Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/44/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614207311
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6614207311.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.
r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporcovi: K. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. Z. XXXX/XX, O.,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom

so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec v konaní o zaplatenie 246,34 € s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 13C/136/2014-82 zo dňa 16. 10. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy konania vo výške 24,58 €, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Andreja Cifru, p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia
v odvolacom konaní vo výške 19,61 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Andreja
Cifru, advokáta so sídlom v Lučenci, vedený v V. banke, a.s., pobočka Z. pod č. XXXXXXXXXX/XXXX,
VS: XXXXXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 91,00

€ s 9 % ročným úrokom z omeškania od 26. 10. 2010 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku. V časti o zaplatenie 155,36 € s prísl. návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol
okresný súd podľa „ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len
OSP)“ tak, že zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania
vo výške 24,58 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd vo vzťahu k trovám konania uviedol, že navrhovateľ
aj odporca boli v konaní čiastočne úspešní, pričom navrhovateľ si uplatnil právo na zaplatenie 246,34 €
a súd vyhovel návrhu na zaplatenie v časti 91,00 €. Miera úspechu navrhovateľa preto predstavuje 36,9
% oproti miere úspechu odporcu 63,1 %; odporca bol teda v konaní úspešnejší o 26,2 %.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vo vzťahu k trovám konania ďalej uviedol,

že odporca bol síce v konaní čiastočne úspešný a miera jeho úspechu prevyšuje mieru úspechu
navrhovateľa, avšak v konaní mu žiadne trovy konania nevznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal.
V konaní ale vystupoval vedľajší účastník na strane odporcu, ktorému vzniklo právo na náhradu trov
konania. Trovy konania si právny zástupca vedľajšieho účastníka vyčíslil v sume 88,71 €, vychádzajúc
z hodnoty sporu 155,36 €, pričom uviedol, že vstúpil len do tej časti konania, ktorá je o zaplatenie
sumy 155,36 €. Uvedený právny názor vedľajšieho účastníka okresný súd označil za nesprávny, nakoľko

navrhovateľ si uplatnil právo na zaplatenie sumy 246,34 € v celosti, pozostávajúce jednak z nesplatenej
istiny pôžičky, ako aj poplatkov, tak ako to vyplýva zo Zmluvy o postúpení pohľadávok, a teda v konaníje potrebné jeho právo posúdiť komplexne ako jeden celok. Okresný súd konštatoval, že sa nejedná
o niekoľko samostatne uplatnených nárokov, a preto podľa názoru okresného súdu nemôže vedľajší
účastník vstúpiť do konania len vo vzťahu k časti uplatneného nároku.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že právnemu zástupcovi
vedľajšieho účastníka nepochybne prináleží odmena za nasledujúce úkony právnej služby: príprava a
prevzatie zastúpenia, vyjadrenie vo veci samej, účasť na pojednávaní s meritórnym prejednaním dňa
16. 10. 2014 spolu s režijným paušálom. Ďalej uviedol, že právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka

prináleží odmena vypočítaná z hodnoty sporu, t. j. zo sumy 246,34 € za tri úkony právnej služby 3 x po
21,28 € spolu s režijným paušálom 3 x po 8,04 € a 20 % DPH, čo spolu predstavuje sumu 93,82 €, ktorá
po vynásobení percentom úspešnosti odporcu (26, 2 %) predstavuje sumu 24,58 €, na úhradu ktorej
titulom náhrady trov konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa zaviazal okresný súd.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa do výroku o trovách vedľajšieho účastníka navrhovateľ

odvolal a v odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru v danom prípade bola na mieste aplikácia ust. § 150
ods. 2 OSP, keďže ide o drobný spor. Predmetné
ustanovenie § 150 ods. 2 OSP sleduje hlavne jednoduchosť u nákladovú efektívnosť vedenia súdnych
sporov, aby strana, ktorá nemala v konaní úspech, bola povinná zaplatiť len tie trovy konania, ktoré sú
úmerné hodnote pohľadávky a ktoré sú nevyhnutné. Pritom je podľa navrhovateľa potrebné vychádzať

zo zásady primeranosti a úmernosti vo vzťahu k výške žalovanej istiny, ale aj vo vzťahu k povahe
veci, jej zložitosti a obsahu podaní. V uvedenej súvislosti navrhovateľ v odvolaní uviedol, že vedľajší
účastník v obdobných veciach vystupuje opakovane s obsahovo rovnakými jednoduchými podaniami.
Vzhľadom na uvedené okresný súd nemal vedľajšiemu účastníkovi podľa navrhovateľa priznať trovy
právneho zastúpenia. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že nesúhlasí ani s tým postupom okresného

