Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/596/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408215198
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1408215198.10

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: X. O., K.. XX.XX.XXXX, O. V. XXXX/XX, O., štátny
občan SR, právne zastúpený: JUDr. Peter Jankovský, advokát, Krížna 47, Bratislava, proti odporcovi:
MAC TV, s.r.o., Brečtanová 1, Bratislava, IČO: 00 618 322, právne zastúpený: Advokátska kancelária
Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch vo výške 33 193,92 eur (1 000 000,- Sk), o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 4C/188/2008-309 zo dňa 25.9.2012, do výroku o náhrade
trov konania

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 4C/188/2008-309 zo
dňa 25.9.2012 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške
1.061,75 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.233,12 eur. Odporcu súčasne zaviazal
zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 19,80 eur na účet Okresného súdu Bratislava IV.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že súd vo veci rozhodol č. k. 4C/188/2008 - 159 zo dňa 01.10.2010
v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 4C/188/2008 - 203 zo dňa 04.03.2011 tak, že zaviazal odporcu
odvysielať v rovnakom programe, ako boli uverejnené napádané údaje, ospravedlnenie navrhovateľovi,

a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu v peniazoch v sume 16.500,-
€. V časti náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo zvyšku v sume 16.694,- € zamietol. Poukázal
pritom na to, že Rada pre vysielanie a retransmisiu SR v konaní o sťažnosti č. 4198/196-2008 dospela
k záveru, že odporca v predmetnom odvysielanom príspevku porušil ustanovenia § 19 ods. 1 zákona
č. 308/2000 Z. z. a odporcovi uložila pokutu vo výške 3.500,- eur. Na odvolanie odporcu Krajský súd
v Bratislave rozhodol rozsudkom č. k. 3Co/194/2011 - 215 zo dňa 12.12.2011 tak, že rozsudok súdu

prvého stupňa zmenil v napadnutej časti tak, že odporca je povinný odvysielať ospravedlnenie sa
navrhovateľovi v rovnakom vysielacom čase, v akom boli odvysielané napádané tvrdenia, ktoré bude
zreteľne označené ako ospravedlnenie sa pánovi Jánovi Berkymu, pretože relácia Promi noviny, v
rámci ktorej bola odvysielaná predmetná reportáž, už TV JOJ nevysiela. Nie je preto možné uložiť
odporcovi povinnosť odvysielať ospravedlnenie v rovnakom programe, ako to urobil súd prvého stupňa
v napadnutom rozsudku. Vo zvyšku napadnutej časti rozsudok potvrdil a podľa § 224 ods. 4 O.s.p. uložil

povinnosť súdu prvého stupňa rozhodnúť o trovách konania.
Okresný súd rozhodol o trovách konania uznesením č. k. 4C/188/2008 - 247 zo dňa 19.01.2012 tak,
že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 1.061,75 eur, náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 3.928,07 eur a náhradu trov štátu vo výške 19,80 eur. Proti tomuto
rozhodnutiu odporca podal odvolanie a krajský súd uznesením č. k. 14Co/263/2012 - 304 zo dňa
29.06.2012 uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd Bratislava IV ako súd prvého stupňa v intenciách odvolacieho súdu opätovne rozhodol
o náhrade trov konania. Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak vec bola vrátená naďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Poukázal na ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p., pričom pri posudzovaní úspechu účastníkov vychádzal
z hodnotenia úspechu jednak v časti morálnej satisfakcie (zadosťučinenia, ktoré navrhovateľ žiadal

realizovaťformouodvysielaniaospravedlnenia)ajednakvčastináhradynemajetkovejujmyvpeniazoch.
Navrhovateľ mal v časti návrhu, v ktorom žiadal morálnu satisfakciu (zadosťučinenie) za zásah do
jeho práv na ochranu osobnosti plný úspech. V časti návrhu, ktorou sa navrhovateľ domáhal náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. finančnej satisfakcie) súd konštatoval, že navrhovateľovi bola
priznaná nemajetková ujmu v peniazoch v sume 16.500,- €, a vo zvyšku, t.j. do sumy 16.694,- € bol

zamietnutý. Súd sa však nestotožnil s posúdením úspechu účastníkov v tejto časti konania len na
základe percentuálneho vyjadrenia miery priznaného a zamietnutého plnenia, t.j. 16.500,- € : 16.694,-
€, teda 49,71 % : 50,29 %. Súd pri rozhodovaní o priznaní práva na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch musel primárne vyhodnotiť, či neoprávneným zásahom do osobnosti navrhovateľa bola v
značnej miere znížená jeho dôstojnosť alebo jeho vážnosť v spoločnosti ako to ukladá ustanovenie §
13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a až keď dospeje k záveru, že takéto značné zníženie dôstojnosti

