na vozovke. V dôsledku týchto skutočností teda vodič Jozef Fotta porušil svoje právne povinnosti
vyplývajúce z ust. § 15 ods. 4 zák. č. 315/1996 Z.z., podľa ktorého v obci vodič smie jazdiť po ceste pre
motorové vozidlá najviac rýchlosťou 60 km/h, ak nie je dopravnou značkou dovolená vyššia rýchlosť,
ust. § 3 ods. 2 písm. a) cit. zákona, podľa ktorého je účastník cestnej premávky povinný prispôsobiť svoje
správanie najmä situácii v cestnej premávke, ust. § 4 ods.2 písm. c) cit. zákona, podľa ktorého je vodič

povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, ust. § 4 ods. 2 písm. e)
cit. zákona, podľa ktorého vodič je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť voči chodcom a ust. § 15 ods. 1
cit. zákona, podľa ktorého je vodič povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť okrem iného aj iným okolnostiam,
ktoré možno predvídať (v danom prípade nekoordinovaná a tackavá chôdza navrhovateľa). Na základe
uvedeného navrhol, aby súd ustálil mieru spoluzavinenia navrhovateľa na predmetnej dopravnej nehode

vo výške 25% a spoluzavinenia odporcu vo výške 75%.

Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Márie Dandárovej, znalkyne z odboru Zdravotníctvo a farmácia
č. 101/2000 zo dňa 29.11.2000 vyhotoveného v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 9T 40/01 vyplýva, že navrhovateľ bol pri dopravnej nehode dňa 1.10.1999 ako chodec zachytený
a zrazený osobným motorovým vozidlom pri prechádzaní cez vozovku sprava doľava v smere jazdy
motorového vozidla, pričom v čase nárazu bol otočený najpravdepodobnejšie ľavou bočnou, prípadne

ľahko zadobočnou plochou k uvedenému zraňujúcemu vozidlu. Na základe spätného prepočtu z
objektívne zistenej koncentrácie etylakkoholu v krvi bolo možné posúdiť, že navhrovateľ bol v čase
nehody pod vplyvom alkoholu, t.j. dňa 1.10.1999 o 18,40 hod. bol s koncentráciami v rozpätí 2,32 - 2,36
promile etylaklkoholu v krvi, čo znalkyňa hodnotila ako ťažký stupeň opitosti. Znalkyňa ďalej konštatuje,
že ťažký stupeň opitosti sa vo všeobecnosti prejavuje výrazným ovplyvnením v sfére psychickej

tuposťou,stratoumiestnejačasovejorientácie,vpohybovejsférechôdzoutackavou,spojenousčastými
pádmi, podceňovaním nebezpečnosti situácie, zlým odhadom približujúcich sa predmetov a podobne
a najmä zhoršením videnia za tmy vo večerných a nočných hodinách. Navrhovateľ bol po dopravnej
nehode hospitalizovaný pre poranenia vzniknuté v dôsledku dopravnej nehody od 1.10. do 31.12.1999,
od 10.2. do 14.2.2000 a od 31.7. do 7.8.2000, čo je spolu 3 mesiace a 12 dní. Následne bol v domácom
liečení do 4.10.2000 a jeho liečba pokračuje aj po ukončení jeho práceneschopnosti. Celková liečba

trvá aj po dobe dlhšej ako jeden rok od úrazu. Poranenia navrhovateľa zo súdnolekárskeho hľadiska
vzhľadom na ich charakter a početnosť možno hodnotiť ako úraz ťažký až život ohrozujúci.

Zo znaleckého posudku Ing. Igora Holubca, znalca z odboru Doprava cestná č. 2469/129/2000 zo dňa
22.12.2000 vyhotoveného v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 9T 40/01 vyplýva,

že k nehode došlo za šera, na priamom úseku vozovky s dvoma jazdnými pruhmi v smere jazdy vozidla
v meste, kde prehľadnosť nebola obmedzená, v úseku s maximálne dovolenou rýchlosťou 80 km/h tak,
že v čase, keď vodič videl chodca, ktorý smeroval do jeho jazdnej dráhy, zabrzdil, a napriek tomu do
neho narazil prednou časťou vozidla vo vzdialenosti 2 m od ľavého okraja vozovky. Vodič s vozidlom
pred nehodou premával po priamom úseku v ľavom jazdnom pruhu vozovky v smere jazdy, takže sa od

neho nevyžadovali osobitné zásahy do ovládania vozidla. V čase, keď vodič mohol uvidieť chodca, ktorý
prechádzal cez vozovku z pravej strany v smere jeho jazdy a nachádzal sa na úrovni pravého okraja
vozovky, bol s vozidlom vzdialený od miesta zrážky 86,4 - 94,2 m, pričom na zastavenie z vypočítanej
rýchlosti potreboval celkovú dráhu 69,2 - 71,5 m. Z porovnania vzdialeností vyplýva, že vodič mohol
včasnou reakciou zabrániť vzniku nehody, ak by bol reagoval zabrzdením už vtedy, keď sa chodec

nachádzal v prvej polovici pravého jazdného pruhu. Z dĺžky zanechaných stôp po brzdení na suchej
asfaltovej vozovke znalec určil, že vodič sa s vozidlom pred nehodou pohyboval rýchlosťou v rozpätí
82,7 - 89,5 km/h. Znalec ďalej konštatoval, že správanie sa chodca nebolo v súlade s pravidlami cestnej
premávky, cez vozovku prechádzal v mieste, kde sa nenachádza vyznačený priechod pre chodcov a do
vozovky vstúpil v čase, keď sa k nemu približovali vozidlá, pričom vzdialenejšie vozidlo idúce v ľavom

jazdnom pruhu mohlo byť od neho vo vzdialenosti najviac 86,4 - 94,2 m, svojím konaním prinútil vodičov
náhle meniť rýchlosť jazdy. Včasnou a správnou reakciou na situáciu mohli zabrániť vzniku nehody obaja
jej účastníci. Vodič mohol zabrániť vzniku nehody v prípade, ak by bol intenzívne zabrzdil najneskôr
vtedy, keď sa nachádzal vo vzdialenosti 69,2 - 71,5 m pred miestom zrážky, keď chodec už bol vo
vozovke. Chodec mohol zabrániť vzniku nehody vtedy, ak by bol správne odhadol vzdialenosť a rýchlosť

približujúcich sa vozidiel a počkal pri pravom okraji vozovky približne 5-6 sekúnd, kým vozidlá prejdú
okolo neho.

Znalec R.. R. K. na pojednávaní dňa 20.3.2006 v tomto konaní uviedol, že aj v prípade, ak by sa bol
vodič pohyboval najviac dovolenou rýchlosťou, t.j. 80 km/h a reagoval by v rovnakom mieste a v čase,

ako v čase nehody, nebol by mohol zastaviť pred miestom zrážky a zabrániť vzniku nehody.

