Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. september 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 19C/169/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708207231
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Mochnacká

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8708207231.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou, v právnej veci žalobkyne E. J.,

T. H. X, P., práve zastúpenej JUDr. Marošom Zimom, advokátom, Hradné námestie 29, Kežmarok,
proti žalovanému Mestu Poprad, Popradské nábrežie 2802/3, Poprad, o určení nájomného vzťahu a
zabezpečení užívania bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 16.7.2008, doručeným Najvyššiemu SR dňa 21.7.2008 sa
domáhala, aby Najvyšší súd SR okamžite vydal predbežné opatrenie na byt, ktorý sa nachádza na E. K.

XX/X na druhom poschodí, číslo bytu X R. H. a aby s týmto bytom nemohla I. J. nijako nakladať, predať,
darovať ani vymeniť. Ďalej žiadala, aby boli zrušené rozsudky Okresného a Krajského súdu v Poprade
a Prešove, o obnovu procesu, o mimoriadnu obnovu procesu, o dovolanie, o mimoriadne dovolanie,
odvolanie. Zároveň požiadala o pridelenie bezplatnej právnej pomoci.

Uznesením zo dňa 7.10.2008 bola žalobkyňa oslobodená od súdnych poplatkov a bol jej ustanovený
právny zástupca JUDr. Pavol Zavacký.

Uznesením zo dňa 25.3.2009 bolo uznesením zrušené ustanovenie JUDr. Pavla Zavackého a bol
ustanovený JUDr. Maroš Zima na zastupovanie v predmetnom konaní.

Uznesenímzodňa11.5.2009bolažalobkyňavyzvanánaopravuadoplneniesvojhopísomnéhopodania.

Uznesením zo dňa 22.6.2009 bolo písomné podanie žalobkyne odmietnuté z dôvodu jeho nedoplnenia a

neopravenia tak, aby obsahovalo náležitosti riadneho návrhu na začatie konania. Voči tomuto uzneseniu
bolo podané odvolanie právnym zástupcom.

Písomným podaním zo dňa 7.7.2009 v 15 dňovej zákonnej lehote na podanie odvolania voči uzneseniu,
ktorým bolo písomné podanie žalobkyne odmietnuté, bol upravený žalobný návrh, a to tak, aby súd určil,
že žalobkyňa sa stala nájomcom 2-izbového mestského bytu R. H. na ulici E. Č.. XX/X z titulu prechodu
nájmu z jej nebohého otca Ľ. J.. Druhým výrokom sa domáhala, aby jej žalovaný zabezpečil užívanie 2-

izbového bytu R. H. na ulici E. Č.. XX/X, z toho istého titulu.

Svoj nárok odôvodnila tým, že ako spoločná užívateľka s manželom 3-izbového družstevného bytu
nachádzajúceho sa R. H. na ulici Q. Č.. XXXX/X bola nútená v septembri 1991 opustiť spoločnúdomácnosť, z dôvodu pretrvávajúceho fyzického a psychického násilia zo strany manžela R. J.. V júni
1992 si z tohto bytu vysťahovala všetky osobné veci a bola nútená so svojimi maloletými deťmi R. J.
I. E. J. trvale sa presťahovať k svojmu otcovi Ľ. J., bývajúcemu v 2-izbovom mestskom byte R. H. na

ulici E. Č.. XX/X. So svojimi deťmi bývala v spoločnej domácnosti u otca, ktorého zdravotný stav si
vyžadoval opateru. Dňa 21.1.1994 zomrel otec žalobkyne. V čase otcovej smrti trvale opustila spoločnú
domácnosť na ulici Q. Č.. XXXX/X R. H.. Po otcovej smrti a následnom rozvode manželstva s R. J. sa
tento stal po ich vzájomnej dohode výlučným užívateľom družstevného bytu na ulici Q.. Žalovaný dňa
30.8.1996 podal na tunajší súd žalobu proti nej na uloženie povinnosti, aby vypratala byt č. X R. H. F.

K. E. Č.. XX, pozostávajúci z dvoch izieb a príslušenstva. Okresný súd Poprad v konaní vedenom pod
sp. zn. 11C/822/1996 vo veci rozhodol rozsudkom a uložil žalobkyni, aby vypratala predmetný byt. Proti
tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie a Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v konaní
vedenom pod sp. zn. 1Co/131/1997 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Uviedla, že Ústavný súd SR
na verejnom zasadnutí dňa 10.7.2001 rozhodol, že Krajský súd v Prešove rozsudkom 1Co/131/1997
zo dňa 29.10.1997, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa 11C/822/1996 zo dňa 31.10.1996,

porušil jej základné práva zaručené v článku 19 ods. 2 a článku 21 ods. 3 v spojení s článkom 41 ods.
1 Ústavy SR.

