Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/224/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215617
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7712215617.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Gizely Majerčák, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná ako konateľ advokát
Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 16. decembra
2013, č.k. 11C 170/2012-61, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa
16.12.2013, č.k. 11C 170/2012-61 zamietol návrh na prerušenie konania, lebo podanie ústavnej
sťažnosti nie je dôvodom na prerušenie konania. Zároveň súd zamietol aj návrh (správne malo byť
žalobu - poznámka odvolacieho súdu) žalobcu na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú
mu spôsobil okresný súd nesprávnym úradným postupom, lebo nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho

exekútora v zákonom stanovenej lehote podľa § 44 ods. 7, resp. od 1.12.2006 podľa § 44 ods. 8
Exekučného poriadku. O náhrade trov rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním súd zistil (zo spisu okresného súdu sp.zn.
11 Er 99/2007), že žalobca podal dňa 21.2.2007 u súdneho exekútora Mgr. Rudolfa Dulinu návrh na
vykonanie exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej Alžbete Kyseľovej, bývajúcej v

Michalovciach,Okružná1303/84,pričomexekučnýmtitulombolrozsudokStálehorozhodcovskéhosúdu
sp.zn. SR 5584/06 zo dňa 7.11.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.12.2006 a vykonateľnosť
dňa 7.12.2006. Žiadosť o udelenie poverenia bola exekučnému súdu doručená 1.3.2007. Exekučný
súd vydal poverenie pre Mgr. Rudolfa Dulinu dňa 12.3.2007 pod č. 5807 023754. Návrh na zmenu
súdneho exekútora bol okresnému súdu doručený dňa 15.10.2009, ktorým žalobca žiadal, aby okresný
súd poveril ďalším vykonaním exekúcie v predmetnej veci súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62. 30-dňová lehota na rozhodnutie o tomto návrhu začala plynúť

dňa 16.10.2009 a uplynula dňa 14.11.2009. Po doručení návrhu na zmenu exekútora exekučný súd
vyzval súdneho exekútora Mgr. Rudolfa Dulinu, aby predložil exekučný spis, vedený pod sp.zn. Ex
133/07 a taktiež, aby vyčíslil „dovtedajšie“ trovy konania. O návrhu na zmenu exekútora exekučný súdrozhodol uznesením zo dňa 7.2.2010, č.k. 11 Er 99/2007-16. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 11.5.2010.

Na uvedený skutkový stav aplikoval súd ustanovenie § 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, 2, § 6 ods. 1, § 9
ods. 1, 2, § 15 ods. 1, 2 a § 19 ods. 1 až 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003
Z.z.“). Po posúdení zákonných predpokladov na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Žalobca nepreukázal v

predmetnej veci splnenie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. pred súdom, a to predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Žalobca v
žalobe uviedol, že v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou
požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku, ale do spisu nepredložil žiadny dôkaz o
tom, že takýto nárok si u žalovanej uplatnil. Žalovaná síce nepoprela, že jej žalobcom bol návrh
adresovaný, avšak vykazoval množstvo nedostatkov spočívajúcich v jeho všeobecnosti a neurčitosti,

neuvedení relevantných informácií týkajúcich sa výšky náhrady škody, neuvedení súdnych konaní,
ktorých sa nároky mali týkať a podobne. Súd poznamenal, že nevidí dôvod, prečo by doručenie žiadosti
o predbežné prerokovanie návrhu mal dokazovať súd alebo žalovaná. Nejde totiž o listinný dôkaz, ku
ktorému nemá žalobca prístup, alebo ktorý by mu nemohol byť sprístupnený. Ak si žalobca neponechal
kópiu návrhu, sám sa dostal do dôkaznej núdze pre účely občianskoprávneho konania.