súdu, v zmysle ktorého okresný súd vychádzal pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka zo sumy 93,82 €, ktorá zodpovedá celému predmetu sporu, t. j. zo sumy 246,34
€. Súhlasí s tým, že nie je možné, aby vedľajší účastník vstúpil do konania len v časti o zaplatenie
sumy 155,36 €, nakoľko v konaní nebolo uplatnených niekoľko samostatných nárokov a teda uplatnený
nárok je potrebné posúdiť ako jeden celok. Vedľajší účastník si však vyčíslil trovy právneho zastúpenia

v sume 88,71 € a nie v sume 93,82 €, teda okresný súd nemal vedľajšiemu účastníkovi priznať právo
na náhradu trov konania z vyššej sumy ako si uplatnil, ale mal vychádzať z vyčíslených trov právneho
zastúpenia v sume 88,71 € a z nich určiť pomerný nárok na náhradu trov konania. Zdôraznil, že
uvedené nič nemení na skutočnosti, že navrhovateľ vôbec nesúhlasí s priznaním náhrady trov právneho
zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. V uvedenej súvislosti navrhovateľ v odvolaní uviedol, že v prípade

trovvedľajšiehoúčastníkanemožnohovoriťotrováchúčelnevynaloženýchnauplatneniealebobránenie
práva, pričom nepriznaním náhrady trov konania súd neporušuje základné právo na právnu pomoc a
rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, pretože trovy právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka nie sú účelne vynaložené a nie sú ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom
vedľajšieho účastníka k predmetu konania.

Vedľajší účastník - združenie na ochranu občana spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej existencie
schopný poskytnúť spotrebiteľom právnu pomoc v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach,
nakoľko je združením založeným na ochranu spotrebiteľov, a teda prioritne sa predpokladá pomoc
spotrebiteľom zo strany združenia založeného za týmto účelom, nie zo strany zvoleného právneho

zástupcu združenia. Účelom združenia na ochranu spotrebiteľov je okrem iného kolektívna ochrana
spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských
sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Podľa navrhovateľa je zrejmé, že na to, aby takéto združenie
mohlo napĺňať svoje ciele a vykonávať svoju činnosť, musí reálne disponovať zodpovedajúcou
materiálnou, ako aj personálnou základňou, minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania

základných proklamovaných cieľov. Už skutočnosť, že vedľajší účastník je registrovaný v registri
občianskych združení, vedenom na Ministerstve vnútra SR, preukazuje, že pri vzniku a registrácii
samotného združenia muselo ministerstvo postupovať v zmysle § 25 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z.,
a teda posudzovať, či k vzniku združenia došlo v súlade so zákonom. Združenie vstupuje do množstva
konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do konania,

ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie náhrady trov konania. Z uvedeného je
podľa navrhovateľa zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania, nemá združenie žiadnu
vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, žeide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konania, v ktorom
pre vstup do konania nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem,
že účelom vstupu Združenia do konania nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných

prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.

V závere odvolania navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozsudku
okresného súdu o trovách konania preskúmal a v zmysle ust. § 220 OSP ho zmenil tak, že vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov nepriznáva.

Na obsah odvolania navrhovateľa reagoval vedľajší účastník v podaní zo dňa 17. 12. 2014, kde
uviedol, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v prejednávanej veci, v ktorej žaloval spotrebiteľa
o zaplatenie nemalej sumy a ani na výzvu súdu nedoložil listiny, z ktorých by vyplývalo, že nárok je
dôvodný, čo ho naďalej utvrdzuje vtom, že je potrebné v obdobných konaniach hájiť práva spotrebiteľa
dostupnými prostriedkami voči nedôvodným nárokom navrhovateľa.

Navrhovateľ skupuje veľké množstvo pohľadávok, ktoré sú premlčané, prípadne pohľadávok, na ktoré
nemá ani platný právny titul, pričom ich následne, aj napriek vedomosti o ich nedostatkoch, a taktiež
napriek nedostatku listinných či iných dôkazov, uplatňuje v konaní pred súdom. Žalovanými sú v
prevažnej väčšine spotrebitelia, ktorí majú v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahov postavenie

slabšej zmluvnej strany.