Na pojednávaní dňa 25.3.2010 právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa v deň smrti jej otca žila
s ním v spoločnej domácnosti na ulici E. a opustením spoločnej domácnosti z bytu na ulici Q., v ktorom

bývala so svojím manželom, v čase smrti otca v byte na Q. býval už len jej manžel R. J.. Následne
nebohý manžel žalobkyne pred svojou smrťou zamenil 3-izbový družstevný byt na Q. K. Č.. XXXX/X
za 1-izbový byt R. P. na ulici H. Č.. X. Vzhľadom na to, že bývalý manžel žalobkyne zomrel, tento byt
bol predmetom dedičského konania v roku 1996. Poukázal na to, že boli splnené všetky podmienky
prechodu nájmu bytu na E. K. z jej nebohého otca Ľ. J. na žalobkyňu, preto sa domáha, aby súd rozhodol

v zmysle podaného žalobného petitu.

Žalovaný v konaní uviedol, že žalobkyňa podaním žaloby na určenie prechodu nájmu nemá naliehavý
právny záujem. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Poprad č. k. 11C/822/1996 a na konanie
Krajského súdu v Prešove 1Co/131/1997, kde bolo konštatované, že nedošlo k prechodu nájmu bytu,

pretože žalobkyňa bola v deň smrti jej otca 21.1.1994 spoločnou nájomkyňou bytu na ulici Q. R. H..
Poukázal na to, že výrok by bol nevykonateľný, nakoľko v súčasnosti žalovaný nie je vlastníkom bytu,
ku ktorému sa domáha žalobkyňa určiť nájomný vzťah.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 17.6.2010 súd určil, že žalobkyňa sa stala nájomcom 2-izbového

mestskéhobytunauliciE.D.Č..XX/X,ztituluprechodunájmuzjejnebohéhootcaĽ.J..Druhýmvýrokom
uložil žalovanému, aby zabezpečil žalobkyni náhradný 2-izbový byt v Poprade, ktorý svojou veľkosťou
a vybavením zodpovedá 2-izbovému mestskému bytu na ulici E. Č.. XX/X. V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 99,50 eur. Náhradu trov právneho
zastúpenia žalobkyni nepriznal.

Proti rozsudku podali odvolanie žalobkyňa a žalovaný.

Uznesením zo dňa 27.10.2011 odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na
ďalšie konanie. Vo vzťahu k prvému výroku uviedol, že podmienkou úspešnosti určovacej žaloby je

naliehavý právny záujem na požadovanom určení, u žalobkyne. Požadovaná naliehavosť právneho
záujmu je chápaná v zmysle časovom (potreba odstránenia neistoty musí byť aktuálna), v tom zmysle,
že žalobkyňa nemá inú možnosť, hlavne že nemá možnosť žalovať naplnenie z toho istého právneho
pomeru. Ďalej uviedol, že ušlo pozornosti súdu prvého stupňa, že žalobkyňa súčasne s určovacou
žalobou žaluje aj na plnenie z toho istého právneho pomeru, teda zabezpečenie bytu, ktorý by

zodpovedal bytu na E. K.. Poukázal na to, že z napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, na základe
ktorého hmotnoprávneho ustanovenia súd prvého stupňa žalovanému uložil povinnosť zabezpečiť
žalobkyni náhradný 2-izbový byt. Vo vzťahu k určovacej časti žaloby náležitým spôsobom nevysvetlil
naliehavosť právneho záujmu na takomto určení, keďže ako už skôr odvolací súd uviedol, spolu s
určovacou žalobou žalobkyňa žaluje aj na plnenie z toho istého právneho pomeru. Náležitým spôsobom

teda neobjasnil, z akých dôvodov považoval žalovaného, ako nevlastníka sporného bytu za pasívne
legitimovaného v tomto konaní. Čo sa týka zamietavej časti, že žalobkyňa nepreukázala tvrdené
skutočnosti a neuniesla dôkazné bremeno, ako konštatoval súd, nezodpovedá to požiadavkám prezákonné odôvodnenie rozhodnutia. Odvolací súd zaviazal súd prvého stupňa a uviedol, aby rozhodol
tak, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé a preskúmateľné.

Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola
vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu.

