Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, November 24, 2014

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/39/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414203683
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6414203683.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

navrhovateľky P. W., nar. XX.X.XXXX, bytom Ž. XX, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter
Rybár s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47234466, konajúci prostredníctvom advokáta
konateľa JUDr. Petra Rybára, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova
25, IČO: 35807598, o návrhu na zaplatenie sumy 234 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 146 € s úrokom z omeškania vo výške 8,25 %
ročne, počítaný od 26.3.2014 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd čo do zvyšku návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka, uvedené vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru pod
bodom 16., týkajúca sa zmluvy o úvere, uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 22.9.2010, číslo zmluvy
609600158 v znení: „Zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky
ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.“ je neprijateľná zmluvná podmienka.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania a zaplatiť ich do rúk právneho zástupcu
navrhovateľky Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o., konajúci prostredníctvom advokáta
konateľa JUDr. Petra Rybára, IČO: 47234466 vo výške 57,99 €, v lehote troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom domáhala vydania od
odporcu bezdôvodného obohatenia vo výške 234 € s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne,
počítaný od 26.3.2014 do zaplatenia s poukazom na uzavretú zmluvu o úvere, ktorá však nespĺňala
zákonom stanovené náležitosti a treba ju považovať za bezúročnú a bez poplatkov.

Odporca sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť ospravedlnil, poukázal na to, že vznáša námietku
miestnej nepríslušnosti, ako aj námietku premlčania, a zároveň konštatoval, že nie je možná ochrana
práv navrhovateľky ako spotrebiteľky, nakoľko úver brala na účel zamestnania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľky, ako aj právneho zástupcu
navrhovateľky, oboznámil sa s podaným návrhom, so zmluvou o úvere, s rozpisom splátok a pokút,

s výzvou na vrátenie peňazí, s písomným vyjadrením odporcu, so žiadosťou o úver, so Všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, s ostatným spisovým materiálom.Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázala na to, že uzatvorila dňa 22.9.2010
s odporcom Zmluvu o úvere, ktorý jej poskytol finančné prostriedky vo výške 350 €. Navrhovateľka
zaplatila odporcovi sumu 584 €, čiže o 234 € viac, ako mal odporca nárok, a tak sa odporca bezdôvodne

obohatil. Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu bezdôvodné obohatenie videla v
tom, že zmluva, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania, neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy,
a preto je ju potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Zástupca navrhovateľky konštatoval,
že finančné prostriedky zo strany odporcu neboli poskytnuté navrhovateľke na účel povolania, nakoľko
pracovala ako učiteľka v SOU a nemala dôvod si finančné prostriedky požičiavať na účel zamestnania.

Brala ich na súkromné účely. Zástupca navrhovateľky uviedol, že v zmluve nie je uvedené RPMN, nie je
tu uvedená ani doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti. Zároveň uviedol, že návrh bol podaný
v rámci subjektívnej premlčacej lehoty, pretože navrhovateľka sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela
dňa 18.3.2014 po porade so svojim právnym zástupcom, pričom je toho názoru, že objektívna lehota by
mala byť 10-ročná, nakoľko bol daný úmysel odporcu bezdôvodne sa obohatiť, pretože uvádzal vysoký
poplatok za úver.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil, návrh žiadal zamietnuť, vzniesol námietku miestnej
nepríslušnosti Okresného súdu v Žiari nad Hronom s poukazom na to, že navrhovateľke nemožno
priznať postavenie spotrebiteľa. Zároveň konštatoval, že zmluvu o úvere nie je možné považovať za
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a preto sa na ňu nemôžu vzťahovať výlučne ustanovenia Občianskeho

zákonníka. Poukázal na to, že navrhovateľke bol úver poskytnutý na účely povolania. Zároveň poukázal
na to, že je treba akceptovať dobrú vieru odporcu, s ktorou vstupoval do právneho vzťahu. Zároveň
uviedol, že keďže zmluvu nie je možné posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, zmluva nemusí
obsahovať ani RPMN. Zároveň konštatoval, že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia,
a vzniesol námietku premlčania, pričom poukázal na to, že návrh navrhovateľky je premlčaný, pretože

posledná splátka navrhovateľky bola poukázaná na účet odporcu dňa 25.3.2011, pričom celý poskytnutý
úver spolu s poplatkom za jeho poskytnutie splatila dňa 25.3.2011, a preto návrh sa premlčal dňa
25.3.2013, pričom návrh na začatie konania bol súdu doručený až dňa 28.3.2014.

