Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. február 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/17/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312200651
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Černegová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8312200651.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Humennom sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci žalobkyne O. K., D. R.

P. XXXX/XX, I., zastúpená advokátom JUDr. Štefan Práznovský, Ul. 26. novembra 1, Humenné, proti
žalovaným 1) C. C., D. N. XXXX/XX, I., 2) C. K., D. N. XXXX/XX, I., obidvaja zastúpení advokátkou JUDr.
Eva Kákošová, Partizánska 1057, Snina, 3) D. S., bytom H. XXX, zastúpená S. K., D. R. P. XXXX/XX,
I. o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

Z a s t a v u j e konanie v časti návrhu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam evidovaným v kat. úz. H., Obec H., zapísané na Okresnom úrade Katastrálnom odbore
I. na LV č. XXX parc. č. C-KN 15 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 672 m2, parc. č. 16 záhrady

vo výmere 2210 m2.

Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam dom súp. č. XX postavený
na parc. č. 56/1 zapísaný na Okresnom úrade Katastrálnom odbore I. LV č. XXX kat. úz. H., obec H.,
k letnej kuchyni postavenej na parc. č. 56/2, zapísaný na LV č. XXX, kat. úz. H. a k nehnuteľnostiam
parc. č. C-KN č. 56/1 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 511 m2, parc. č. 56/2 zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 53 m2, parc. č. 57 záhrady vo výmere 3323 m2 zapísané na LV č. XXX, stavba

letná kuchyňa zapísaná na LV č. XXX.

V y p o r i a d a v a podielové spoluvlastníctvo účastníkov k týmto nehnuteľnostiam takto:

Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zrušenia podielového spoluvlastníctva prikazuje do výlučného
vlastníctva žalovaného v 1. rade C. C., rod. C., nar. XX. X. XXXX s tým, že ho zaväzuje vyplatiť
prislúchajúce podiely podielovým spoluvlastníkom za nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. úz. H.
(dom s príslušenstvom): žalobkyni O. K., W.. C. v sume 543,22 eur, žalovanej v 3. rade D. S., rod. C. v

sume 543,22 eur, žalovanej v 2. rade náhradu nepriznáva. Za nehnuteľnosti na LV č. XXX, kat. úz. H.,
parc. č. 56/1, 56/2 a 57 žalobkyni O. K., rod. C. sumu 3.302,88 eur. Za nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXX, kat. úz. H. (letná kuchyňa s príslušenstvo) žalobkyni O. K., W.. C. sumu 581,55 eur, žalovanej v 2.
rade náhradu nepriznáva; v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalovaných v 1., 2. a 3. rade z a v ä z u j e každého z nich uhradiť na trovách Slovenskej republiky
sumu 82,25 eur na účet Okresného súdu v H. v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20. 1. 2012 sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným v 1. - 3.
rade zrušenia a následného vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam evidovanýmna LV č. XXX, XXX v kat. úz. H., Obec H., ako aj k rodinnému domu č. súp. 56 a letnej kuchyni
evidovanej pod č. súp. XX. Žalobkyňa navrhla, aby súd všetky nehnuteľnosti prikázal do jej výlučného
vlastníctva s tým, že bude povinná uhradiť žalovaným cenu prikázaných nehnuteľností v závislosti od

ich vlastníckych podielov. Za týmto účelom navrhla stanoviť cenu znaleckým dokazovaním. Ako dôvod
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k týmto nehnuteľnostiam uviedla skutočnosť,
že spoločné užívanie nehnuteľnosti spôsobuje nezhody medzi podielovými spoluvlastníkmi, pretože
žalovaní sa o nehnuteľnosť vôbec nestarajú.

