Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 16, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sp/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200033
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4015200033.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s. r. o. Bratislava, Pribinova 25,

Bratislava, za účasti: U. B., bytom S. XXX, proti odporcovi: Okresný úrad Levice, T. Vansovej 4, Levice,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. V 5353/2014-7 zo dňa 26. 11. 2014, samosudkyňou JUDr.
Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. V 5353/2014-7 zo dňa 26. 11. 2014.
Krajský súd nepriznáva navrhovateľovi náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím odporkyne č. V 5353/2014-7 zo dňa 26. 11. 2014, bol podľa § 31 ods. 3 zákona NR SR č.
162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení
zákona č. 255/2001 Z. z., zamietnutý návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorý

navrhovali vykonať na podklade zmluvy o zriadení vecného záložného práva č. 469/2014-PTR zo dňa
30.09.2014uzavretejmedziPOHOTOVOSŤOUs.r.o.Bratislava,Pribinova25,akozáložnýmveriteľom
a U. B., rod. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX ako záložcom zastúpenou ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, IČO 42180139, Povraznícka 18, Bratislava, zastúpená predsedom Petrom
Mamojkom, podľa ktorej predmetom zriadenia záložného práva sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat.
území S., ktoré v návrhu na vklad a v zmluve o zriadení záložného práva boli označené ako:

LV č. XX, parc.č. XXX/X, záhrady o výmere 1400m2, parc.č. XXX/X záhrady o výmere 422m2, parc.č.
XXX zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súp.č. 114 o výmere 914m2 v BSM záložcu v podiele 1/1.

Správa katastra rozhodla tak, že návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zamietla.
Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že preskúmala obsah predložených listín podľa § 31 a § 42 zákona
NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v znení neskorších právnych predpisov. Prílohou návrhu na vklad záložného práva do katastra

nehnuteľností bola Zmluva o úvere č. 403701221 zo dňa 28. 03. 2013 uzavretá medzi obchodnou
spoločnosťou POHOTOVOSŤ s. r. o. a dlžníkom. Samostatnou dohodou o splnomocnení zo dňa 28.
03. 2013 splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na naplnenie a hájenie záujmov
splnomocniteľa na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnené právnych úkonov uvedených
v tejto dohode a vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s. r.
o. Bratislava. Záložnú zmluvu č. 469/2014-PTR zo dňa 30. 09. 2014 podpísalo za záložcu združenie
ProHelp dňa 30. 09. 2014. Dohodu o splnomocnení podpísal záložca ako splnomocniteľ dňa 28. 03.

2013, t.j. deň uzatvorenia zmluvy o úvere a splnomocnenec dňa 28. 03. 2013.

Z úradne overenej fotokópie dohody o splnomocnení zo dňa 28. 03. 2013 je ďalej zrejmé, že pretlač
uvedenej dohody obsahuje údaje o záložnom veriteľovi POHOTOVOSŤ s. r. o. ako aj údaje osplnomocnencovi ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Z uvedeného je možné predpokladať,
že záložný veriteľ vopred určil zástupcu pre dlžníka - záložcu, čo môže mať vplyv na obhajobu záujmov
splnomocniteľa zo strany splnomocnenca.

Ďalej správny orgán poukázal na tú skutočnosť, že dohoda o splnomocnení by mala obsahovať
náležitosti, ktoré vyžaduje zákon pre zmluvu v zmysle § 42 ods. 2 písm. c/ katastrálneho zákona,
(poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 10Sžr 42/2011).

Z dohody o splnomocnení zo dňa 28. 03. 2013 je zrejmé, že predtlač uvedenej dohody obsahuje údaje
o záložnom veriteľovi ako aj splnomocnencovi ProHelp združenie občianskoprávnej pomoci. Z tohto je
možné predpokladať, že záložný veriteľ určil vopred zástupcu pre dlžníka - záložcu, čo môže mať vplyv
na obhajobu záujmov splnomocniteľa zo strany splnomocnenca. Splnomocniteľ nemal žiadnu možnosť
si zvoliť splnomocnenia, ktorý by hájil jeho záujmy. Splnomocnenec ProHelp bol už vopred vpísaný
v dohode. Takúto dohodu nemožno považovať za individuálne dohodnutú, pretože bola navrhnutá a

pripravená vopred.

