Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 2, 2015

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 5T/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215010003
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin
ECLI: ECLI:SK:OSBN:2015:3215010003.3

Rozhodnutie

Okresný súd Bánovce nad Bebravou samosudcom Mgr. Markom Anovčinom na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 02.04.2015 v Bánovciach nad Bebravou v trestnej veci obžalovaného Y. pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Y. Y., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom
F. U., L. L. č. XX

s a u z n á v a v i n n ým , ž e

hoci mu z ustanovenia § 62 ods. 1 a nasl. Zákona o rodine vyplýva povinnosť prispievať na výživu
dieťaťa a rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 1P/155/2012-55 zo dňa 21.12.2012,

právoplatným dňa 02.01.2013, bol zaviazaný prispievať na výživu svojho maloletého syna W. Y., nar.
XX.XX.XXXX vo výške 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej,
jeho matky Y.. Y. N., trvale bytom G., ul. L. č. XXX/XX, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti, si
svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného v období od 15.11.2013 doposiaľ úmyselne neplnil pravidelne
napriek tomu, že hoci je ekonomicky činný ako súkromný podnikateľ podľa živnostenského zákona a

má dostatočný príjem na výživu svojho nezaopatreného syna riadne neprispieval, čím sa jej plneniu
úmyselne vyhýbal, pričom v sledovanom období mu vznikol dlh na nezaplatenom výživnom v celkovej
výške 925,- eur,
t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti

vyživovať iného,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obvinenému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obvinenému určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri)
mesiacov.Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona súd obvinenému
ukladá povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 925,- eur (deväťstodvadsaťpäť
eur).

o d ô v o d n e n i e :

Samosudca okresného súdu nariadil v predmetnej trestnej veci hlavné pojednávanie, na ktorom sa
obžalovaný nezúčastnil a výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním výpovede obžalovaného z prípravného
konania,výsluchomsvedkovMgr.Y.N.aY.Y.,čítanímlistinnýchdôkazov,atonajmärozsudkov,rodného
listu, dokladov z bánk a správ na obžalovaného.

Obžalovaný dňa 30.11.2014 v prípravnom konaní vypovedal, že od 01.03.2014 žije v F. U., L. L. č.
XX, spolu so svojou druhou manželkou R. Y. a jej dcérou V.. Je živnostník asi 5 rokov a v súčasnosti
pracuje ako zváračský technik, pričom každé dva mesiace pre inú firmu. Má založený účet v Slovenskej
sporiteľni, ktorý je exekučne blokovaný. Jeho čistý mesačný príjem je cca 1 500,- eur. Je si vedomý

svojej vyživovacej povinnosti voči synovi W. vo výške 100,- eur mesačne a voči synovi Y. vo výške 150,-
eur mesačne, čiže celkovo by mal prispievať 250,- eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť voči W. si plnil
nepravidelne s tým, že keď jeden mesiac nemal na úhradu výživného, ďalší mesiac uhradil celú sumu.
Na syna W. dlhuje výživné vo výške 400,- eur, a to za mesiace august, september, október a november
2014. V októbri, novembri a decembri 2014 obžalovaný pracoval na živnosť v Rakúsku, od januára 2014

do apríla 2014 bol bez práce a od mája 2014 do súčasnosti pracuje na živnosť ako zváračský technik.
Za vykonanú robotu fakturuje ako živnostník, faktúry nie sú mu vyplácané na čas a on potom tiež mešká
s výživným. Exekúcie má do výšky 10 000,- eur. So synom W. má veľmi dobrý vzťah, stretáva sa s
ním každé dva týždne, chodia spolu na lyžovačky, výlety, ktoré mu hradí obžalovaný spolu so súčasnou
manželkou nad rámec výživného. Kupuje mu darčeky - xbox, kopačky, dresy, hračky.

Svedkyňa Y.. Y. N. na hlavnom pojednávaní uviedla, že zo strany obžalovaného bolo výživné platené
dosť chaoticky, dlh uvedený v obžalobe je pravdivý a od 15.11.2013 do konca marca 2015 dlhuje na
výživnom 925,- eur. Odkedy obžalovanému vznikla vyživovacia povinnosť, zaplatil na výživnom na mal.
W.sumu1775,-eur.L.Y.obžalovanýzaplatildlžnévýživnéanavýživnomnajehoosobuužničnedlhuje.

Svedkyňa nič nezamlčala a aj na výživné, ktoré jej jedenkrát platil v hotovosti, mu dala písomné čestné
prehlásenie. Čestné prehlásenie o plnení výživného dala obžalovanému iba jedno, a to v auguste 2014,
noobžalovanýdoložildve,pričomtodruhéjeskopírovanéztohoaugustovéhoajenaňomzatretýdátum.
V dôsledku neplnenia vyživovacej povinnosti mal. W. núdzou netrpel, neplatenie výživného nezanechalo
na ňom trvalo nepriaznivé následky a svedkyňa náhradné výživné nepoberá. Obžalovaný výživné plnil

priamym vkladom na účet a jedenkrát v hotovosti. Výživné po deťoch neposielal.

