Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5Er/136/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5106219395
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Vencuríková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5106219395.2

Uznesenie

OkresnýsúdLiptovskýMikulášvoveciexekúcieoprávnenéhoSlovakTelekom,a.s.,sosídlomBajkalská
28, Bratislava, IČO: 35 763 469, proti povinnému U. M., O.. XX. X. XXXX, naposledy Mesto G. U., zomr.
17. 10. 2014, pre vymoženie pohľadávky 392,14 eura, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom
Ďuricom, so sídlom Exekútorského úradu Borovianska 17, Zvolen, pod sp. zn. EX 3183/2006, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa z a s t a v u j e .

Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi trovy exekúcie vo
výške 9,30 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom sa dňa 27. 7. 2006 začalo exekučné konanie pod
sp. zn. Ex 3183/2006 na vymoženie pohľadávky vo výške 11.813,70 Sk, priznanej vykonateľným
rozhodnutím Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 6Co/4/2004 zo dňa 21. 2. 2005. Súdny exekútor začal

vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 * 008237 zo dňa 21. 3. 2007, ktoré udelil Okresný
súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 11.813,70 Sk s prísl. a trovy exekúcie.

Dňa 10. 8. 2015 súdny exekútor predložil súdu podanie, v ktorom uviedol, že povinný zomrel nemajetný.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o

zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, dedič
zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom
poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli dedením.

Z uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 6D/767/2014, Dnot 262/2014 súd zistil, že
povinný zomrel dňa 17. 10. 2014, čím v priebehu konania stratil smrťou spôsobilosť byť účastníkom
konania. V prípade ak zomrie povinný, v exekúcii sa pokračuje voči jeho dedičom, ktorí zodpovedajú za
poručiteľove dlhy do výšky nadobudnutého dedičstva. Z uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš
zo dňa 25. 6. 2015 vyplýva, že dedičské konanie bolo zastavené podľa § 175h ods. 1 zákona č.

99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,OSP"), z dôvodu,
že poručiteľ nezanechal majetok. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedič zodpovedá do
výšky nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (§
460 a § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví
(§ 175h ods. 1 OSP); dedičov upovedomuje o dedičskom práve len v prípade, že dedičské konanie
nebolo zastavené podľa § 175h OSP (§ 175i ods. 1 OSP). Povinný v priebehu exekučného konania

zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods.
3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajúsubjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do
výškynadobudnutéhodedičstva.Vdanomprípadevšakporučiteľžiadenmajetoknezanechaladedičské
konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 OSP pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia

nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný (občianskoprávne kolégium
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 13. 12. 2011 schválilo na uverejnenie
v zbierke súdnych rozhodnutí rozhodnutie sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 13. 05. 2011 s rovnakým
právnym záverom).

Keďže povinný v priebehu exekúcie zomrel bez zanechania majetku, exekučný súd exekúciu podľa §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona
o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Vzhľadom na dôvod zastavenia, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, je v danom
prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd
uložil oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie. Exekútor si uplatnil trovy
exekúcie vo výške 38,23 eura.

Predmetné exekučné konanie začalo dňa 27. 7. 2006, preto podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) patrí súdnemu exekútorovi odmena
a náhrady podľa vyhlášky v znení platnom do 30. 04. 2008.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi hodinovú odmenu za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia,
nakoľko za tento úkon bola priznaná paušálna suma podľa § 15 vyhlášky vo výške 100,- Sk. V

paušálnej odmene za získanie poverenia na vykonanie exekúcie je zahrnutá aj odmena za úkony,
ktoré predchádzajú získaniu poverenia (vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, prípadná výzva na
odstránenie vád návrhu). Exekútorovi tiež nepatrí hodinová odmena za spracovanie vyúčtovania trov
exekúcie, nakoľko ide o nárok súdneho exekútora, ktorý nijako nesúvisí s vymáhaním pohľadávky pre
oprávneného.

Súd podľa § 15 vyhlášky, priznal exekútorovi paušálnu sumu odmeny vo výške 100,- Sk za získanie
poverenia na vykonanie exekúcie. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu náhradu za úkony
označené ako doručenie príkazov na začatie exekúcie zo dňa 27. 5. 2010 a 17. 7. 2013, nakoľko z
exekútorského spisu nie je preukázané, že tieto boli doručované osobne súdnym exekútorom.

Súdny exekútor si uplatnil navýšenie sumy trov exekúcie o čiastku 20 % dane z pridanej hodnoty (DPH).
Súd preto zvýšil priznanú odmenu 100,- Sk o 20% DPH, t. j. o 20,- Sk. Súd priznal súdnemu exekútorovi
odmenu celkom vo výške 120,-Sk, čo je odmena vo výške 3,98 eura.

V súlade s ustanovením § 22 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi popri odmene za exekučnú činnosť

priznaná aj náhrada hotových výdavkov, a to poštovného vo výške 4,43 eura, čo je spolu s 20 % DPH
5,32 eura. Vychádzajúc z exekútorského spisu exekútorovi patrí poštovné za doručenie upovedomenia
o začatí exekúcie povinnému 2x vo výške 3,03 eura a za zaslanie podnetu na zastavenie exekúcie vo
výške 1,40 eura. Iné poštovné nie je z exekútorského spisu preukázané. Súd tiež exekútorovi nepriznal
tzv. budúce poštovné vo výške 2,80 eura za vyznačenie právoplatnosti a vrátenie poverenia, nakoľko sú

v štádiu zastavenia exekúcie nepreukázateľným výdavkom.

Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 9,30 eura. Tieto trovy je
povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi oprávnený.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 374 ods. 4 veta prvá a druhá O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného
čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník
alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje

za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.