Správny orgán poukázal vo svojom odôvodnení na príslušné ustanovenia § 31 ods. 1 až 4 OZ ako aj
§ 22 ods. 2.

Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostisprávnyorgánmázato,žedohodaosplnomocnenízodňa28.
03. 2013 je v rozpore so zákonom, nakoľko splnomocniteľ nemal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu
pri výbere svojho zástupcu a taktiež nemal možno ovplyvniť obsah dohody o splnomocnení. Zároveň
dochádza k rozporu záujmov dlžníka a jeho zástupcu, keďže zástupcom je osoba, ktorá už pri spisovaní
predtlače dohody o splnomocnení bola v kontakte so záložným veriteľom.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho úkonu. Dohoda

o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky platnosti
právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé, bez akýchkoľvek
pochybností, na čo je splnomocnenec splnomocnený. Odporkyňa po preskúmaní predložených
listín dospela k záveru, že všeobecná formulácia splnomocnenia na uzatvorenie záložnej zmluvy
k nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu udeleného v zmluve o úvere bez bližšie označenia

nehnuteľností, ktoré sa majú stať predmetom zálohu, t.j. bez označenia katastrálneho územia listu
vlastníctva, parciel, výmer, druhu pozemkov, spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, robí
dojednanie neurčité a nezrozumiteľné a preto je takého splnomocnenie pre právny úkon nepoužiteľné.
Splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam v tomto prípade k záložnej zmluve by
malo kopírovať samotný predmet zmluvy. Len v takom prípade by splnomocnenec mohol platne uzavrieť

predmetnú zmluvu za zastúpeného dotýkajúcu sa práv k nehnuteľnostiam. Formulácia splnomocnenia
udeleného v zmluve o úvere je neurčitá a v podstate ani splnomocniteľ ani splnomocnenec v čase
uzatvorenia dohody nevedia s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude
zriadená záložná zmluva.

Navrhovateľprevzalnapadnutérozhodnutiedňa08.12.2014.Vovčaspodanomnávrhunapreskúmanie
rozhodnutia odporcu žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, pretože
má za to, že správny orgán vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, prejudikoval neplatnosť
splnomocnenia, teda aj záložnej zmluvy na základe správneho uváženia, ktoré však neposudzuje
prejav vôle zmluvných strán, ktorý je dostatočne určitý a zrozumiteľný a pre účastníkov zmluvy

záväzný. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom
a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny
orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah.
Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca, na
základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov.

Z predloženého plno mocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám
a zástupca poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú
zmluvu a obhajovať jeho záujmy. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie
splnomocniteľasplnomocnencomsapodľanázorunavrhovateľanemôžeposudzovaťakospotrebiteľskázmluva, teda sa ani na ňu nevzťahujú ustanovenia § 53 OZ o neprijateľných zmluvných podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí.

Správny orgán prekročil rámec kompetencií, keď odôvodnenie rozhodnutia skúmal rozpor predmetnej
zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Navrhovateľ má za to, že záložca zmluvu riadne podpísal a ani jej
nesúlad s dobrými mravmi nespochybnil a čerpal finančné prostriedky na základe úverovej zmluvy. Táto
právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občiansko-správneho konania a nie správnemu orgánu,
preto to v tom smere považuje za nezákonné.

Navrhovateľ poukázal na to, že OZ neobsahuje žiadnu zákonnú povinnosť špecifikovať nehnuteľnosti
vo vlastníctve záložcu, ktoré majú byť predmetom záložného práva, a to najmä v prípade ak z
obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že zástupca je v mene a na účet záložcu oprávnený
zriaďovať záložné právo k všetkým nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu. Ani katastrálny zákon
a ani ustanovenie správneho poriadku neobsahuje a neustanovuje podstatné obsahové náležitosti

splnomocnenia účastníka správneho konania. Z toho vyplýva, že ani na platnosť procesno-právneho
splnomocnenia sa nevyžaduje špecifikácia nehnuteľností a teda účastník katastrálneho konania nemá
zákonnú povinnosť uvádzať presnú identifikáciu nehnuteľností v dohode o splnomocnení, najmä v
prípade ak z obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že zástupca je v mene a na účet záložcu
oprávnený zriaďovať záložné právo k všetkým nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne a miestne príslušný podľa § 246
ods. 1 a § 246a O. s. p., ako aj § 250l ods. 1 O. s. p. a podľa § 31 ods. 8 zákona č. 162/1995 Z. z. o
katastri nehnuteľností a o zápise iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, vrátane
zákona č. 255/2001 Z. z. a dospel k záveru, že je vecne správne.

Podľa § 31 ods.1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, katastrálny úrad preskúma platnosť zmluvy, a to najmä
oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy
vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať

s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.

Podľa ustanovenia § 31 ods. 2 citovaného zákona, pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa
katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Navrhovateľ, odporca ani účastník U. sa na pojednávanie nedostavili. Súd pojednával v ich
neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O. s. p.

Z administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľ podal dňa 29. 10. 2014 návrh na vklad
zmluvy o zriadení záložného práva č. 469/2014-PTR do katastra nehnuteľností, ktorá bola uzavretá dňa

30. 09. 2014 medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ s. r. o. Bratislava, Pribinova 25, Bratislava a
záložcom,zastúpenouProHelp-združenieobčianskoprávnejpomoci,nazákladektorejzáložcazriaďuje
záložné právo na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej podľa zmluvy o úvere č. 403701221 zo dňa 28.
03. 2013, ktorou veriteľ poskytol dlžníkovi úver v sume 800,- euro, spolu s jej príslušenstvom, úrokov
z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere,

ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do
zaplatenia. Samostatnou dohodou o plnomocenstve zo dňa 28. 03. 2013 splnomocnil splnomocniteľ
splnomocnenca ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci na hájenie jeho záujmov vykonávaných
v súvislosti so zmluvou o úvere. Okrem iného udelil aj plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré
je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody vrátane vykonania ich

zmien alebo doplnení.

Združenie ProHelp so sídlom Povraznícka 25, Bratislava, zastúpená predsedom Petrom Mamojkom
za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa Pohotovosť s.r.o. Bratislava, ktorá je jej záväzkom,
vyplývajúcim zo zmluvy o úvere uzatvorila dňa 30. 09. 2014 zmluvu o zriadení záložného práva č.

469/2014-PTR podľa § 151 a nasl. OZ, na základe ktorej sa dohodli tak, že pokiaľ si nesplní záložkyňa
svoje pohľadávky na základe zmluvy o úvere č. 403701221 zo dňa 28. 03. 2013 dáva do zálohu
nehnuteľnosti, ktoré má v BSM s manželkou.Správny orgán po preskúmaní predložených listín v zmysle § 31 a § 42 zákona NR SR č. 162/1995 Z.
z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov dospel k záveru, že všeobecná formulácia splnomocnenia na uzatvorenie záložnej zmluvy k

nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu udeleného v zmluve o plnomocenstve bez bližšieho označenia
nehnuteľností, ktoré sa majú stať predmetom zálohu, t.j. bez označenia parciel, výmer, druhu pozemkov,
spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam, robí dojednanie neurčité a nezrozumiteľné, a preto je
takého splnomocnenie na právny úkon nepoužiteľné.

Podľa § 31 ods. 1 OZ, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou
osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí
uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Forma plnomocenstva všeobecne nie je ustanovená.
Obligatórne sa však vyžaduje písomná forma vtedy, keď sa právny úkon v mene splnomocniteľa robí v
písomnej forme. Pre písomnú formu plnomocenstva sa niekedy vyžadujú aj ďalšie osobitné náležitosti
spočívajúce v overení podpisu splnomocniteľa na plnomocenstve, prípadne uvedení konkrétnych

údajov plnomocenstve, čo možno považovať za splnomocnenie na podanie návrhu na vklad záložného
práva, kde je potrebné uviesť akých nehnuteľností konkrétnych, ktoré sú vo vlastníctve záložcu sa
splnomocnenie na uzatvorenie záložnej zmluvy týka.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho úkonu.
V prípade právneho úkonu, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti ustanovená písomná forma, musí
byť určitosť i zrozumiteľnosť prejavu vôle daná obsahom listiny a teda musí byť poznateľná z jej textu.
Určitosť a zrozumiteľnosť písomného prejavu je objektívna kategória a takýto prejav vôle by nemal
vzbudzovať dôvodné pochybnosti, ani medzi účastníkmi právneho vzťahu ani u osôb nezúčastnených

na tom ktorom zmluvnom vzťahu.

Zo zmluvy o splnomocnení jednoznačne vyplýva, že dlžníčka ani nebola v osobnom kontakte s
ProHelp združenie občiansko-právnej pomoci, ktorého splnomocnila na ďalšie právne úkony. Jedná sa
o blanketárnu zmluvu o plnomocenstve, ktorá bola predtlačená už pred uzatvorením zmluvy o úvere s

dlžníkom a meno zastupujúceho združenia bolo dopísané mandatárom.
Zosúdnejpraxevyplýva,žeSúdnydvor Európskejúniezaraďujeprávnevzťahyvyplývajúcezúverových
zmlúv nebankovými spoločnosťami pod režim smernice 93/2013 EHS - v súvislosti s uvedenou
smernicou a jej aplikáciou na oblasti krátkodobých finančných obchodov. Známe sú stanoviská vo veci
C 76/10 POHOTOVOSŤ s. r. o. v Iveta Korčoková zo dňa 16. 11. 2010.

Je nepochybné, že v danej veci existencia dohody o splnomocnení a následne aj Zmluvy o zriadení
záložného práva bola vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa (konkrétne potrebou zabezpečenia
zmluvy o úvere medzi navrhovateľom a dlžníkom) a ich vzťah k zmluve o úvere je tak možné označiť ak
subsidiárnyaakcesorický.Pokiaľbynedošlokuzatvoreniuúverovejzmluvynedošlobyanikuzatvoreniu
zmluvy o splnomocnení.

Dohoda o splnomocnení nebola riadne uzatvorená, dlžník - záložca nemohol ovplyvniť obsah takejto
dohody, a preto bola jeho možnosť voliť si zástupcu, ktorý by hájil jeho záujmy, úplne bola odňatá,
pretože na predtlači už bol zástupca občianske združenie ProHelp vytlačené. Súd usudzuje, že
výberu splnomocnenia nedošlo z vôle dlžníka ale iba z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa. Tiež
je podstatné uviesť, že obsahové rozvrhnutie dohody ako aj kolónky o nehnuteľnostiach následne

nevylučovali dopisovanie nehnuteľnosti neskôr po podpise dohody. Z týchto dôvodov súd považuje
dohodu o splnomocnení ako neprijateľnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5
OZ, to znamená, že splnomocnenec ProHelp združenie občianskej pomoci nemohol ani platne uzavrieť
záložnú zmluvu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia považuje krajský súd rozhodnutie

správneho orgánu za vecne správne a vydané v súlade so zákonom č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností o vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov. Krajský súd
sa plne stotožňuje s právnym názorom správneho orgánu, pre ktoré návrh na vklad zamietol a preto
napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil podľa § 250q ods. 2 O. s. p.
Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznal, pretože nemal v konaní úspech.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou Krajského súdu
v Nitre, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.