Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. apríl 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12P/19/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313222974
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4313222974.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice vo veci starostlivosti o maloletého: A. bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym

opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, z rodičov: M., o zvýšenie výživného,
sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého dieťaťa návrhom zo dňa 11.11.2013, ktorý bol súdu doručený dňa 12.11.2013 žiadala,
aby súd po vykonanom dokazovaní zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči mal. A. zo sumy 155 eur
mesačne na sumu 200 eur mesačne, počnúc dňom 1.9.2013.

Matka v návrhu uviedla, že od poslednej úpravy výživného sa zmenili pomery na strane mal. dieťaťa, a aj
na jej strane. Maloletý A., ako ďalej poznamenala v návrhu, je v súčasnosti žiakom 5 ročníka základnej
školy, čím došlo k zvýšeniu nákladov spojených so študijným procesom, hradením základných životných
potrieb, ako je nákup oblečenia, obuvi aj zvýšeniu nákladov spojených s mimoškolskou činnosťou
dieťaťa.

Na pojednávaní pridržiavajúc sa písomného návrhu matka uviedla, že výška výživného, ktorá bola
naposledy upravená vo výške 155 eur nezodpovedá v súčasnosti potrebám dieťaťa a výživné vo výške
155 eur mesačne, ktoré v súčasnosti otec platí je nepostačujúce.

12P/19/2013

Vo výpovedi na pojednávaní ďalej uviedla, že od posledného rozhodnutia o výživnom nedošlo na
jej strane k zmene osobných pomerov, vyživovacia povinnosť jej nepribudla. V súčasnosti žije v
spoločnej domácnosti s jej otcom, tak ako aj v predchádzajúcom konaní o zvýšenie výživného,
ktorý je poberateľom invalidného dôchodku. Matka ďalej uviedla, že je zamestnaná u toho istého
zamestnávateľa, ako v predchádzajúcom konaní o zvýšenie výživného a jej priemerný zárobok
predstavuje okolo 320 eur mesačne. Ako hlavný dôvod podania návrhu na zvýšenie výživného je
skutočnosť, že i napriek jej námietkam v predchádzajúcich súdnych konaniach vedených pod sp.zn.

10P /242/2011 ako aj v konaní 10P /313/2008 nebolo zohľadnené, že otec má okrem príjmu, ako policajt
aj ďalší príjem od P., Zabezpečovacie systémy Dolná Seč. Poznamenala, že o tom, že otec má vedľajší
príjem vie dlhodobo, avšak tieto skutočnosti nevie preukázať a žiadala vypočuť ohľadne tejto skutočnosti
svedka O., ktorý sa pred ňou mal vyjadriť, že v čase, keď pracoval s otcom dieťaťa na OO PZ vŽeliezovciach sa otec maloletého pred ňou vyjadril, že príjem, ktorý dosahuje ako policajt, má len na
kávu , nakoľko má iný zdroj príjmov.

Otec maloletého vo výpovedi uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Poznamenal, že výživné vo výške 155
eur mesačne, ktoré platí pravidelne, je postačujúce, jednak k veku mal. dieťaťa ako aj jeho odôvodeným
potrebám. Od poslednej úpravy výživného na jeho strane k zmene pomerov nedošlo, naďalej je
zamestnaný ako príslušník OO PZ a jeho príjem predstavuje okolo 800 eur mesačne. Poznamenal,
že v súčasnosti býva u svojich rodičov Q.j a Z. ktorí sú poberateľmi dôchodku. V čase poslednej

úpravy výživného žil v spoločnej domácnosti s priateľkou C. ktorá známosť pokračuje, avšak spoločnú
domácnosť t. č. nevedú .

Otec mal. dieťaťa uviedol, že čo sa týka vyjadrenia matky, že by mal mať iný zdroj príjmu od P., táto
skutočnosť nie je pravdivá, nakoľko ako príslušník polície nemôže mať vedľajší zdroj príjmov. Súhlasil,
aby bol vypočutý svedok O., pričom doznal, že O. je jeho bývalým kolegom.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav :

Rozsudkom Okresného súdu Levice č.k. 10P /242/2011 - 67 zo dňa 26.1.2012, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 15.2.2012, bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na mal. A. zo sumy 135

eur mesačne na sumu 155 eur mesačne, počnúc dňom 1.9.2011. Týmto rozsudkom došlo k zmene
rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 10P /313/2008 - 45 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre
zo dňa 18.6.2009, číslo konania 9CoP /23/2009 - 60.

V čase zvýšenia výživného na mal. A. na sumu 155 eur mesačne, príjem matky predstavoval 301,44

eur mesačne, príjem otca v tomto čase predstavoval v priemere 778 eur netto mesačne. Obaja
rodičia mali vyživovaciu povinnosť len k maloletému A. Maloletý bol v tomto čase žiakom prvého stupňa
ZŠ. Matka mal. dieťaťa žila v spoločnej domácnosti so svojím otcom, ktorý poberal dôchodok vo výške
273 eur mesačne. Matka prispievala otcovi na náklady spojené so spoločným bývaním vo výške 150
eur mesačne, zároveň splácala pôžičku vo výške 210 eur a životnú poistku vo výške 49 eur mesačne.

