Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. február 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 11C/59/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208205745
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Štiftová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1208205745.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Štiftovu, v právnej

veci navrhovateľa: Bratislavská vodárenská spoločnosť a. s., Prešovská 48, Bratislava, zastúpená:
Advokátskou kanceláriou Roštár - Slovák, s r.o, Révová 7, Bratislava, proti odporcovi: Hlavné mesto
Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava, o zaplatenie 252.986,26 Eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 13.03.2008 domáhal pôvodne voči Mestskej časti

Bratislava - Ružinov, ako odporcovi v 1. rade, zaplatenia 8.199.147 Sk s prísl. (272.161,82 Eur) titulom
bezdôvodného obohatenia neuhradením faktúr, ktoré navrhovateľ vystavil pôvodnému odporcovi v 1.
rade za odvádzanie odpadových vôd z povrchového odtoku za obdobie od 01.01.2007 do 31.12.2007.
Návrh odôvodnil tým, že faktúry, ktoré sú predmetom konania boli vystavené na základe § 23 zák. č.
442/2002 Z.z. v znení zák. č. 276/2001 Z.z. Nakoľko odvádzanie odpadových vôd a ich zneškodňovanie
nezabezpečujú odporcovia na vlastné náklady, ale na náklady navrhovateľa, vzniká na strane odporcov
bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Odporca v 1. rade v písomnom vyjadrení k návrhu namietal, že nie je pasívne vecne legitimovaný
vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle § 23 ods. 9 zák. č. 442/2002 Z.z., je povinný zabezpečovať
odvádzanie vôd z povrchového odtoku vlastník nehnuteľnosti na vlastné náklady, pričom odporca v 1.
rade nie je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom návrhu t. j. miestnych komunikácií III. a IV.
triedy. Odporcovi v 1. rade boli tieto komunikácie zverené iba do správy. O zverení majetku vrátane
komunikácií III. a IV. triedy bol spísaný protokol medzi pôvodným odporcom v 1. rade a odporcom, v

ktorom však neboli
uvedené záväzky súvisiace so zvereným majetkom a to vrátane záväzkov uhrádzať náklady spojené
s odvádzaním odpadových vôd z povrchového odtoku. Preto pôvodný odporca v 1. rade mal za to, že
tieto záväzky je povinný uhrádzať vlastník nehnuteľnosti - odporca.

Vzhľadom na vyjadrenie odporcu v 1. rade, na pojednávaní súdu dňa 4.3.2009 navrhovateľ žiadal,
aby súd pripustil rozšírenie okruhu účastníkov konania na strane odporcu o Hlavné mesto Slovenskej

republiky Bratislavu, voči ktorému sa rovnako domáhal zaplatenia sumy 272.161,82 Eur s prísl..Uznesením zo dňa 11.3.2009, č.k. 11C 59/2008 - 45, súd rozhodol o vstupe Hlavného mesta SR
Bratislavy, Primaciálne námestie 1, Bratislava, do konania, ako ďalšieho účastníka na strane odporcu
v 2. rade.

V priebehu konania navrhovateľ vzal návrh voči odporcom v časti istiny 19.175,56 Eur späť a
konanie žiadal v tejto časti zastaviť. Odporcovia s čiastočným späťvzatím návrhu súhlasili. Uznesením
vyhláseným na pojednávaní súdu dňa 29.6.2008 súd konanie v tejto časti zastavil.

Na pojednávaní súdu dňa 3.5.2010 súd na návrh navrhovateľa pripustil zmenu žalobného návrhu voči
odporcovi v 2. rade tak, že odporca v 2. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 252.986,26
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne z dlžnej sumy od 20.3.2009 do zaplatenia a
náhradu trov konania.

Odporca v 2. rade v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že komunikácie III. a IV. triedy boli

Mestskej časti Bratislava - Ružinov zverené v roku 1992 zverovacím protokolom. V prílohe č. 2, ktorá
tvorí neoddeliteľnú súčasť zverovacieho protokolu sú uvedené aj povinnosti súvisiace so zvereným
majetkom najmä udržovať a užívať majetok z čoho vyplýva, že úhradu za odvod povrchových vôd je
povinný uhrádzať správca komunikácie. Nakoľko vodné a stočné sa začalo spoplatňovať až v roku
2007 povinnosť uhrádzať poplatky za odvod povrchových vôd z komunikácií nemohla byť uvedená vo

zverovacích protokoloch v roku 1992.