Odporca v podanom vyjadrení zároveň poukazoval na to, že poplatok za poskytnutie úveru nie je

neprimerane vysoký s poukazom na to, že odporca je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania,
ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne, a to vyššie oproti bankám.

Podľa § ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, účinný v čase uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace

s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 toho istého zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 toho istého zákona na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti,

Podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 9 ods. 6 toho istého zákona potrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

Podľa § 11 ods. 1 toho istého zákona úoskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o

zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, neprijateľnosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená,
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné

podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak

zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 153 ods. 3 OSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj
bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka, používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná; v takom prípade súd uvedie do výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo
dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 153 ods. 4 OSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo
Všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie takejto

podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor

koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť
peňažná náhrada.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní
navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by

aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

OdporcanamietalmiestnupríslušnosťOkresnéhosúduvŽiarinadHronom.Navrhovateľkapodalanávrh
na začatie konania na Okresný súd v Žiari nad Hronom, pričom odporca má sídlo v Bratislave. Popri
všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ,

ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 87 písm. f/ OSP). Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci
má navrhovateľka ako spotrebiteľka bydlisko v pôsobnosti Okresného súdu v Žiari nad Hronom a ide o
spor zo spotrebiteľskej zmluvy, súd je toho názoru, že v danej veci je miestne príslušný. Súd uvedenú
skutočnosť oznámil aj odporcovi.

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 22.9.2010
Zmluvu o úvere. V zmysle uvedenej zmluvy o úvere odporca poskytol navrhovateľke úver vo výške
350 € a navrhovateľka sa ho zaviazala zaplatiť o sumu, zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 234
€, čiže spolu 584 € v 8 mesačných splátkach po 73 €, počnúc dňom 17.10.2010 na účet veriteľa.
Zároveň navrhovateľka prehlásila, že finančné prostriedky sú poskytované na výkon zamestnania. Z

predloženej žiadosti o úver (zo strany odporcu, ktorá bola veľmi zle čitateľná) súd zistil, že navrhovateľka
v čase uzatvárania zmluvy o úvere bola zamestnaná. Z potvrdenia Spojenej školy v Novej Bani súd
zistil, že navrhovateľka je zamestnaná v Spojenej škole - organizačná zložka odborné učilište pre
žiakov s telesným postihnutím v Novej Bani od februára 2006 až do súčasnosti, pričom si nikdy
nepotrebovala vziať úver na účel zamestnania. Z uvedených skutočností je zrejmé, že navrhovateľka

nebrala úver na krytie svojich potrieb v súvislosti so zamestnaním, ktorú skutočnosť navrhovateľka
tvrdila aj na pojednávaní. Z výpovede navrhovateľky vyplynula aj tá skutočnosť, že ona zmluvu len
podpisovala, políčko nezaškrtávala, zaškrtávala to obchodná zástupkyňa, pričom nevie, z akého dôvodu
obchodná zástupkyňa zaškrtla políčko, kde je uvedené zamestnanie, pretože ona si brala úver na
domácnosť. Vôbec nebola zo strany obchodnej zástupkyne poučená o tom, ani nevedela, aký má

význam zaškrtnutie uvedeného políčka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že medzi
účastníkmi konania došlo k uzavretiu spotrebiteľského úveru, nakoľko navrhovateľka v čase uzatvárania
zmluvy bola fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania. Spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale takisto aj na základe zmluvy o