V predmetnej veci (sp.zn. 11C 170/2012) dôvodom vzniku nároku na náhradu škody mali byť prieťahy
exekučného súdu pri rozhodovaní o zmene exekútora v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote vo veci
sp. zn. 11 Er 99/2007, teda z dôvodu nesprávneho úradného postupu, ako to má na mysli ustanovenie §
9 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca (totiž) tvrdil, že exekučný súd v rozpore so zákonom vydal poverenie

pre nového exekútora až po uplynutí 132 dní, čo sa nezakladá na pravde, lebo exekučný súd rozhodol
po uplynutí 95 dní od uplynutia zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty. Žalobca neuviedol, kedy bola
doručená žiadosť o udelenie poverenia okresnému súdu, a teda od akého dátumu plynie lehota na
vydanie nového poverenia. Ako sám žalobca v žalobe tvrdil, touto informáciou nedisponoval a odkázal
iba na exekučný spis okresného súdu, ktorého spisovú značku v žalobe (ani) neuviedol a dokazovanie v

tomto smere preniesol na okresný súd. Argumentáciu žalobcu o nevedomosti spisovej značky, dátumu
kedy bola doručená žiadosť o udelenie poverenia súdu a iných relevantných informácií pre konanie
je zavádzajúca, lebo žalobca je účastníkom exekučných konaní a ako účastníkovi nič (mu) nebránilo
získať potrebné informácie zo súdneho spisu, do ktorého má právo nahliadať. Spisová značka súdu
bola zistiteľná aj od súdneho exekútora, ktorému súd vydal poverenie. Konanie o náhradu škody podľa

zákona č. 514/2003 Z.z. je sporovým konaním a je na žalobcovi, aby skutočnosti uvádzané v žalobe
aj preukázal. Táto povinnosť zo strany žalobcu absolútne absentuje. Z exekučného spisu sp. zn. 11
Er 99/2007 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia - o zmenu súdneho exekútora bola doručená
súdu dňa 15.10.2009. 30-dňová lehota podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku uplynula 14.11.2009.
Poverenie pre nového súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého bolo súdom vydané dňa 17.2.2010.

Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku exekučný súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa § 44 ods. 8
zároveň vykonaním poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. V rozhodnutí o poverení nového exekútora
však musí súd rozhodnúť aj o trovách doterajšieho exekútora, a to po predložení vyúčtovania, ako aj

po predložení exekučného spisu pôvodného exekútora. Žalobca vôbec nezohľadňoval tieto skutočnosti
a v žalobe sa zameral iba na začiatok počítania lehôt a „operuje“ iba uplynutím 30-dňovej lehoty.
Vôbec nevzal do úvahy tú skutočnosť, kedy pôvodný exekútor Mgr. Rudolf Dulina exekučný spis
doručil súdu a kedy doručil súdu aj vyúčtovanie trov, pričom z uznesenia exekučného súdu zo dňa
17.2.2010 jednoznačne vyplýva, že konajúci súd určil odmenu pôvodnému exekútorovi Mgr. Rudolfovi

Dulinovi vo výške 44 €. Z citovaného ustanovenia § 44 ods. 9 Exekučného poriadku vyplýva, že
pôvodný exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho
exekútora, teda vôbec v konaní nedošlo k žiadnemu tvrdenému prieťahu. Uplynutie 30-dňovej lehoty bez
rozhodnutia o zmene exekútora nie je ešte prieťahom v konaní. Žalobca vidí prieťahy iba v nedodržaní
lehoty na rozhodnutie o zmene exekútora. Tvrdená škoda žalobcom v konaní vôbec nebola ničím

preukázaná, t.j. ani jedným dokladom. Nemajetková ujma taktiež preukázaná nebola. Úvahy žalobcu,
že nesprávnym úradným postupom exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu nasledovným
rizikám neobstoja, lebo ak by povinná zomrela, nastupujú po tejto ako povinné osoby dedičia v prípade,
že dedičstvo po tejto by nebolo predĺžené. Povinná (však) dodnes žije na pôvodnej adrese a nedošloani k žiadnej strate kontaktu s povinnou, lebo táto si 15.4.2010 prevzala osobne uznesenie o zmene
súdneho exekútora. Nedošlo ani k insolvencii povinnej a ani postupom súdu nemohlo k tejto dôjsť, lebo
Mgr. Rudolf Dulina vykonával úkony súvisiace s exekúciou až do 11.5.2010 s poukazom na § 44 ods.