Žalovaní v 1. a v 2. rade sa k doručenému návrhu vyjadrili písomne dňa 21. 5. 2012, nemali námietky voči
zrušeniu podielového spoluvlastníctva medzi účastníkmi, ale nesúhlasili s podaným návrhom žalobkyne
na spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam. Svoj nesúhlas so
spôsobom vyporiadania, aký navrhuje žalobkyňa, keď navrhuje, aby sa ona stala výlučnou vlastníčkou
rodinného domu súp. č. XX, letnej kuchyne a priľahlých pozemkov, odôvodnili situáciou, v ktorej sa
nachádzažalovanáv2.rade,ktorábolanútenánasťahovaťsadopredmetnéhodomu,kdejevlastníčkou

1-iny podielu. Žalovaný v 1. rade súhlasil s tým, aby žalovaná v 2. rade v tomto rodinnom dome
bývala a užívala ho spolu s pozemkami. Zároveň prehlásil, že jej udelil aj bezplatný súhlas na užívanie
predmetných nehnuteľností. Poukázal na to, že každý zo súrodencov, teda žalobkyňa aj žalovaní v 1. a
3. rade majú svoje vlastné bývanie, iba žalovaná v 2. rade bola nútená sa nasťahovať do spoločného
rodičovského domu. Podľa názoru žalovaného v 1. rade takáto žaloba nie je v súlade s dobrými mravmi,

nakoľko vystavuje sestru účastníkov konania nebezpečenstvu nemožnosti bývania.

Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva boli nehnuteľnosti evidované na
Okresnom úrade Katastrálnom odbore I. v kat. úz. H., zapísané na LV č. XXX kat. úz. H., s parc. č. 15
o výmere 672 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 16 o výmere 2210 m2 - záhrady, parc. č. 56/1

o výmere 511 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 56/2 o výmere 53 m2 - zastavané plochy a
nádvoria, parc. č. 57 o výmere 3323 m2 - záhrady, LV č. XXX kat. úz. H. s parc. č.56/1 , súp. č. 56 -
dom s príslušenstvom, LV č. XXX kat. úz. H. s parc. č. 56/2, súp. č. 56 - iná budova. Súd vo veci nariadil
znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad nehnuteľností
Ing. S. J., ktorý vo veci podal znalecký posudok pod č. 93/2012 dňa 7. 1. 2013.

Dňa 9. 7. 2012 podala žalobkyňa cestou svojho právneho zástupcu písomné podanie, ktorým upravila
svoj žalobný návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam o
nehnuteľnosti parc. č. 15 a 16 evidované na LV č. XXX kat. úz. H.. Súd následne pripustil zmenu
žalobného návrhu uznesením sp. zn. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 1. 8. 2012 o predmetné nehnuteľnosti.

Znaleckým dokazovaním ustanoveným znalcom bola zistená všeobecná hodnota stavieb a pozemkov v
hodnote 15.100,-- eur (z tejto hodnoty parc. č. 15 v hodnote 1.733,76 eur; parc. č. 16 v hodnote 3.425,50
eur).

V predmetnej právnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich právnych
zástupcov, vykonal znalecké dokazovanie za účelom zistenia všeobecnej hodnoty vyporiadavaných
nehnuteľností, vypočul starostu obce H. a zistil tento skutkový stav.

Žalobkyňa v priebehu celého konania zotrvala na podanom žalobnom návrhu, žiadala, aby súd zrušil

podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam parc. č. 56/1, 56/2 a 57 a zrušil podielové spoluvlastníctvo
aj k domu súp. č. XX a letnej kuchyni súp. č. XX a prikázal ich do výlučného vlastníctva žalobkyne.
Žalobkyňu potom nech súd zaviaže zaplatiť ostatným podielovým spoluvlastníkom - žalovaným cenu
prikázaných nehnuteľností v ich prislúchajúcom podiele. V priebehu konania žalobkyňa vzala späť
návrh čo do zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam parc. č. 15 a 16

evidovaným v kat. úz. H. zapísaným na LV č. XXX. Pokiaľ žalovaní v 1. a v 2. rade navrhli vyporiadať
podielovéspoluvlastníctvotak,žepredmetnénehnuteľnostisaprikážudovlastníctvažalovanejv2.rade,
ktorá býva v letnej kuchyni, s takýmto návrhom sa nestotožnila počas celého konania. Do pozornosti
súdu dala správanie a spôsob života žalovanej v 2. rade, skutočnosť, že táto nezveľaďuje predmetný
majetok, nemá ani finančné prostriedky, ktoré by vynaložila na správu a údržbu tejto nehnuteľnosti a

zdôraznila svoj citový vzťah k rodičovskému majetku, ktorý je nesporne dôležitým hľadiskom pre jej
žalobný návrh. Zároveň poukázala na súhlas žalovanej v 3. rade ako ďalšej sestry, ktorá taktiež navrhla,
aby po zrušení podielového spoluvlastníctva predmet vyporiadania nadobudla žalobkyňa. Zároveňuviedla, že v obci H. sa nachádzajú aj iné nehnuteľnosti. Ak žalovaná v 2. rade mieni bývať v obci H.,
môže sa uchádzať o iné voľné nehnuteľnosti.