pôžičke, nakoľko finančné prostriedky navrhovateľke boli vyplatené v hotovosti. Zmluva, ktorú uzavreli
účastnícikonania,neobsahujezákladnénáležitosti,atoneobsahujekonečnúsplatnosťspotrebiteľského
úveru, ročnú úrokovú sadzbu, termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu
mieru nákladov, ani priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov. Vzhľadom na to je nutné
predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, pričom aj keď podmienky náležitosti zmluvy

splnené neboli, spotrebiteľská zmluva je platná, pretože spotrebiteľke bol poskytnutý úver, a tento úver
aj čerpala, avšak je nutné ho považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Z prehľadu splátok súd zistil, že navrhovateľka zaplatila dňa 8.10.2010, 12.11.2010, 20.12.2010,
14.1.2011, 17.2.2011 a 15.3.2011 splátky vždy po 73 €. Poslednú splátku zaplatila dňa 25.3.2011,

a to vo výške 146 €. Spolu navrhovateľka zaplatila 584 €. Vzhľadom na to, že zmluvu z vyššie
uvedených dôvodov je nutné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, vznikla povinnosť odporcovi
vyplatiť navrhovateľke sumu 234 € (584 - 350).V danej veci však odporca vzniesol námietku premlčania, ktorou bol súd povinný sa zaoberať. Právo
sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe, ktorá je stanovená v zákone. Na premlčanie súd prihliada len
na námietku dlžníka a v prípade, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi

priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa ustanovenia § 100 ods. 1.
Doby premlčania práva na jeho vydanie a začiatok ich plynutia sú upravené obdobne ako pri premlčaní
práva na náhradu škody. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa teda môže premlčať
tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Začiatok plynutia

premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Všeobecne
možno povedať, že ide o okamih splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti
za bezdôvodné obohatenie. Aby bolo možné hovoriť o premlčaní práva, musí toto právo najskôr
vzniknúť. Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia vzniklo. Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt treba z hľadiska
premlčania za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia požadovať nároky, ktoré vznikli

zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia. Aj keď ide o rovnaké subjekty a
rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto
nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčuje za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu,
ako aj k tomu, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a v prípade, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie,
za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr než objektívne premlčacie doby. O tom, že
došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr,

než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr,
než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu
bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z
ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške
(objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Začiatok

plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je upravený odlišne, avšak tieto dve premlčacie doby
začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie
jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia
doba. Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že navrhovateľka sa skutočne dozvedela o
tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia najskôr v marci roku 2014 (po porade so svojim

právnymzástupcom).Navrhovateľkapodalanávrhnatunajšísúddňa25.3.2014,čižejezrejmé,ženávrh
bol podaný v čase plynutia subjektívnej lehoty. Navrhovateľka žiadala vydať bezdôvodné obohatenie vo
výške 234 €, pričom z prehľadu splátok je zrejmé, že poslednú splátku, ktorú zaplatila odporcovi vo výške
146 € zaplatila dňa 25.3.2011. Ostatné splátky boli zaplatené ešte pred týmto dátumom. Z uvedeného je
zrejmé, že posledná splátka premlčaná nebola, nakoľko návrh bol podaný v rámci trojročnej premlčacej

lehoty. Splátka pred poslednou splátkou vo výške 73 € bola zo strany navrhovateľky zaplatená dňa
15.3.2011, čiže táto splátka je už premlčaná a sú premlčané aj všetky ostatné splátky. Vzhľadom na to
súd priznal navrhovateľke bezdôvodné obohatenie, ale len v časti, čiže do sumy 146 €, nakoľko len v
tejto časti bol jej návrh dôvodný, nakoľko táto splátka premlčaná nebola. Tu treba poukázať ešte na tú
skutočnosť, s poukazom na konštatovanie odporcu v písomnom podaní, že navrhovateľka podala návrh

na tunajší súd dňa 25.3.2014 bez zaručeného elektronického podpisu, avšak v lehote troch dní tento
svoj návrh doplnila, pričom riadny návrh na súd bol podaný dňa 28.3.2014, čo je zrejmé z prezenčnej
pečiatky súdu.