SúdnariadilznaleckédokazovanieustanovenímÚstavusúdnehoinžinierstvaŽilinskejuniverzityvŽiline.
Zo znaleckého posudku č. 143/2009 (č.l. 163-220) vyplýva, že podľa výpočtov a analýzy nehodového
deja vodič J. začal reagovať na situáciu vo vzdialenosti 62,3 až 64,5 m pred miestom zrážky. V tomto

okamžiku malo vozidlo VW Golf rýchlosť 93,0 až 99,6 km/h. Po uplynutí reakčného času 1,0 s stlačil
vodič brzdový pedál. Na začiatku plného brzdného účinku, t.j. na začiatku šmykových stôp malo vozidlo
VW Golf rýchlosť 90,5 až 96,7 km/h. Po prejdení dráhy 31,37 m došlo k nárazu do chodca.
Znalec pri posudzovaní možnosti zabránenia zrážke zo strany vodiča V. J. riešil viacej možností. Na to,
aby vodič V. J. zastavil pred miestom zrážky (priestorové zabránenie), musel by pri rýchlosti 93,0 - 99,6

km/h začať reagovať vo vzdialenosti 76,1 - 78,3 m pred miestom zrážky, t.j. 4,8 - 4,6 s pred zrážkou. V
tomto okamžiku začiatku reakcie by sa chodec X. Z. nachádzal 0,4 m v pravom jazdnom pruhu, resp.
ešte 0,6 m pred pravým okrajom pravého jazdného pruhu. Ak by vodič J. chcel zastaviť vozidlo pred
miestom zrážky a reagoval by v mieste skutočnej reakcie (62,3 - 64,5 m pred miestom zrážky), potomby sa muselo vozidlo VW Golf pohybovať pred nehodou rýchlosťou 82,2 - 88,3 km/h. Chodec X. Z. by
opustil nebezpečný profil skôr, než by sa tam dostala predná časť vozidla VW Golf v prípade, ak by
vodič V. J. reagoval v čase skutočnej reakcie (62,3-64,5 m pred miestom zrážky) a vozidlo VW Golf by

sa pohybovalo pred nehodou rýchlosťou 82,5 - 89 km/h. Pri posudzovaní, či by mohol vodič J. zabrániť
zrážkezastavenímvozidlapredmiestomzrážky,akbysavčasedopravnejnehodypohybovalrýchlosťou
najvyššie povolenou 80 km/h a reagoval by v mieste skutočnej reakcie, pri výpočte ak celková brzdná
dráha na zastavenie z rýchlosti 80 km/h je 59,7 - 55,3 m a pri porovnaní vzdialenosti začiatku skutočnej
reakcie vodiča J. a celkovej brzdnej dráhy pri rýchlosti 80 km/h vychádza, že vozidlo VW Golf by z

rýchlosti 80 km/h zastavilo pred miestom zrážky 2,62 - 9,23 m. Ak by reagoval vodič J. vo vzdialenosti
81,2 - 67,7 m pred miestom zrážky na chodca, ktorý sa nachádzal cca v pravej polovici pravého jazdného
pruhu a išiel by s vozidlom VW Golf rýchlosťou 93-99,6 km/h, nezastavil by pred miestom zrážky.
Pri posudzovaní možnosti zabránenia nehode zo strany chodca X. Z. znalec konštatoval, že keď chodec
Z. vstupoval z chodníka do pripojovacieho jazdného pruhu, keď vozidlo VW Golf bolo vzdialené 209-177
m pred miestom zrážky. V čase vchádzania chodca Z. do pravého jazdného pruhu sa vozidlo VW Golf

nachádzalo vo vzdialenosti 123,5 - 104,2 m pred miestom zrážky. Táto vzdialenosť bola dostatočná
na to, aby chodec X. Z.L. pri správnej reakcii na dopravnú situáciu správne vyhodnotil vzdialenosť a
rýchlosť prichádzajúceho vozidla VW Golf a vozidla Mercedes Benz a nezačal sa pohybovať do pravého
a následne do ľavého jazdného pruhu komunikácie. Keď chodec vchádzal do ľavého jazdného pruhu,
bolovozidloVWGolfvzdialenéodmiestazrážky38,7-31,5m.Vtomtookamžikumumuselobyť zrejmé,

že vzdialenosť od vozidla a rýchlosť vozidla VW Golf je taká, že nemôže pokračovať v chôdzi bez toho,
aby nevzniklo nebezpečie pre neho, ale aj pre ostatných účastníkov premávky. Dopravnej nehode by
chodec Z. zabránil tak, že by vstúpil do vozovky s ohľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich
vozidiel.
Z technického hľadiska vo vzťahu k reakcii vodiča na okolité prostredie možno hovoriť o dvoch

situáciách. Prvou situáciou je časť vozovky, kde zákonodarca prostredníctvom značiek ukladá vodičovi
povinnosť predvídať určité nebezpečenstvo za predpokladu, že dodrží maximálnu povolenú rýchlosť.
Druhou situáciou je časť vozovky, napríklad rýchlostná komunikácia, kde vodič túto povinnosť nemá.
V tomto konkrétnom prípade z technického hľadiska bol vodič povinný reagovať iba na vedľa neho
a za ním idúce vozidlá, vzhľadom k tomu, že správca komunikácie túto časť vozovky z technického

hľadiska klasifikoval ako rýchlostnú komunikáciu pre zrýchlený pohyb vozidiel v intraviláne, teda
v obci. Pre chodcov bol určený nadchod a v žiadnom prípade nie medzera medzi zvodidlami.
Podľa zákonných predpisov je vodič okrem iného povinný ísť rýchlosťou podľa svojich schopností,
vlastností vozidla, poveternostných podmienok a iných okolností, ktoré môže predvídať. Vodič V. J. sa
pohyboval po štvorpruhovej komunikácii, kde protismerné jazdné pruhy sú fyzicky oddelené oceľovými

zvodidlami. Jedná sa o komunikáciu typu rýchlostnej komunikácie. Na takomto druhu komunikácie sa
jednoznačne nepredpokladá pohyb takých účastníkov dopravy, ako sú chodci. Pre týchto účastníkov je
v danom mieste vytvorený nekolízny spôsob premiestnenia sa na ľavý okraj štvorpruhovej komunikácie
prostredníctvom nadchodu. Prerušenie oceľových zvodidiel na stredovom páse nie je určené na priečne
prechádzaniechodcovceztútokomunikáciu.Nadanomtypekomunikácienemalpovinnosťvodičvozidla

