Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/912/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213297
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912213297.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom 811 09
Bratislava, Pribinova ulica č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom 813 11 Bratislava Župné námestie 13,
v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu

Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 6C/235/2012-47 zo dňa 11. 03. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, predmetom ktorej je rozhodnutie
o porušení jeho práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd. Pri rozhodovaní okresný

súd vychádzal z tej skutočnosti, že navrhovateľ podal na okresnom súde žalobu o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, ku ktorej malo dôjsť nesprávnym úradným postupom okresného súdu tým, že okresný súd
nerozhodol o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote. Žalobou si navrhovateľ uplatnil
nárok na okresnom súde v exekučnom konaní, ktorého ku náhrade škody malo dôjsť, a preto o veci
nemôžu podľa navrhovateľa rozhodovať sudcovia predmetného okresného súdu. Okresný súd návrh na

prerušenie konania zamietol podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., keď dospel
k záveru, že o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom už rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesením sp. zn. 43NcC/242/2012 zo dňa 11. 10. 2012, ktorým zákonnú sudkyňu v tejto veci nevylúčil
z konania. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ s týmto rozhodnutím nie je spokojný a podal preto
sťažnosť na Ústavný súd SR, nie je dôvodom na prerušenie konania. Poukázal pritom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11. 03. 2013 v obdobnej veci, týkajúcej sa tých

istých účastníkov. Podľa tohto rozhodnutia samotný subjektívny názor účastníka konania nezakladá ešte
bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodnutia. Poukázal aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 31. 05. 2010 sp. zn. 3Nc/14/2010, podľa ktorého dôvod na vylúčenie
sudcu (§ 14 ods. 1 O. s. p.) nezakladá sa na skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v
ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo a bez ďalšieho ani to, že vykonáva
súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia navrhovateľa) svojím nesprávnym úradným postupom

v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona
č. 514/2003 Z. z..

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.)
odvolanie navrhovateľ. Mal za to, že dôvod na prerušenie konania preukázal. Namietal porušenie
základného práva na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom, keď už v žalobe upovedomil

súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a
rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd v označených skutočnostiachnevzhliadol dôvod na vylúčenie sudcu nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v
očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Podľa neho sudca Okresného súdu
RimavskáSobotamápomerkveci.KtakémutonázorudospeliajinékrajskésúdyvSlovenskejrepublike,

ktoré v dôvodoch rozhodnutí o vylúčení sudcov konkrétneho súdu uviedli, že súd musí konať nestranne
a musí sa navonok aj javiť ako nestranný. Navrhovateľ práve s vedomím, že názor krajského súdu vo
veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej
republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí, podal ústavnú sťažnosť pre
porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu.

Namietal, že nie je prípustné, aby do rozhodnutia ústavného súdu sa v konaní o veci samej pokračovalo,
a aby tento naďalej vykonával úkony, a aby vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Navrhol preto napadnuté
uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust.
§ 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. napadnuté

uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo

medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. Pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak

súd dal na takéto konanie podnet.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, na ktoré v ďalšom
len poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd len dodáva,
že otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca, môže preskúmať len súd vyššieho stupňa v riadnom

inštančnom postupe, na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, nie ústavný súd v
konaní o sťažnosti navrhovateľa, ktorými namieta porušenie svojich základných práv, ako je uvedené
vyššie a ako to vyplýva z uznesení Ústavného súdu SR v skutkovo a právne totožnej veci, napr.
sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo dňa 06. 02. 2013, I. ÚS 92/2013 zo dňa 13. 02. 2013, ktorými sťažnosti
obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici,

ktorými rozhodol tak, že nevylúčil všetkých sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania
veci, na návrh navrhovateľa odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na ich prerokovanie
a rozhodnutie. V súdenej veci teda neprebieha žiadne konanie, v ktorom by s riešila otázka majúca
význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žiadna z odvolacích námietok
navrhovateľanebolauplatnenádôvodne,odvolacísúdnapadnutéuzneseniepotvrdilakovecnesprávne.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.