9 Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody z tvrdeného nezákonného rozhodnutia,
ktorým je oneskorené uznesenie súdu o poverení nového exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, k tomuto
okresný súd poznamenal, že je potrebné splnenie niekoľkých kumulatívnych podmienok 1. predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne, 2. vydanie nezákonného rozhodnutia, 3.
vznik škody, 4. príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody, 5. zrušenie

alebo zmena nezákonného rozhodnutia príslušným orgánom, 6. podanie opravného prostriedku proti
rozhodnutiu, ktorého by sa mala nezákonnosť týkať. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne a
ak chýba čo i len jedna podmienka, nie je možné nárok na náhradu škody priznať. Z exekučného súdu
vysvitá, že uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o zmene súdneho exekútora, zrušené nebolo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., lebo žalobca nebol úspešný v konaní a

žalovaná náhradu trov konania nežiadala.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Odvolanie podal z dôvodov podľa §
205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/, písm. g/ a písm. h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm.
c/, písm. d/, písm. e/, písm. f/ O.s.p. Navrhol zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Vyčítal súdu, že prejednal vec v jeho neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky podľa
§101ods.2O.s.p.Žalobcariadneavčaspožiadalo„zrušenie“pojednávaniaauviedolajdôležitédôvody
a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Pokiaľ súd za takýchto okolností prejednal vec
v jeho neprítomnosti, odňal mu právo konať pred súdom. Uviedol, že vo veci rozhodol vylúčený sudca.
Konštatoval, že konečné (meritórne) rozhodnutie vo veci neprichádzalo do úvahy aj preto, že súd v

rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2
písm.c/O.s.p.,protiktorému„legálne“pripustilodvolanie.Včaserozhodnutiaozamietnutížalobynebolo
právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Žalobca tvrdil, že nemal možnosť
vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal, a že nemal možnosť
sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto situácie došlo

k „degradácii“ zásady kontradiktórnosti konania a práva žalobcu na súdnu ochranu. Uviedol, že nemal
možnosťvyjadriťsakskutkovýmaprávnymotázkamvecianemalmožnosťnavrhnúťdôkazynapodporu
svojich tvrdení. Namietal, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, lebo
bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie listinami založenými v exekučnom spise a za stavu, kedy sa
žalovaná vôbec nevyjadrila k podanej žalobe, mal súd umožniť žalobcovi uplatňovať svoje stanovisko k

skutkovým, ale aj právnym otázkam nastoleným samotným súdom v súvislosti s nesprávnym úradným
postupom a výškou spôsobenej škody. Upozornil na to, že súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a
rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám súd. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých
pôvodniejezodôvodneniarozhodnutiapoznateľnýaniejezrejmé,čiišloolistinyzaloženévexekučnom
spise. Za dôkaz v danom konaní (podľa žalobcu) môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise, a

to s prihliadnutím na fakt, že vec sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Ak žalovaná
nereagovala na výzvu súdu, aby sa vyjadrila k žalobe, mal súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie
podľa § 153b O.s.p., a skutkovým základom sa mal stať žalobcom tvrdený skutkový stav v žalobe.
Namiesto toho, súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah
a rozsah si určil sám a následne vo veci meritórne rozhodol ignorujúc ustanovenie § 153b O.s.p. Vyčítal

súdu aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia v časti rozhodovania o skutočnej škode, lebo súd v odôvodnení
rozhodnutia sa zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu
a ignoroval všetky žalobcove tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správy
informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencie, na publikačné
výdaje spojené s vyhotovením urgencie, na poštovné a telekomunikačné výdaje (urgovanie a kontrola