Volkswagen Golf predvídať pohyb chodca na vozovke, ako má napríklad v situácii, kde sú osadené
dopravné značky typu „Pozor, priechod pre chodcov!“, „Pozor, deti!“ a podobne. Konkrétna situácia na
tejto komunikácii je daná aj zvýšenou rýchlosťou 80 km/h na tomto úseku. Chodec X. Z. konal v rozpore
so zákonnými predpismi, pretože sa pohyboval po komunikácii, ktorá svojou stavebnou konštrukciou
(typ rýchlostnej komunikácie so zvodidlami) neumožňoval bezpečný prechod chodcov. Konanie chodca

v čase dopravnej nehody bolo ovplyvnené alkoholom s ťažkým stupňom opitosti (2,32 - 2,36 promile
alkoholu), kedy chodec nebol schopný správne vyhodnotiť dopravnú situáciu. Zákonné predpisy hovoria,
že chodec môže vstúpiť do vozovky len vtedy, ak nevznikne nebezpečenstvo pre neho aj pre iných
účastníkov. Vo vzťahu k iným účastníkom to znamená, aby títo nemuseli náhle meniť rýchlosť a smer
jazdy. Pri tejto dopravnej nehode vodič J. bol konaním chodca Z. prinútený náhle meniť rýchlosť jazdy. Ak

vodič J. začal reagovať na chodca vo vzdialenosti 62,3 - 64,5 m pred miestom zrážky, potom nenáhlym
brzdením z rýchlosti 93-99,6 km/h nie je vozidlo schopný zastaviť pred miestom zrážky. Celková dráha
na zastavenie z tejto rýchlosti je 123,7 - 126,1 m. Ak by sa vozidlo pohybovalo predpísanou rýchlosťou
80 km/h a vodič J. by reagoval v mieste skutočného začiatku reakcie, potom ani v tomto prípade
by nenáhlym brzdením vozidlo nezastavil pred miestom zrážky. Celková dráha na zastavenie z tejto

rýchlosti je 95-86,2 m.
Znalec konštatoval, že prvou technickou príčinou dopravnej nehody je vojdenie a pohyb chodca Z. na
komunikácii bez ohľadu na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel. V prípade vodiča J. uviedol,
že ak V. J. mal povinnosť predvídať a očakávať pohyb chodca na komunikácii rýchlostného typu, potomdruhou technickou príčinou bola vyššia rýchlosť vozidla Volkswagen Golf, ako bola rýchlosť 80 km/
h, ktorá bola daná zákonnými predpismi. Ak vodič J. nemal povinnosť predvídať pohyb chodca na
komunikácii, potom technickou príčinou dopravnej nehody je pohyb opitého chodca na komunikácii,

pretože prinútil vodičov náhle meniť rýchlosť jazdy.

Svedok V. Z. na pojednávaní dňa 27.9.2011 uviedol, že účastníkov konania osobne nepozná a nie je mu
známy ani predmet tohto konania. Uviedol, že bol svedkom predmetnej dopravnej nehody. V deň, keď
došlo k dopravnej nehode, išiel autom po dvojpruhovej komunikácii v pravom jazdnom pruhu. Zbadal

navrhovateľa, že stojí na autobusovej zastávke na chodníku. Počas jazdy ho sledoval, ako sa pohol z
chodníka, akoby chcel prejsť cez cestu, vošiel asi do stredu pravého jazdného pruhu, v ktorom išiel aj
svedok, pozrel sa jeho smerom a zdalo sa mu, akoby ho navrhovateľ zbadal, a preto sa stiahol zasa
naspäť na chodník, resp. cúvol niekoľko krokov dozadu. Potom sa zdalo, akoby si to znova rozmyslel a
naraz sa rozbehol cez cestu, avšak navrhovateľ nevidel, že za motorovým vozidlom svedka išiel vodič
J. s druhým motorovým vozidlom v ľavom jazdnom pruhu tesne za vozidlom svedka a tomuto autu sa

už navrhovateľ vyhnúť nestihol.
Svedok uviedol, že vodič J., podľa jeho názoru, nemohol vidieť chodca ako prechádza cez cestu pred
jeho autom, teda ako ide raz dopredu, inokedy zase cúva a v podstate vodičovi J. navrhovateľ vbehol
priamo pod auto. Svedok, keď videl, čo robí na vozovke navrhovateľ, začal brzdiť a musel zmeniť smer
jazdy tak, že po prudkom brzdení zastal až na autobusovej zastávke, ktorá sa nachádzala vedľa tejto

komunikácie. Svedok, keď sledoval situáciu na ceste v čase, keď navrhovateľ balansoval v jeho jazdnom
pruhu, tak sa pozrel aj do spätného zrkadla, lebo hľadal možnosť, na ktorú stranu môže uniknúť, aby
nezrazil navrhovateľa. Vtedy v spätnom zrkadle zistil, že vodič J. so svojím autom ide vo vedľajšom
pruhu tesne za ním, odhadoval, že predné svetlá vodiča J. boli na úrovni zadných svetiel svedka.
Hneď po predmetnej nehode vodič J. aj svedok prišli k zranenému navrhovateľovi a zavolali záchranku.

Navrhovateľ bol pri vedomí a povedal im, aby nevolali nikoho, ani záchranku, pretože má vypité.

Svedok V. Z. na pojednávaní dňa 27.9.2011 uviedol, že navrhovateľa je jeho bratom, odporcu nepozná.
Predmet konania poznal od právneho zástupcu navrhovateľa. K veci samej svedok uviedol, že po
predmetnej dopravnej nehode navrhovateľ jeden rok bol práceneschopný, tri mesiace ležal so závažím

na nohe, keď už dokázal vstať, veľmi ťažko sa pohyboval, spočiatku mu bolo treba pomáhať aj pri
samotnom premiestňovaní, pri kúpaní, obliekaní a pri ďalších úkonoch. Väčšinou mu pomáhala jeho
manželka a občas aj svedok. Aj po roku chodil s pomocou barly, alebo sa musel o nikoho opierať. Pomoc
potreboval pri kúpaní, pretože sa nevedel premiestniť do a z vane. Pri ďalších úkonoch navrhovateľ
nebol odkázaný na pomoc. Následky tohto úrazu sa prejavili aj na psychike navrhovateľa v tom, že je

nervóznejší, až výbušný aj vo vzťahu k blízkym osobám. Keď navrhovateľ nastúpil po liečení do práce,
zamestnávateľ mu vyšiel v ústrety v tom smere, že ho preradil na ľahšiu prácu do dielne. Táto práca v
dielni bola aj slabšie platená oproti práci v pojazdnej dielni, kde do úrazu navrhovateľ pracoval. V dielni
následne navrhovateľ pracoval až do nástupu do starobného dôchodku. Pred úrazom sa navrhovateľ
zapájal do spoločenského života, chodievali s manželkou do kina, do divadla a na iné spoločenské

podujatia; po úraze s tým úplne prestal. Okrem práce nechodieval vôbec nikam z toho dôvodu, že dlhšie
trasy nevládal prejsť. Do úrazu pomáhal svojej manželke pri všetkých domácich prácach a nemal žiadne
zdravotné potiaže. Po úraze prestal vykonávať všetky domáce práce, pretože pociťuje bolesti v krížoch.

Svedok Jozef Fotta na pojednávaní dňa 8.11.2011 uviedol, že k predmetnej dopravnej nehode došlo

tak, že v ten deň okolo 19,00 hod. išiel zo Sídliska Nad Jazerom, kde býval, smerom do mesta cez
výpadovku, kde bola dovolená rýchlosť 80 km/h. Ide v obidvoch smeroch o dvojprúdovú komunikáciu.
Svedok išiel v ľavom jazdnom pruhu a v pravom jazdnom pruhu pred ním išiel taxík, pričom zadná časť
taxíka bola asi na úrovni prednej časti jeho auta. Počas jazdy zbadal, že taxík začal trúbiť a brzdiť, a
keďže je to nezvyčajné, svedok začal robiť to isté, aj keď nevedel, že z akého dôvodu to robí vodič taxíka.