alebo vážnosti v spoločnosti nastalo (čoho právnym dôsledkom je, že navrhovateľ má právo na priznanie
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch), sekundárne môže rozhodnúť o rozsahu (výške) náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú mu prizná. Priznaná výška náhrady nemajetkovej ujmy závisela
od úvahy súdu, nakoľko skutočnú výšku škody v takýchto prípadoch určiť buď nemožno vôbec alebo len
s nepomernými ťažkosťami. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľovi patrí plná

náhrada trov konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p..
Súd zaviazal vo veci neúspešného odporcu na zaplatenie v konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu
trov konania, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania na ochranu
osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy v sume 66,- € a 995,75 €, t.j. 3 % z výšky uplatnenej
z nemajetkovej ujmy, spolu v sume 1.061,75 €, ktorú navrhovateľ zložil na účet tunajšieho súdu dňa

02.02.2009.
Ďalším sporným bodom medzi účastníkmi pri rozhodnutí o trovách konania bola výška základnej
sadzby tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej pomoci, nakoľko v konaní boli poskytované
úkony právnej pomoci ešte v čase, kým nenadobudla účinnosť vyhláška č. 209/2009 Z. z., ktorou
sa mení vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb, t.j. do 31.05.2009. Podľa § 10 ods. 8 vyhlášky účinnej od 01.06.2009 vo veciach
ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, je tarifnou hodnotou 1.000 €, ak sa nežiada náhrada
nemajetkovej ujmy, a 2.000 €, ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy. Podľa citovaného ustanovenia
v spojení s § 10 ods. 1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby odo
dňa 01.06.2009 je 91,29 €.

Pred nadobudnutím účinnosti ustanovenia § 10 ods. 8 vyhlášky, t.j. do dňa 31.05.2009, tarifná hodnota
sporovoochranuosobnostinebolaosobitneurčenávovyhláške.Navrhovateľsivovyčíslenítrovkonania
uplatnil sadzbu 486,34 € podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, pričom vychádzal z toho, že hodnota predmetu
sporu predstavuje sumu 33.193,92 € (1.000.000,- Sk), ktorú žiadal ako náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch.

Súd ďalej poukázal na ustanovenia § 9 ods. 1 a § 11 ods. 1 vyhlášky účinnej do 31.05.2009, podľa
ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového
základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s
nepomernými ťažkosťami. Súd nevychádzal pri výpočte tarifnej odmeny advokáta za úkony vykonané
predo dňom 01.06.2009 z ustanovenia § 142 ods. 3 in fine O.s.p. a nepriznal navrhovateľovi náhradu

trov konania z výšky súdom priznaného plnenia, ktorá by podľa § 10 ods. 1 vyhlášky bola v sume 320,34
€ za jeden úkon právnej pomoci. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej
odmeny stanoví z tarifnej hodnoty veci, alebo druhu veci, alebo práva. V konaniach o ochrane osobnosti
súd najskôr posudzuje dôvodnosť podaného návrhu, t.j. či skutočne došlo k neoprávnenému zásahu do
osobnostných práv navrhovateľa, a až následne po vyhodnotení, že odporca konal v rozpore s § 12 ods.

1 Občianskeho zákonníka, môže odporcovi uložiť sankciu v zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Sekundárnesúdposudzuje,čizadosťučineniepodľaprvéhoodseku§13Občianskehozákonníkasajaví
ako postačujúce, a to najmä vzhľadom na mieru zníženia dôstojnosti poškodenej fyzickej osoby alebo jej
vážnosti spoločnosti (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ak súd vyhodnotí, že takéto zadosťučinenie
nie je postačujúce, terciárne podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka určí výšku náhrady nemajetkovej

ujmy v peniazoch s prihliadnutím na závažnosť ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo. Pri
konaniach vo veciach ochrany osobnosti teda súd musí skúmať viacero rozhodných skutočností, a preto
nepokladázaspravodlivé,abyjedinousmerodajnouskutočnosťoupriurčovaníhodnotysporubolavýška
súdom priznaného plnenia. satisfakcie). Ak by súd zamietol návrh v časti priznania nemajetkovej ujmyv peniazoch alebo už v časti morálnej satisfakcie, nemohol by hodnotu sporu posúdiť, keďže sa nijaké
plnenie nepriznalo.
Pri úvahách o výške náhrady trov v obdobných veciach súd uviedol, že považuje za nespravodlivé, aby