stavu konania na exekučnom súde). Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel k
presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla. Rovnako chýbajú aj dôvody pri nemajetkovej ujme.
Uviedol, že skutkový dej, ako aj skutkový základ v tomto konaní je jedinečný a súd odôvodnil svoje
(negatívne) rozhodnutie úplne rovnakými dôvodmi opísanými tými istými vetami ako v iných svojich
rozhodnutiach, v ktorých vystupuje „žalobca a žalovaný“, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej, a

teda aj skutkový základ. Žalobca v konaní pred súdom „hodlal“ predložiť doklady o výške majetkovej
škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd dokazovanie
neprípustne skrátil len na dôkazy vykonané ex offo a žalobcu nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Súd v
odôvodnenírozhodnutiavôbecnevysvetlil,prečo„nekonštatoval“,žedošlokporušeniuprávažalobcunaprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Sám súd zistil, že o „návrhu“ nebolo rozhodnuté v zákonom
stanovenom čase a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiaden objektívne udržateľný
ospravedlňujúci dôvod. Rozhodnutie súdu považoval za vnútorne rozporné.

Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca
v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201

O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania (podľa § 214 ods. 2 O.s.p.) s tým, že
miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli zverejnené minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli Krajského
súdu v Košiciach. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.6.2015 o 12.50

hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods.
2 O.s.p. za použitia § 214 ods. 2 O.s.p.).

Žalobca v odvolaní uvádza všetky odvolacie dôvody okrem odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2
písm. b/ O.s.p., t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, písm. g/, písm. h/,

že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p. Žalobca (konkrétne) namieta, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom, lebo súd pojednával v jeho neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky podľa §
101 ods. 2 O.s.p., že vo veci rozhodol vylúčený sudca a že súd nesprávne právne vec posúdil tým, že

nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.
Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne
v neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú preto splnené podmienky vyplývajúce z ustanovenia §
101 ods. 2 O.s.p.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania

a rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa
nedostaví, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).

V prejednávanej veci z obsahu spisu je jednoznačne preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie
súdu dňa 16.12.2013 v neprítomnosti účastníkov, a preto ak súd vec prejednal a rozhodol na tomto
pojednávaní v neprítomnosti účastníkov a ich zástupcov, neodňal tým žalobcovi (ani žalovanej) právo
konať pred súdom.

Z obsahu spisu je zrejmé, že predvolanie na pojednávanie dňa 16.12.2013 prevzal žalobca dňa
2.12.2013, jeho právny zástupca dňa 2.12.2013, ako aj žalovaná dňa 2.12.2013. Bola zachovaná
zákonná lehota na prípravu pojednávania podľa § 115 ods. 2 O.s.p.Žalobca sa na dané pojednávanie dňa 16.12.2013, na ktorom súd oboznámil výsledky prípravy
pojednávania,vykonaldokazovanieobsahomlistinnýchdôkazov,ktorésúsúčasťouspisuadokazovanie

vyhlásil za skončené a vo veci meritórne rozhodol rozsudkom, nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil,
a ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Neúčasť na pojednávaní ospravedlnila iba žalovaná, pričom
súhlasila, aby súd pojednával a rozhodol v jej neprítomnosti.

Žiadosť žalobcu o „zrušenie“ tohto pojednávania z dôvodu „objektívneho porušenia zásady nestrannosti

súdu a sudcu“ , v ktorej poukázal na podanú sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky, podľa článku
127 Ústavy Slovenskej republiky, a v ktorej sa podľa žalobcu rozhoduje o otázke, ktorú nie je súd v
tomto konaní oprávnený riešiť, a zároveň, že ide o konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať
význam pre rozhodnutie súdu, a že sú tu dôvody na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/
O.s.p. a ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., a tak navrhol prerušiť konanie vedené pod sp.zn. 11C
170/2012 do právoplatného rozhodnutia ústavného súdu o ústavnej sťažnosti, súd posúdil, ako návrh

na prerušenie konania.

Okresný súd zamietol návrh na prerušenie konania dôvodiac, že podanie ústavnej sťažnosti nie je
dôvodom na prerušenie konania vo veci samej a, že okolnosti namietané v ústavnej sťažnosti nemôžu
mať význam pre rozhodnutie súdu v predmetnej veci.

