Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 18C/548/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112231253
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8112231253.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Andrejom Lukáčom v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova
4, Bratislava, proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca pôvodnými žalobami doručenými Okresnému súdu Prešov dňa 27.9.2012 (vo veciach sp.
zn. XXC/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX, XXC/XXX/

XXXX, XXC/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX) sa domáhal od žalovanej zaplatenia náhrady majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy.

Uznesením č.k. XXC/XX/XXXX-X U. dňa 9.10.2012 Okresný súd Prešov predmetné veci spojil na
spoločné konanie v zmysle § 112 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd v Prešove
uznesením č.k. XNcC XX/XXXX zo dňa 18.10.2012 rozhodol o vylúčení sudcov Okresného súdu Prešov
z prejednávania a rozhodovania v tejto veci a vec bola prikázaná Okresnému súdu Humenné.

k. 12ním č.k. 11Žalobca žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Prešov ako exekučný súd požiadal
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe návrhu spísaného súdnym exekútorom a
OkresnýsúdPrešovtútožiadosťprijalnaďalšiekonanieatedamuvzniklapovinnosťsadanoužiadosťou
zaoberať a rozhodnúť o nej v rámci zákonom stanovenej lehoty. Súdny exekútor v súlade s ustanovením
§ 44 ods. 1 Exekučného poriadku predložil súdu návrh žalobcu návrh na vykonanie exekúcie spolu s

exekučným titulom a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd takéto poverenie
vydal. Následne postupom podľa ustanovenia § 44 ods. 8 Exekučného poriadku bol exekučnému súdu
doručený návrh na zmenu exekútora. Žalobca očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu
ochranu a v zákonom stanovenej lehote dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu. Súd o
návrhu nerozhodol včas napriek tomu, že podaný návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky
ustanovené Exekučným poriadkom. V tejto súvislosti žalobca poukázal na právnu úpravu procesného
postupu exekučného súdu vo veci rozhodovania o zmene súdneho exekútora, ktorá definuje dobu

určenú na prijatie rozhodnutia.Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku platného od 1.9.2005, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu
exekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušnýokresnýsúdnávrhnazmenuexekútora.
Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 8 EP platného od 1.12.2006, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu
exekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušnýokresnýsúdnávrhnazmenuexekútora.
Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Žalobca poukázal na to, že hore citovanými ustanoveniami je založená zákonná povinnosť exekučného
súdurozhodnúťonávrhuoprávnenéhonazmenuexekútorado30dníoddoručenianávrhuoprávneného
na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať
podstatný vplyv na čas potrebný k rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v zákonom stanovenom čase. Teda podľa tvrdenia žalobcu, exekučný súd postupoval nesústredene

a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pristúpil až
po veľmi dlhej dobe. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil
náhradu majetkovej škody, ktorú vyčíslil nasledovne. Žalobcovi vznikla majetková škoda predstavujúca
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu

súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca vynaložil v tomto období na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70 eur, na
udržiavanie a správu informačného systému 40 eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným
súdnym exekútorom sumu 50 eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému

súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na
exekučnom súde sumu 15 eur. Celkovo tak žalobca vyčíslil majetkovú škodu na sumu 175 eur.
Zároveň žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného Ústavou Slovenskej republiky a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a
základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu podľa názoru žalobcu je dôsledkom
jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so
zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne

očakávania poškodeného, že nastanú účinky predpokladané ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného
poriadku a správnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude
viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný postup exekučného
súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu nasledovným rizikám - neskorým ukončením procedúry
zmeny súdneho exekútora exekučným súdom, nastalo riziko zániku povinného, neskorým ukončením

procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zmarenia účelu konania pre
stratu kontaktu s povinným, neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným
súdom nastalo riziko insolventnosti povinného. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ
v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej náhrady a primeranej
satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní primeranej náhrady

nemajetkovej ujmy vychádzal žalobca zo sumy 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti
exekučného súdu a to na základe doktríny ústavného súdu, že pri nečinnosti súdu patrí za jeden
rok poškodenému suma 663,88 eur. Žalobca postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. a
písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody. Žalovaná
do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala.

Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 28.2.2013 so žalobou nesúhlasila. Konštatovala, že podanie
žalobcu je potrebné vyhodnotiť za zmätočné. Žalobca uvádzal ako dôkazy odkaz na exekučný spis, v
skutočnosti prenáša dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno je na žalobcovi.
Žalovaná navrhla konajúcemu súdu aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

uvádzajúc, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Žalovaná poukázala na to, že dňa 23.4.2012
jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na
skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 boli na súd doručené prvé žaloby vo veci je zrejmé, že žalobca ich
nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty v zmysle zákona, ale skôr. Preto ide o predčasne uplatnenýnárok na súde. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť pri predbežnom prerokovaní podaných žiadostí a
tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody na príslušnom orgáne.
Žalovaná poukázala na zákonné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú

orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to: existenciu nezákonného rozhodnutia, resp.
nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené
všetky tri podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu uviedla:
- vo veciach, v ktorých žalobca uplatnil nárok v súvislosti s tým, že podľa jeho tvrdenia súd oneskorene

rozhodol o zámene exekútora žalovaná vo vyjadrení uviedla, že všeobecným predpokladom na zmenu
súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho
exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. Následne exekučný súd predloží túto žiadosť
pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie a vyčíslenie jeho doterajších trov. Následne vykonaním exekúcie
poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho
exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený.

Žalovaná pripúšťa, že v jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného
na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto
návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu svoju plnú
súčinnosť; v takých prípadoch exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu

na rozhodnutie o návrhu oprávneného a to tak, aby v tejto lehote rozhodol aj o trovách pôvodného
exekútora. Súčasne v tejto lehote nebolo možné postúpiť pôvodný spis novo ustanovenému exekútorovi.
Ak oprávnený mal podozrenie, že exekučný súd nekoná dostatočne rýchlo, nič mu nebránilo využiť
účinný prostriedok nápravy, ktorým bezpochyby bolo podanie sťažnosti predsedovi príslušného súdu.
Ak žalobca tento prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť, keďže

si nepočínal tak, aby ku škode na jeho majetku nedošlo. Žalovaná aj v tomto prípade poukázala
na judikatúru ústavného súdu pod sp. zn. I. ÚS 16/02. Vzhľadom na povahu úkonu - rozhodnutie
o zmene súdneho exekútora, zákonom ustanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť
žalobcu i nevyhnutnosť vykonať pred resp. súčasne s rozhodnutím i iné úkony /výzva na vyjadrenie
pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného

spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora/, nie je možné
nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za
zbytočné prieťahy a teda nesprávny úradný postup. Zároveň žalovaná poukazovala na ustanovenie
§ 44 ods. 8 a 9 EP, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného
konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora. To znamená, že v súvislosti s

nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, lebo pôvodný súdny exekútor
mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie. Žalovaná k podanej žalobe
uviedla, že ak k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť v období pred marcom
2009, poukázala na premlčanie nároku v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., pri každom
uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k nerozhodnutiu v zákonnej lehote o návrhu na zmenu exekútora,

pričom lehota na uplatnenie nárokov uplynula pri každom nároku osobitne, a to od momentu skončenia
tvrdených prieťahov, nakoľko sa žalobca pred viac ako 3 rokmi dozvedel o škode.

K uplatnenej škode uviedla, že žalobca by v konaní na preukázanie vzniku a oprávnenosti nároku
musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu, pričom žalobca vznik a výšku škody nepreukázal. K

uplatnenej nemajetkovej ujme žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal, že konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením pre žalobcu. Uvedené zo žalobného návrhu nevyplýva. Z
toho dôvodu žalovaná nemá za preukázaný vznik nemajetkovej ujmy, ani to, že by sa mala poskytnúť
jej náhrada v peniazoch. Žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi spôsobenou škodou a
nesprávnym nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom. Zároveň poukázala na

aspekt dobrých mravov s prihliadnutím na poškodenú osobu, nakoľko nemožno opomenúť povahu a
predmet konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Uvedené konania sa týkali
uplatňovania rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov, pričom žalobca a jeho praktiky pri
vymáhaní pohľadávok sú v očiach verejnosti vnímané negatívne a boli aj predmetom záujmu Európskej
komisie. Zároveň aj súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľov a v konečnom dôsledku práve

podnikateľskáčinnosťžalobcupodnietilazvýšenúochranuprávspotrebiteľov.Činnosťžalobcu považuje
žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi a taktiež z dôvodu nepreukázania splnenia základných
zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona 514/2003 Z.z.
žalovaná žalobu považuje za neopodstatnenú.Následne dňa 13.2.2015 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu, ktorým reagoval na vyjadrenie
žalovanej. Žalobca v tomto vyjadrení uviedol k žalovanej namietanej zmätočnost označenia povinných,