Súd vo veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom 3.5.2010, č.k. 11C 59/2008 - 236, ktorým určil, že nárok
navrhovateľa je vo vzťahu k odporcovi v 2. rade (Hlavné mesto SR Bratislava) dôvodný, návrh voči
odporcovi v 1. rade (mestská časť Bratislava - Ružinov) zamietol s tým, že o výške nároku navrhovateľa

ako i o náhrade trov konania rozhodne v konečnom rozsudku.

Proti tomuto rozsudku, a to čo do jeho výroku, ktorým bolo určené, že nárok navrhovateľa je vo vzťahu
k odporcovi v 2. rade dôvodný (Hlavné mesto SR Bratislava), podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanieodporcav2.radedomáhajúcsajehozmenytak,abybolnávrhvočinemuzamietnutýdôvodiac

tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a zotrval na svojej námietke nedostatku pasívnej legitimácie v konaní. Poukázal na článok 6 ods. 1
písm. a), e), ods. 2, písm. a), e), článok 3 ods. 1, ods. 5, ods. 6, článok 38 ods. 1 štatútu, na protokol o
zverení miestnych komunikácií III. a IV. triedy, ust. § 1 ods. 3, ods. 4, a § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961
Zb. o pozemných komunikáciách, § 8 ods. 4 vyhl. č. 35/1984 Zb. a v tejto súvislosti konštatoval, že

navrhovateľ správne vystavil faktúry odporcovi v 1. rade za odvádzanie odpadových vôd z povrchového
odtoku za rok 2007, keď ostatné mestské časti riadne uhrádzajú tieto poplatky z miestnych komunikácií
III. a IV. triedy a hlavné mesto z miestnych komunikácií I. a II. triedy, pričom podľa výpovede svedkyne,
odporca v 1. rade poplatky za odvádzanie odpadových vôd z miestnych komunikácií III. a IV. triedy už
navrhovateľovi počnúc rokom 2009 uhrádza.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu v 2. rade uviedol, že ponecháva na zvážení
odvolacieho súdu, či sa stotožní s právnym posúdením veci tak, ako ho uvádza odporca v 2. rade vo
svojom odvolaní a medzitýmny rozsudkom zmení a zaviaže ako povinného odporcu v 1. rade alebo ho
ako vecne správny potvrdí.

Odvolacísúdpreskúmalrozsudoksúduprvéhostupňanazákladeodvolaniaodporcu v2.radevrozsahu
ním napadnutej (vyhovujúcej) časti a v medziach dôvodov odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods.
1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie odporcu v 2. rade je v celom rozsahu dôvodné, nakoľko

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci čo do jeho záveru
o pasívnej legitimácii odporcu v 2. rade na vydanie bezdôvodného obohatenia navrhovateľovi.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ nepodal odvolanie voči výroku, ktorým bol jeho návrh voči odporcovi v
1. rade zamietnutý, nadobudol rozsudok súdu prvého stupňa v tejto (zamietajúcej) časti právoplatnosť,

nakoľko na strane odporcov sa jedná o samostatné spoločenstvo (§ 91 ods. 1 O.s.p.), v ktorom každý
z odporcov koná a vystupuje v konaní sám za seba a rozhodnutie sa tak nemusí vzťahovať rovnako
na oboch odporcov, keď súčasne nejde o závislé výroky a ani o prípad, že by spôsob vyrovnania
vzťahu medzi účastníkmi vyplýval z právneho predpisu (§ 206 ods. 2 O.s.p.). Z uvedených dôvodovnebol odvolaním odporcu v 2. rade dotknutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh voči
odporcovi v 1. rade zamietnutý, a keďže na základe odvolania odporcu v 2. rade nastali v zmysle ust. §
206 ods. 1 O.s.p. suspenzívne a devolutívne účinky len vo vzťahu k výroku, ktorým bolo určené, že nárok

navrhovateľa je vo vzťahu k odporcovi v 2. rade dôvodný, nemohol odvolací súd podrobiť prieskumu
v odvolacom konaní navrhovateľom uplatňovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia aj voči
odporcovi v 1. rade, vo vzťahu ku ktorému bol jeho návrh právoplatne zamietnutý.

Rozhodnutie súdu v časti, v ktorej bol návrh voči odporcovi v 1. rade (mestskej časti Bratislava - Ružinov)

zamietnutý, nadobudol právoplatnosť dňa 10.7.2010.