Pokiaľ ide o aplikáciu trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie štvorročnej

podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje za potrebné
poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou
špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 52 - 54 OZ. Dualistický
systém záväzkového práva v našom právnom poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet dôvodu
na skonštatovanie, že na premlčanie spotrebiteľskoprávnej a teda typickej občianskoprávnej veci má

dopadať právna úprava, regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak občiansky zákonník
ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia.
Súd sa nestotožnil s tvrdením zástupcu navrhovateľky, že v danej veci išlo zo strany odporcu o
úmyselné bezdôvodné obohatenie a teda plynie desaťročná objektívna premlčacia doba. V konanínebolo preukázané ničím, že by sa žalovaný na úkor navrhovateľky úmyselne obohacoval. V prípade
odporcu dôvodom bezdôvodného obohatenia mala byť úverová zmluva, ktorá sa má považovať za
bezúročnú a bez poplatkov vzhľadom na to, že neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o úvere v

zmysle právnej úpravy. Aj keď súd konštatoval, že zmluva o úvere neobsahuje zákonom stanovené
náležitosti, nie je možné len z uvedeného dôvodu konštatovať, že odporca mal úmysel sa obohatiť voči
navrhovateľke. Nie je zrejmé žiadne konkrétne úmyselné konanie odporcu voči navrhovateľke, ktorého
by sa mal dopustiť v čase uzatvárania zmluvy a úmyselne tak poškodiť navrhovateľku s tým, že by
chcel získať ďalšie finančné prostriedky. Zo strany navrhovateľky ňou tvrdené skutočnosti o úmyselnom

obohatení sa odporcu konkrétne voči jej osobe ako navrhovateľke neboli ničím preukázané.

Odporca sa s plnením dostal do omeškania v zmysle § 517 os. 2 Občianskeho zákonníka. Právny
zástupca navrhovateľky vyzval odporcu mailovým podaním na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to
mailom zo dňa 24.3.2014, pričom ho požiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia najneskôr do dňa
25.3.2014. Odporca navrhovateľke bezdôvodné obohatenie nevydal, a preto počnúc dňom 26.3.2014

sa dostal do omeškania. Súd priznal navrhovateľke úrok z omeškania vo výške 8,25 % s poukazom na
ustanovenie§3ods.1NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,účinnéhodo31.1.2013,podľaktoréhovýška
úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak záväzkový vzťah
vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov, účinných k 31.1.2013 aj za

dobu omeškania po 31.1.2013 (§ 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., účinného od 1.2.2013).

Vzhľadom na horešpecifikované skutočnosti súd priznal navrhovateľke sumu titulom vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 146 € s úrokom z omeškania 8,25 % ročne, počítaný od 26.3.2014
do zaplatenia a čo do zvyšku súd jej návrh zamietol (čo do sumy 88 € s úrokom z omeškania vo výške

8,25 % ročne, počítaný od 26.3.2014 do zaplatenia).

Z predložených Všeobecných podmienok poskytnutia úveru súd zistil, že v zmysle bodu 16 sa zmluvné
strany dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka všetky ich právne vzťahy sa budú
spravovať Obchodným zákonníkom. Súd mal v konaní za preukázané, že zmluva, uzavretá medzi

účastníkmi konania má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
účinného v čase uzavretia zmluvy s tým, že odporca uzatvoril túto zmluvu ako dodávateľ v zmysle
§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a navrhovateľka bola pri uzatváraní zmluvy spotrebiteľom v
zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s dojednaním účastníkov zmluvného vzťahu
v rámci Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy, podľa ktorého sa zmluva uzatvára

podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka súd poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka na tú skutočnosť, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom
neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a zmluvné podmienky,
upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu sa odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Z

výpovede samotnej navrhovateľky vyplynulo, že pri uzatváraní úverovej zmluvy nebola oboznámená a
nebol jej vysvetlený obsah Všeobecných obchodných podmienok, ani dopad obsahu týchto podmienok
na postavenie jej osoby ako spotrebiteľky pri uzatváraní predmetnej zmluvy.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník bola prebratá Smernica Rady

č. 93/2013/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch.

