Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 19, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/227/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114232435
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2114232435.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: AB 1 B. V.,

Strawinskylaan 933, Amsterdam, IČO: 560 07 043, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 47 234 679, proti žalovanej: A. L., narodená X. X.
XXXX, bytom A. XXX, A. na L., o zaplatenie 193,65 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti sumy 60 eur, úroku z omeškania 8,15 % ročne zo sumy 60 eur od 11. 12. 2014
do zaplatenia a úroku z omeškania 1,33 eur zastavuje.

II. Súd návrh zamieta.

III. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 18. 12. 2014 domáha voči žalovanej zaplatenia sumy 193,65
eur, úroku z omeškania 4,28 eur, úroku z omeškania 8,15 % ročne zo sumy 193,65 eur od 11. 12. 2014
do zaplatenia, a náhrady trov konania.
Žalobca návrh doručený súdu dňa 18. 12. 2014 v spojení s vyjadrením zo dňa 21. 10. 2015 odôvodnil
skutkovo odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou úverovú zmluvu č.
4301130157, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 349 eur. Žalovaná sa

zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v pravidelných mesačných splátkach po 26,73 eur v
počte 18, teda spolu 481,14 eur. Žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním viacerých splátok
úveru, listom zo dňa 18. 8. 2014 bola vyzvaná k splateniu celého zostatku úveru. Žalovaná uhradila
celkom sumu 416,49 eur. Žalovaná suma 193,65 eur pozostáva zo sumy istiny 117,56 eur (neuhradená
istina 14.-18. mesačná splátka pred zosplatnením), z úroku 12,09 eur (z neuhradeného úroku 14.-18.
mesačná splátka), z upomienky II. 60 eur (12 + 12 + 12 + 12 + 12), poistenia Bill protection 4 eurá
(poplatok za poistenie 14.-18. mesačnej splátky pred zosplatnením). Výška poplatku za poistenie 0,80

eur je uvedená v úverovej zmluve v kolónke č. 62. Úrok 4,28 eur je vyčíslený z čiastky 193,65 eur od 3.
9. 2014 (19. 8. 2014 ako deň odoslania výzvy + lehota 15 dní ku dňu 3. 9. 2014) do 10. 12. 2014.
Žalovaná sa k návrhu, ktorý jej bol doručený nevyjadrila.
Podaním doručeným súdu dňa 23. 10. 2015 zobral žalobca návrh čiastočne späť v časti sumy 60 eur
(upomienky), úroku z omeškania 1,33 eur, úroku z omeškania 8,15 % ročne zo sumy 60 eur od 11. 12.
2014 do zaplatenia.
Žalobca k návrhu pripojil fotokópiu úverovej zmluvy zo dňa 30. 1. 2013, spolu s Úverovými zmluvnými

podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., výpis čerpania, splátok a úhrad k zmluve č.
4301130157, výzvu k splateniu celého úveru zo dňa 18. 8. 2014, s poštovým podacím lístkom.Podľa ustanovenia § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť
návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak
je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu a bez potreby súhlasu žalovanej s čiastočným späťvzaním
súd konanie v navrhnutej časti zastavil.

Predmetom konania zostala požiadavka na zaplatenie sumy 133,65 eur, úroku z omeškania

2,95 eur, úroku z omeškania 8,15 % ročne zo sumy 133,65 eur od 11. 12. 2014 do zaplatenia, o ktorej
súd konal.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (jedná sa o drobný spor), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa
10. 12. 2014, úverovou zmluvou č. 4301130157 z dňa 30. 1. 2013, úverovými podmienkami, výzvou k
úhrade zo dňa 18. 8. 2014, oznámením o postúpení pohľadávky, s obsahom celého spisového materiálu.

Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 156 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu
v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná suma sa týka úveru v zmysle úverovej zmluvy zo

dňa 30. 1. 2013, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 349 eur. Účastníci sa dohodli
na splátkach vo výške 26,73 eur, počte 18 splátok (po poskytnutí úveru a to do 30. dňa v mesiaci),
RPMN od 47,2 %, ročnej úrokovej sadzbe 38,65 %, celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom 466,74 eur,
dátum prvej splátky 28. 2. 2013, lehota splatnosti 30. 7. 2014. Žalobca vyzval žalovanú listom zo dňa
18. 8. 2014 k úhrade celého dlhu. Poslednú splátku zaplatila dňa 19. 3. 2014. Celkom zaplatila žalovaná

na predmetný úver sumu 416,49 eur. Súčasťou úverovej zmluvy zo dňa 30. 1. 2013 bolo prehlásenie
klienta, že sa oboznámil s Úverovými podmienkami a svojím podpisom uvedené potvrdil.

Podľa Hlavy 5 § 1 Úverových zmluvných podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý
úver a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v ÚZ.

Podľa Hlavy 6 § 3 Úverových podmienok klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie
Spoločnosti v prípade, že: a) sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením
jednej splátky pod dobu dlhšiu ako tri mesiace.

Pokiaľ ide o zmluvu o úvere zo dňa 30. 1. 2013 súd považoval za nesporné tvrdenie žalobcu, že žalobca
žalovanej poskytol sumu 349 eur. Zároveň skutočnosť, že žalovaná zaplatila žalobcovi celkom sumu
416,49 eur. Právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť listom zo dňa 18. 8. 2014 avšak
až potom ako v zmysle predmetnej zmluvy zo dňa 30. 1. 2013 uplynula jej splatnosť dňa 30. 7. 2014
v zmysle zmluvy zo dňa 30. 1. 2013.

Z výzvy na splatenie celého úveru zo dňa 18. 8. 2014 vyplýva, že žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie
celého úveru v sume 193,65 eur v lehote 15 dní odo dňa odoslania výzvy.
Podľa ustanovenia § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona
č. 616/2004 Z. z., spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú

vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa ustanovenia § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č.
616/2004 Z. z., na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52 až
60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov), sa primerane použijú ustanovenia tohto

predpisu.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy a účely
tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania
alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje

spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej

vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky
upravujúce jeho čerpanie, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru

na účely jeho splatenia.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa §
9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v

zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom,

ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods.

4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané, ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah, ods. 3 ak

dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech

spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie, ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady

č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj

rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane
a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, lenak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa

pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje

uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľaustanoveniačl.3ods.3SmerniceRadyč.93/13/EHSz5.apríla1993,prílohaobsahujeindikatívny

a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ustanovenia čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,

prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľa ustanovenia čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili

súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.

Podľaustanovenia§497Obchodnéhozákonníka,zmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca

bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa
dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 27. 11. 2014 okrem iného vyplýva, že žalobca poukazuje

na zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 12. 9. 2012 t. j. zo dňa, ktorý predchádzal uzavretiu úverovej
zmluvy zo dňa 30. 1. 2013, avšak v návrhu poukázal na postúpenie zo dňa 18. 8. 2014.
Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o postúpení pohľadávok neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu,jeneplatnoulentátočasť,pokiaľzpovahyprávnehoúkonualebozjehoobsahualebozokolností,
za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.V prvom rade sa súd zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, ktorou sa rozumie také
hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),

respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie
vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej
(existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho
veriteľa (postupcu, cedenta) vstúpi nový veriteľ (postupník, cesionár) na základe zmluvy uzavretej
medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom
sa stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pri
postúpení pohľadávky nie je účelom zmena obsahu postúpenej pohľadávky, ale zmena v osobe veriteľa.
Postúpením pohľadávky sa dlžníkovo postavenie nemení, najmä sa nemôže zhoršiť jeho právne

postavenie.