V preskúmavanej veci sa tak stal predmetom odvolacieho konania navrhovateľom uplatňovaný nárok na
zaplatenie sumy 252.986,26 eur spolu s úrokom z omeškania voči odporcovi v 2. rade (Hlavnému mestu
SR Bratislava), titulom vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého zabezpečovaním odvádzania
vôd z povrchového odtoku miestnych komunikácií III. a IV. triedy a verejných priestranstiev do verejnej

kanalizácie navrhovateľom na jeho náklady za obdobie od 01.01.2007 do 31.12.2007.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zo skutkových zistení súdu prvého stupňa je
nepochybne zrejmé, že miestne komunikácie III. a IV. triedy boli odporcom v 2. rade, ako ich vlastníkom,
zverené do správy odporcu v 1. rade, a to protokolom o zverení zo dňa 23.3.1992, s tým, že podľa

bodu 4.protokolu, práva a záväzky súvisiace so zvereným majetkom sú uvedené v prílohe č. 2 tvoriacej
neoddeliteľnú súčasť tohto protokolu. Podľa tejto prílohy č. 2 protokolu o zverení miestnych komunikácií
III. a IV. triedy mestským častiam, na mestskú časť prešli dňom zverenia práva a povinnosti súvisiace
so zvereným majetkom, zakotvené hlavne v zákone o pozemných komunikáciách (cestný zákon - úplne
znenieč.55/1984Zb.),vyhláškyč.35/1984Zb.,ktorousavykonávazákonopozemnýchkomunikáciách,

ďalej práva a povinnosti uvedené v štatúte hlavného mesta SR Bratislavy, ako aj vo všeobecných
právnych predpisoch, pričom odporca v 1. rade sa zaviazal, okrem iného, zverený majetok zveľaďovať,
chrániť a zhodnocovať v prospech rozvoja jeho obyvateľov, udržiavať a užívať majetok, chrániť majetok
pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím; tieto povinnosti odporcu v 1. rade vo vzťahu k
zverenému majetku vyplývajú tiež z ust. § 7 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a z článku

38 ods. 1 štatútu.

Zverenie časti majetku hlavného mesta SR Bratislavy do správy mestským častiam má svoj zákonný
podklad v ust. § 6 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v spojení s ust. § 2 ods. 2 zákona č.
377/1990 Zb. o hlavnom meste SR Bratislavy a v úprave štatútu hlavného mesta SR Bratislavy , na ktorý

odkazuje ust. § 9 ods. 3 zákona č. 138/1991 Zb..

Podľa čl. 6 ods. 2 písm. e) štatútu na odporcu v 1. rade prešiel aj výkon správy a údržby miestnych
komunikácií III. a IV. triedy a podľa čl. 6 ods. 2 písm. g), bod 3 štatútu aj pôsobnosť v oblasti čistenia
miestnych komunikácií III. a IV. triedy. Pokiaľ ide o správu a údržbu miestnych komunikácií I. a II. triedy,

túto podľa čl. 6 ods. 1 písm. e) štatútu, vykonáva odporca v 2. rade.

Rozdelenie pôsobnosti vo veciach odvádzania povrchových vôd medzi orgány samosprávy odporcov v
1.a2.radezoschválenéhoštatútunevyplýva.Štatútvtomtosmereriešilenzabezpečovanieodvádzania
odpadových vôd odporcom v 2. rade v čl. 6 ods. 1 písm. v) štatútu v súlade s ust. § 36 ods. 9 písm. a)

zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách.

V konaní zostalo sporným, na strane ktorého z odporcov došlo k bezdôvodnému obohateniu tým, že
nedošlo k zmenšeniu jeho majetku vynaložením nákladov na zabezpečenie odtoku povrchových vôd
z miestnych komunikácií III. a IV. triedy, keď povinnosť zabezpečovať odvádzanie vôd z povrchového

odtoku a ich zneškodňovanie z nehnuteľností, ktoré slúžia na výkon samosprávy obce alebo verejné
účely, alebo z verejných priestranstiev, ukladá na vlastné náklady ustanovenie § 23 ods. 9 zákon č.
442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, vlastníkovi nehnuteľnosti. Za určujúce
pre správne rozhodnutie vo veci, považoval aj odvolací súd vyriešenie otázky pasívnej legitimácie
odporcov, teda posúdenie, ktorému z odporcov vznikla povinnosť vynaložiť náklady na zabezpečenie

odvádzania povrchových vôd z miestnych komunikácií III. a IV. triedy.

