Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. marec 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/282/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112231253
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8112231253.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava
proti žalovanej Slovenskej republike Ministerstvu spravodlivosti SR, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu H. zo dňa
17.2.2015 č. k. 18C/548/2012-124 a odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu H. z 21.4.2015
č. k. 18C/548/2012-145 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Potvrdzuje uznesenie.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Poukázal na to, že pôvodnými žalobami spojenými na spoločné konanie sa žalobca vo vzťahu k
žalovanej domáha zaplatenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, keď v konkrétnych
exekučných veciach konal ako exekučný súd Okresný súd N., v ktorých súdny exekútor v súlade s §

44 ods. 1 Exekučného poriadku predložil súdu návrh žalobcu ako oprávneného na vykonanie exekúcie
spolu s exekučným titulom, požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a súd takéto
poverenie vydal. Následne podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku boli exekučnému súdu doručené v
týchto veciach návrhy oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Žalobca očakával, že súd mu svojou
činnosťou poskytne súdnu ochranu a v zákonom stanovenej lehote dôjde k reálnej zmene exekútora
rozhodnutím súdu. O týchto návrhoch nerozhodol exekučný súd včas napriek tomu, že podaný návrh
spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom.

V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal aj na konkrétne exekučné konania Okresného súdu N.,
a to 28Er/3006/2002, 26Er/3535/2004, 26Er/868/2005, 26Er/2420/2004, 26Er/56/2003, 23Er/613/2004
a napokon 7Er/2429/2003, ako aj 26Er/2421/2004. Z obsahu znaleckého posudku znalca S.. N.. K. I.
č. X/XXXX zistil, že tento obsahuje právne hodnotenie predmetu sporu a z obsahu posudku č. X/XXXX
Ekonomickej univerzity v Bratislave zistil, že týmto znaleckým posudkom boli vyčíslené náklady na
činnosti žalobcu spojené pri neskorom rozhodnutí o žiadosti o zmenu exekútora. Súd prvého stupňa vec

správne posúdil podľa zákona č. 514/2003 Zb. a s poukazom na § 41 a nasl. Exekučného poriadku.
Zdôraznil, že pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora sa vo všeobecnosti vykonávajú ďalšie
procesné úkony, v dôsledku ktorých nerozhodnutie o návrhu v zákonnej lehote nemožno považovať
za zbytočné prieťahy a z toho vyplývajúci nesprávny úradný postup súdu. Navyše v konaniach, ktorésa začali do 31.8.2005, v tom čase platná právna úprava neustanovovala povinnosť exekučného súdu
rozhodnúť o takomto návrhu do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného a k zmene v tejto súvislosti
došlo až s účinnosťou od 1.9.2005. V tejto súvislosti poukázal prvostupňový súd na ust. § 238 ods. 1

Exekučného poriadku. Podľa názoru súdu prvého stupňa tak žalobca nepreukázal existenciu škody a
nároky, ktoré si uplatňuje, možno považovať za hypotetické. Žalobu preto ako nedôvodnú zamietol a o
trovách konania účastníkov rozhodol postupom podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca zásadne namieta skutočnosť, že súd rozhodol v merite veci
na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v §9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Zb.. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval
hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu
pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti
a potom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Poukázal v tejto súvislosti na

článok 144 ods. 1 Ústavy SR. Súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav
právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu.
V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením
zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie
a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý

súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodol o udelení poverenia na vykonanie exekúcie,
s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky
konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú
neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Súd svojimi
úvahami tiež neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru ESĽ vo Štrasburgu. Žalobca nechápe

aký môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore
exekučného titulu so zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súdy vyhodnocovali aj
také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli. Žalobca predložil ako dôkaz o vzniku škody
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., znalecký posudok č. X/XXXX, ktorý vypracoval Znalecký ústav
Ekonomickej univerzity v Bratislave. Ak okresný súd konštatuje, že žalobca nepreukázal, že by mu

postupom exekučného súdu vznikla škoda, pričom ďalej uvádza, že bližšie nešpecifikoval jednotlivé
náklady vynaložené na správu a vedenie pohľadávky počas obdobia omeškania exekučného súdu,
potom súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom.
Zo znaleckého posudku totiž vyplýva, ktoré konkrétne náklady boli žalobcom vynaložené v súvislosti so
správou a vedením pohľadávky. Súčasťou znaleckého posudku sú prílohy, ktoré v príčinnej súvislosti

s omeškaním exekučného súdu predstavujú podrobný prehľad o vynaložení mzdových nákladov,
nákladov na tlač, nákladov na úpravu informačného systému, poštovné náklady a pod.. V konaní tak
boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody. Ak bol súdu doručený v
čase predchádzajúcom nariadenému pojednávaniu návrh na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha
konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a

práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR, bol súd povinný
pred rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu rozhodnúť. V zmysle týchto dôvodov navrhol podanému
odvolaniu vyhovieť.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré
jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym
úradným postupom.Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti

tohto zákona pri výkone verejnej moci
a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak
1/ škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu,
2/ škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a § 11.

Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne
oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže

poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,
ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.Je potrebné súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu spočívajúcou v tom, že aplikácia ustanovenia § 9
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý podrobne upravuje podmienky, na základe ktorých možno usúdiť
na vznik nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov v konaní, nie je možné aplikovať na právne

vzťahy, pri ktorých malo dôjsť k zodpovednostnému vzťahu medzi účastníkmi konania pred účinnosťou
tohto zákonného ustanovenia (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.), pretože by išlo o retroaktivitu pri
aplikácii právneho predpisu. Toto ustanovenie zákona č. 514/2003 Z.z. bolo zavedené do tohto zákona
zákonom č. 412/2012 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2013, preto je toto zákonné ustanovenie priamo
aplikovateľné len na zodpovednostné právne vzťahy upravené zákonom č. 514/2003 Z.z. len tie, ktoré

vznikli od 01.01.2013.

To však neznamená, že by súd prvého stupňa nemohol ako príklad (inšpiráciu, o ktorej hovorí aj žalobca
vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa) uviesť právne významné okolnosti uvedené v
tomto ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. a to v kontexte skúmania, ktoré musí súd vykonať
aj keď sa pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu (vrátane prieťahov v konaní) pohybuje

v právnom rámci danom mu ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré bolo účinné v čase,
keď mal vzniknúť zodpovednostný právny vzťah medzi účastníkmi tohto konania v preskúmavanom
exekučnom konaní uvedenom v žalobe a v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, ak oprávnený požiada súd

o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie
poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.09.2005, oprávnený môže kedykoľvek
v priebehu exekučného konania a to aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na
zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na
zmenu exekútora.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,
§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konanie začaté
pred 01.09.2005.

Je potrebné predovšetkým konštatovať, že v namietaných exekučných veciach spomínaných súdom

prvého stupňa v preskúmavanom rozhodnutí nedošlo k sťažnostiam na prieťahy v konaní, k
disciplinárnemu postihu sudcu v tejto súvislosti alebo k vydaniu právoplatného rozhodnutia Európskeho
súdu pre ľudské práva, alebo Ústavného súdu SR, ktorý by prieťahy v konaní konštatoval.

Je nutné vziať do úvahy aj to, že vychádzajúc z ust. § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení

účinnom do 31.8.2005, právnou úpravou nebola stanovená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o
návrhu oprávneného na zmenu exekútora v lehote 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora. K tejto zmene došlo až s účinnosťou od 1.9.2005, pričom podľa prechodných a záverečných
ustanovení účinných od 1.9.2005, konania začaté pred 1.9.2005 sa dokončia podľa práva platného do
31.8.2005, ak § 238 ods. 2 Exekučného poriadku neustanovuje inak.

Exekučná vec Okresného súdu N. sp. zn. 28Er/3006/2002 (povinná K. A.), sa začala z hľadiska
začatia konania dňa12.8.2002, keď exekučný súd dňa 5.9.2002 vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
Dňa 16.10.2009 bol doručený súdu návrh na zmenu súdneho exekútora, o ktorom bolo rozhodnuté
uznesením z 11.4.2012. V konaní Okresného súdu N. sp. zn. 26Er/3535/2004 (povinný S. H.) bolo

konanie začaté 18.8.2004 s tým, že exekučný súd uznesením z 10.4.2012 exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a zastavil ju. V konaní Okresného súdu N. sp. zn. 26Er/868/2005 (povinná E. T.), žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená 12.5.2005 s tým, že súd vydal dňa 16.5.2005
poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 18.11.2010 bol podaný návrh na zmenu súdneho exekútora,
keď exekučný súd uznesením z 25.4.2012 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. V konaní