Žalobca - nebankový subjekt uzavrel dňa 12. 9. 2012 Zmluvu o postúpení pohľadávok s právnym
predchodcom. Napriek márnemu poučeniu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku žalobca
nepreukázal, že má aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní. Zmluva o postúpení pohľadávok bola

uzatvorená dňa 12. 9. 2012 (s odkazom na oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 27. 11. 2014),
teda pred splatnosťou už prvej splátky, ale aj pred uzavretím úverovej zmluvy zo dňa 30. 1. 2013. Takéto
postúpenie pohľadávky je tak neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh je potrebné zamietnuť pre nedostatok aktívnej

vecnej legitimácie žalobcu. Vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k
prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní
rozhoduje. Účastník konania, ktorý je nositeľom subjektívneho práva z hmotnoprávneho vzťahu, má
aktívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd návrhu vyhovie len vtedy, ak
žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovaného uplatnené v konaní. Ak sa to v

konanínedokáže,súdnávrhzamietnesozáveromonedostatkuaktívnejvecnejlegitimácienavrhovateľa
bezohľadunaprípadnézistenie,ženositeľomaktívnejvecnejlegitimáciejeinýsubjekt,ktorýalevkonaní
nevystupuje ako žalobca. O takýto prípad išlo aj v prejednávanej veci, keď súd dospel k záveru, že
postúpenie pohľadávky uplatnenej návrhom bolo neplatné. Práve nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu mal vecný dopad na výsledok sporu v podobe vydania meritórneho rozhodnutia, ktorým súd

návrh voči žalovanej zamietol.

Je ale nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 23a zákona č. 634/1992
Zb. v znení platnom v čase jej uzavretia, keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka a
jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ

obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi jej účastníkmi je teda v zmysle
právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou. Keďže z § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka nie je možné vyvodiť, že 5. hlava Občianskeho zákonníka sa vzťahuje len a výlučne na tie
spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 52 ods. 1, súd je toho názoru, že všeobecné ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je nevyhnutné aplikovať i na

spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v ustanovení § 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992
Zb.

Keďže právny predchodca žalobcu bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pri uzatvorení predmetnej zmluvy

vystupoval v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy a je i veriteľom v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na to, že žalovaná pri uzatváraní a plnení
predmetnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti, je potrebné ju v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení považovať ho

za spotrebiteľa a zároveň je spotrebiteľom i v zmysle § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Vzhľadom na to, že
predmetnou zmluvou o úvere sa zaviazal poskytnúť veriteľ ako dodávateľ žalovanej ako spotrebiteľovi
dočasne peňažné prostriedky vo forme úveru a žalovaná ako spotrebiteľ sa zaviazala poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť spolu s odmenou, zmluva uzavretá medzi nimi spĺňa základné náležitostispotrebiteľského úveru v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z. z., keď zároveň nebolo preukázané, že by
uzavretá zmluva bola niektorou zo zmlúv vymenovaných v § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z., nie je
tak vylúčená spod jurisdikcie tohto zákona.

Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy o úvere ňou založený je
nevyhnutné posudzovať podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy. A to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex

specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred
všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa
citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských
úveroch.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení ku dňu uzavretia dohody o uznaní
záväzku nekalé obchodné praktiky sú zakázané, ods. 2 obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne
narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému
sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika

orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov, ods. 3 obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť
ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy
alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať,
sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená
reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne, ods.

4 za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania
podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých
okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

Súd ustálil, že na predmetnú zmluvu sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,

jednásaospotrebiteľskývzťah,ktorýboluzavretýmedzidodávateľom(právnympredchodcomžalobcu),
ktorý ako je všeobecne známe a dostupné aj z údajov v obchodnom registri, konal v rámci predmetu
svojej činnosti a žalovanou ako fyzickou osobou občanom, na svoje súkromné účely. Opak preukázaný
nebol. S účinnosťou od 25. 11. 2004 zaviedla novela zákona o ochrane spotrebiteľa, do jeho úpravy
ustanovenie § 23a, v zmysle ktorého sa za spotrebiteľské zmluvy považujú i zmluvy uzavreté

podľa Obchodného zákonníka, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Vzhľadom
na to, že účastníkom zmluvy o úvere môžu byť i spotrebitelia v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa,
použijú sa v týchto prípadoch na tieto zmluvy i ustanovenia Obchodného zákonníka. Súd sa však
nestotožnil s dôvodnosťou výšky žalovanej sumy 133,65 eur, ktorú žiada žalobca v tomto konaní voči