Odvolací súd poukázal na to, že súd prvého stupňa správne ustálil, že odporca v 2. rade je vlastníkom
nehnuteľností,naktorýchsanachádzajúmiestnekomunikácieIII.aIV.triedyarovnakomožnoprisvedčiťsprávnosti jeho záveru v tom, že žiadny právny predpis výslovne neukladá správcovi povinnosť uhrádzať
náklady spojené s odvádzaním povrchových vôd, keď podľa § 23 ods. 9 zákona č. 442/2002 Z.z.
o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, je povinný zabezpečiť odvádzanie povrchových

vôd na svoje náklady vlastník nehnuteľnosti. Uvedené ustanovenie zákona však nie je možné vykladať
izolovane, bez spojitosti so zákonom č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste SR Bratislavy (§ 2, § 30),
zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (§ 6 ods. 2, ods. 5, § 7 , § 8 ) a naň nadväzujúcim štatútom
odporcu v 2. rade, v nadväznosti na ktoré je potrebné zistiť, či spolu so zverením majetku do správy
neprešla na správcu aj povinnosť vlastníka nehnuteľnosti na úhradu týchto nákladov za rok 2007, a to aj

za stavu, že takáto povinnosť nebola v roku 1992 výslovne uvedená v rámci odovzdávacích protokolov.

Hoci odporcovi v 2. rade svedčí vlastníctvo nehnuteľností, práva vlastníka, a to predmet vlastníctva
držať, užívať, brať úžitky a nakladať s ním, fakticky nevykonáva, nakoľko ich výkon prešiel na odporcu v
1. rade zverením mu tohto majetku do správy. Odporcovi v 2. rade, ako vlastníkovi zvereného majetku,
zostalo len tzv. holé vlastníctvo (nuda proprietas), bez možnosti realizácie jeho obsahu v podobe práv a

povinností s ním spojených; odporca v 2. rade vykonáva len úkony súvisiace s riadnym hospodárením
s majetkom, ktorý nebol zverený do správy mestským častiam (čl. 6 ods. 1 písm. a) štatútu) a pokiaľ
ide o zverený majetok, je výkon jeho vlastníckeho práva obmedzený na udeľovanie súhlasu k prevodom
zvereného nehnuteľného majetku, resp. na jeho odňatie správcovi.

Z protokolu o zverení možno dôvodiť záver, že spolu so zvereným majetkom prešli na odporcu
v 1. rade aj povinnosti súvisiace so zvereným majetkom, ktoré vyplývajú pre vlastníka pozemných
komunikácií zo zákona o pozemných komunikáciách, ako aj všetky povinnosti vyplývajúce pre vlastníka
zvereného majetku aj zo všeobecných právnych predpisov. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu
na základe protokolu o zverení majetku a prílohy č. 2 prešli na správcu (odporcu v 1. rade) aj také

povinnosti súvisiace s vlastníctvom zvereného majetku (odporcu v 2. rade), ktoré vznikli vlastníkovi na
základe právnych predpisov po prevzatí majetku do správy. Preto sa správca majetku nemôže zbaviť
zodpovednosti za plnenie si povinnosti spojenej s vlastníctvom k zverenej nehnuteľnosti tým, že mu
plnenie tejto povinnosti nebolo zverené protokolom, ktorým došlo k zvereniu majetku do jeho správy.

Vzhľadom na uvedené, nepovažoval odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, za relevantnú
skutočnosť, že povinnosť uhrádzať poplatky za odvod povrchových vôd, ktoré sa začali platiť až v roku
2007, nebola uvedená vo zverovacích protokoloch v roku 1992 .

Odvolací súd ďalej dôvodil, že pokiaľ na správcu majetku prešla aj generálna povinnosť majetok

udržiavať (§ 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb.), resp. povinnosť vlastníka pozemných
komunikácií miestne komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené (ust.
§ 3d ods. 6 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách), táto nepochybne zahŕňa aj povinnosť
zabezpečenia odvodu povrchových vôd zo zvereného majetku, resp. miestnych komunikácií; napokon
možno konštatovať, že spolu s miestnymi komunikáciami prešli do správy správcu aj dažďové uličné

vpusty na odtok povrchových vôd do verejnej kanalizácie, ako súčasť miestnych komunikácií, (§ 1
ods.3 zákona č. 135/1961 Zb.). V tejto súvislosti svedkyňa Ing. Adriana Rafayová vo svojej výpovedi
uviedla, že v prípade, ak by sa uzatvorili všetky vpuste a voda by stála na komunikáciách, stojacu
vody by odstraňoval odporca v 1. rade, čoho vyplýva povinnosť odporcu v 1. rade zabezpečovať riadne
odvádzanie povrchových vôd z miestnych komunikácií III. a IV. triedy cez dažďové vpusty.