V tom momente ešte chodca nevidel, až potom náhle chodec, teda navrhovateľ, vkročil do jeho jazdného
pruhu a až vtedy začal prudšie brzdiť. Celé sa to odohralo v momente a svedok už nevedel auto ubrzdiť
a nevedel sa chodcovi ani vyhnúť, pretože na pravej strane bol taxík a na ľavej strane boli zvodidlá. Po
zrážke okamžite zastavil aj vedľa idúci taxík a k zranenému navrhovateľovi volali záchranku a políciu.
Svedok uviedol, že v čase dopravnej nehody bolo šero, resp. bola už aj tma a bolo zasvietené pouličné

osvetlenie. Vozovka bola suchá a neboli žiadne výnimočné podmienky, čo sa týka poveternostných
podmienok, prípadne hustoty premávky.Súdvovecinariadilznaleckédokazovanieznalcomzodboruzdravotníctvoafarmácia,odvetviechirurgia
a traumatológia MUDr. Vladimírom Segiňákom.
Zo záverov znaleckého posudku č. 20/2012 zo dňa 4.6.2012 vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľa

bol podľa zdravotnej dokumentácie, ktorá sa nachádza u jeho ošetrujúcej lekárky MUDr. Lengyelovej
pred úrazom zo dňa 1.10.1999 dobrý. Neliečil sa pre závažné ochorenia.
Znalec vyčíslil výšku bodového ohodnotenia bolestného na základe zdravotnej dokumentácie
navrhovateľa vo výške 1.431 bodov. Znalec uviedol, že priebeh liečby zranení navrhovateľa po úraze bol
komplikovaný odumretím posledného článku palca ľavej nohy s nutnosťou jeho amputácie, chronickým

hnisaním zlomeniny píšťaly ľavého predkolenia s nutnosťou opakovaných operačných zákrokov a
opakovanom vkladaní antibiotík do miesta hnisania po zlomenine kosti a nutnosťou následnej plastickej
operáciemäkkéhotkaniva(svalovéholaloka)naľavompredkolení.Vpriebehuliečeniazlomeninypíšťaly
ľavého predkolenia došlo k chronickému hnisaniu v mieste zlomeniny ľavej píšťaly, ktorej liečba trvá
dodnes a pravdepodobne bude trvať doživotne. Navrhovateľ utrpel pri predmetnej dopravnej nehode
z lekárskeho hľadiska ťažký úraz s trvalými následkami. Liečba chronického zápalu píšťaly ľavého

predkolenia prebieha doteraz, navrhovateľ má implantovaný antibiotický materiál v mieste hnisania ľavej
píšťaly,jemožné(pravdepodobné),želiečbatohtochronickéhozápalukostibudetrvaťdoživotneamôže
skončiť aj amputáciou dolnej končatiny vľavo. Navrhovateľ má skrátenú ľavú dolnú končatinu o 3 cm.
Má poruchu statiky panvy s chrbticovými obtiažami - bolesťami, obmedzený pohyb v ľavom bedrovom
kĺbe, v ľavom kolene a v ľavom členkovom kĺbe. Má amputovaný posledný článok palca ľavej nohy a

môže pociťovať občasné bolesti hlavy a závraty. Má výrazne obmedzenú hybnosť ľavej dolnej končatiny,
hlavne pri chôdzi (chodí s barlou).
Znalec vyčíslil výšku bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 1.242,50
bodov. Uviedol, že navrhovateľ v súčasnosti chodí s pomocou jednej francúzskej barly, je obmedzený
v pohybe hlavne pri chôdzi, základné životné potreby zvláda s hendikepom poškodenia ľavej dolnej

končatiny. V porovnaní so stavom pred dopravnou nehodou je jeho mobilita limitovaná obmedzenou
funkciou ľavej dolnej končatiny. Bežné životné potreby je navrhovateľ schopný zvládnuť s určitými
obmedzeniami. Všetky opísané obmedzenia sú v príčinnej súvislosti so zraneniami, ktoré navrhovateľ
utrpel pri predmetnej dopravnej nehode dňa 1.10.1999. Vzhľadom na stále prebiehajúcu liečbu
chronického zápalu píšťaly ľavého predkolenia konštatoval, že sa stav navrhovateľa nezlepší a nemôže

vylúčiť, že v dôsledku komplikácií liečenia chronického zápalu nemôže dôjsť k amputácii ľavej dolnej
končatiny navrhovateľa. Následky zranení sú trvalé, navrhovateľ užíva lieky na tlmenie bolesti podľa
potreby (č.l. 393).

Znalec MUDr. Vladimír Segiňák na pojednávaní dňa 14.9.2012 uviedol, že v prípade navrhovateľa bolo

možné stanoviť bolestné prvýkrát dňa 3.10.2000, kedy bola ukončená jeho liečba. Poukázal však na
to, že tu treba brať zreteľ aj na to, že u navrhovateľa ešte v nasledujúcom období prebehli ďalšie
hospitalizácie, operácie a menšie zákroky, a teda liečba v podstate prebieha až doposiaľ. Posledná
hospitalizácia sa uskutočnila v roku 2011.
Rovnako pri sťažení spoločenského uplatnenia bolo možné prvýkrát vyčísliť bodové hodnotenie v deň

ukončenia liečby, teda dňa 3.10.2000.
Znalec ďalej uviedol, že celá liečba, ktorá prebehla u navrhovateľa už od úrazu a prebieha až doteraz,
je akousi stabilizačnou liečbou, čiže zdravotný stav navrhovateľa je stabilizovaný, nezhoršuje sa a
stabilizuje sa práve touto občasnou liečbou. Jeho zdravotný stav sa tiež nezlepšuje. Liečbou nie je
možné docieliť zlepšenie jeho zdravotného stavu.

Navrhovateľ vo svojej účastníckej výpovedi dňa 14.9.2012 uviedol, že mal záhradu, ktorú obrábal do
svojho úrazu. Po tomto úraze už v záhrade pracovať nedokázal. S manželkou naraz predali záhradu
aj byt v Košiciach a presťahovali sa na dedinu do rodinného domu, ktorý čiastočne zrekonštruovali,
vymieňali kúpeľňu, podlahy, znižovali stropy. Pri týchto rekonštrukčných prácach im pomáhali ich dvaja

synovia. Navrhovateľ len dohliadal na práce. Pri rodinnom dome je záhrada, ktorá je výmerou väčšia,
než akú mali predtým. V tejto záhrade väčšinou pracujú vnúčatá a manželka. V okolí rodinného domu
doposiaľ vykonáva všetky činnosti aj keď pracuje pomaly a s prestávkami. Od úrazu nedokáže pomáhať
v domácnosti, aj keď v podstate všetko vie urobiť, ale pri tých činnostiach, pri ktorých treba dlhšie stáť, ho
bolia kríže, čiže nevydrží vykonávať takéto činnosti dlhšie, alebo ich musí robiť posediačky. Pri osobnej