Otec mal. dieťaťa žil v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou C. zamestnaná v PN Hronovce. V
súčasnosti, ako bolo preukázané, mal. A. je žiakom 5.
12P/19/2013

ročníka základnej školy. Maloletý počas školského roka sa stravuje v školskej jedálni, kde náklady

predstavujúokolo22eurmesačne.Zároveň navštevujebasketbalovýkrúžok,ktorénákladypredstavujú
15 eur mesačne. Matka maloletého je zamestnaná u zamestnávateľa LENCOS, s.r.o. Levice, kde jej
priemerný mesačný príjem predstavuje 355 eur. Otec maloletého dieťaťa je v služobnom pomere -
príslušník policajného zboru a jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 821 eur. Obaja rodičia
majú vyživovaciu povinnosť len k mal. A. Otec mal. dieťaťa žije v súčasnosti v spoločnej domácnosti so

svojimi rodičmi Q., ktorá je poberateľkou starobného dôchodku a Z., ktorý je poberateľom invalidného
dôchodku. Matkamal.dieťaťažijenaďalej, akoajvčasepredchádzajúcejúpravyvýživného,vspoločnej
domácnosti so svojím otcom, ktorý je poberateľom starobného dôchodku vo výške 273, 30 eur.

V konaní bol vypočutý svedok O. , ktorý vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že pozná obidvoch

účastníkov konania. Matku pozná od detstva, otec dieťaťa je jeho bývalý kolega, spolu pracovali na OO
PZ Želiezovce. Vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že matka dieťaťa ho v priebehu súdneho konania
informovala, aby prišiel svedčiť ohľadne skutočností, ktoré uvádzala matka súdu. Poznamenal, že v
čase, keď pracovali s otcom dieťaťa na OO PZ Želiezovce, tu sa hovorilo o tom, že otec mal si privyrábať
u P., mal tam montoval alarmy do áut. Podľa jeho vedomostí by mal otec dieťaťa u RT. pracovať asi pred

3-4 rokmi. O tom, že by otec mal. mal pracovať u P. mal informácie len sprostredkovane a to asi pred
3-4 rokmi, v súčasnosti sa s otcom dieťaťa nekontaktuje, od roku 2008. O tom, že by v súčasnosti mal
otec mal. dieťaťa vedľajší zdroj príjmu u P., montovať u neho zabezpečovacie systémy nemá žiadnu
vedomosť.

Na žiadosť súdu P.- VAM system s.r.o. Dolná Seč 217 oznámil, že otec maloletého nevykonával v jeho
firme žiadnu pracovnú činnosť, ani nepoberá žiadne finančné a iné prostriedky.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
12P/19/2013

prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že od posledného rozhodnutia o výživnom, ktorý
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.2.2012 a ktorým rozhodnutím došlo k zvýšeniu výživného

otca na mal. A. na sumu 155 eur mesačne, došlo k zmene pomerov na strane mal. dieťaťa, a to v tom,
že maloletý nastúpil do 5 ročníka základnej školy, t.j. na druhý stupeň základnej školy. Je zrejmé,
že s poukazom na vek dieťaťa, fyzický vývoj, dochádza k zvyšovaniu jeho nákladov spojených so
stravovaním, ošatením, nákupom obuvi aj hradením školských pomôcok. Pri rozhodovaní o zvyšovaní
výživného súd však musí prihliadať na zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, t.j.

okrem mal. dieťaťa aj na zmenu pomerov na strane rodičov. Od posledného rozhodnutia súdu o
výživnom, pred 2 rokmi k výraznej zmene pomerov na strane rodičov nedošlo. Obaja rodičia sú
zamestnaní u toho istého zamestnávateľa, ako v čase rozhodovania o zvýšení výživného v konaní
10P/242/2011. Ako bolo uvedené, otec maloletého dosahuje v súčasnosti príjem 821 eur mesačne
netto, príjem matky predstavuje 355 eur netto. Ani jednému z rodičov vyživovacia povinnosť nepribudla.

V konaní nebol preukázaný iný zdroj príjmov na strane otca mal. dieťaťa, ako žiadala v tomto
konaní preveriť matka. táto skutočnosť nebola preukázaná ani svedeckou výpoveďou svedka O. ani
prehlásením P.a, u ktorého podľa vyjadrenia matky, mal otec získavať finančné prostriedky, ako vedľajší
príjem. Obaja rodičia mal. žijú v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, t.j. matka v spoločnej
domácnosti so svojím otcom, otec mal. dieťaťa v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorí sú

poberateľmi dôchodku. Obaja rodičia maloletého prispievajú rodičom na náklady s chodom domácnosti
a náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti. Berúc do úvahy súčasné zárobkové možnosti a schopnosti
na strane rodičov, mal súd za to, že predmetný návrh nebol podaný dôvodne. Od poslednej úpravy
výživného nedošlo k výraznej zmene pomerov na strane rodičov mal. dieťaťa, k zmene pomerov došlo
len na strane maloletého a to nástupom na II. stupeň základnej školy, t.j. nástupom do 5 ročníka. Súd

mal za to, že i napriek tomu, že k zmene pomerov na strane maloletého došlo, výška výživného vo
výške 155 eur mesačne je primeraná, zodpovedajúca veku, odôvodených potrebám mal. dieťaťa ako aj
možnostiam a schopnostiam na strane otca dieťaťa.

Otec maloletého prispieva na výživu dieťaťa sumou 155 eur mesačne, matka dieťaťa s poukazom k

jej príjmu je schopná prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou vo výške 70 eur mesačne, pričom časť
nákladov je hradených aj z rodinných prídavkov vo výške 23,10 eur, ktoré poberá matka dieťaťa.K poukazom k uvedeným skutočnostiam , súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol , tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a / O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods.1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté

vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.