Odvolací súd sa stotožňuje s uvedeným záverom súdu prvého stupňa a k dôvodom uvedeným v
rozhodnutí súdu prvého stupňa uvádza toto :

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. platí, že pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie

prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,
alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Toto ustanovenie nezakladá procesné právo účastníka
konania na vyhovenie návrhu na prerušenie konania - súd totiž „môže“ (nemusí) prerušiť konanie.
Procesným následkom nevyhovenia návrhu na prerušenie konania je, že súd koná vo veci ďalej.
Zamietnutím návrhu podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. preto nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka

konania pred súdom konať (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo 209/2009, sp.zn.
3 Cdo 57/2011, sp.zn. 6 Cdo 2/2012, sp.zn. 3 Cdo 363/2012 etc.).

Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že pokiaľ žalobca ako riadne predvolaný účastník na
pojednávanie súdu sa nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania,

spoliehajúc sa na opakovane podávanú a tými istými dôvodmi odôvodňovanú žiadosť o „zrušenie“
pojednávania, zbavil sa sám procesnej možnosti svojimi tvrdeniami, vyjadreniami a navrhovaním,
resp. predkladaním dôkazov na súdnom pojednávaní realizovať svoj vplyv na rozhodnutie súdu. Treba
zdôrazniť, že pokiaľ žalobca by sa súdneho pojednávania zúčastnil, mal by možnosť vyjadriť sa k
vykonaným dôkazom a realizovať ďalšie procesné práva spojené s účasťou na pojednávaní, vrátane

možnostívyjadriťsakskutkovýmaprávnymotázkamvecianavrhnúťdôkazynapodporusvojichtvrdení.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v
spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v neprítomnosti žalobcu,
nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. je daný vtedy,
ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený, lebo zákonný sudca nebol vylúčený z

prejednávania a rozhodovania v tejto veci, o čom bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 31.12.2012 č.k. 14 NcC 38/2012-18; uvedené uznesenie bolo doručené právnemu
zástupcovi žalobcu dňa 15.1.2013.

Za situácie, že právoplatným rozhodnutím nadriadeného súdu, t.j. Krajským súdom v Košiciach v

zmysle § 16 O.s.p. bolo rozhodnuté o tom, že zákonný sudca JUDr. Gabriel Štefanič nie je vylúčený
z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, nie je náležitá námietka žalobcu, že vo veci rozhodoval
vylúčený sudca.V danej veci neboli splnené ani zákonné podmienky pre rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie
podľa § 153b O.s.p., lebo žalovaná k žalobe sa písomne vyjadrila podaním zo dňa 5.3.2013, ktoré bolo
doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 8.4.2013. Žalobca zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovanej

k obsahu žaloby podaním zo dňa 4.6.2013, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 21.6.2013.

K odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom nedošlo ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti
ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania
musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť

jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne
súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz mohol vyžiadať - a vyjadriť sa k ním (porovnaj Kmec, J., Kosář, D.
Kratochvíl, J., Bobek, M. Európska úmluva o lidských právech, Komentář I. vydaní Praha C.H.Beck
2012, str. 740). Podľa Slovníka súčasného slovenského jazyka vydaného Vedou, vydavateľstvom
Slovenskej akadémie vied, Bratislava 2011 (2. zväzok) kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena
zo súdu na účastníkov sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces

nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného
konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že
nezoznámenie účastníka konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv
na výsledok konania pred nimi.

V danom prípade neobstoja odvolacie námietky žalobcu, lebo nielenže mal možnosť, ale aj zaujal
stanovisko k vyjadreniu žalovanej k obsahu žaloby v podaní zo dňa 4.6.2013.