hygiene je odkázaný na pomoc svojej manželky pri vchádzaní a vychádzaní z vane a pri strihaní nechtov
na nohách. Všetky ostatné činnosti dokáže vykonať aj sám. Navrhovateľ uviedol, že pred úrazom v
podstate manželke s domácimi prácami ani nepomáhal, pretože väčšinou pracoval až do večera a v
súčasnosti tiež jej nepomáha, aj kvôli tomu, že teraz sa už nevie zohnúť.Odporca v podaní zo dňa 17.9.2012 poukázal na to, že znalecký posudok znalca MUDr. Segiňáka pri
zvýšení bolestného u položiek 112b, 81c, 107a, 213c je v rozpore s právnou úpravou, a to s ods. 8 v

spojení s ods. 6 písm. a), b) a c) zásad pre hodnotenie, ktoré tvorí prílohu vyhlášky č. 32/1965 Zb. o
odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Uvedenú skutočnosť odporca uvádza ako
nedostatok vypracovaného znaleckého posudku, aj keď podľa súdnej praxe pri rozhodovaní o priznaní
mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť je možné vychádzať len zo základného bodového
hodnotenia, a to v danom prípade z počtu bodov 985,25.

V časti znaleckého posudku, ktorým znalec hodnotil trvalé následky u obmedzenia pohybu pravého
ramenného kĺbu stanovenej na základe položky 323 b v rozsahu 150 bodov oproti pôvodnému
lekárskemu posudku, ktorým bol tento následok hodnotený len počtom bodov 50, náhrada vyplývajúca
z rozdielu bodových hodnotení je v zmysle ust. § 106 Občianskeho zákonníka premlčaná.
Poukázal na to, že zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa
ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. je prípustné len v celkom výnimočných prípadoch hodných

osobitného zreteľa, pričom navrhovateľ v konaní nepreukázal výnimočnosť a osobitosť svojho prípadu
opodstatňujúceho 85-násobnézvýšeniebolestnéhoasťaženiaspoločenskéhouplatneniaaspoukazom
na závery znaleckého dokazovania je požadované odškodnenie neprimerané a nedôvodné. Osobitne
poukázal na to, že navrhovateľ utrpel predmetný úraz vo veku 55 rokov v čase, keď bol pracovne činný
a po ukončení liečby nastúpil späť do zamestnania, napriek tomu, že sa už v tom čase prejavili následky

po zraneniach, pričom bol zapojený do pracovného procesu až do odchodu do starobného dôchodku.
Navrhovateľ zmenil spôsob bývania tým, že vymenil komfort bytu a presťahoval sa z bytového domu do
rodinného domu so záhradou. Je zrejmé, že zmena štýlu bývania reprezentovaná prechodom z bytu do
rodinného domu so sebou prináša práce, ktoré si vyžaduje dom, znamenajú zabezpečiť mnoho činností
pre riadny chod domu, nakoľko všetky zariadenia v dome vyžadujú pravidelnú pozornosť, ktoré majiteľ

bytu ani nevníma, a to aj vrátane rôznych opráv, údržby stavebných častí domu, starostlivosť o čistenie
exteriéru, starostlivosť o záhradu, trávnik, zimnú údržbu, odpratávanie snehu a podobne. Ak takýto
spôsob bývania navrhovateľ zvláda, je zrejmé, že úraz nezanechal stratu sebestačnosti, odkázanosť
na pomoc, dohľad, či starostlivosť iných osôb, následky po zranení nepredstavujú sociálnu, pracovnú,
spoločenskú, rodinnú izoláciu (č.l. 438).

Navrhovateľ vo svojom písomnom podaní zo dňa 8.10.2012 (č.l. 444) uviedol, že zdôrazňuje, že hoci
vstupom do vozovky navrhovateľ vyvolal kolíznu situáciu, vodič J. tým, že s vozidlom jazdil rýchlosťou
vyššou ako maximálne dovolenou, spôsobil navrhovateľovi v priamej príčinnej súvislosti s porušením
pravidiel cestnej premávky (§ 15 ods. 4 zák. č. 315/1996 Z.z.) ťažkú ujmu na zdraví s devastačnými

trvalými následkami. Konštatovanie znaleckého ústavu, že vodič J. nemal povinnosť predvídať pohyb
chodca na rýchlostnej komunikácii neznamená, že vodič nebol povinný sa pohybovať na danom mieste
maximálne dovolenou rýchlosťou 80 km/h. Ani toto nič nemení na skutočnosti, že bol povinný začať
reagovať na navrhovateľa v momente, keď ho prvýkrát zaregistroval na komunikácii, t.j. keď zistil, že sa
navrhovateľ správa v rozpore s pravidlami cestnej premávky (§ 3 ods. 2 písm. a/ zák. č. 415/1996 Z.z.).

Podľa záverov znaleckého dokazovania, ak by sa vodič pohyboval maximálne dovolenou rýchlosťou
80 km/h, dokázal by zastaviť vozidlo pred miestom zrážky, t.j. zabrániť vzniku dopravnej nehody. Pre
zistenie tých prvkov nehodového deja, ktoré vznikli v rozpore s technickým výkladom pravidiel cestnej
premávky a ktoré znemožňovali zabrániť dopravnej nehode, bolo rozhodujúcim kritériom vyhodnotenie
prekážky náhlej. Samotná konštatácia, či vodičovi bola vytvorená prekážka náhla alebo nie, sa stala

podstatným ukazovateľom pre právne posúdenie zavinenia dopravnej nehody. Účelom vyhodnotenia,
či vodičovi bola alebo nebola vytvorená prekážka náhla, je predovšetkým posúdenie vplyvu prípadného
prekročenia rýchlosti vozidla, alebo iného nesprávneho prvku techniky jazdy vodiča (oneskorená
reakcia) na príčinu dopravnej nehody. Ide teda o pretransformovanie technických skutočností (dráha,
čas, rýchlosť, spomalenie) do výroku zrozumiteľného i pre netechnikov (vyšetrovateľ, prokurátor,

sudca). Podľa definície prekážka z technického hľadiska náhla je taká prekážka, ktorá je vytvorená na
vzdialenosť kratšiu, než na ktorej môže vodič z povolenej, resp. primeranej rýchlosti zastaviť, pokiaľ nie
je inak obmedzený, alebo inak povedané, prekážka náhla je prekážka, ktorá je vodičovi vytvorená takým
spôsobom,ževodičprisprávnejtechnikejazdynemôžezastaviťdomiestazrážky,resp.nemôžeodvrátiť
dopravnú nehodu. Skutočnosť konštatovaná znaleckým ústavom, že chodec svojím správaním na

vozovke nevytvoril vodičovi prekážku náhlu, je rozhodujúcou pre posúdenie miery zavinenia dopravnej
nehody zo strany vodiča J..
Princíp obmedzenej dôvery znamená, že vodič sa môže spoliehať na to, že ostatní účastníci premávky
budú dodržiavať pravidlá cestnej premávky, pokiaľ z konkrétnych okolností nebude vyplývať opak. Vpraxi to znamená, že napríklad vodič idúci po hlavnej ceste s právom prednosti v jazde, sa v rámci
princípu obmedzenej dôvery môže spoliehať, že účastník cestnej premávky idúci po vedľajšej ceste,
bude rovnako rešpektovať pravidlá cestnej premávky a dá vodičovi idúcemu po hlavnej ceste prednosť.

Princíp obmedzenej dôvery sa v premávke neuplatní, ak účastník cestnej premávky sám nerešpektuje
pravidlá cestnej premávky. Ak sa vodič idúci po hlavnej ceste sám pohybuje rýchlosťou vyššou, ako
maximálne povolenou, t.j. v rozpore s pravidlami cestnej premávky, nemôže sa spoliehať na to, že
ostatní účastníci cestnej premávky budú dodržiavať pravidlá cestnej premávky. V prípade výrazného
prekročenia maximálne povolenej rýchlosti nie je vylúčená ani zodpovednosť tohto vodiča za stret

s iným účastníkom cestnej premávky. V bežnej premávke sa často stretávame s nehodami, kedy
kolíznu situáciu síce vytvorí iný účastník cestnej premávky, než vodič s právom prednosti v jazde, no
nesprávna reakcia vodiča na vzniknuté nebezpečenstvo, resp. jeho predchádzajúca nesprávna technika
jazdy, napríklad neprimeraná rýchlosť, mu znemožní správne reagovať na vyvolanú kolíznu situáciu a
zabrániťnehode.Takétozavineniealebospoluzavinenienehodyzostranyvodičasavodbornejliteratúre
označuje ako tzv. sekundárna zodpovednosť.

Podľa ust. § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa ust. § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola

škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa ust. § 438 odst. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za
ňu spoločne a nerozdielne. V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili,

zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.

Podľa ust. § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa ust. § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

V danom prípade objektívna zodpovednosť odporcu ako právneho nástupcu prevádzkovateľa
dopravného prostriedku, ktorým bola škoda spôsobená, ako aj škoda, vyvolaná osobitnou povahou

tejto prevádzky nebola medzi účastníkmi konania sporná a táto skutočnosť vyplýva aj z obsahu spisu
Okresného súdu Košice II sp. zn. 9T/40/2001. Súd zodpovednosť odporcu posúdil podľa ust. § 427 ako
objektívnu zodpovednosť prevádzateľa dopravného prostriedku, nakoľko škoda v tomto prípade bola
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke dopravného prostriedku.

Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že k predmetnej dopravnej nehode došlo dňa 1.10.1999
v čase o 18,40 hod., kedy vodič - zamestnanec právneho predchodcu odporcu riadil služobné motorové
vozidlovľavomjazdnompruhudvojpruhovejcestyprejedensmerjazdy,sktorýmpremávalnedovolenou
rýchlosťou v rozpätí 90,49 až 99,61 km/h, kde bola najvyššia povolená rýchlosť 80 km/h, pričom v úseku
za zastávkou MHD zrazil prednou časťou vozidla z pravej strany prechádzajúceho navrhovateľa, ktorý

pri predmetnej dopravnej nehode utrpel ťažký až život ohrozujúci úraz.

Zo spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 9T/40/2001 bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ v čase
dopravnej nehody bol pod vplyvom alkoholu, pričom obsah alkoholu v jeho krvi bol zistený znaleckým
dokazovaním vo výške 2,32 až 2,36 promile etylalkoholu v krvi, čo sa hodnotí ako ťažký stupeň

opilosti. Miesto, kde sa odohrala predmetná dopravná nehoda, je miesta komunikácia (Južné nábrežie),
nachádzajúca sa v intraviláne mesta Košice. Ide o štvorpruhovú obojsmernú, smerovo stredovým
trávnatým pásom rozdelenú komunikáciu so zvýšeným obrubníkom. V stredovom páse sú osadené
dvojité zvodidlá o výške cca 0,8 m. Je v priamom úseku, prehľadná. Na pravej strane sa nachádza
zaraďovacípruhošírke3,5m.Predmiestomdopravnejnehodyjeautobusovázastávka.Ideorýchlostnú

komunikáciu pre zrýchlený pohyb vozidiel v intraviláne mesta, kde je povolená maximálna rýchlosť 80
km/h. Prechod pre chodcov sa na danej vozovke nenachádza. Pre chodcov bol určený nadchod, ktorý
sa nachádza v blízkosti miesta dopravnej nehody.Z vykonaného znaleckého dokazovania súd mal zistené, že prvou technickou príčinou dopravnej nehody
bolo vojdenie a pohyb chodca - navrhovateľa na komunikáciu bez ohľadu na rýchlosť a vzdialenosť
prichádzajúcich vozidiel. Druhou technickou príčinou dopravnej nehody by bola vyššia rýchlosť vozidla

riadeného vodičom J., v prípade, že by vodič mal povinnosť predvídať a očakávať pohyb chodca na
komunikácii rýchlostného typu, čo v danom prípade jednoznačne neplatilo, pretože v danom úseku
vozovky nebolo žiadne značenie, ktoré by ukladalo vodičovi takúto povinnosť, ako napríklad „Prechod
pre chodcov“, alebo značenie „Pozor, deti!“, práve naopak, v danom úseku bola vytvorená nekolízna
možnosť prechodu pre chodcov, a to cez nadchod, ktorý sa nachádza v blízkosti miesta dopravnej

nehody.

Na základe týchto záverov znaleckého dokazovania súd skúmal v súlade s ust. § 441 Občianskeho
zákonníka aj zavinenie poškodeného - navrhovateľa. Z vykonaného dokazovania, a to zo znaleckého
posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity bolo nesporné, že vodič prekročil maximálnu
povolenú rýchlosť 80 km/h, pričom z analýzy nehodového deja, znalecký ústav dospel k záveru, že vodič

v okamihu, keď začal reagovať na situáciu, pohyboval sa rýchlosťou v rozpätí 93,0 až 99,6 km/h, čím
porušil ust. § 15 ods. 2 zák. č. 315/1996 Z.z.. Zo znaleckého dokazovania tiež vyplýva, že ak by vodič
Fotta reagoval v mieste skutočného začiatku reakcie a išiel by predpísanou rýchlosťou 80 km/h, ani v
tomto prípade by nenáhlym brzdením vozidlo nezastavil pred miestom zrážky. Vodič v tomto prípade
začal reagovať na pohyb chodca vo vzdialenosti 62,3 - 64,5 m pred miestom zrážky a celková dráha

potrebná na zastavenie vozidla z tejto rýchlosti je 95-86,2 m. Vodič Fotta by však bol zastavil za týchto
okolnostívovzdialenosti2,62-9,23mpredmiestomzrážky,pokiaľbybrzdilplnýmbrzdnýmspomalením.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia
škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a existenciou škody a zavinenie.

V danom prípade bolo nesporné, že vodič porušil svoju právnu povinnosť zakotvenú v ust. § 15 ods. 4
zák. č. 315/1996 Z.z., keďže prekročil maximálne povolenú rýchlosť, keď v úseku, kde bola povolená
maximálna rýchlosť 80 km/h, išiel rýchlosťou v rozpätí 93,0 až 99,6 km/h. Súd toto konanie vodiča
(prekročenie maximálne povolenej rýchlosti) posúdil ako konanie, pri ktorom nevynaložil všetko úsilie,

ktoré možno za daných okolností požadovať, a teda nebolo preukázané zo strany odporcu, že sa vyvinil
v zmysle ust. § 428 Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľ porušil svoju právnu povinnosť zakotvenú v ust. § 3 ods. 2 a § 52 zák. č. 315/1996 Z.z.
tým, že svoje správanie neprispôsobil dopravnej situácii a porušil svoju povinnosť v danom úseku
cesty použiť nadchod na prechod cez komunikáciu. Konanie navrhovateľa, ktorým porušil svoje právne

povinnosti podľa citovaných ustanovení, spočívalo v tom, že v stave ťažkej opitosti prechádzal cez
štvorprúdovú rýchlostnú komunikáciu na mieste, kde nebol vyznačený prechod pre chodcov, dokonca na
mieste, kde sa vôbec prechod pre chodcov nenachádzal na samotnej komunikácii, ale bol vybudovaný
nadchod pre chodcov.
Bolo nesporné, že v dôsledku predmetnej dopravnej nehody vznikla škoda na zdraví navrhovateľa a

zavinenie zo strany odporcu sa predpokladá v zmysle ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, aj keď
išlo o zavinenie z nedbanlivosti.
Na základe uvedeného súd posudzoval otázku spoluzavinenia navrhovateľa a vodiča J. na vzniku
dopravnej nehody a posudzoval rozsah zodpovednosti oboch účastníkov dopravnej nehody.
Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že navrhovateľ ako chodec a Jozef Fotta ako vodič sa

pričinili na vzniku škody tým, že porušili svoje zákonné povinnosti. Navrhovateľ porušil svoju právnu
povinnosť zakotvenú v ust. § 3 ods. 2 a § 52 zák. č. 315/1996 Z.z. tým, že svoje správanie neprispôsobil
dopravnej situácii a porušil svoju povinnosť v danom úseku cesty použiť nadchod pre chodcov cez
komunikáciu, v stave ťažkej opitosti prechádzal cez štvorprúdovú rýchlostnú komunikáciu na mieste,
kde nebol vyznačený prechod pre chodcov, ale bol vybudovaný nadchod pre chodcov.

Vodič V. J. porušil svoju právnu povinnosť zakotvenú v ust. § 15 ods. 4 zák. č. 315/1996 Z.z. tým, že
prekročil maximálnu povolenú rýchlosť 80 km/h a išiel, podľa znaleckého posudku, rýchlosťou od 93 do
99,6 km/h, čiže prekročil maximálnu povolenú rýchlosť o 16 až 24%.
Súd hodnotil, z hľadiska možných negatívnych následkov a miery porušenia povinností, porušenie
povinností navrhovateľom (ktorý svoju povinnosť použiť nadchod porušil v plnej miere a navyše v

stave ťažkej opitosti) ako podstatne závažnejšie, ako porušenie povinnosti vodičom J. (ktorý maximálnu
povolenú rýchlosť prekročil o 16 - 24 %) a mieru zavinenia predmetnej dopravnej nehody posúdil tak,
že na vzniku nehody sa navrhovateľ pričinil 80 % a odporca 20 %.Podľa ust. § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia
na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa vzťahujú doterajšie

predpisy.

Podľa ust. § 2 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
účinnej do 31.7.2004, odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví
jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe

tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané poškodeniu na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa ust. § 4 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb., sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak
poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre
uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh.
Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich

predpokladanému vývinu, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa
v živote a v spoločnosti.

Podľa ust. § 6 ods. 1 cit. vyhlášky, pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza
zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.

Podľa ust. § 7 ods. 1 cit. vyhlášky, výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa určuje sumou 60,-Sk za jeden bod.

Podľa ust. § 7 ods. 3 cit. vyhlášky, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie

za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v
odsekoch 1 a 2.

Podľa ust. § 9 ods. 2 cit. vyhlášky, posudok podáva ošetrujúci lekár.

V konaní odporca vzniesol námietku premlčania celého nároku uplatneného navrhovateľom
odôvodňujúc to tým, že k dopravnej nehode došlo dňa 1.10.1999, pričom prvýkrát znalecký posudok
bol vyhotovený až dňa 16.7.2002, preto súd zisťoval, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu
navrhovateľa. Znalec MUDr. Vladimír Segiňák na pojednávaní dňa 14.9.2012 jednoznačne stanovil
deň ukončenia liečby navrhovateľa, a teda aj deň, kedy bolo možné prvýkrát hodnotiť bolestné aj

sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa na 3.10.2000, pričom návrh na začatie tohto konania
bol podaný 9.9.2002. Na základe uvedeného súd námietku premlčania, vznesenú odporcom, posúdil
ako nedôvodnú, keďže nárok navrhovateľa bol uplatnený na súde pred uplynutím dvojročnej premlčacej
doby podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Odporca vzniesol námietku premlčania aj časti uplatneného nároku, keď znalec MUDr. Segiňák v
znaleckom posudku, v ktorom hodnotil trvalé následky u obmedzenia pohybu pravého ramenného kĺbu
stanovenej na základe položky 323 b v rozsahu 150 bodov oproti pôvodnému lekárskemu posudku,
ktorým bol tento následok hodnotený len počtom 50 bodov, pričom odporca mal za to, že náhrada
vyplývajúca z rozdielu bodových hodnotení je podľa ust. § 106 Občianskeho zákonníka premlčaná.

Súd túto námietku premlčania vznesenú odporcom hodnotil ako dôvodnú, pretože tak, ako to aj znalec
potvrdil, liečba navrhovateľa bola ukončená dňa 3.10.2000 (aj ohľadom položky 323 b pri hodnotení
sťaženia spoločenského uplatnenia, táto položka bola uvedená aj v pôvodnom posudku, avšak bola
hodnotená len počtom bodov 50). Znalec MUDr. Segiňák v znaleckom posudku č. 20/2012 zo dňa
4.6.2012 túto položku hodnotil počtom bodov 150, teda tento nárok v počte 150 bodov mohol byť

navrhovateľom uplatnený až po vyhotovení znaleckého posudku MUDr. Segiňákom, po 4.6.2012, kedy
od ustálenia zdravotného stavu navrhovateľa dňa 3.10.2002 uplynula dvojročná premlčacia doba v
zmysle ust. § 106 Občianskeho zákonníka.

Základ nároku uplatnený navrhovateľom čo do bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia,

odhliadnuc od vyššie uvedenej námietky premlčania vznesenej odporcom, nebol medzi účastníkmi
konania sporný.
Pri stanovení výšky bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia súd vychádzal z posudku
vypracovaného MUDr. Vladimírom Segiňákom dňa 4.6.2012, ktorý ohodnotil navrhovateľom vytrpenúbolesť počtom bodov 1431 a sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 1242,50. Po zohľadnení
bodového rozdielu pri položke 323 b, prihliadnuc na námietku premlčania vznesenú odporcom, celkový
počet bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia je 1142,50.