Prvostupňový súd doplnil dokazovanie a odstránil procesné nedostatky tak, že keďže dňa 13.7.2009

bol na súd podaný žalobný návrh, ktorý bol následne upravený písomným podaním zo dňa 7.7.2009
a prvostupňový súd o zmene petitu nerozhodol, súd na pojednávaní dňa 7.11.2013 pripustil zmenu
žalobného petitu tak, že súd určuje, že žalobkyňa sa stala nájomcom 2-izbového mestského bytu R.
H. F. K. E. Č.. XX/X z titulu prechodu nájmu z nebohého otca žalobkyne Ľ. J. a že žalovaný je povinný
zabezpečiť užívanie 2-izbového bytu v H. F. K. E. Č.. XX/X v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vzhľadom na to, že pripustenie petitu bolo za účasti obidvoch procesných strán, nebolo potrebné
vyhotovovať písomné uznesenie o pripustení zmeny žalobného petitu. Taktiež nebol dôvod nevyhovieť
navrhnutej zmene petitu, keďže k zmene skutkových okolností nedošlo. Žalobkyňa právne zastúpená
nezobrala v prevyšujúcej časti žalobu späť a nežiadala v časti výroku, aby žalovaný zabezpečil užívanie
2-izbového bytu R. H. F. K. E. Č.. XX/X, z toho istého titul, konanie zastaviť.

Na pojednávaní dňa 7.11.2013 právny zástupca žalobkyne uviedol, že trvá na doterajších prednesoch.

Žalobkyňa na pojednávaní trvala na tom, že sa stala nájomkyňou bytu na E. K., keďže so svojím otcom
žila v spoločnej domácnosti a nemala vlastný byt, pretože svoje predchádzajúce trvalé bydlisko opustila

2,5 roka pred otcovou smrťou. Žalovaný podal žalobu o vypratanie bytu na E. K. žalobkyňou z dôvodu,
že žalobkyňa mala v tom čase disponovať vlastným bytom, v ktorom bývala pred opustením spoločnej
domácnosti s manželom. V čase rozhodovania súdu o vypratanie bytu nebývala v byte na ulici Q..
Poukázala na to, že žalovaný ju vyzval, aby vypratala byt z dôvodu, že ho užíva neoprávnene. Oznámila
mu, že je živiteľkou dvoch maloletých detí, je rozvedená a nemá žiaden iný byt. Po rozvodovom konaní

jej manžel vymenil 3-izbový byt na Q. K. za 1-izbový byt v P., ktorý bol predmetom dedičského konania
a dedičmi, teda vlastníkmi tohto bytu sa stali jej deti. Poukázala na to, že byt na E. K. žalovaný predal
jeho zamestnankyni - pani J.. Poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu, ktorým bolo rozhodnuté, že
bolo porušené jej právo obydlia a že jej nebola poskytnutá bytová náhrada. Žalovaný jej aj ponúkol byt v
rámci súťaže o byt a v roku 2003 jej poslal žiadosť, že sa má zapojiť do ďalšej súťaže o byt. Poukázala

na to, že nájom za tento byt bolo potrebné zaplatiť za tri mesiace a na to nemala finančné prostriedky.

Žalovaný vzniesol námietku res iudicata. V tomto smere poukázal na to, že právoplatný rozsudok
tunajšieho súdu 11C/822/1996 vytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej k žalobe o určenie
právneho vzťahu alebo práva v predmetnej veci, ak otázka či tu právny vzťah je alebo nie je bola, resp.

musela byť posúdená pri rozhodovaní o žalobe na plnenie - vypratanie. Uviedol, že ako predbežná
otázkaprechodunájmubytunaE.K.bolaprávoplatneapredbežnerozhodnutátak,žekprechodunájmu
na žalobkyňu po jej nebohom otcovi nedošlo, a preto súd rozhodol, že ju vypratal z tohto bytu. Táto
povinnosť vypratať byt založila prekážku veci právoplatne rozhodnutej v konaní o určenie existencie
právnehovzťahunájmubytu.VočivýrokuI.aII.vzniesolnámietkupasívnejlegitimácie,nakoľkožalovaný

nie je vlastníkom predmetného bytu. Poukázal na to, že žalobkyňa v konaní nepreukázala naliehavý
právny záujem.

Podľa § 80 písm. c) OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 90 OSP, účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých
zákon za účastníkov označuje.

Podľa § 95 ods. 1, 2 OSP, navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie

konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na
pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.
Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie
o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenomnávrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po
právoplatnosti uznesenia.

Podľa § 120 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 132 OSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 ods. 1 OSP, súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Civilný proces predstavuje komplex procesnoprávnych vzťahov, ktorého základným prvkom a
neodmysliteľnou pojmovou súčasťou je subjekt konania. Pod pojmom subjekt konania sa rozumie
navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný). Táto definícia účastníctva sa uplatňuje výlučne v konaniach
sporových. Ide o procesné určenie okruhu účastníkov konania vyplývajúce z dispozičného princípu

civilného procesu. Žalobca disponuje konaním a jeho predmetom, a teda za účastníka sa považuje ten
subjekt, ktorý podal žalobu a ten, ktorého žalobca v návrhu označí, ako žalovaného. Či sú účastníci
konania legitimovaní aj hmotnoprávne, je otázkou meritórneho rozhodovania o žalobe. Posúdenie
hmotnoprávnej vecnej legitimácie účastníkov nesúvisí s procesným statusom účastníka, čo súd v tomto
prípade posúdil.

Kto je účastníkom súdneho konania vymedzuje právo procesné. Od podmienok, za ktorých sa niekto
stáva účastníkom konania je potrebné rozlišovať vecnú legitimáciu, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci
výlučne z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva (povinností), ktoré je predmetom
konania. V dvojstranných právnych vzťahoch (sporových konaniach) ide o vecnú legitimáciu aktívnu

na strane žalobcu a pasívnu na strane žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie aktívnej znamená,
že niekto - žalobca kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia, jej nositeľom nie je, resp.
nepreukáže súdu v konaní, že je nositeľom hmotného oprávnenia, ktoré je predmetom konkrétneho
súdneho sporu. Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto o kom sa tvrdí, že je
nositeľomhmotnejpovinnosti,jejnositeľomnieje,resp.žalobcanepreukážesúduvkonaní,ženositeľom

hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu, je označený žalovaný.

Vo vzťahu k druhému výroku, že žalovaný je povinný zabezpečiť užívanie 2-izbového bytu R. H. F. K.
E. mal súd za to, že nie je splnená podmienka pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že žalovaný nie je
vlastníkom bytu. Vlastníkom bytu na K. E. je tretí subjekt, ktorý v predmetnom konaní nebol žalovaný.

V tomto smere namietal žalovaný subjekt pasívnu legitimáciu. Vo vzťahu k tomuto výroku nie je daný
hmotnoprávny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným. Na tento procesný nedostatok upozornil aj Krajský
súd v Prešove, ako odvolací súd s tým, že žalobkyňa neupravila okruh subjektov v zmysle žalovaného
petitu. Preto súd vo výroku II. žalobu zamietol.

Súd preskúmal vo vzťahu k I. výroku naliehavosť právneho záujmu na veci, a teda na určení, že
žalobkyňa sa stala nájomkyňou 2-izbového mestského bytu na ulici E. R. H., z titulu prechodu nájmu
bytu z jej nebohého otca. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby
v zmysle § 80 písm. c) OSP musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu
ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva

žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý
právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo
ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Určovacia žaloba musí vytvárať
pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu. Procesná povinnosť preukázať, že v čase

rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho,
kto sa tohto určenia domáha, teda žalobcu. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem,
musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi
účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej stranevysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši, teda odstraňuje
neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie.

Súd mal za to, že vyhovením žaloby vo výroku určenia nájomného vzťahu žalobkyňou k bytu na ulici
E. by nedošlo k zmene právneho stavu u žalobkyne z dôvodu, že vlastníkom bytu je už v súčasnosti
tretí subjekt, ktorý v tomto konaní nebol žalovaný. Určením nájomného vzťahu žalobkyne by sa právny
stav nezmenil, a teda právne by nedošlo k zmene vlastníckeho práva k bytu na E. K.. Preto súd žalobu
vo výroku I. zamietol.

Predpokladom úspešnosti žaloby je splnenie procesnej podmienky vecnej legitimácie, na ktorú súd
prihliada ex offo. Vecná legitimácia je vo svojej podstate hmotnoprávny stav, ktorého existencia zakladá
žalovateľnosť nároku. V tomto prípade bude na podanie určovacej žaloby vecne legitimovaný účastník
právneho vzťahu, či práva, o ktoré v určovacej žalobe ide.

Súd pre nedostatok pasívnej legitimácie vo vzťahu k výroku II. žalobu zamietol a vo vzťahu k výroku I.
zamietol žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Preto sa súd nezaoberal vecou samou.

Predmetom konania na odvolacom súde bol aj nárok týkajúci sa požadovanej náhrady 2-izbového bytu,
a v tejto časti taktiež súd zamietol žalobu z dôvodu, že žalobkyňa nezobrala v tejto časti návrh späť a

nežiadala v tejto časti konanie zastaviť po úprave petitu.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v konaní neúspešná čo do výroku I. a II., nevzniklo jej právo na
náhradu trov konania a úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania, ale nie nárok,
keďže si trovy konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.