Vo vzťahu k účelnosti náhrady trov právneho zastúpenia je podľa vedľajšieho účastníka potrebné
poukázať aj na tú skutočnosť, že aktívnym prístupom a ochranou žalovaného spotrebiteľa vedľajším
účastníkom bol vytvorený stav, kedy navrhovateľ a jemu obdobné spoločnosti prestali podávať na súdy

žaloby založené na pochybných právnych tituloch resp. tieto podávajú už len v minimálnej miere. Úlohou
vedľajšieho účastníka v spore je pomoc žalovanému spotrebiteľovi. Je to práve dodávateľ, ktorý v
obdobných konaniach podáva jednoduché formulárové žaloby, ktoré v mnohých prípadoch nie sú ani len
skutkovo či právne dôvodné. Navrhovateľ ako dominus litis vymedzuje v žalobe predmet sporu, uvedie
svoje skutkové tvrdenia a právne argumenty. Úlohou právneho zástupcu vedľajšieho účastníka je v

konečnom dôsledku brániť práva slabšieho v konaní, preto mu nemôže byť na ujmu to, že vecne reaguje
na obsahovo jednoduché podanie navrhovateľa.

Združenie ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľov vstúpilo legitímne, v súlade s §
93 ods. 2, 3 OSP z vlastného podnetu do predmetného spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii

vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa. Takto zvolený procesný postup vstupu
vedľajšieho účastníka do konania je zákonne rovnocenný so vstupom do konania na základe výzvy
niektorého z účastníkov urobenej prostredníctvom súdu a nepredpokladá súhlas spotrebiteľa so
vstupom vedľajšieho účastníka do konania, dokonca ani vedomosť spotrebiteľa o vstupe vedľajšieho
účastníka do konania, nakoľko vstup združenia do konania zákon v § 93 ods. 2 OSP priamo

predpokladá. Vstup vedľajšieho účastníka do konania bol opodstatnený, pretože prvostupňový súd
žalobu v namietanom rozsahu zamietol po vstupe Združenia do konania a po prednesení argumentácie
obsiahnutej vo vyjadrení zo dňa 19. 09. 2014 a účasti na pojednávaní dňa 16. 10. 2014, ktoré úkony
boli účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v súdnom konaní. Argumentácia navrhovateľa, ktorá
upiera vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia je preto podľa vedľajšieho

účastníka v príkrom rozpore so zákonom.

Vedľajšíúčastníkvovyjadreníkodvolaniunavrhovateľaďalejuviedol,ženavrhovateľvosvojomodvolaní
na jednej strane uvádza, že súhlasí s tým, že nie je možné, aby vedľajší účastník vstúpil len do
časti konania, avšak na druhej strane tvrdí, že vedľajšiemu účastníkovi mala byť priznaná náhrada trov

konaniazhodnotytejčastikonania,vktorejvedľajšíúčastníknachádzalporušeniespotrebiteľskýchpráv,
čim si navrhovateľ zjavne protirečí. Pokiaľ prvostupňový súd neakceptoval vstup vedľajšieho účastníka
len do časti konania, potom postupoval správne, ak priznal vedľajšiemu účastníkovi pomerný nárok na
náhradu trov konania vyčíslených z celkovej hodnoty sporu, t. j. zo sumy 246,34 €. Navrhovateľ sa vo
svojomodvolaníďalejdomáhaaplikácieustanovenia§150ods.2OSP,pričompodľanázoruvedľajšieho

účastníka,súdrozhodovalsprávne,keďpredmetnéustanovenienaprejednávanúvecneaplikoval.Trovy
konania, ktoré vedľajšiemu účastníkovi v súvislosti s konaním vznikli, sú objektívne účelné, a nie sú
neprimerané voči uplatnenej pohľadávke, tak ako sa to snaží presadiť navrhovateľ.V závere vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa vedľajší účastník uviedol, že navrhuje, aby odvolací
súd rozsudok prvostupňového súdu v jeho odvolaním napadnutej časti ako vecne správny potvrdil a
zaviazal navrhovateľa na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,61 € na účet právneho zástupcu

vedľajšieho účastníka.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa podľa ust. § 212
ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu v
odvolaním napadnutom výroku o trovách vedľajšieho účastníka podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil.

Zo spisu odvolací súd zistil, že návrhom na vydanie platobného rozkazu sa navrhovateľ domáhal, aby
súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 246,34 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
od 26. 10. 2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

V podaní zo dňa 18. 06. 2014 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove,

konajúcemu súdu oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovaného
spotrebiteľa a zároveň žiadalo, aby mu súd doručil žalobný návrh spolu s prílohami.

V podaní zo dňa 19. 09. 2014 sa vedľajší účastník na strane odporcu vyjadril k obsahu žalobného návrhu
a uviedol, že v danej veci ide nepochybne o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ust.