Pokiaľ ide o ostatné žalobcom namietané odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c/, písm. d/, písm.
e/ a písm. f/ O.s.p. odvolací súd dospel k záveru, že ani tieto nie sú dané.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli alebo nevyšli za
konania najavo, prípadne, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok

jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až
§ 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo
použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola
zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav.
Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, a preto odvolací súd jeho rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny,
vrátane rozhodnutia o trovách konania.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami, ako aj správnym
právnym záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti
žalovanej za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobcovi tvrdeným
nesprávnym úradným postupom okresného súdu v exekučnom konaní pod sp.zn. Ex 12072/2010, a

preto základ nároku nie je daný.

Správne, podrobné, presvedčivé, ako aj zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na ktoré v podrobnostiach odkazuje (§ 219 ods.
2 O.s.p.).

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru
o vylúčení zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a to s
poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul záver okresného súdu, že okresný súd sa nedopustil
nesprávneho úradného postupu tým, že o žiadosti súdneho exekútora na zmenu súdneho exekútora,
ktorá bola doručená 15.10.2009 nerozhodol v 30-dňovej lehote podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku.
Z exekučného spisu 11 Er 99/2007 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia - o zmenu súdnehoexekútora bola doručená exekučnému súdu dňa 15.10.2009. Poverenie pre nového súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého bolo okresným súdom vydané dňa 17.2.2010. Podľa § 44 ods. 9 Exekučného
poriadku súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí

exekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučnýmspisomsúdnehoexekútora,
ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie.

Správne exekučný súd postupoval, keď vyzval pôvodného exekútora Mgr. Rudolfa Dulinu o predloženie
exekučného spisu a taktiež o vyúčtovanie trov pôvodného exekútora, pričom z uznesenia okresného
súdu zo dňa 17.2.2010 sp.zn. 11 Er 99/2007 vyplýva, že konajúci súd rozhodol aj určení trov exekúcie
pôvodnému exekútorovi Mgr. Rudolfovi Dulinovi.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu uplynutie 30-dňovej lehoty podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku

na rozhodnutie o zmene exekútora od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora nie
je neodôvodneným prieťahom v konaní. Naviac žalobcovi nemohla vzniknúť žiadna škoda z titulu
spomínaného rozhodnutia, lebo pôvodný exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času
rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora.

Odvolaciemu súdu sa žiada zdôrazniť, že pri rozhodovaní o zmene exekútora je činnosť súdu závislá
od súčinnosti pôvodného súdneho exekútora a taktiež aj od toho, či predloží včas (vy)účtované trovy
exekúcie, o ktorých je exekučný súd povinný rozhodnúť. Vzhľadom na tieto skutočnosti je prakticky
vylúčené, aby súd rozhodol do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora, ak
pôvodný exekútor nie je súčinný s exekučným súdom.

Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že s prihliadnutím na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.
v znení účinnom od 1.1.2013, teda aj v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, otázku prieťahov
môže súd posudzovať len vychádzajúc z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, resp. žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom

konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca

nepreukázal existenciu žiadneho relevantného rozhodnutia, ktorým by bolo konštatované porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ani nepreukázal, že by jeho sťažnosť v konaní
bola vybavená spôsobom, z ktorého by existencia prieťahov bola preukázaná.

Správny je aj záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok pre priznanie

nároku na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia, ktorým je uznesenie o zmene exekútora.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené
alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody je viazaný

rozhodnutím tohto orgánu.

V prejednávanej veci zrušenie alebo zmena rozhodnutia okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o
zmene súdneho exekútora vo veci 11 Er 99/2007 preukázané nebolo a vzhľadom na nesplnenie tejto
podmienky pre vznik nároku je skúmanie existencie ďalších podmienok bez právneho významu, lebo

jednotlivé zákonné predpoklady vzniku práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. musia
byť splnené kumulatívne.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa, s ktorými sa odvolací
súd stotožňuje, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
§ 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, a preto má právo na náhradu trov
odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi, ale trovy odvolacieho konania jej nevznikli; žalobcanebol úspešný v odvolacom konaní, a tak nemá právo na náhradu trov konania, a preto odvolací súd
rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.