Svedok Y. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v septembri 2014 ukončil školskú dochádzku a od
decembra 2014 je schopný samostatne sa živiť. Doteraz mu bola uhradená na účet iba jedna suma, a
to 580,- eur asi pred tromi týždňami, inak mu za obdobie od novembra 2013 do októbra, resp. novembra

2014 nebolo uhradené nič ani k rukám ani na účet. Účet má zriadený od februára 2014. Výživné na mal.
W. obžalovaný k rukám svedka neplatil a pokiaľ má tento vedomosť, tak ani matke, ani na účet.

Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 1P/155/2012-55 zo dňa 21.12.2012,
právoplatným dňa 02.01.2013, bolo manželstvo obžalovaného s Y. Y., rod. N., rozvedené, ich maloleté

deti W., nar. 2X.XX.XXXX, a Y., nar. XX.XX.XXXX, boli zverené do osobnej starostlivosti matky a
obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu mal. W. sumou 100,- eur mesačne a na výživu mal. Y.
sumou 150,- eur k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Obžalovaný tak mal od právoplatnosti
rozvodu, t. j. od 02.01.2013 až do konca marca 2015 zaplatiť spolu na oboch synov výživné vo výške
6150,- eur, pričom v tomto je výživné na syna Y. iba do novembra 2014 (vrátane), keď od decembra

2014 je schopný sám sa živiť a na mal. W. je to suma 2 700,- eur. Podľa vkladov na účet, čestného
prehlásenia a výpisov z účtov obžalovaný poukázal matke mal. W. za uvedené obdobie na oboch synov
spolu sumu 4 455,- eur, čím mu zostal dlh 1 695,- eur a keďže podľa výpovede syna Y. tomuto uhradil
dlh 580,- eur, zostávalo mu uhradiť 1 115,- eur, čo by mal byť dlh obžalovaného na maloletého W.,
no svedkyňa N. uviedla, že je 925,- eur, a tento je za obdobie od 15.11.2013 až do konca marca

2015. Keďže obžalovaný mal na maloletého W. platiť výživné 100,- eur mesačne a dlh na výživnomje za obdobie od novembra 2013 do marca 2015 vo výške 925,- eur, obžalovaný sa tak v období
dvoch rokov najmenej tri mesiace vyhýbal plneniu svojej zákonnej vyživovacej povinnosti. Sumu dlžného
výživného súd ustálil z výpovede svedkyne N., keď v tomto nebola výpoveď relevantne spochybnená,

predložené doklady o platení výživného nepreukazujú, že by to malo byť menej a zároveň je takto
ustálená dlžná suma pre obžalovaného priaznivejšia, než vyplýva z dokladov predložených v konaní.
Z čestných prehlásení predložených obžalovaným (č. l. 146 - 147 spisu), ktorými mala svedkyňa N.
potvrdiť zaplatenie výživného za mesiace august 2014 a december 2014, akceptoval súd iba jedno, a to
datované dňom 04.08.2014 (č. l. 147), pretože na čestnom prehlásení na č. l. 146 chýba dátum a spodná

časť písmena "g" v podpise "N.", z čoho v spojitosti s tým, že je inak úplne zhodné z prehlásením na č.
l. 147 jednoznačne vyplýva, že toto je iba upravenou kópiou jediného čestného prehlásenia z augusta
2014, ktorým svedkyňa N. obžalovanému potvrdila zaplatenie iba jedného mesačného výživné na oboch
synov. Keďže obžalovaný bol počas celej uvedenej doby živnostníkom a jeho príjem bol v priemere 1
500,- eur mesačne v čistom, čiže mal príjem na to, aby výživné platil, no toto napriek tomu neplatil,
vyhýbal sa plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného úmyselne, čím spáchal prečin zanedbania

povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona. Obžalovaný v konaní nepreukázal, že uhradil
dlžné výživné, čím by trestnosť činu zanikla, ako argumentoval jeho obhajca. V prípade tohto prečinu
ide o samostatný trestný čin a v žiadnom prípade ho nie je možné posudzovať ako trestný čin spoločne
s neplatením výživného na jeho plnoletého syna Y. Y., nakoľko v tomto prípade ide od ďalší trestný
čin, za ktorý je obžalovaný žalovaný v samostatnej trestnej veci. Bráni tomu neexistencia spoločného