§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že v Zmluve, ktorú uzatvoril dňa 02. 07. 2009
právny predchodca navrhovateľa Consumer Finance Holding, a.s. v právnom postavení dodávateľa
so žalovaným spotrebiteľom sa nachádzajú viaceré neprijateľné zmluvné podmienky. Súčasne nie
je táto zmluva v súlade so zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čo znamená,
že pokiaľ sa nenachádzajú v zmluve všetky obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v

súlade s čl. 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z., je potrebné považovať úver na jej základe poskytnutý
za bezúročný a bez poplatkov. V závere vyjadrenia k žalobnému návrhu vedľajší účastník na strane
odporcu uviedol, že nárok uplatnený navrhovateľom vo výške 155,36 € považuje za nedôvodný, nakoľko
navrhovateľ naň nemá platný právny titul. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu v časti o zaplatenie
sumy 155,36 € zamietnuť. V časti o zaplatenie sumy 91 € vedľajší účastník porušenie spotrebiteľských

práv nenachádzal, preto uviedol, že v tejto časti do konania nevstupuje a nevyjadruje sa k uplatnenému
nároku vo výške 91 €.

Rozsudkom č. k. 13C/136/2014-82 zo dňa 16. 10. 2014 okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľovi sumu 91 € spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 26. 10. 2010 do zaplatenia, v

lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a v časti o zaplatenie sumy 155,36 € s prísl. návrh zamietol.
Zároveň zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 24,58 €, v
lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa odvolací súd uvádza, že okresný súd

pri rozhodovaní o trovách konania postupoval správne (aj keď nesprávne - zrejme v dôsledku chyby v
písaní - v odôvodnení rozsudku uviedol, že na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ust.§ 142 ods.
1 OSP, namiesto ust. § 142 ods. 2 OSP). Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že
okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania zohľadnil mieru úspechu a neúspechu v konaní,
tak ako to vyplýva z ust. § 142 ods. 2 OSP. Správna je aj argumentácia okresného súdu o tom, že nie je

možné rozčleniť predmet konania z hľadiska vstupu vedľajšieho účastníka len vo vzťahu k určitej časti
konania, pretože uplatnený nárok bol uplatnený ako celok a teda je ho potrebné posúdiť komplexne.
Nemožno potom ani ustáliť, že vedľajší účastník má nárok len na náhradu trov konania v tej časti, v
rozsahu ktorej podľa svojho tvrdenia vstúpil do konania, preto okresný súd postupoval správne, keď
vychádzajúc z uvedeného záveru považoval za základ pre výpočet náhrady trov konania podľa ust. §

142 ods. 2 OSP sumu 93,82 €, pretože opačný postup by bol akceptovaním nesprávneho názoru, že
vedľajší účastník môže vstúpiť do konania len pre určitú časť uplatneného nároku. Pokiaľ ide o odvolaciu
námietku navrhovateľa, že okresný súd mal na rozhodnutie o trovách konania aplikovať ust. § 150 ods.
2 OSP, odvolací súd uvádza, že trovy konania vo výške 24,58 €, ktorých náhrada bola vedľajšiemu
účastníkovi priznaná okresným súdom po aplikácii ust. § 142 ods. 2 OSP, nie sú neprimerané k výške

uplatnenej pohľadávky, preto uvedená odvolacia námietka navrhovateľa rovnako ako predchádzajúce
nie je opodstatnená.Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom
výrokuotrováchkonaniaakovecnesprávnypotvrdilkonštatujúc,žepokiaľjeúkonvedľajšiehoúčastníka
v príčinnej súvislosti s výsledkom konania tak ako je tomu v tomto prípade, nemožno trovy právneho

zastúpenia vedľajšieho účastníka hodnotiť ako neúčelne vynaložené trovy konania. Vedľajší účastník
má rovnako ako hlavný účastník v zmysle ust. § 93 ods. 4 OSP rovnaké práva a povinnosti v konaní,
teda má tiež v zmysle ust. § 25 OSP právo zvoliť si právneho zástupcu na zastupovanie v konaní.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ust.

§ 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka na strane odporcu v odvolacom konaní predstavuje odmena za jeden úkon právnej služby
(vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa), priznaná v rozsahu 1 tarifnej odmeny t. j. vo výške 8,30 € (za
základ tarifnej odmeny považoval odvolací súd predmet odvolacieho konania), plus režijný paušál k
uvedenému úkonu právnej služby vo výške 8,04 € a 20 % DPH z odmeny a režijného paušálu spolu vo
výške 3,27 €; celkom trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v odvolacom konaní predstavujú

sumu 19,61 €.

O spôsobe náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v odvolacom konania rozhodol
odvolací súd podľa ust. § 149 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.