Spornou ostala otázka mimoriadneho zvýšenia, kde pri bolestnom aj pri sťažení spoločenského
uplatnenia navrhovateľ žiadal 85-násobné zvýšenie. Účastníci zhodne potvrdili, že navrhovateľ nebol
ani čiastočne odškodnený za bolesť, ani za sťaženie spoločenského uplatnenia.
V časti mimoriadneho zvýšenia bolestného na 85-násobok tak, ako to žiadal navrhovateľ v podanom
návrhu, súd na základe vykonaného dokazovania najmä z výsluchu navrhovateľa, jeho manželky W.

Z., brata navrhovateľa, ako aj znalca MUDr. Vladimíra Segiňáka zistil, že u navrhovateľa sú splnené
predpoklady pre zvýšenie bolestného, nakoľko poškodenie zdravia navrhovateľa si vyžiadalo bolestivý
spôsob liečby pre komplikované odumretie posledného článku palca ľavej nohy s nutnosťou jeho
amputácie, chronickým hnisaním zlomeniny píšťaly ľavého predkolenia s nutnosťou opakovaných
operačných zákrokov a opakovaného vkladania antibiotík do miesta hnisania po zlomenine kosti a
následnej plastickej operácie mäkkého tkaniva na ľavom predkolení, pričom toto liečenie pretrváva

doposiaľ implantáciou antibiotického materiálu do miesta hnisania zlomeniny kosti a bude trvať
pravdepodobne doživotne a môže skončiť aj amputáciou ľavej dolnej končatiny, ktorú má okrem iného
navrhovateľ aj skrátenú o 3 cm a tiež s prihliadnutím na to, že navrhovateľ má poruchu statiky panvy
s chrbticovými obtiažami - bolesťami a obmedzený pohyb v ľavom bedrovom kĺbe, v ľavom kolene a v
ľavom členkovom kĺbe, v dôsledku čoho môže pociťovať občasné bolesti hlavy a závraty.

Navrhovateľ žiadal zvýšiť bolestné 85-násobne (za 1450,25 bodov x 60,- Sk x 85-násobok = 7.396.275,-
Sk). Súd priznal navrhovateľovi 15-násobné zvýšenie bolestného (za 1431 bodov x 60,-Sk x 15-násobok
= 42.750,45 eur), ktoré považoval za primerané povahe zranení a priebehu ich liečenia a z toho
vyplývajúcej vytrpenej bolesti.

V časti mimoriadneho zvýšenia odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré navrhovateľ vo
svojom návrhu žiadal zvýšiť 85-násobne (za 1222,5 bodov x 60,-Sk x 85-násobok v celkovej výške
6.234.750,-Sk). Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané z výsluchu navrhovateľa, svedkov
a predovšetkým z výsluchu znalca MUDr. Vladimíra Segiňáka, že v dôsledku utrpených zranení v
súčasnosti navrhovateľ chodí s pomocou jednej francúzskej barly, čo znamená, že je obmedzený

v mobilite, hlavne čo sa týka chôdze. Základné životné potreby však zvláda, aj keď s hendikepom
poškodenia ľavej dolnej končatiny, teda s určitými obmedzeniami. Znalec uviedol, že zdravotný stav
navrhovateľa v súvislosti s predmetnými zraneniami sa v budúcnosti nezlepší. Uviedol, že nemôže
vylúčiť, že v dôsledku komplikácií liečenia chronického zápalu nemôže dôjsť k amputácii ľavej dolnej
končatiny navrhovateľa. Navrhovateľ užíva lieky na tlmenie bolesti podľa potreby a aj v súčasnosti má

implantované antibiotické médium v mieste chronického zápalu píšťaly ľavého predkolenia, ktoré sa
priebežne po čase musí vymieňať.
Navrhovateľ po ukončení liečby nastúpil opätovne do zamestnania, aj keď pre ústretovosť svojho
zamestnávateľa bol preložený na iné pracovisko s ľahšou prácou, ktorú vykonával až do odchodu do
starobného dôchodku, teda ďalších 5 rokov po utrpenom úraze. Od 20.3.2005 je navrhovateľ starobným

dôchodcom.
Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má škoda, resp. ujma na zdraví
preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na
uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.
Sťažením spoločenského uplatnenia teda treba rozumieť vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného

na plnom osobnom a rodinnom živote a sťaženie či dokonca priamo znemožnenie výkonu práce.
Bolo preukázané, že uplatnenie navrhovateľa v každodennom živote sa v dôsledku zranení utrpených
pri predmetnej dopravnej nehode sťažilo a túto skutočnosť súd považoval za dôvod hodný osobitného
zreteľa. Na základe uvedeného súd priznal navrhovateľovi 10-násobné zvýšenie odškodnenia sťaženia
spoločenského uplatnenia, ktoré v danom prípade vzhľadom na rozsah vyššie opísaných nepriaznivých

dôsledkov pre navrhovateľa považoval za postačujúce (za 1142,50 bodov x 60,- Sk x 10-násobok, spolu
22.754,40 eur).

Z celkovej sumy žiadanej navrhovateľom vo výške 13.631.025 Sk/ 452.467,13 eur, súd považoval za
dôvodné odškodnenie v celkovej výške 65.504,85 eur (42.750,45 eur + 22.754,40 eur), z čoho po

zohľadnení miery zavinenia predmetnej dopravnej nehody priznal 20%, to znamená sumu 13.100,97 eur
tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti návrh ako nedôvodný zamietol.Navrhovateľ svojím návrhom uplatnil aj nárok na úroky z omeškania odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku do zaplatenia, v ktorej časti súd taktiež zamietol návrh, keďže v danom prípade ide o povinnosť
plniť až na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku súdu a až márnym uplynutím lehoty na

plnenie môže dôjsť k omeškaniu.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania súd rozhodol podľa ust.

§ 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v zmysle ktorého ak je poplatník od poplatku
oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú
časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

V danom prípade bol navrhovateľ od poplatku oslobodený v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. ch) cit. zákona
účinného v čase podania návrhu na začatie konania, preto je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh

na začatie konania neúspešný odporca vo výške 655,05 eur (5 % zo sumy 13.100,97 eur).

O trovách štátu súd rozhodol v zmysle ust. § 148 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov
konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady
pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Súd uložil neúspešnému odporcovi povinnosť nahradiť trovy štátu v celkovej sume 1.934,80 eur, ktoré
pozostávajú z odmeny znalca Ing. Igorovi Holubcovi v sume 13,28 eur, z odmeny priznanej Ústavu
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline v sume 1.563,92 eur a z odmeny priznanej znalcovi
MUDr. Vladimírovi Segiňákovi v sume 597,60 eur po zohľadnení preddavku na trovy znaleckého
dokazovania zloženého odporcom dňa 28.3.2012 v sume 240,- eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
IIv2písomnýchvyhotoveniach.Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiachuviesť,protiktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda, včomsatotorozhodnutiealebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.