Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 19, 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12C/65/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314223148
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4314223148.3

Uznesenie

Okresný súd Levice v právnej veci navrhovateľa : ZH Kredit, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A,
Bratislava, IČO: 36 049 581, právne zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom Advokátskej
kancelárie FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti
odporkyni : Y. o zaplatenie 177,36 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Vec p o s t u p u j e Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Bratislava, po právoplatnosti
tohto uznesenia.

III. Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa 25.11.2014 domáhal od odporkyne zaplatenia dlžného
poistného 177,36 eura spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,2 % denne zo sumy 177,36 eura za
obdobie od 09.03.1999 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žiadal, aby súd rozhodol v skrátenom
konaní vydaním platobného rozkazu.
Návrhodôvodniltvrdeniami,žeodporcanesplnilsvojuzákonnúpovinnosťadopodanianávrhuneuhradil
dlžné poistné na zdravotné poistenie vrátane poplatku z omeškania v zmysle ust. § 23 ods. 2 zákona č.

273/1994 Z. z. v príslušnom znení. Ako postupník uzavrel so správcom konkurznej podstaty pôvodného
veriteľa - úpadcu PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA v konkurze, Pluhová 2,
Bratislava, IČO: 31 629 962, ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávok zo 07.07.2005, na základe
ktorej nadobudol pohľadávku voči odporcovi, ktorá je predmetom žaloby, spolu s jej príslušenstvom a
všetkými právami s ňou spojenými. Postúpenie pohľadávky bolo odporcovi oznámené postupcom.
Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Jednou zo základných podmienok, aby konanie mohlo na súde prebehnúť a súd mohol vydať
rozhodnutie, je právomoc súdu na konanie a rozhodovanie vo veci. Právomoc súdu je v ust. § 7
Občianskeho súdneho poriadku vymedzená tak, že v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú
a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,
obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich

iné orgány. V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o
súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy
so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými
právnymipredpismiministerstievaostatnýchústrednýchorgánovštátnejsprávy,pokiaľichpodľazákona
neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom

súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.V prejednávanej veci je predmetom konania nárok navrhovateľa na zaplatenie dlžného poistného na
zdravotné poistenie a nárok na zaplatenie poplatku z omeškania so zaplatením tohto poistného podľa §
10 a § 23 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení

Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych
zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o zdravotnom poistení“).
Oba tieto nároky, tzn. ako nárok na poistné na zdravotné poistenie, tak aj nárok na poplatok z
omeškania za omeškanie zaplatenia poistného na zdravotné poistenie, sú verejnoprávnymi nárokmi.
Verejnoprávny charakter týchto nárokov sa nezmenil postúpením pohľadávky zdravotnou poisťovňou

na navrhovateľa, nakoľko použitie právnych predpisov súkromného práva pri nakladaní s týmito
verejnoprávnymi pohľadávkami (už ust. § 25 Zákona o zdravotnom poistení umožňovalo postúpenie
týchto pohľadávok podľa ust. § 524 až 530 Občianskeho zákonníka) nemá vplyv na ich verejnoprávny
charakter. Postúpením sa nemenia na pohľadávky súkromnoprávne. Účelom postúpenia pohľadávky
je, aby došlo k zmene veriteľa, nie k zmene obsahu postúpenej pohľadávky, ktorá by mohla zhoršiť
postavenie dlžníka. Preto zmena veriteľa peňažnej pohľadávky nemôže mať vplyv na jej obsah. Preto

v prejednávanej veci súd vychádzal so záveru, že navrhovateľ, ktorému boli predmetné verejnoprávne
pohľadávky postúpené zdravotnou poisťovňou, nie je s odporkyňou v súkromnoprávnom (obchodnom
alebo občianskoprávnom) vzťahu, a že pohľadávky, ktoré si návrhom uplatňuje, nie sú pohľadávkami
zo súkromného práva, ale pohľadávkami verejnoprávnymi. Postúpením pohľadávok navrhovateľ ako
postupník vstúpil do všetkých práv, ktoré prislúchali zdravotnej poisťovni ako postupcovi, a je oprávnený

uplatniť si tie isté nároky tým istým zákonným spôsobom, aký prislúchal aj zdravotnej poisťovni.
Zákon o zdravotnom poistení bol zrušený ust. § 87 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných
poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákon o zdravotných poisťovniach“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.11.2004.
Podľa§17ods.1Zákonaozdravotnýchpoisťovniach,zriaďujesaúrad(Úradpredohľadnadzdravotnou

starostlivosťou-§1písm.c)akoprávnickáosoba,ktorejsavoblastiverejnejsprávyzverujevykonávanie
dohľadu nad verejným zdravotným poistením.
Podľa § 17 ods. 2 Zákona o zdravotných poisťovniach, sídlom úradu je Bratislava.
Podľa § 18 ods. 1 bod 3 Zákona o zdravotných poisťovniach, úrad vykonáva dohľad nad verejným
zdravotným poistením tým, že vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou poisťovňou,

ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo
neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu (§ 17 ods. 7 a § 19 ods. 11 zákona č.
580/2004 Z. z. v znení zákona č. 325/2005 Z. z.), úroky z omeškania (§ 18 ods. 1 zákona č. 580/2004Z.
z. v znení zákona č. 352/2005 Z. z.).
Podľa § 85h ods. 1 Zákona o zdravotných poisťovniach, zdravotná poisťovňa uplatňuje na úrade

nárok na dlžné poistné, nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo neskoro odvedeného
poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných
do 31.12.2004.
Podľa § 85h ods. 2 Zákona o zdravotných poisťovniach, zdravotná poisťovňa vymáha pohľadávky na
poistnom, vrátane poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na

zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. 12.2004
na základe právoplatného rozhodnutia úradu.
Podľa § 85h ods. 3 Zákona o zdravotných poisťovniach, úrad vydáva platobné výmery vo veciach
poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo
oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok

podľa predpisov účinných do 31. 12. 2004.
Na základe uvedenej právnej úpravy súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že ak odporkyňa
nezaplatila poistné na zdravotné poistenie za obdobie, za ktoré sa navrhovateľ zaplatenia poistného
návrhom domáha v termíne jeho splatnosti, bolo povinnosťou zdravotnej poisťovne predpísať jej toto
dlžné poistné podľa § 18 ods. 9 Zákona o zdravotnom poistení účinného do 31.12.2004 platobným

výmerom. Rovnako, ak nezaplatením tohto dlžného poistného v termíne splatnosti vznikol tejto
zdravotnej poisťovni nárok na zaplatenie poplatku z omeškania podľa § 23 ods. 4 Zákona o zdravotnom
poistení, bolo povinnosťou zdravotnej poisťovne aj tento poplatok z omeškania odporkyni predpísať
platobným výmerom. Zrušením Zákona o zdravotnom poistení prešla táto povinnosť zdravotnej
poisťovne na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Preto orgánom príslušným rozhodovať

dnes o nárokoch navrhovateľa v prejednávanej veci je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
ako orgán štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti.
Podľa § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzaťiné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu;
právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované
Vychádzajúc z cit. právnej úpravy súd konanie v prejednávanej veci pre nedostatok právomoci súdu na

konanie zastavil s tým, že po právoplatnosti tohto uznesenia vec bude postúpená na rozhodnutie Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Bratislave.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, podľa
ktorej ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. V
danej veci súd zastáva názor, že navrhovateľ procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Preto

je povinný uhradiť odporkyni trovy, ktoré účelne v konaní vynaložila na bránenie svojho práva. Keďže
podmienkou pre priznanie náhrady trov konania je riadne uplatnenie nároku na náhradu a odporkyňa si
nárok v konaní neuplatnila a ani jej žiadne nevznikli, súd odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-

ného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť;
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.