výchovného prostredia a to z dôvodu, že výchova jeho syna Y. Y. bola skončená s nadobudnutím
jeho plnoletosti dňa 25.02.2013. Skutočnosť, že žijú v spoločnej domácnosti, nie je možné zamieňať s
existenciu výchovného prostredia. To, že obžalovaný platil výživné nepravidelne a chaoticky, nemôže
byť argumentom v prospech obžalovaného a takéto platenie nespôsobuje ani zánik trestnosti tohto
trestného činu, ani nezbavuje obžalovaného viny z iného dôvodu, keď bolo spoľahlivo preukázané, že

v období uvedenom vo výroku mal dostatočný príjem a výživné napriek tomu po dobu najmenej troch
mesiacov neplatil. Exekúcie a dlhy obžalovaného jednak neboli spoľahlivo preukázané, no pokiaľ by
tomu tak aj bolo, je to irelevantné, pretože vyživovacia povinnosť rodiča voči maloletému dieťaťu má
prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodiča a obžalovaný mal dostatočné prostriedky na to, aby
ho platil. Obžalovaný mal výživné jednoznačne určené rozhodnutím súdu a pokiaľ niečo poskytol nad

rámec výživného vo forme vecného plnenia synovi, nemožno to započítať na výživné, ktoré mal platiť
v zmysle rozsudku k rukám matky maloletého. Takto nemožno na výživné pre maloletého W. započítať
ani platby obžalovaného v prospech jeho plnoletého syna Y.. Podľa vkladu na účet, predloženého
dňa 02.04.2015 obhajcom obžalovaného na hlavnom pojednávaní, vložila manželka obžalovaného dňa
24.02.2014 na účet syna obžalovaného Y. sumu 150,- eur a dňa 15.05.2014 mu poukázala sumu 50,-

eur poštovou poukážkou. Svedok Y. Y. nepovažoval tieto sumy za úhradu výživného, ale za vreckové,
čo mu mal povedať aj obžalovaný. Toto vyplynulo z výpovede svedka Y. Y. a táto jeho výpoveď nebola
relevantne spochybnená a súd ju považoval za dôveryhodnú. Nemožno sa stotožniť s názorom obhajcu
obžalovaného, že svedok zamlčal platby, ktoré mu boli poukázané na účet, keď svedok sa vyjadroval k
plateniu výživného a k platbám na jeho účet, resp. poslaných mu poštovou poukážkou uviedol, že sám

obžalovaný mu povedal, že ide o vreckové. Tieto platby tak neboli preukázateľne zaplatené na výživné
na Y. a v dôsledku nich nemožno iné platby pripočítať k zaplatenému výživnému na mal. W..

Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný a v rokoch 2012 - 2014 bol 11-krát priestupkovo riešený
na úseku bezpečnosti cestnej dopravy, a preto nebola u neho zistená prítomnosť poľahčujúcich ani

priťažujúcich okolností. Nemožno u neho vzhliadnuť poľahčujúcu okolnosť, že doposiaľ viedol riadny
život, keď bol 11-krát priestupkovo riešený, hoc všetky priestupky boli na úseku bezpečnosti cestnej
dopravy, pričom vzhľadom na sankcie bol medzi nimi aj závažný priestupok a celkovo mu za uvedené
priestupky boli uložené pokuty v súhrne vo výške 380,- eur v priebehu dvoch rokov, čo je vo vzťahu k
výživnému nedôvodný výdavok, teda výdavok, ktorý obžalovaný nemusel vynaložiť pokiaľ by sa správal

v súlade so zákonom.

Pri výmere trestu obžalovaného súd prihliadal na mieru zavinenia, pohnútku, osobu obžalovaného,
na okolnosti za akých došlo k vykonaniu trestného činu, na účel trestu ako i na možnosť nápravy
obžalovaného. Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery

trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu dospel sudca okresného súdu jednoznačne k záveru,
že pre splnenie účelu trestu bude obžalovanému postačujúce uložiť podmienečný trest odňatia slobody
v trvaní 10 mesiacov, teda v dolnej polovici trestnej sadzby, pri trvaní skúšobnej doby 24 mesiacov. Súd
ma za to, že takýto trest môže splniť individuálnu ako aj generálnu prevenciu, teda predísť tomu, aby saobžalovaný v budúcnosti znovu dopúšťal trestnej činnosti, ako aj odradiť od páchania trestnej činnosti
iných. Uvedený trest bude postačujúci aj pre nápravu obžalovaného. Keďže súd odsúdil obžalovaného
na podmienečný trest odňatia slobody za prečin zanedbania povinnej výživy, uložil mu na posilnenie

dosiahnutia účelu trestu aj povinnosť zaplatiť zameškané výživné v skúšobnej dobe.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia/vyhlásenia/ cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. (podľa § 309 ods. 1 Trestného poriadku). Obžalovaný môže rozsudok odvolaním

napadnúť pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe.