Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. júl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/365/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513217697
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7513217697.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne I. Š., Q. F. L. I., A. XX, proti žalovaným 1. T. Š., Q.
F. B., Q. XX, 2. B. Š., Q. F. B., Q. XX, o nariadení predbežného opatrenia a o návrhu žalobkyne na
priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu
Košice - okolie zo dňa 5. mája 2014, č.k. 7C/479/2013-42

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením nepriznal žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa žiadosťou z 28.1.2014 požiadala o priznanie oslobodenia od
súdnych poplatkov, keďže je bez práce, nemajetná, nemá žiadny príjem, nepoberá dávky v hmotnej

núdzi, nedostáva výživné a súdny poplatok objektívne nemá z čoho uhradiť. Súd dňa 10.2.2014 zaslal
žalobkyni tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania a výzvu, aby obratom dokladovala
súdu svoje pomery buď vyplneným tlačivom a listinnými dôkazmi preukazujúcimi tvrdené pomery alebo
rozhodnutím o hmotnej núdzi. Žalobkyňa uvedené tlačivo a výzvu prevzala dňa 17.2.2014. Nadväzne na
to súd urgoval žalobkyňu na dokladovanie pomerov v lehote 10 dní. Výzva bola žalobkyni doručená dňa
16.4.2014. Po citácii § 138 O.s.p. súd konštatoval, že podmienky stanovené zákonom pre oslobodenie

od platenia súdnych poplatkov u žalobkyni nie sú splnené, nakoľko tvrdené osobné a majetkové pomery
odôvodňujúce priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila,
a neučinila tak ani dodatočne na vyššie uvedené výzvy súdu.

Následne dňa 28.5.2014 (v lehote na podanie odvolania proti uzneseniu o nepriznaní žalobkyne
oslobodenia od súdnych poplatkov) žalobkyňa súdu osobne doručila do podateľne Tlačivo na

dokladovaniepomerovúčastníkakonania,ktorýnavrhuje,abymubolopriznanéoslobodenieodsúdnych
poplatkov (Fyzická osoba). Vzápätí súd dňa 12.6.2014 vyzval žalobkyňu, či má horeuvedené tlačivo na
oslobodenie od súdnych poplatkov považovať za odvolanie voči uzneseniu o nepriznaní oslobodenia
od súdnych poplatkov. Žalobkyňa v odpovedi na výzvu súdu uviedla, že toto tlačivo treba považovať
za odvolanie.

Odvolací súd na základe podaného odvolania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec
bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo (§ 212 ods. 1,3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od
súdnychpoplatkov,aktopomeryúčastníkaodôvodňujúaaknejdeosvojvoľnéalebozrejmebezúspešné

uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie
a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.V návrhu musia byť pomery účastníka dokladované:

a/vyplnenýmtlačivom,ktoréhovzoruverejníMinisterstvospravodlivostinasvojomwebovomsídle,alebo
b/ rozhodnutím o hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov (§ 138 ods. 2 O.s.p.).

Z dikcie § 138 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že pre posúdenie dôvodnosti priznania oslobodenia od súdnych
poplatkov sú rozhodujúce predovšetkým osobné, majetkové a sociálne pomery účastníka, ale aj výška

súdneho poplatku, ktorý je povinný účastník zaplatiť a povaha uplatneného nároku. Zároveň musí
byť splnená aj ďalšia podmienka, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo
bránenie práva.

Pomery účastníka je potrebné v kontexte tohto ustanovenia chápať ako spoločensko-ekonomické
podmienky, v ktorých žije, jeho sociálne, zárobkové a majetkové možnosti (počet osôb, ktoré poplatník je

povinný vyživovať, jeho oprávnené potreby - bývanie, strava, uspokojovanie bežných kultúrnych a iných
hmotných potrieb, etc.). V rámci rozhodovania o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov je okrem
iného potrebné prihliadať i na výšku súdneho poplatku. Výška súdneho poplatku z návrhu v predmetnom
spore je reprezentovaná sumou 33 eur.

V danom prípade odvolací súd z tlačiva pre oslobodenie od súdnych poplatkov zistil, že žalobkyňa
je živnostníčka, má (podľa jej tvrdenia a objektívne nepreukázaný) príležitostný príjem v priemere 40
eur mesačne od roku 2011, býva v rodinnom dome, o ktorého vlastníctve sa vedie konanie na súde,
nemá peňažné prostriedky na platby spojené s bývaním, iné hnuteľné ani nehnuteľnosti nevlastní, má
peňažné pohľadávky voči fyzickým osobám, ktoré nie sú vyčíslené, keďže sa vedie na súde spor o

spoluvlastníctvo novostavby rodinného domu, má pôžičky od rôznych veriteľov vo forme hotovosti,
pričom ich momentálne nespláca, lebo nemá z čoho, je rozvedená. Ďalej žalobkyňa v tlačive uviedla,
že s bývalým manželom sa súdi vo viacerých súdnych sporoch, keďže jej bývalý manžel dal ich
spoločný majetok prepísať na tretie osoby a BSM zatiaľ rozdelené nebolo. Má 3 deti, z toho je jedno
nezaopatrené. Uviedla, že od októbra 2012 sama financuje štúdium dcéry v zahraničí, keďže otec sa

vyživovacej povinnosti vyhýba. Na štúdium aj výživu dcéry jej požičiavajú priatelia. Má otvorenú živnosť,
no nevykonáva činnosť, pre ktorú si živnosť v r. 2006 otvorila, lebo bola stratová. Má ju otvorenú z
dôvodu, že si hľadá právu a všade vyžadujú živnosť, pričom živnosť sa dá pozastaviť len minimálne
na 6 mesiacov a znovu otvoriť až po uplynutí tejto doby. Živí sa príležitostnými brigádami, napr. ako
člen volebnej komisie a podobne. Nakoľko nemá ani základný príjem dosahujúci minimálnu mzdu, má

neuhradené sociálne poistenie, zdravotné poistenie, nevie platiť nájom, inkaso, nevie splácať dlhy. Z
objektívnych dôvodov nevie platiť ani súdne poplatky vo veciach, ktoré sa týkajú jej majetku, ktorý jej
zadržiavajú iní ľudia, a pre ktorý podala návrhy, aby ho ako jeho vlastníčka mohla užívať a nakladať s
ním podľa potreby a práva vlastníka.

Odvolací súd tiež z obsahu spisu zistil, že žalobkyňa od 19.12.1994 do 14.10.1998 bola vedená
v evidencii uchádzačov o zamestnanie, z ktorého bola vyradená pre nespoluprácu a momentálne
nepoberá pomoc v hmotnej núdzi (č. l. 62). Taktiež mal za preukázané, že Daňový úrad Košice ku dňu
19.5.2015 u žalobkyne neeviduje žiadne daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie
obdobie za roky 2012, 2013 a 2014 (čl. 63 spisu).

Zo žalobkyňou preukázaných osobných, majetkových a zárobkových pomerov ako aj okolností daného
prípadu s prihliadnutím na výšku súdneho poplatku, je odvolací súd toho názoru, že je v možnostiach
žalobkyne zaplatiť súdny poplatok vo výške 33 eur. Žalobkyňa súdu zaslala len ňou vyplnené
tlačivo, potrebné na rozhodnutie o jej oslobodení od platenia súdnych poplatkov. Nijakými dôkazmi,

prípadne bližšími údajmi tieto svoje tvrdené pomery neosvedčila. Neuviedla komu dlhuje, akú čiastku,
kto jej údajne požičiava na zahraničné štúdium dcéry. Napokon vyplnené tlačovo nepredložila pred
rozhodnutím súdu prvého stupňa ani na opakovanú výzvu, ale až po obdržaní rozhodnutia o nepriznaní
oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, aj to len púhe tlačivo bez riadneho odvolania. Jej tvrdenie
o nevykonávaní živnosti tiež nepodložila žiadnymi dôkazmi a ani daňový úrad neeviduje jej priznania z

dani z príjmu, z ktorých by bolo možné usúdiť, či je v podnikaní stratová.

Odvolací súd poznamenáva, že právo na spravodlivý súdny proces neobsahuje aj právo na vyhovujúce
rozhodnutie o procesnom návrhu účastníka na priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vcelom rozsahu. Hoci článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručuje
každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne garancie v konaní pred ním, nezaručuje mu aj
právo na bezplatné súdne konanie. V nesúlade s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných

slobôd nie je taká úprava, ktorá pre súdne konanie, v ktorom sa rozhoduje o občianskych právach
alebo záväzkoch, stanovuje súdne alebo iné poplatky. Ústava Slovenskej republiky vo svojom článku
46 ods. 1 negarantuje právo na bezplatné súdne konanie, a preto za nesúladnú s týmto článkom
Ústavy Slovenskej republiky nemožno považovať takú právnu úpravu, ktorá podmieňuje súdnu alebo
inú ochranu uhradením súdneho alebo iného poplatku (viď PL ÚS 38/1999, etc.).

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považuje záver súdu prvého stupňa o nepriznaní žalobcu
od oslobodenia od súdnych poplatkoch za vecne správny. Preto uznesenie podľa ustanovenia § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení

neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.