Žalovaní v 1. a 2. rade prejavili súhlas so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. V
priebehu konania už modifikovali svoj postoj tak, že navrhli, aby súd prikázal všetky nehnuteľnosti do
výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade a toho, aby súd zaviazal zaplatiť peňažnú náhradu ostatným
podielovým spoluvlastníkom. Takýto návrh na spôsob vyporiadania v prospech žalovanej v 2. rade
predniesol žalovaný v 1. rade z dôvodu, že bytové pomery žalovanej v 2. rade odôvodňujú takéto

vyporiadanie, pretože ona býva v letnej kuchyni, je sestrou všetkých účastníkov konania, teda mal by tu
byť spoločný záujem na tom, aby mala žalovaná v 2. rade vyriešenú bytovú otázku. Tento návrh žalovaný
v 1. rade odôvodnil aj tým, že on umožní bývanie v rodinnom dome žalovanej v 2. rade, žalovaná v 2.
rade bude mať právnu istotu. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, že v obci je možné zakúpiť
aj inú nehnuteľnosť, uviedol, že na čo by žalovaná v 2. rade mala kupovať inú nehnuteľnosť od iných
vlastníkov, keď sama je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti. Nemenej dôležitým hľadiskom je

to, že pri takomto spôsobe vyporiadania ako navrhuje žalovaný v 1. rade, keď ponechá žalovanú v 2.
rade bývať v predmetnej nehnuteľnosti, je aj fakt, že žalovaná v 2. rade nebude do budúcnosti v pozícii
dlžníka ako by bola v prípade, ak by nehnuteľnosť nadobudla ona a bola by zaviazaná vyplatiť finančné
prostriedky ostatným podielovým spoluvlastníkom.

Žalovaná v 2. rade sa stotožnila s návrhom žalovaného v 1. rade, poukázala na svoju bytovú situáciu,
ktorú rieši tak, že býva v letnej kuchyni, ktorá je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva. Inú možnosť bývania žalovaná v 2. rade nemá.

Žalovaná v 3. rade, ktorá v priebehu konania bola zastúpená manželom žalobkyne v 1. rade sa stotožnila

so žalobným návrhom žalobkyne. Žiadala, aby nehnuteľnosti nadobudla žalobkyňa, pretože ona sa o
rodičov starala, žalovaní v 1. a v 2. rade sa o rodičov nestarali. S návrhom žalovaného v 1. rade, aby
nehnuteľnosti pripadli žalovanej v 2. rade sa nestotožnila, poukázala na to, že holduje alkoholu, nebude
sa starať o rodinný dom.

V konaní súd vykonal aj dôkaz výsluchu svedka starostu obce H. Ing. N. Č.. Z jeho výpovede zistil, že
žalovanáv2.radeodzačiatkuroka2011jeprihlásenáktrvalémupobytuvobci.Žalovanáv2.radesplnila
zákonné podmienky na to, aby mohla byť prihlásená k trvalému pobytu (preukázala, že je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľnosti letnej kuchyne). Po prihlásení k trvalému pobytu obdržal obecný úrad
sťažnosť žalobkyne, ktorá žiadala starostu obce, aby zrušil prihlásenie k trvalému pobytu žalovanej v 2.

rade. Potvrdil, že žalovaná v 2. rade pracuje už 4 roky formou aktivačnej služby, jej manžel asi posledné
2 roky. Ich príjem pozostáva z aktivačného príspevku, z dávky v hmotnej núdzi a príspevku na bývanie
v celkovej výške 324 eur mesačne. Svedok uviedol, že rodina žalovanej v 2. rade žije usporiadaným
životom, nikdy neboli riešení komisiou pre verejný poriadok v obci a nezaznamenal ani žiadne sťažnosti
na ich spôsob života (nočný kľud a pod.). Svedok potvrdil značné narušenie príbuzenských vzťahov

medzi žalobkyňou, jej manželom a žalovanou v 2. rade a jej manželom. Svedok zotrval na písomnom
vyjadrení, ktoré poskytol v rámci súčinnosti pri zisťovaní pomerov žalovanej v 2. rade listom zo dňa 26.
8. 2013. V tomto písomnom podaní uviedol, že obytný dom a letná kuchyňa vyžadujú rekonštrukciu,
ale žalovaná v 2. rade s manželom sa nemôže podieľať na tejto rekonštrukcii v dôsledku nedostatku
finančných prostriedkov a zároveň aj z dôvodu, že v tomto čase nie je výlučným vlastníkom predmetnej

nehnuteľnosti.

Po vykonanom dokazovaní súd právne uzatvára.

Podľa ust. § 137 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci

podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

(2) Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých
spoluvlastníkov rovnaké.

Podľa ust. § 142 ods. 1 - 3 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávaniepodielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

(2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci
za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

(3) Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno
k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie

a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na
nehnuteľnosti.

Podľa ust. § 101 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania
najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že
dbajú na pokyny súdu.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

(3) Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom
tvrdení účastníkov.

(4) Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach,

v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ust. § 153 O. s. p. ods. 1 súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich

pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V súlade s Ústavou SR čl. 20 ods. 1 každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

V prejednávanej právnej veci sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam rodinnému domu č. súp. XX a letnej kuchyni súp. č. XX v kat. úz. H.
a príslušným pozemkom parc. č. XX/X, XX/X zapísané na LV č. XXX, XXX O. XXX. K rodinnému domu
súp. č. 56 evidovanému na parc. č. 56/1 sú účastníci konania vedení ako podieloví spoluvlastníci v časti
„B“ LV č. XXX v nasledovných podieloch: pod „B 2“ žalovaný v 1. rade v 1/8-ine, pod „B 3“ žalovaná

v 3. rade v 1/8-ine, pod „B 4“ žalobkyňa v 1/8-ine, pod „B 5“ žalovaná v 2. rade v 1/8-ine, pod „B 6“
žalovaný v 1. rade v 1/8-ine, pod „B 7“ žalovaná v 3. rade v 1/8-ine, pod „B 8“ žalobkyňa v 1/8-ine, pod
„B 9“ žalovaná v 2. rade v 1/8-ine. Účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi titulom dedenia po
svojich právnych predchodcoch. K letnej kuchyni súp. č. XX postavenej na parc. č. 56/2 zapísanej na LV
č. XXX kat. úz. H. sú podielovými spoluvlastníkmi v nasledovných podieloch: žalovaný v 1. rade pod „B 1“

v 1-ine, žalobkyňa pod „B 2“ v 2/4-inách, žalovaná v 2. rade pod „B 3“ v 1-ine. K pozemkom evidovaným
pod parc. č. KN-C 56/1, 56/2, 57 sú účastníci vedení ako podieloví spoluvlastníci nasledovne: pod „B 1“
žalovaný v 1. rade v podiele 1-ica a pod „B 2“ žalobkyňa v podiele 1-ica.

Spoluvlastníkovi prislúchajú práva a povinnosti k spoločnej veci podľa pomeru jeho podielu k

podielom ostatných spoluvlastníkov. V období trvania spoluvlastníctva spoluvlastnícky podiel určuje
najmä, akou mierou sa spoluvlastníci podieľajú na užívaní spoločnej veci, prípadne na jej úžitkoch
a prírastkoch, ako majú prispievať na náklady vynaložené na vec, ako aj na náklady spojené s jej
užívaním a udržiavaním. Účastníci konania ako spoluvlastníci k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetomvyporiadania v tomto konaní sa nemôžu dohodnúť akou mierou sa majú podieľať na užívaní spoločnej
veci, prípadne na nákladoch užívania a udržiavania týchto nehnuteľností. Medzi účastníkmi konania
z dôvodu pretrvávajúcich nezhôd a nedorozumení nebolo možné uzatvoriť dohodu o zrušení a

vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, preto žalobkyňa podala
predmetný návrh na súd a žiadala, aby súd zrušil spoluvlastníctvo a vykonal vyporiadania v súlade
s jej návrhom. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala, aby súd po zrušení spoluvlastníctva k
sporným nehnuteľnostiam určil, že je výlučnom vlastníčkou týchto nehnuteľností, prikázal ich do jej
výlučného vlastníctva a uložil jej povinnosť zaplatiť preukázanú cenu podielu ostatných spoluvlastníkov

- žalovaných.

Súd pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prihliada na veľkosť podielov a na
účelné využitie veci. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vykonáva súd jedným z týchto troch
spôsobov: a/ reálne rozdelenie veci podľa výšky podielov, b/ prikázanie veci jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom za primeranú náhradu, c/ predaj veci a rozdelenie výťažku podľa výšky podielov.

V prejednávanej veci žalobkyňa, ale aj žalovaní preferovali vyporiadania podielového spoluvlastníctva
prikázaním jednému z podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu. Predpokladom tohto spôsobu
vyporiadania bol záujem účastníka konania, v danom prípade žalobkyne, ale aj žalovaného v 1. rade
mať nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve. Žalobkyňa svoj návrh na prikázanie nehnuteľnosti rodinného

domu č. súp. XX a letnej kuchyne súp. č. XX a pozemkov odôvodňovala tým, že žalovaní ako podieloví
spoluvlastníci v 1. a v 2. rade sa o predmetné nehnuteľnosti vôbec nestarajú a svoj návrh odôvodňovala
aj tým, že má k nehnuteľnostiam citový vzťah, keďže ide o dedičstvo po nebohých rodičoch. Žalovaná
v 2. rade v predmetnom rodinnom dome - letnej kuchyni býva s manželom, je tam prihlásená na trvalý
pobyt. Keďže žalovaná v 2. rade nedisponuje finančnými prostriedkami, žalovaný v 1. rade navrhol,

aby súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam tak, že ich prikáže do jeho
výlučného vlastníctva za primeranú náhradu v zhode s výsledkami znaleckého dokazovania ostatným
podielovým spoluvlastníkom, pričom on umožní bývať v predmetnej letnej kuchyni žalovanej a tým
neohrozí jej bytovú situáciu. Súd pri rozhodovaní o návrhu žalobkyne a žalovaného v 1. rade prihliadal na
účelné využitie veci. V danom prípade bolo nesporne vykonaným dokazovaním preukázané, že bytová

situácia žalovanej v 2. rade je ohrozená a v prípade, že jej nebude nehnuteľnosť prikázaná do výlučného
vlastníctva, je dôvodná obava, že žalovaná v 2. rade môže nadobudnúť status bezdomovca. Táto
skutočnosť vyplynula aj zo svedeckej výpovede starostu obce H.. Druhou skutočnosťou, na ktorú súd
prihliadal pri rozhodovaní je „násilné správanie sa spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom“. Pokiaľ
zástupca žalovanej v 3. rade ako manžel žalobkyne poukazoval na nevhodné a neprimerané správanie

manžela žalovanej v 2. rade, k tomuto súd uvádza, že takéto správanie medzi účastníkmi je výsledkom
doterajších nezhôd a nevysporiadania spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Je v záujme
všetkých spoluvlastníkov vysporiadať podielové spoluvlastníctvo, aby v budúcnosti nedochádzalo medzi
spoluvlastníkmi a ich rodinnými príslušníkmi k incidentom, ktoré sú výsledkom nezhôd pri hospodárení
so spoločnou vecou.

Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov

nevyhovuje. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu. V rámci posudzovania účelného využitia veci možno okrem veľkosti podielov zohľadniť viaceré
skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva.
Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať nie je absolútne rozhodujúce ani výška podielov, ani

účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje
variabilitu a zložitosť možných situácií, a preto prenecháva riešenia na úvahe súdu. Otázka, komu bude
vec prikázaná, záleží vždy na úvahe súdu (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.
septembra 2011 sp. zn. 1Cdo/33/2010).