že na túto námietku nemôže presne reagovať, pretože žalovaná túto nestotožnila so žiadnou konkrétnou
osobou. Vo vzťahu k spisovým značkám exekučných konaní uviedol, že pravdivo opísal jemu známe
skutočnosti rozhodujúce pre predmet sporu, pričom použil údaje umožňujúce spoľahlivo identifikovať
exekučné konanie. Vo vzťahu k námietke ohľadom nepriloženia dôkazov uviedol, že označil ako dôkaz
súdny spis exekučného súdu. Ďalej uviedol, že žalovaná sa snaží ospravedlniť svoj nesprávny úradný

postup tým, že prenáša zodpovednosť zaň na žalobcu, ktorý sa podľa jej mienenia nedostatočne
sťažoval na nečinnosť, pričom takáto premisa je v právnom štáte neprípustná. Podľa žalobcu tento
preukázal vznik škody označením dôkazov preukazujúcich nesprávny úradný postup súdu, pričom
nie je možné reálne predpokladať, že nesprávny úradný postup súdu nemal na majetok a aktivity
žalobcu žiaden vplyv. Nečinnosť súdu spôsobila inter alia zmenu v pracovných aktivitách zamestnancov
žalobcu (práca navyše) a v administratívnych postupoch. Vznik škody preukazujú aj listinné dôkazy

založené v exekučnom spise, ktoré sú dokumentmi vytvorenými žalobcom a sú svojím obsahom
urgenciou konania. Ide o dôkaz o vzniku škody, pretože vyhotovenie dokumentu a jeho zaslanie
bolo spojené s reálnym finančným výdajom. Žalobca sa nedomáha náhrady majetkovej škody, ktorá
by mu predstavovala znížený výťažok exekúcie, ale uplatňuje si náklady, ktoré mu vznikli v priamej
príčinnej súvislosti s nekonaním exekučného súdu. Ohľadom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch doplnil svoj žalobný návrh tým, že poukázal na prípad Comingersoll S:A: v. Portugalsko, kde
nebolo vylúčené, že aj pri obchodnej spoločnosti môže vzniknúť aj iná ako peňažná škoda volajúca po
finančnom odškodnení. Konštatovanie porušenia práv nie je v danej veci dostačujúce na dosiahnutie
spravodlivosti, a to predloženou argumentáciou dokumentujúcou intenzitu, rozsiahlosť a komplexnosť
následkov vyvolaných porušením práv. nakoniec k príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným

postupom a škodou/ nemajetkovou ujmou uviedol, že k tejto by nebolo došlo, ak by súd rozhodnutie
vydal včas v zákonom stanovenej lehote.

Okresný súd Humenné vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 30.6.2014 č. k. XXC/XXX/XXXX-XX tak,
že žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Tento rozsudok v dôsledku podaného

odvolania žalobcom bol zrušený Krajským súdom v Prešove zo dňa 27.11.2014 č.k. XCo/XXX/XXXX-90
a vec bola vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, a to pre nepreskúmateľnosť rozsudku súdu
prvého stupňa. Odvolací súd uložil prvostupňovému súdu oboznámiť exekučné spisy Okresného súdu
Prešov, na ktoré sa vzťahujú jednotlivé žaloby žalobcu, ktoré boli spojené na spoločné konanie a v
závislosti od takto vykonaného procesného úkonu na pojednávaní urobiť skutkové zistenia o skutočnom

priebehu konania v týchto exekučných veciach Okresného súdu Prešov.

Pojednávania vo veci dňa 17.2.2015 sa nezúčastnil žalobca, právny zástupca žalobcu a žalovaná
napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania na pojednávanie. Právny zástupca žalobcu mailovým
podaním doručeným súdu 13.2.2015 svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a žiadal, aby súd

vec prejednal aj bez jeho prítomnosti. Žalovaná neúčasť na pojednávaní ospravedlnila podaním zo
dňa 16.2.2015 z dôvodu hospodárnosti konania. Na základe uvedeného preto v zmysle § 101 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu
a žalovanej s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dokazovanie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadrením žalobcu k podanej žalobe,
písomným vyjadrením žalovanej, pripojenými spismi, prípadne ich kópiami a výpismi Okresného
súdu Prešov: XXEr/XXXX/XXXX, XXEr/XXXX/XXXX, XXEr/XXX/XXXX, XXEr/XXXX/XXXX, XXEr/
XXXX/XXXX,XXEr/XX/XXXX,XXEr/XXX/XXXX,XEr/XXXX/XXXX,soznaleckýmposudkomČ..X/XXXX
Ekonomickej univerzity v Bratislave, registrovanom na OS Humenné pod Spr. XXX/XX, I. znaleckým

posudkom doc. JUDr. PhDr. Miroslava Slašťana, PhD, č. X/XXXX registrovanom na OS Humenné pod.
I.. XXX/XX a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých súd zistil tento
skutkový stav:

Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 na základe ktorej sa viedlo konanie pod

sp. zn. XXC/XXX/XXXX súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného
konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnej K. A. na základe návrhu súdneho exekútora
evidovaného pod E. XXX/XXXX. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. XXEr/
XXXX/XXXX súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 12.8.2002 a Okresnýsúd Prešov dňa 5.9.2002 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 16.10.2009 bol doručený súdu
návrh na zmenu súdneho exekútora, pričom Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 11.4.2012 návrh
oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol.

Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp.
zn.XXC/XXX/XXXXsúdzistil,žežalobcauplatňujenárokvočižalovanejnazákladeexekučnéhokonania
vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnému S. H. na základe návrhu súdneho exekútora
evidovaného pod Ex XXXX/XXXX. Z výpisu obsahu exekučného spisu Okresného súdu Prešov sp.

zn. XXEr/XXXX/XXX súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 18.8.2004 a
Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 10.4.2012 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Proti
tomuto uzneseniu je podané odvolanie.

Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 na základe ktorej sa viedlo konanie pod
sp. zn. XXC/XXX/XXXX súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného

konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnej E. T. na základe návrhu súdneho exekútora
evidovaného pod Ex XXXX/XXXX. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. XXEr/
XXX/XXXX súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 12.5.2005 a Okresný
súd Prešov dňa 16.5.2005 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Podaním zo dňa 18.11.2010 bol
podaný návrh na zmenu súdneho exekútora, pričom Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 25.4.2012

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.4.2014 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.2.2013, sp. zn. XXCoE/XX/XXXX.

Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp.
zn. XXC/XXX/XXXX I. zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného konania

vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnému C. K. na základe návrhu súdneho exekútora
evidovaného pod E. XXX/XXXX. Z výpisu obsahu exekučného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn.
XXEr/XXXX/XXXX súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 4.6.2004. Dňa
2.7.2009 bol doručený súdu návrh na zmenu súdneho exekútora a uznesením zo dňa 16.4.2012 súd
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Vo veci je podané dovolanie.

Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp.
zn.XXC/XXX/XXXXsúdzistil,žežalobcauplatňujenárokvočižalovanejnazákladeexekučnéhokonania
vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnému K. Č. na základe návrhu súdneho exekútora
evidovaného pod Ex XXXX/XXXX. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. XXEr/

XX/XXXX súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 15.7.2003 a Okresný
súd Prešov dňa 29.7.2003 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Podaním zo dňa 18.11.2010 navrhol
oprávnený zmenu súdneho exekútora, pričom Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 23.4.2012 návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel.

Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp.
zn.XXC/XXX/XXXXsúdzistil,žežalobcauplatňujenárokvočižalovanejnazákladeexekučnéhokonania
vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnému F. J. na základe návrhu súdneho exekútora
evidovaného pod Ex XXXX/XXXX. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. XXEr/
XXX/XXXX súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 8.11.2004 a Okresný

súd Prešov dňa 9.11.2004 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 2.7.2009 bol podaný na súd
návrh na zmenu súdneho exekútora, pričom Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 22.6.2010 návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel.

Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp.

zn.XXC/XXX/XXXXsúdzistil,žežalobcauplatňujenárokvočižalovanejnazákladeexekučnéhokonania
vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnému N. D. R.a základe návrhu súdneho exekútora
evidovaného pod Ex XXXX/XXXX. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. XEr/
XXXX/XXXX súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 4.11.2003 a Okresný
súd Prešov dňa 10.11.2003 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 2.7.2009 bol podaný na súd

návrhna zmenusúdnehoexekútora,pričomOkresnýsúdPrešovuznesenímzodňa16.4.2012exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a zastavil.Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 na základe ktorej sa viedlo konanie pod sp.
zn.XXC/XXX/XXXXsúdzistil,žežalobcauplatňujenárokvočižalovanejnazákladeexekučnéhokonania
vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnému C. C. na základe návrhu súdneho exekútora

evidovaného pod Ex XXX/XXXX. Z výpisu obsahu exekučného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn.
XXEr/XXXX/XXXX súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 4.6.2004 a
uznesením zo dňa 16.4.2012 súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Toto uznesenie bolo
potvrdené rozhodnutím Krajského súdu a vo veci je podané dovolanie.

Z obsahu znaleckého posudku znalca doc. JUDr. PhDr. Miroslava Slašťana, PhD. č. X/XXXX súd zistil,
že tento obsahuje právne hodnotenie predmetu sporu.

Z obsahu znaleckého posudku č. X/XXXX Ekonomickej univerzity v Bratislave súd zistil, že týmto
znaleckým posudkom boli vyčíslené náklady na činnosti žalobcu spojené pri neskorom rozhodnutí o
žiadosti o zmenu exekútora. Išlo o tieto činnosti - overenie skutočnosti, či súd rozhodol v exekučnej veci,

urgovanie vydania rozhodnutia, urgencie a spracovanie sťažnosti na postup súdu, spracovanie reakcie
súdu, prípadne vypracovanie nového stanoviska, overovanie prijatia elektronického podania - urgencie/
sťažnosti.

Súd mal za preukázané, že závery tohto znaleckého posudku sú všeobecné a netýkajú sa konkrétneho

uplatneného nároku, lebo žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že mu vznikla materiálna škoda
jednotlivými administratívnymi úkonmi tak, ako sú uvedené v znaleckom posudku.

V obsahu znaleckého posudku žalobca preukazuje, že pri neskorom rozhodnutí o žiadosti o zmenu
exekútora žalobca znaleckým posudkom deklaroval, že vykonal administratívne úkony - overenie

skutočnosti, či súd rozhodol v exekučnej veci, urgovanie vydania rozhodnutia, urgencie a spracovanie
sťažností na postup súdu, spracovanie reakcie súdu, prípadne vypracovanie nového stanoviska,
overenie prijatia elektronického podania - žiadosti o zmenu/urgencie sťažností. Z jednotlivých
pripojených exekučných spisov však vyplýva, že žalobca podal sťažnosti na postup súdu len v 2 spisoch,
pričom nepredložil doklad o vynaložených nákladoch. Z ďalších spisov nevyplýva, že žalobca vykonal

uvádzané úkony a na preukázanie týchto tvrdení nedoručil súdu žiaden listinný dôkaz. Rovnako žalobca
nepredložil ani dôkazy o nákladoch na poštovné, na telekomunikačné služby, na tlač písomností, na
úpravu informačného systému, týkajúce sa konkrétnych vecí, ktoré sú predmetom tohto sporu. Z toho
dôvodu mal súd za preukázané, že v konkrétnych prejednávaných veciach žalobca nepreukázal výšku
materiálnej škody v sume 175 eur tak, ako to deklaruje v jednotlivých žalobách.

Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verenej správy, alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a

o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona,
pri výkone verejnej moci
a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ Zák. č. 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá

bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
SR, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 5 ods. 1 zákon č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia
vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, ak tento zákon neustanovuje inak, právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe

písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý
zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a). V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä
na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, právo na náhradu škody sa premlčí za

tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995, účinný k 01.06.2010, podľa tohto zákona možno vykonať

exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku platného do 31.8.2005, ak oprávnený požiada súd o zmenu
exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí
súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu

oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa vypočíta
tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku platného od 1.9.2005, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu
exekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušnýokresnýsúdnávrhnazmenuexekútora.

Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného od 1.12.2006, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu
exekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušnýokresnýsúdnávrhnazmenuexekútora.
Súd rozhodne o zmene exekútora do 3 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 243 ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, tento zákon sa
vzťahuje aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona.

V konaní žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu

tým, že Okresný súd Prešov podľa § 44 ods. 7, alebo § 44 ods. 8 Exekučného poriadku neskoro rozhodol
o návrhu na zmenu súdneho exekútora.

V súvislosti s procesnou námietkou žalovanej o zmätočnosti podania žalobcu podľa názoru súdu,
podanie žalobu má náležitosti v zmysle § 42 a 79 O. s. p., pričom z petitu žaloby je zrejmý uplatnený
nárok žalobcu.

Žalovaná vzniesla vo vyjadrení k žalobe námietku premlčania každého uplatneného nároku, nakoľko sa
žalobca pred viac ako 3 rokmi dozvedel o škode.

Pre začiatok plynutia premlčacej doby bol rozhodný dátum 24.3.2009, nakoľko dňa 23.4.2012 boli u

žalovanej podané prvé návrhy na predbežné prerokovanie nároku, a teda ak boli návrhy na zmenu
súdneho exekútora podané na súde pred dňom 23.4.2009, je potrebné považovať nárok žalobcu za
premlčaný.

Súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z. z. a dospel

k názoru, že právo žalobcu uplatňovať náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v
tomto prípade nie je premlčané.

Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 132 O. s. p., mal súd preukázané, že žaloba

žalobcu je odôvodnená v konaní, v ktorom nedošlo k premlčaniu nároku.

Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci
musiabyťsplnenévšetkytripodmienkyuvedenévzákoneč.514/2003Z.z.,atonezákonnérozhodnutie,
resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.

nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola
konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení

alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. V konaniach, na
základe ktorých žalobca uplatňuje nároky, neboli vydané žiadne rozhodnutia, lebo poverenie súdu pre
súdnehoexekútoraniejesúdnymrozhodnutím.Tedanemohlodôjsťanikzrušeniutakéhotorozhodnutia.
Nemožno teda hovoriť o nesprávnom úradnom postupe z dôvodu nezákonného rozhodnutia.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca na niektorých miestach vo svojom žalobnom návrhu namieta
prieťahy v konaní, je potrebné poukázať na ustanovenie § 9 Zák. č. 514/2003 Z. z. v znení k 27.9.2012,
kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní.

Podľa odseku 1 hore citovaného ustanovenia, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Pri nárokoch žalobcu týkajúcich sa neskorého rozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora súd konštatuje,
že v prípade, ak súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil, nebolo účelné rozhodovať o zámene
exekútora. Taktiež je potrebné konštatovať, že pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora je potrebnévykonaťprocesnéúkony(výzvanavyjadreniepôvodnémuexekútorovi,vyjadreniepôvodnéhoexekútora
a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu, zaslanie spisu novému exekútorovi, rozhodnutie o
trovách exekúcie) v dôsledku ktorých nerozhodnutie o návrhu v zákonnej lehote nie je možné považovať

za zbytočné prieťahy, z toho vyplývajúci nesprávny úradný postup súdu.

Navyše v konaniach, ktoré začali do 31.8.2005, v tom čase platná právna úprava neustanovovala
povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora, k čomu došlo až s účinnosťou od 1.9.2005. S

poukazom na ustanovenie § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z., konania začaté pred 1. septembrom
2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.8.2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Ustanovenie § 238 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. taxatívne vymedzuje ustanovenia Exekučného
poriadku,ktorésapoužitúajnakonaniazačatépred1.septembrom2005,avšaksvýnimkouustanovenia
§ 44 ods. 7 Exekučného poriadku.

Taktiež úprava obsiahnutá v ustanovení § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného od 1.12.2006 sa
nevzťahuje na konania, ktoré sa začali pred 1.12.2006, ako to vyplýva z ustanovenia § 240 ods. 1 a 2
zákona č. 233/1995 Z. z.

Žalobca sa vo svojej žalobe domáha náhrady materiálnej škody vo výške administratívnych úkonov
spojených s vedením konania do vydania poverenia.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je okrem iného
nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal existenciu škody a
nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické.

Žalobcom tvrdená majetková škoda nebola nijako preukázaná, pričom na žalobcovi je dôkazná
povinnosť. Žalobca svoje tvrdenia o škode v žalobe všeobecne popísané nijako nedokladoval. Určenie
výšky škody v žalobe nie je dôkaz o vzniknutej škode. Žalobca síce predložil znalecký posudok, ten
sa však netýka uplatňovaného nároku, ale preukazuje náklady na administratívne činnosti, ktoré podľa
jeho tvrdení vznikli žalobcovi v dôsledku komunikácie so súdom, účastníkom, exekútorom a podobne.

Tu súd poukazuje na svoje skoršie odôvodnenie a má za to, že žalobca v danom prípade nepreukázal
ani vznik materiálnej škody, ani jej výšku.

Ďalšou z nevyhnutných podmienok pre priznanie nároku žalobcovi je preukázanie tzv. príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama

väzba javov /objektívnych súvislostí/, v rámci ktorého jeden jav /príčina/ vyvoláva druhý jav /následok/.
O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, vzťah príčiny a
následku. To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom je daná
len vtedy, ak by škoda pri absencii nesprávneho úradného postupu nevznikla. Otázka príčinnej súvislosti
nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach.

Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina
ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku.

Pre naplnenie týchto predpokladov zodpovednosti za škodu je potrebné preukázať, či nedodržanie
zákonnej lehoty malo za následok zníženie, či zánik možnosti žalobcu získať z titulu vedenej exekúcie

plnenie. Toto žalobca nepreukázal a nedokladoval. Súd má za to, že žalobca na podporu svojich tvrdení
nepredložil, ani neoznačil žiaden dôkaz a teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno tak, ako to
vyžaduje ustanovenie § 101 O. s. p.

Z hľadiska príčinnej súvislosti medzi škodou, ktorá mala žalobcovi vzniknúť a postupom príslušného

súdu, ktorý žalobca považuje za nesprávny, nemožno ustáliť, že následkom takého postupu súdu
vznikla žalobcovi škoda, spočívajúca v rozdiele medzi reálne a hypoteticky vymoženou sumou. Príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou nemožno len predpokladať, ale táto musí byť
jednoznačne preukázaná. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnymúradným postupom sú stanovené kumulatívne, v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je táto
zodpovednosť daná.

Súd konštatuje, že skúmať nedodržanie lehoty bez ohľadu na okolnosti veci nemožno. Konštatované
okolnosti veci, ako sú reálne nepreukázanie škody, neexistencia konštatovania prieťahov v konaní, či
porušenia povinností, prístup oprávneného, chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody, prípadne exekučný titul v rozpore so zákonom, viedli samostatne i vo
vzájomnom kontexte k zamietnutiu žaloby.

Žalobca tiež uplatnil nárok na nemajetkovú ujmu. Tu zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je
dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu nie je
preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

Je potrebné konštatovať, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom dôvody pre priznanie
nemajetkovej ujmy, o ktorú žiadal. Ani jeden z dôvodov pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch
ničím nepodložil a nepreukázal a preto nemožno akceptovať ako dôvod pre takéto priznanie to, že
neskorým ukončením procedúry exekučným súdom mohlo dôjsť k zániku povinného, k zmareniu
účelu konania pre stratu kontaktu s povinností, alebo k insolvencii povinného, prípadne, že táto

situácia si vyžadovala kroky smerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva,
pretože samotná žaloba tieto okolnosti udáva len ako možné riziká bez ich dostatočného podloženia a
preukázania.Súdtedapodanúžalobuzamietolajvčasti,vktorejžalobcažiadalopriznanienemajetkovej
ujmy v peniazoch.

Žalobca v podanej žalobe žiadal rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o základe nároku tak, že žalovaná
Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR, je zodpovedná za škodu, ktorá
žalobcovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prešov, pretože tento nerozhodol o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní.

Okresný súd zamietol nárok žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy čo do základu a
teda nepriznal žalobcovi materiálnu škodu a nemajetkovú ujmu v žiadnom rozsahu. Teda rozhodnutie o
základe nároku žalobcu stratilo svoje opodstatnenie a preto súd medzitýmny rozsudok vo veci nevydal.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1, 2 O. s. p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník

v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalovaná bola v konaní úspešná, avšak trovy konania v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia
rozhodnutia si nevyčíslila a zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia jej žiadne trovy konania nevyplývali,
súd preto o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej ako úspešnému účastníkovi ich nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.