Okresného súdu N. sp. zn. 26Er/2420/2004 (povinný C. K.) bola žiadosť o udelenie poverenia doručená
4.6.2004. Dňa 2.7.2009 oprávnený požiadal o zmenu súdneho exekútora a uznesením zo 16.4.2012
súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. V konaní Okresného súdu N. sp. zn. 26Er/56/2003
(povinný K. F.) je zrejmé, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená exekučnému súdu 15.7.2003,ktorý dňa 29.7.2003 poverenie vydal. Podaním z 18.11.2010 navrhol oprávnený zmenu súdneho
exekútora a uznesením z 23.4.2012 tomuto návrhu bolo vyhovené. V konaní Okresného súdu N. sp.
zn. 23Er/613/2004 (povinný F. J.) bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená

8.11.2004. Dňa 9.11.2004 exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie s tým, že dňa 2.7.2009
bol podaný súdu návrh na zmenu súdneho exekútora a 22.6.2010 tomuto návrhu bolo vyhovené. V
konaní Okresného súdu N. sp. zn. 7Er/2429/2003 (povinný N. D.) žiadosť o udelenie poverenia bola
doručená exekučnému súdu 4.11.2003, keď 10.11.2003 súd poverenie na vykonanie exekúcie vydal.
Dňa 2.7.2009 oprávnený doručil návrh na zmenu súdneho exekútora a uznesením zo 16.4.2012 sa

rozhodlo o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení. Napokon v konaní Okresného súdu
N. sp. zn. 26Er/2421/2004 (povinný C. C.) žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená 4.6.2004 a uznesením zo 16.4.2012 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

Je teda zrejmé, že vyššie uvedené exekučné veci Okresného súdu N., ktoré žalobca v podaných
žalobách označil, sa začali z hľadiska začatia konania pred 1.9.2005. Ako bolo vyššie naznačené ust. §

44ods.7Exekučnéhoporiadkusanatietovecinevzťahujeaodvolacísúdzdôrazňuje,žeprirozhodovaní
o takto uplatnených nárokoch žalobcu je potrebné vychádzať aj z judikatúry Ústavného súdu SR, pričom
je potrebné použiť závery tohto ústavného orgánu aplikované v rozhodnutí IV. ÚS 606/2012, ktoré sa
týkalo sťažnosti žalobcu v obdobnej veci.

V nej bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (teda nie návrh na zmenu súdneho
exekútora) podaná 15.08.2011, nasledovala výzva na predloženie rozhodcovskej zmluvy zo 16.04.2012,
ktorá bola predložená 04.05.2012 a uznesením z 05.10.2012 bola žiadosť o udelenie poverenia
zamietnutá. Ústavný súd SR okrem iného zdôraznil, že aj niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí
zakladať porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Poukázal na to, že sťažovateľ

- žalobca - podával žiadosti o udelenie poverenia hromadne, teda zaťažoval súd v rovnakom čase
väčším počtom podaní, a preto musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane
súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne
akceptovateľné.

Ako bolo vyššie naznačené, tieto závery Ústavného súdu SR sú akceptovateľné aj pokiaľ ide o označené
exekučné veci, aj keď nešlo o rozhodnutie súdu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale
o rozhodnutie o zmene exekútora na základe návrhu oprávneného. Základné zásady nazerania na
problematiku prieťahov v konaní, ktoré boli vyslovené v tomto rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. IV.
ÚS 606/2012 sú aplikovateľné aj na postup súdu pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Naďalej

platí, že žalobca skutočne podával v danom období viacero exekučných návrhov, ktoré následne boli
postupované súdu v podobe návrhu na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a po udelení takéhoto
poverenia nasledovali ďalšie procesné návrhy (tak ako v predmetnej veci), napr. v podobe návrhu na
zmenu exekútora. Teda platí, že žalobca musí vychádzať z daných technických a administratívnych
možností súdu, ktorý má spracovať hromadné žiadosti a musí počítať aj s určitým zdržaním.

Zákonnými predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody podľa ustanovení zákona č. 514/2003
Zb., sú existencia nesprávneho úradného postupu, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou. Ak chýba čo i len jeden z týchto predpokladov, zodpovednosť
žalovaného účastníka plynúca zo zákona č. 514/2003 Zb. daná nie je.

Odvolacísúdkonštatuje,žesúdprvéhostupňarozhodolsprávneouplatnenomnárokuzostranyžalobcu
s poukazom aj na vyššie uvádzané závery a zistenia, a preto rozsudok potvrdil postupom podľa § 219
ods. 1, 2 O. s. p..

Uznesením zo dňa 21.4.2015, č. k. 18C/4548/2012-145, súd prvého stupňa uložil žalobcovi, aby v lehote
15 dní od doručenia uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie vo výške 20,- Eur podľa položky č.
7a Sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch.