žalovanej. Súd má za preukázané, že predmetná zmluva o úvere zo dňa 30. 1. 2013 neobsahuje údaj
o termínoch jednotlivých splátok ako aj údaj o konečnej splatnosti úveru, t. j. neobsahuje podľa § 9
ods. 2 písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Pričom uvedené spôsobuje, že predmetný úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Žalovaná čerpala úver vo výške 349 eur a celkom zaplatila žalobcovi sumu 416,49 eur, t. j viac
ako čerpala, a aj preto súd návrh žalobcu aj vrátane príslušenstva ako nedôvodný zamietol.

Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi vyplýva, že text zmluvy a Všeobecných obchodných

podmienok bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola
pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do
zmluvy a sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa ako schválenie výšky pôžičky, výška
splátky, počet splátok. Žalovaná ako spotrebiteľ mala síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými
zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohla ovplyvniť ich obsah. Napriek

prehláseniu žalovanej o tom, že sa s Všeobecnými obchodnými podmienkami oboznámila, súd má
pochybnosť o tom, že oboznámenie zo strany žalovanej bolo ešte pred podpisom samotnej zmluvy,
aj vzhľadom na veľmi drobné písmená Všeobecných obchodných podmienok, ťažko čitateľné, ktoré
sťažujú možnosť oboznámenia sa s týmito podmienkami pri uzatváraní zmluvy, na ktoré už existujúrozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktoré považujú takéto zmluvy za neplatné. Pričom tak ako už
bolo vyššie uvedené predmetný úver súd považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje
poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a
fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa ustanovenia § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistná zmluva obsahuje najmä

a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,

f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.

Podľa ustanovenia § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto

zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

Okrem úroku z úveru sa žalobca domáhal i zaplatenia poistenia v sume 4 eurá. V zmluve o spotrebnom
úvere v riadku č. 62, ktorá nebola individuálne dojednaná sa uvádza len Balíček PLUS, výška 0,80
eura. Ďalej je uvedené, že Balíček PLUS prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti a ďalej pre prípad

invalidity alebo smrti následkom úrazu. Zo zmluvy a jej spoločných ustanovení nie je možné vyvodiť
záver, že bola uzatvorená konkrétna poistná zmluva so základnými obsahovými náležitosťami v zmysle
§ 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka (výška poistného plnenia, výška poistného, splatnosť poistného,
stanovenie, či ide o jednorazové alebo bežné poistné, poistná doba, údaj o tom, či sa oprávnená osoba
bude podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, vymedzenie práv a povinností zmluvných

strán, výška odkupnej hodnoty) a nie je ani zrejmé, kto je poistiteľ z poistnej zmluvy. Predovšetkým pre
poistnú zmluvu je v zmysle § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka predpísaná písomná forma a žalobca
žiadnu písomnú poistnú zmluvu so základnými náležitosťami (tzv. zákonné minimum) súdu nepredložil.
Žalobca tak nepreukázal súdu napriek márnemu poučeniu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku existenciu poistnej zmluvy, z ktorej by mu vyplýval nárok na zaplatenie poistného v sume 4

eurá, a preto považoval súd i tento nárok za nedôvodný.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľaustanovenia§517ods.1vetaprváaods.2Občianskehozákonníka,dlžník,ktorýsvojdlhriadne a

včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je

o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z dôvodu hospodárnosti, keďže súd zamietol návrh ako nedôvodný v časti istiny, zamietol návrh aj v
časti úrokov z omeškania, nezaoberal sa ďalej v konaní výškou požadovaného úroku z omeškania a

dňom vzniku omeškania.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak niektorý z účastníkov zavinil, že
konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť
návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.Podľa ustanovenia § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o náhrade trov konania súd
vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v
spojení s ustanovením § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (keď zastavenie konania
zavinil žalobca a v tejto časti bol neúspešný), a vo veci plne úspešnej žalovanej náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnila a ani zo spisového materiálu jej žiadna nevyplýva.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho

súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.