Podľa čl. 3 ods. 1,2 Smernice Rady č. 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán, vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa

nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa čl. 5 Smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovi v písomnej forme musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje

pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad, priaznivejší pre spotrebiteľa.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky, použité v zmluvách,
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho právaneboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany
a jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený Smernicou Rady č. 93/13/EHS o nekalých
zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň
informovanosti. Takáto situácia vedie k pristúpeniu na podmienky, vopred pripravené dodávateľom bez
možnosti ovplyvniť ich obsah. Smernica vyvažuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom

zásahom zo strany štátu. Preto súd aj bez návrh námietky zo strany spotrebiteľa je povinný prihliadať
na neprijateľné zmluvné podmienky.

Z vykonaného dokazovania súd je toho názoru, že navrhovateľke boli predložené Všeobecné zmluvné
podmienky zo strany odporcu ako dodávateľa, obsah Všeobecných zmluvných podmienok nemohla
ovplyvniť, nemohla ovplyvniť ani aplikáciu uvedených zmluvných podmienok, týkajúcu sa tej skutočnosti,

že by ich právne vzťahy sa spravovali Obchodným zákonníkom. Z vykonaného dokazovania súd
zistil, že navrhovateľke neboli Všeobecné obchodné podmienky jasným a zrozumiteľným spôsobom
zo strany odporcu vysvetlené a nemala ani možnosť reálnym spôsobom ovplyvniť ich obsah a obsahu
ani neporozumela. Súd je toho názoru, že zmluvná podmienka, týkajúca sa bodu 16 Všeobecných
obchodných podmienok v tom zmysle, že zmluvné strany sa dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1

Obchodného zákonníka všetky ich obchodné vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, je
neprijateľná zmluvná podmienka, a preto je neplatná, nakoľko nebola individuálne dojednaná. Vzhľadom
na to súd vo výroku rozsudku určil uvedenú zmluvnú podmienku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech

len čiastočný, súd mu náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zaplatenia od odporcu sumy 234 € s úrokom z
omeškania. Úspešná bola čo do sumy 146 €, ako aj úroku z omeškania. Súd náhradu trov pomerne

rozdelil. Navrhovateľka bola úspešná v rozsahu 62,39 %, odporca bol úspešný v rozsahu 37,61 %, a
preto navrhovateľke vznikol nárok na náhradu trov konania pomerne, a to vo výške 24,78 % (62,39 %
- 37,61 %).

Právny zástupca navrhovateľky si uplatnil trovy právneho zastúpenia, pričom poukázal na to, že vykonal

štyri úkony po 21,58 € (príprava a prevzatie veci, spísanie návrhu, vyjadrenie k vyjadreniu odporcu a
účasť na pojednávaní dňa 6.10.2014). Zároveň konštatoval, že mu vznikol nárok aj na režijný paušál
4 x 8,04 €. Zároveň poukázal na § 17 ods. 1 Vyhlášky, a to na hotové výdavky, stratu času za účasť
na pojednávaní Košice - ZH a späť dvakrát po 200 minút, za každú začatú polhodinu, čo je 14 x 13,40
€, spolu 187,60 € a zároveň poukázal aj na cestovné, a to z Košíc do ZH a späť dňa 6.10.2014, pri

spotrebe PHM 6,20 litra/100 km, vzdialenosť 462 km, paušálna náhrada 0,183 €/km a cena za jeden liter
PHM 1,499 €, spolu 122,04 €. Trovy konania celkom 434,12 €. V písomnom podaní právny zástupca
navrhovateľky konštatoval, že z dôvodu hospodárnosti konania si uplatňuje trovy konania len vo výške
234 €. Súd vzhľadom na to priznal navrhovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške 24,78 % z
uplatnenej sumy trov konania, a to trov právneho zastúpenia 234 €, čo predstavuje sumu 57,99 €.

O povinnosti odporcu zaplatiť trovy konania do rúk právneho zástupcu navrhovateľky súd rozhodol v
zmysle § 149 ods. 1 OSP, podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená
náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorámohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej

činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.