Berúc v úvahu aj vyššie citovaný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súd po
vykonanom dokazovaní konštatuje, že napriek tomu, že medzi žalobkyňou, jej manželom a žalovanou
v 2. rade a jej manželom, ako aj medzi žalovaným v 1. rade sú narušené príbuzenské vzťahy, bolo by v
rozpore s dobrými mravmi, ak by pre správanie sa účastníkov navzájom nebola vytvorená pre žalovanú v2.radeprávnaistotavbytovejotázke.Keďžežalovanáv2.radenedisponovalafinančnýmiprostriedkami
na výplatu primeranej náhrady ostatným spoluvlastníkom, súd mal za to, že návrh žalovaného v 1.
rade, aby súd prikázal predmet vyporiadavania do jeho výlučného vlastníctva s tým, že on vyplatí,

resp. poskytne primeranú náhradu ostatným spoluvlastníkom a ponechá bezodplatne užívať predmetnú
nehnuteľnosťžalovanejv2.radepovažovalsúdzanajvhodnejšíanajspravodlivejšíspôsobvyporiadania
podielového spoluvlastníctva. Pri tomto rozhodovaní súd už nezohľadňoval ďalšie námietky žalobkyne,
ktorá spochybňovala solventnosť žalovanej v 2. rade a uvádzala, že sa nebude môcť z tohto dôvodu
starať o zveľaďovanie domového majetku, ako aj skutočnosť, keď tvrdila, že žalovaní v 1. a v 2. rade

sa nestarali o nebohých rodičov. V prejednávanej veci súd potom za rozhodujúce považoval kritérium
účelného využitia veci a pri úvahe o účelnom využití veci prihliadol k odkázanosti žalovanej v 2. rade na
rodinný dom (letnú kuchyňu), kde v súčasnosti býva s manželom. K námietkam žalobkyne, že žalovaná
v 2. rade sa o rodinný dom nestará, súd uvádza, že ak do rozhodnutia súdu sa v primeranej miere aj
o rodinný dom, o jeho údržbu nestarala, po rozhodnutí súdu nadobudne výlučné vlastníctvo k domovej
nehnuteľnosti a postoj a správanie žalovanej v 2. rade sa bude odvodzovať aj od vlastníctva k rodinnému

domu, ako aj finančných možností.

Vlastnícke právo ako najzákladnejšie subjektívne právo je v podstate chránené priamo či nepriamo
celým právnym poriadkom počnúc ústavou. V súlade s ust. čl. 20 ods. 1 Ústavy SR „každý má právo
vlastniť majetok“. Vykonaným dokazovaním potom súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci je

dôvodné zrušiť podielové spoluvlastníctvo medzi účastníkmi konania a previesť jeho vyporiadanie.
Súd pristúpil k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva tak, že prikázal predmetné nehnuteľnosti do
výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade a tohto zaviazal na finančnú náhradu ostatným podielovým
spoluvlastníkom v súlade s im patriacim podielom. Prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva
žalovanému v 1. rade je zárukou, že žalovaná v 2. rade nenadobudne v budúcnosti status bezdomovca

a tým súd neohrozí jej bytovú existenciu.

V ostatnej časti predmetu vyporiadania vo vzťahu k parc. č. 15 a 16 súd konanie zastavil v súlade s ust.
96 O. s. p. v dôsledku späťvzatia návrhu žalobkyne v tejto časti a so súhlasom žalovaných.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O. s. p. a vyslovil, že žiadnemu z účastníkov
konania náhradu trov konania nepriznáva s ohľadom na čiastočný úspech v konaní, ako aj s ohľadom
na predmet konania.

Podľa ust. § 148 ods. 1 O. s. p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov

konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

V konaní vznikli aj náklady Slovenskej republiky a to v súlade s nariadeným znaleckým dokazovaním,
pričom súd uložil žalobkyni povinnosť okrem súdneho poplatku uhradiť aj preddavok na trovy dôkazu a to

výzvou zo dňa 16. 4. 2012. Žalobkyňa predmetnú sumu 200,-- eur uhradila dňa 16. 5. 2012. Vykonaným
znaleckým dokazovaním súd uhradil znalcovi Ing. S. J. sumu 329,-- eur ako znaleckú odmenu. Z tohto
dôvodu súd potom zaviazal iba žalovaných v 1., 2. a 3. rade na úhradu predmetnej sumy každého vo
výške 82,25 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove cestou Okresného súdu Humenné.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné,

možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).