Vo včas podanom odvolaní žalobca navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť ako nedôvodné. Tvrdí,

že vydané rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody skutkové a právne, ktoré viedli súd k jeho vydaniu.
Podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom. Spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody a nepodliehajú spoplatneniuďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod.. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku
a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku.
V prílohe zákona o súdnych poplatkoch nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť

na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutímalebonesprávnymúradnýmpostupom.Žalobcovitakbolavrozporesozákonomosúdnych
poplatkoch uložená poplatková povinnosť v prípade kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu
prestavuje zásah do základného práva žalobcu na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR. Použitie analógie legis je v prípade vyrubenia súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 ústavy

vylúčené. Preto, ak je účastníkovi konania v rozpore so zákonom ukladaná poplatková povinnosť tam
kde ju nemá, predstavuje takýto zásah zo strany štátu spravidla i zásah do jeho základného práva
na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Navyše podľa § 18ca zákona o súdnych
poplatkoch, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa
predpisov účinných do tohto obdobia, i keď sa stanú splatnými až po 30.9.2012. V danom prípade bola
žaloba žalobcom podaná pred 1.10.2012. Konanie tak začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Zb.,

a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30.9.2012. Poukazuje
tiež na viaceré rozhodnutia krajských súdov, ako aj Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k tejto problematike.

Aj toto rozhodnutie preskúmal odvolací súd podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.
s. p. a dospel k záveru, že odvolanie dôvodné nie je nie je.

Odvolací súd poukazuje na to, že súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom bolo ex lege podľa § 4
ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
len „poplatkového zákona“), oslobodené od poplatku od 01.07.2007, ktoré bolo zavedené s odkazom na

zákon č. 273/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákonom č. 286/2012 Z.z. z 11.09.2012, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších právnych predpisov a ktorým sa
menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k novele zákona o súdnych poplatkoch, pričom bolo vypustené
s účinnosťou od 01.10.2012 ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k/ poplatkového zákona (týkajúce sa vecného

oslobodenia vzťahujúce sa na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom).

Z ustanovenia § 18ca poplatkového zákona v súvislosti s účinnosťou novely poplatkového zákona č.
286/2012 Z.z. vyplýva, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté od 30.09.2012 sa vyberajú

poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012.

Privýkladepredmetnéhozákonnéhoustanoveniajepotrebnévychádzaťzceléhokontextupoplatkového
zákona s poukazom na znenie § 1 a § 5 citovaného právneho predpisu.

Ak bol poplatkový úkon navrhnutý alebo ak je v Sadzobníku súdnych poplatkov ustanovený súdny
poplatok za konanie a toto bolo začaté do 30.09.2012, vyberajú sa poplatky podľa doterajších predpisov.
Ide o zakotvenie princípu zákazu retroaktivity vo vzťahu k úkonom navrhnutým alebo konaniam začatým
do 30.09.2012, keďže pri nich poplatková povinnosť vznikla ešte počas účinnosti právneho stavu pred
novelou vykonanou zákonom č. 286/2012 Z.z.

V prípade podania odvolania vzniká poplatková povinnosť podľa § 5 Zákona o súdnych poplatkoch
až podaním odvolania, ktoré je poplatkovým úkonom. Ak bolo odvolanie podané po 30.09.2012, aj
keď samotné súdne konanie na súde prvého stupňa začalo do 30.09.2012, použije sa na poplatkovú
povinnosť v odvolacom konaní právny stav účinný po 30.09.2012.

Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov účinného od 01.10.2012, zo žaloby za náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným úradný postupom
sa platí súdny poplatok vo výške 20,- Eur.

Ak je ustanovená sadzba za konanie, myslí sa tým konanie na jednom stupni (§ 6 ods. 2 veta prvá
Zákona o súdnych poplatkoch). Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej. Z uvedeného vyplýva, že i sám zákonodarca rozlišuje pre poplatkové účely medzi konaním najednom stupni a konaním odvolacím a dovolacím, preto poplatková povinnosť za odvolanie sa posudzuje
podľa právneho stavu platného v čase účinnosti začatia odvolacieho konania.

Keďže poplatková povinnosť žalobcu v odvolacom konaní vznikla podaním odvolania a od 01.10.2012
na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho neprávnym postupom sa nevzťahuje vecné oslobodenie, vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny
poplatokzaodvolaniepodľa§6ods.2druhávetapoplatkovéhozákona,položky7asadzobníkasúdnych
poplatkov (porov. tiež uznesenie Krajského súdu v D. D. č.k. 12Co 530/2013-97 zo dňa 30.04.2014).

S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p.. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej v
tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.