Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 31, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/35/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212212838
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212212838.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti
povinnému: G. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., Y. X/X, o vymoženie 361,43 eura s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 05. 12. 2013, č. k.
6Er/955/2012-54, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňazamietolžiadosťsúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutého,
so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, zo dňa 04. 07. 2012 o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo zistenia, že súdny exekútor na základe návrhu oprávneného
požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 361,43

eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej
bankovej asociácie so sídlom v Bratislave zo dňa 15. 06. 2012 sp. zn. II/2010-2432 spolu s opravným
rozhodcovským uznesením zo dňa 20. 06. 2011 sp. zn. II/2010-2432, ktorým bola povinnému uložená
povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 361,43 eura s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy
361,43 eura od 15.11.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 33,20 eura
a trovy právneho zastúpenia v rozhodcovskom konaní vo výške 80,38 eur. Opierajúc sa o ust. § 44

ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok)
a ust. § 45 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, preskúmal žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, a zistil, že tieto sú v rozpore so
zákonom. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi, založený zmluvou o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a
poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu č. XXXXXXXXXX . zo dňa 10. 04. 2003, posúdil
ako spotrebiteľský podľa § 2 ods. 1 písm. a/ a b/ zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

v znení účinnom do 31. 12. 2007 a aplikoval naň ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dospel k
záveru, že v danom prípade rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi vo Všeobecných obchodných
podmienkach Tatra banky, a.s., je neprijateľnou zmluvnou podmienkou s poukazom na skutočnosť, že
doložka znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne
na vôli dodávateľa (oprávneného). Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania videl v tom,
že faktickým subjektom, ktorý definuje, ako sa budú prípadné spory riešiť, je v tomto prípade dodávateľ,

čiže oprávnený. V intenciách ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že zistil rozpor
exekučného titulu so zákonom, nakoľko exekučný titul vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej
doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu
exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa dospel knesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Podľa jeho názoru súd v prejednávanej veci prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Poukazoval na ust. § 35 zák.
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý

už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok súdu, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je
právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom
pre výkon exekúcie. Poukázal na rozhodnutie ASTURCOM a dôvodil, že v zmysle jeho správneho
prekladu exekučný súd má povinnosť „posúdiť“ resp. „vyhodnotiť“, či je rozhodcovská doložka nekalá,

ak má pre takéto posúdenie skutkové okolnosti k dispozícii. Uviedol, že z uvedeného rozhodnutia
vyplýva, že slovenský exekučný súd by bol povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako
nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil
rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu
vyjadreného v slovenskom hmotnom práve. V slovenskom právnom poriadku je príslušný na posúdenie
platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti

rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný
vecne rozhodnúť o žalovanom nároku. Uviedol, že zo slovenského ani z európskeho práva za
súčasného právneho stavu nemožno vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť
preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľov, ktorí síce vedeli o svojich právach, ale
neuplatnili ich. V závere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3M Cdo 11/2010 zo

dňa 26. 09. 2011, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť,
že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o
dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ ZoRK. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor
s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje
neprijateľnú podmienku. Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané odporuje alebo

neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.

Povinný a ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu

nemienila v zmysle § 374 ods. 4 OSP vyhovieť.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, predloženej súdu prvého stupňa dňa 04. 07. 2012. Spolu s ňou bol predložený i
návrh oprávneného, ktorým sa domáha od povinného vymoženia sumy 361,43 eura, úroku z omeškania
14 ? ročne zo sumy 361,43 eura od 15. 11. 2006 do zaplatenia a trov konania vo výške 113,58 eura

a exekučný titul, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie
so sídlom v Bratislave zo dňa 15. 06. 2012 sp. zn. II/2010-2432 spolu s opravným rozhodcovským
uznesením zo dňa 20. 06. 2011 sp. zn. II/2010-2432.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,

súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. januára 2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v

rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.
decembra 2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov
na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie

o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. decembra

2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku
alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1
písm. b/ alebo c/.

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným

podmienkamexekúciepatriaspôsobilosťúčastníkov,právomocapríslušnosťsúdu,akoispôsobilýnávrh
a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v
ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi

predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj
v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe

rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia preto súd
musížiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietnuť.Jedinýmobmedzenímexekučného
súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže zaoberať
tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a/ v
spojení s ods. 2 ZRK).

Odvolací sud posudzujúc prejednávanú vec vo svetle zhora uvedených záverov, ako i citovanej právnej
úpravy, dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa. Niet totiž
sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je Zmluva o bežnom účte, uzatvorená
právnym predchodcom oprávneného Tatra bankou a.s. a povinným dňa 10. 04. 2003, ktorej predmetom

je otvorenie a vedenie bežného účtu č. XXXXXXXXXX bankou pre majiteľa účtu a poskytovanie ďalších
produktov a služieb v zmysle zvoleného balíka služieb. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto súd
prvého stupňa správne postupoval, keď bez návrhu podrobil túto zmluvu súdnej kontrole a zisťoval,
či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej

obsiahnutej. V plnom rozsahu sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o tom, že rozhodcovská
doložka dohodnutá v článku 4.9.1 (účinná od 15.2.2004) všeobecných obchodných podmienok, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Takto predstavuje výrazný zásah do

práv a povinností účastníkov zmluvy, pretože nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom
chránených záujmoch a výsledkom je nový kvalifikovaný záväzok. Podstatnou z hľadiska vyslovenia
absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom
individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto
dojednanie vylúčiť. Zvlášť za situácie, keď všeobecné podmienky v čase uzatvorenia zmluvy a tvoriace

jej súčasť, rozhodcovskú doložku neobsahovali a táto bola do nich zakomponovaná až zmenou od 15.
02. 2004. O tejto sa povinný fakticky nemusel ani dozvedieť, pretože sa len zverejňovala v obchodných
priestoroch banky a na jej odmietnutie mal povinný lehotu 30 dní od jej účinnosti. S ohľadom na
spôsob zverejňovania zmien všeobecných obchodných podmienok banky preto nebolo možné od
povinného spravodlivo požadovať, aby pravidelne v lehote 30 dní zisťoval, či k zmene nedošlo. Odvolací

súd záverom dodáva, že je notorietou, že v spotrebiteľských veciach zvlášť vznikajú pochybnosti o
objektívnosti rozhodcovského procesu s ohľadom na ochranu spotrebiteľa ako slabšiu stranu v konaní,
pričom i ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr len indikátorom, do akých polôh môže
viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu. Je preto dôvodnýzáver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ
teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je
nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to

ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol
nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.