hodnota sporu bola určená výškou súdom priznaného plnenia navrhovateľovi podľa § 142 ods. 3 in
fine O.s.p., pretože, ak by súd rozhodol opačne, odporcovi by nemohol priznať vyššiu základnú sadzbu
za úkon právnej pomoci, ako je 1/13 výpočtového základu. V tomto by bolo nerovné postavenie strán
(účastníkov) konania pri uplatnení práva na náhradu trov konania (§ 18 O.s.p.). Základnú sadzbu tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby pred 01.06.2009 súd určil podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky,

ktorá v roku 2008 bola v sume 1.465,- Sk (t. j. 48,63 €).
Podľa týchto kritérií súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vyčíslenú podľa § 9, §
11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky účinnej do 31.05.2009 a podľa § 9,
§ 10 ods. 1, 8, § 14 ods. 1 písm. b), c), § 14 ods. 3 písm. b), § 14 ods. 5 písm. b), § 16 ods. 3 a § 18 ods.
3 vyhlášky účinnej od 01.06.2009. V konaní boli vykonané nasledovné úkony právnej služby: 3x 48,63 €
(za1.prevzatieaprípravaprávnehozastúpeniadňa23.10.2008,2.písomnépodanieprotistraneŽiadosť

o ospravedlnenie protistrane dňa 23.10.2008, 3. podanie návrhu na začatie konania dňa 13.11.2008),
7x 91,29 € (za 1.-5. účasť na pojednávaniach dňa 11.01.2010, 15.03.2010, 14.05.2010, 10.09.2010
a 28.11.2011, 6. vypracovanie záverečného vyjadrenia dňa 17.09.2010, 7. vyjadrenie sa k odvolaniu
odporcu dňa 01.12.2010), 4x 22,82 € (za 1.-2. účasť na pojednávaniach dňa 15.07.2009 a 30.09.2009,
ktoré boli odročené bez prejednania veci, 3.-4. účasť na pojednávaniach dňa 01.10.2010 a 12.12.2011,

pri ktorých sa iba vyhlásilo rozhodnutie), 1x 45,65 € (za vyjadrenie sa k odvolaniu proti rozhodnutiu o
náhrade trov konania zo dňa 21.03.2012, avšak podľa § 14 ods. 3 písm. b) iba v ? základnej sadzby
tarifnej odmeny, nakoľko ide o vyjadrenie k odvolaniu proti rozhodnutiu, ktoré nebolo rozhodnutím vo
veci samej); paušálna náhrada 3x 6,31 € za tri úkony vykonané v r. 2008, 2x 6,95 € za dva úkony v r.
2009, 7x 7,21 € za sedem úkonov v r. 2010, 2x 7,41 € za dva úkony v r. 2011, 1x 7,63 € za jeden úkon

v r. 2012; t.j. 1.027,60 € + 20 % DPH = 1.233,12 €.
Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkony Sťažnosť na Radu pre
vysielanie a retransmisiu SR pre porušenie zákona č. 308/2008 Z. z. zo dňa 23.10.2008 a Žiadosť
o priznanie postavenia účastníka správneho konania 20.02.2009, nakoľko šlo o úkony, ktoré právny
zástupca navrhovateľa vykonal v správnom konaní, t.j. v konaní o sťažnosti pre porušenie zákona č.

308/2008 Z. z. o vysielaní a retransmisii, ktoré bolo vedené pred Radou pre vysielanie a retransmisiu,
a nárok na náhradu vzniknutých trov mal byť uplatnený v tomto správnom konaní. Súd taktiež nepriznal
navrhovateľovi paušálnu náhradu za úkony právnej služby Účasť na pojednávaní dňa 15.07.2009 a
Účasť na pojednávaní dňa 30.09.2009 vo výške 7,21 €, ako bola vyčíslená vo Vyčíslení trov právneho
zastúpenia navrhovateľa zo dňa 13.12.2011, ale len vo výške 6,95 € podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške

jednej stotiny výpočtového základu, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR
za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, nakoľko tieto úkony boli vykonané v roku 2009, a
nie v r. 2010 ako sa chybne uvádza vo Vyčíslení.
Ďalšou namietanou skutočnosťou bolo priznanie náhrady trov za úkon Žiadosť o ospravedlnenie zo dňa
23.10.2008. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky účinnej do 31.05.2009 odmena vo výške základnej

sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: písomné podanie na súd alebo iný orgán
alebo protistrane týkajúce sa veci samej. Podľa názoru súdu navrhovateľ sa týmto úkonom účelne
domáhal ochrany svojho práva, nakoľko sa najskôr pokúsil o mimosúdne riešenie sporu, na ktoré
sa nechal právne zastúpiť a v súvislosti s týmto zastúpením mu vznikli výdavky (trovy), keďže jeho
advokát vypracoval a zaslal predmetnú žiadosť protistrane. Nakoľko odporca túto žiadosť o mimosúdne

urovnanie sporu neakceptoval, navrhovateľ až následne prostredníctvom svojho právneho zástupcu
sa domáhal svojho nároku súdnou cestou, a to podaním návrhu na začatie konania (doručený súdu
dňa 13.11.2008). Úkon Žiadosť o ospravedlnenie datovaný dňa 23.10.2008 hoci bol vykonaný pred
začatím súdneho konania, má súvis s nárokom neskôr uplatneným v súdnom konaní (navrhovateľ v ňom
žiada ospravedlnenie a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1.000.000,- Sk rovnako ako aj v návrhu na

začatie konania) a v čase jeho uskutočnenia platná vyhláška tento úkon (písomné podanie protistrane
vo veci samej) za úkon právnej služby pokladala (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky účinnej do 31.05.2009).
Námietku, že úkon Žiadosť o ospravedlnenie dňa 23.10.2008 bol vykonaný ešte pred začatím súdneho
konania, a preto by náhrada trov zaň nemala byť priznaná, súd považuje za bezpredmetnú, nakoľko
vyhláška výslovne priznáva odmenu aj za úkony vykonané ešte pred tým, ako je konanie začaté (§ 82

ods. 1 O.s.p.), a tie sú uvedené najmä v § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky (napr. prevzatie a príprava
zastúpenia, podanie návrhu na začatie konania). V čase uskutočnenia tohto úkonu (dňa 23.10.2008)
vyhláška výslovne priznávala odmenu advokátovi aj za písomné podanie protistrane, ak sa týkalo veci
samej.Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky účinnej do 31.05.2009 a § 22 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o
dani z pridanej hodnoty súd priznal navrhovateľovi uplatnenú 20 % daň z pridanej hodnoty z náhrady
výdavkov (režijných paušálov) podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, pričom odporca v odvolaní proti uzneseniu

o náhrade trov konania č. k. 4C/188/2008 - 247 zo dňa 19.01.2012 namietol náhrada za stratu času a
náhrada výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky do základu pre výpočet DPH vstupujú až od 01.06.2009,
kedy nadobudla účinnosť vyhláška č. 209/2009 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 655/2004
Z.z.. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na § 22 zákona o DPH, z ktorého vyplýva, že
každá odplata (a teda aj odmena advokáta, ak je advokát platiteľom DPH) znížená o daň na výstupe

predstavuje základ pre výpočet DPH. Základ dane zahŕňa aj súvisiace náklady účtované platiteľom
príjemcovi plnenia alebo inej osobe, ktoré sú priamo spojené so zdaniteľným plnením a za ktoré platiteľ
požaduje úhradu.
Súd sa nestotožnil s výkladom ustanovenia § 18 ods. 3 vyhlášky účinnej do 31.05.2009, že jednoznačne
vymedzuje presný (taxatívny) výpočet úkonov podliehajúcich dani z pridanej hodnoty a na ostatné
položky (paušálna náhrada, cestovné a náhrada za stratu času sú upravené v § 15 až 17 vyhlášky)

sa DPH nevzťahuje. Citované ustanovenie určuje, že tarifná odmena podľa § 9 až § 14f sa zvyšuje o
DPH, avšak už výslovne neustanovuje resp. vôbec neupravuje, že hotové výdavky advokáta súvisiace
s tarifnou odmenou nemôžu byť resp. nie sú základom dane z DPH. Citované ustanovenie je podľa
názoru súdu potrebné vykladať v širšom kontexte, extenzívne, v súvislosti so zákonom o DPH, ktorý
má jednak vyššiu právnu silu ako vyhláška, a jednak pri výklade ustanovení všeobecne záväzných

právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy treba klásť dôraz na
potrebu vykladať ich v súlade s právnymi predpismi vyššej právnej sily, a teda aj so zákonmi. Vzhľadom
na uvedené má súd za to, že uvedené rozdielnosti je potrebné vykladať v súlade so zákonom a nie
s vyhláškou. Súd pokladá samotný úkon právnej pomoci za hlavné plnenie, ktorého protihodnotou je
tarifná odmena, a s ním súvisiace činnosti (miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné) za

vedľajšie plnenie, ktorého protihodnotou je náhrada hotových výdavkov. Súd teda vychádzal z toho, že
vyhláška účinná do 31.05.2009 neustanovovala resp. vôbec neupravovala, že hotové výdavky advokáta
(medzi ktoré patrí aj paušálna náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky) nemôžu byť základom pre výpočet
DPH, preto svoje rozhodnutie oprel o zákon o DPH, ktorý v § 22 ods. 1 vymedzuje, čo je základom
DPH pri dodaní tovaru alebo služby, a v nasledujúcom odseku pod písm. b) výslovne ustanovuje, že

do základu dane sa zahŕňajú aj súvisiace náklady (výdavky), za ktoré súd pokladá aj paušálnu náhradu
podľa § 16 ods. 3 vyhlášky. Preto súd priznal navrhovateľovi uplatnenú 20 %-nú daň z pridanej hodnoty
z paušálnej náhrady za tri úkony vykonané v roku 2008. Nakoľko podľa § 85j ods. 1 zákona o DPH je
aktuálna sadzba dane z pridanej hodnoty za tovary a služby 20%, súd priznal ku každému úkonu právnej
služby zvýšenie odmeny advokáta o 20 %-nú sadzbu dane z pridanej hodnoty.

Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p. súd rozhodol o náhrade trov štátu, ktoré vynaložil na úhradu
svedočného - náhradu hotových výdavkov a ušlého zárobku v sume 19,80 €, o ktoré po výsluchu
požiadala svedkyňa G. O. (2x 9,90 € za cestu Banská Bystrica - Bratislava a späť). Súd podľa výsledku
konania na ich úhradu zaviazal v konaní neúspešného odporcu tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

Uznesenie napadol v odvolacej lehote odvolaním odporca podaním zo dňa 10.10.2012, do časti
rozhodnutia o náhrade trov právneho zastúpenia. Namietol, že vyhláška č. 655/2004 Z.z. v znení
účinnom do 31.5.2009 neurčovala tarifnú hodnotu sporov na ochranu osobnosti. Aj podľa jeho názoru
súd pri určení výšky trov konania mal aplikovať ustanovenie § 143 ods. 3 O.s.p., avšak nesprávne
aplikoval za úkony vykonané do 31.5.2009 ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky. Keďže zákon v

ustanovení § 143 ods. 3 O.s.p. explicitne ukladá súdu priznať účastníkovi odmenu advokáta vo výške
základnej sadzby tarifnej odmeny určenej zo súdom priznaného plnenia, nemožno súhlasiť s týmto
názorom súdu. Mal navrhovateľovi priznať za tieto úkony právnej služby odmenu vo výške 320,34 Eur za
jeden úkon. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na postup súdov pri vyrubovaní súdnych poplatkov
vo veciach ochrany osobnosti, kedy by mal pri tomto názore aplikovať položku 1 písm. b) sadzobníka

súdnych poplatkov podľa zákona č. 71/1992 Z.z., avšak v tejto veci súd vyrubil súdny poplatok podľa
položky 7b písm. b) sadzobníka. Žiada preto, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že
navrhovateľovi prizná náhradu trov prvostupňového konania vo výške 1 061,75 Eur a náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 2 140,65 Eur. Uplatnil si aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v sume 63,93 Eur.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vo vzťahu k výroku o výške náhrady trov konania dospel k správnym právnym
záverom a svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil. S týmito dôvodmi sa odvolací súd vcelom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Ustanovenie § 141 ods. 3 nemožno vykladať prísne
formálne a vychádzajúce len z gramatického výkladu. Je potrebné prihliadať na charakter sporu, a
súvislosti medzi žalovaným petitom a rozhodnutím súdu. Predmetom plnenia v žalobách na ochranu

osobnosti je určenie či došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa a ak áno,
aká je primeraná sankcia za neoprávnený zásah. Teda, či postačí morálna satisfakcia v imateriálnej
forme, alebo je primerané uložiť aj majetkovú sankciu vo forme finančného zadosťučinenia. Predmetom
konania teda nie je priznané plnenie, ale určenie neoprávneného zásahu a uloženie primeranej sankcie.
V súlade s týmto výkladom postupoval v napadnutom rozhodnutí aj súd prvého stupňa a správne priznal

navrhovateľovi za právne úkony vykonané do 31.5.2009 odmenu z tarifného základu podľa § 11 ods.1
Vyhlášky, teda ako za plnenie ktoré nie je oceniteľné peniazmi.
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.