Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2014

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 2C/362/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413201863
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2014:8413201863.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v konaní pred samosudcom JUDr. Ivetou Jenčovou v právnej veci navrhovateľa:

Q. F., W.. XX. X. XXXX, F. F. Č.. XX, občan SR, právne zastúpený JUDr. Máriou Vevurkovou, advokátkou
so sídlom v Námestove, Štefániková č. 269/24, proti odporcovi: L. J., W.. XX. X. XXXX, F. F. Č.. XXX/
XX, Ľ., občan SR, v konaní o zaplatenie 5.000,- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 5.000,- eur s 8,75 % úrokom z omeškania
ročne od 2. 8. 2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške
300,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 694,42 eur a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 1. 3. 2013 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia

ktorýmbysúdzaviazalodporcuzaplatiťnavrhovateľovisumu5.000,-eursúrokomzomeškaniavovýške
8,75 % ročne zo sumy 5.000,- eur od 2. 8. 2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania spočívajúce v
zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia.

Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel dňa 8. 2. 2012 zmluvu o pôžičke uzavretú v zmysle §
657 a nasl. Občianskeho zákonníka na sumu 5.000,- eur s dátumom splatnosti 1. 8. 2012. Navrhovateľ
výzvou zo dňa 7. 1. 2013 vyzval odporcu k zaplateniu predmetnej dlžnej sumy, no odporca mu ku dňu

podania návrhu neuhradil dlžnú sumu, čím sa dostal do omeškania.

Na preukázanie uvedených tvrdení navrhovateľ žiadal vykonať nasledovné listinné dôkazy: Zmluva o
pôžičke z 8. 2. 2012, Výzva zo dňa 7. 1. 2013.

Okresný súd Kežmarok vydal 11. 3. 2013 platobný rozkaz č.k.: 3Ro 52/2013 - 10, ktorým sa vyhovelo
žalobe.

Proti tomuto platobnému rozkazu podal odporca 10. 4. 2013 odpor, v ktorom uviedol, že nie je pravdou,
že mu navrhovateľ na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 8. 2. 2012 požičal sumu 5.000,- eur. Odporca
poukázal na to, že pre navrhovateľa vykonával stavebné práce v Taliansku a po ukončení spolupráce
ho navrhovateľ požiadal, aby podpísal zmluvu o pôžičke ako zábezpeku ich vyúčtovania.

Podaním odporu došlo podľa § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v

znení neskorších predpisov, ďalej len „O.s.p.“) k zrušeniu platobného rozkazu a súd vo veci nariadil
pojednávanie.Súd postupom podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. rozhodol, že sa vec prejedná v neprítomnosti
odporcu, pričom bude prihliadať na obsah spisu a na pojednávaní vykonané dôkazy.

Navrhovateľ vo svojom prednese na pojednávaní zopakoval obsah svojho návrhu, pričom doplnil, že
z obsahu zmluvy je zrejmé, že v deň podpisu zmluvy o pôžičke došlo aj k odovzdaniu finančných
prostriedkov. Poukázal na skutočnosť, že 7. 2. 2012, teda deň pred uzatvorením pôžičky, vybral zo
svojho účtu sumu 1.000,- eur, nakoľko odporca ešte predtým avizoval, že si chce požičať peniaze.
Navrhovateľ sa s odporcom pozná 5 rokov, spolupracovali a kamarátili sa. Už v minulosti si odporca

požičiaval peniaze od navrhovateľa. Zmluvu o pôžičke spísal advokát JUDr. Vevurka a k odovzdaniu
peňazí došlo v bydlisku navrhovateľa. Navrhovateľ na pojednávaní navrhol vykonať dôkaz výsluchom
svedkyne - priateľky navrhovateľa, ktorá bola prítomná pri odovzdaní finančných prostriedkov.

Z výpovede svedkyne E. X. Y., W.. XX. X. XXXX, je zrejmé, že pozná odporcu, ktorý v mesiaci január
alebo február 2012 prišiel do ich spoločnej domácnosti a chcel si požičať peniaze od jej priateľa

- navrhovateľa. Spoločne išli za advokátom do Námestova, kde sa spísala zmluva o pôžičke. K
odovzdaniu predmetnej sumy 5.000,- eur došlo za prítomnosti svedkyne v dome navrhovateľových
rodičov.

Podľa § 80 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov

- ďalej len „O.s.p.“) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti,
ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len
„OZ“) záväzkovým vzťahom je vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od

dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa§657OZzmluvouopôžičkeprenechávadlžníkveriteľoviveciurčenépodľadruhu,najmäpeniaze,
a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

V predmetnom konaní mal súd preukázané, že na základe Zmluvy o pôžičke z 8. 2. 2012 poskytol
navrhovateľ odporcovi sumu 5.000,- eur, ktorú mal odporca vrátiť do 1. 8. 2012. Keďže tieto finančné

prostriedky neboli žalobcovi ani sčasti vrátené, žalobca má nárok na ich vrátenie. Pokiaľ ide o odporcom
tvrdené skutočnosti v odpore proti platobnému rozkazu, tak súd poukazuje na skutočnosť, že odporca
neobjasnil skutkové okolnosti tvrdené v odpore, nepredložil s tým súvisiace listinné dôkazy, čím
neuniesol dôkazné bremeno. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak,
že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, dôkazné bremeno neuniesla.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskehozákonníkavzneníúčinnomdo31.1.2013výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

Odporca tým, že neplnil riadne a včas sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, čo oprávňuje
navrhovateľažiadaťpopriistineajúrokyzomeškania.Navrhovateľsiúrokyzomeškaniauplatnilododňa
nasledujúcom po dni splatnosti pôžičky vo výške 8,75% z dlžnej sumy. Keďže základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,75 %
(hlavné refinančné operácie), súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania, tak ako si ich navrhovateľ
uplatnil v návrhu na začatie konania.Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§142ods.1 vspojenísust.§149ods.1O.s.p.,tedapodľazásady
úspechu v konaní. Návrh bol podaný dôvodne, navrhovateľ bol v konaní v celom rozsahu úspešný a bol

zastúpený advokátom. Súd v konaní nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné
okolnosti v zmysle § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré by odôvodňovali nepriznanie
trov konania celkom alebo sčasti úspešnému navrhovateľovi. Preto mu súd priznal náhradu trov účelne
vynaložených na uplatnenie svojho práva, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za podaný návrh vo
výške 300,- € v súlade s položkou č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vtedy platnom znení (6% z ceny resp. z úhrady

predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu; najmenej 16,50 eura) a trov právneho zastúpenia
vo výške 694,42 €.

Priznané trovy právneho zastúpenia v zmysle § 10 ods. 1 v spojení s § 13a vyhlášky č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb pozostávajú z 3 úkonov á

180,93 € (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, účasť na pojednávaní dňa 27. 3.
2014). Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania za úkon právnej služby - Výzva zo dňa 7.
1. 2013. Súd poznamenáva, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádza zo skutočnosti, že
procesnýmokamihom,odktoréhomožnohovoriťotrováchkonaniajezačatiesúdnehokonania.Dovtedy
sa nejedná o trovy konania, aj keď sú tieto trovy navonok úzko spojené so súdnym konaním (napr.

predžalobné písomné upomienky, predžalobné rokovania alebo pokusy o mimosúdne riešenie sporu).
K trovám konania patria len trovy, ktoré sú vynaložené v súvislosti s konaním na súde, konanie na súde
začalo dňom, kedy súdu došiel návrh na začatie konania vo veci samej, t.j. dňom 1. 3. 2013. Podľa
posúdenia súdu uvedený úkon právnej služby právneho zástupcu navrhovateľa nebol uskutočnený v
bezprostrednej súvislosti s konaním, keďže podmienkou pre začatie konania nie je výzva navrhovateľa

adresovaná odporcovi na dobrovoľné plnenie. V zmysle § 16 ods. 3 cit. vyhlášky súd priznal taktiež
režijný paušál za rok 2013, tj. 2 á 7,63 € a za rok 2014, t.j. 1 á 8,04 €. Súd priznal právnemu
zástupcovi navrhovateľa v zmysle § 17 ods. 1 cit. vyhlášky náhradu za stratu času stráveného cestou
na pojednávania smer Námestovo-Kežmarok a späť, za každú aj začatú polhodinu, v celkovej výške
107,20 €, t.j. 1 pojednávanie: 8 polhodín á 13,40 €. Súd taktiež priznal náhrady cestovných výdavkov

podľa § 15 písm. a) vyhlášky, zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách (v súvislosti s cestou z
miesta sídla advokáta navrhovateľa v Námestove na pojednávanie na Okresnom súde Kežmarok dňa
27. 3. 2014) v advokátom uplatnenej náhrade za spotrebované pohonné hmoty - spotreba motorového
vozidla advokáta 5,3 l/100 km x 280 km x cena pohonných hmôt 1,424 eur/l = 21,13 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).