Napokon poukázal na to, že nemožno prehliadnuť ani tú skutočnosť, ktorá vyplynula z výsledkov
vykonaného dokazovania a to, že platby zo stočné za rok 2009 uhradil navrhovateľovi odporca v 1. rade.

Vzhľadom na odvolacie námietky odporcu v 2. rade odvolací súd uložil súdu prvého stupňa pre

úplnosť doplniť v konaní dokazovanie na zistenie, či odporcovi v 2. rade zostali vo vzťahu k miestnym
komunikáciám III. a IV. triedy nejaké práva a povinnosti, ktoré aj reálne vykonáva a na akom právnom
základe a kto uhrádza poplatky za odvádzanie povrchových vôd z miestnych komunikácií III. a IV. triedy
v ostatným mestských častiach.

So zreteľom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa v napadnutej časti spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a preto v tejto časti
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221ods. 2 O.s.p.), v ktorom súd prvého stupňa po doplnení dokazovania posúdi pasívnu legitimáciu odporcu
v 2. rade v nadväznosti na právny názor vyslovený odvolacím súdom, ktorým je viazaný (§ 226 O.s.p.).

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie na zistenie, či
odporcovi zostali vo vzťahu k miestnym komunikáciám III. a IV. triedy nejaké práva a povinnosti, ktoré aj

reálne vykonáva a na akom právnom základe a kto uhrádza poplatky za odvádzanie povrchových vôd
z miestnych komunikácií III. a IV. triedy v ostatným mestských častiach.

Písomným podaním zo dňa 30.9.2015 odporca oznámil súdu, že Protokolom o zverení miestnych
komunikácií III. a IV. triedy mestským častiam podľa čl. 36 ods. 1 písm. b) a ods. 6 a čl. 41 Štatútu
Hlavného mesta SR Bratislavy, hlavné mesto zverilo Mestskej časti Bratislava - Ružinov komunikácie

III. a IV. triedy ako i práva a záväzky s týmto zvereným majetkom v celom rozsahu. Ďalej uviedol, že
hlavné mesto hradí poplatky za odvádzanie odpadových vôd z povrchového odtoku len z miestnych
komunikácií I. a II. triedy. Poplatky za odvádzanie vôd z miestnych komunikácií III. a IV. triedy uhrádzajú
jednotlivé mestské časti Bratislavy.

Na pojednávaní súdu dňa 12.2.2016 právny zástupca navrhovateľa zotrval na podanom návrhu v celom
rozsahu, pričom poukázal na to, že podľa § 23 ods. 9 zákona č. 442/2002 Z.z. je odporca ako vlastník
komunikácií povinný zabezpečovať odvádzanie odpadových vôd z verejných kanalizácií. Uvedené
znenie vyplýva zo zákona, avšak súdnymi rozhodnutiami nie je ustálené, či odvádzanie odpadových vôd
má v skutočnosti zabezpečovať vlastník alebo správca.

Poverená zástupkyňa odporcu zotrvala na doterajších vyjadreniach odporcu. Poukázala na to, že za
účastníka konania bol odporca navrhovateľom označený iba z opatrnosti, pričom má za to, že odporca
nie v konaní pasívne legitimovaný. Taktiež poukázala na to, že aj faktúry za odvádzanie odpadových
vôd boli zasielané Mestskej časti Bratislava - Ružinov, ktorá ich v určitom období aj hradila. Napokon

uviedla, že ostatné mestské časti takýto problém nemajú a svoje povinnosti, ktoré im vyplývajú z úhrady
takýchto faktúr si riadne plnia. Odporca si taktiež riadne plní svoje povinnosti voči navrhovateľovi pokiaľ
sa jedná o komunikácie I. a II. triedy.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon

č. 138/1991 Zb.), hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a mesto Košice zverujú časti svojho
majetku do správy mestským častiam. Mestská časť môže majetok, ktorý jej bol zverený do správy,
zveriť do správy správcovi, ktorého zriadila podľa osobitného predpisu.

Protokolom o zverení zo dňa 23.3.1992 boli miestne komunikácie III. a IV. triedy odporcom ako ich

vlastníkom zverené do správy Mestskej časti Bratislava - Ružinov, s tým, že podľa bodu 4. protokolu,
práva a záväzky súvisiace so zvereným majetkom sú uvedené v prílohe č. 2 tvoriacej neoddeliteľnú
súčasť tohto protokolu. Podľa tejto prílohy č. 2 protokolu o zverení miestnych komunikácií III. a IV. triedy
mestským častiam, na mestskú časť prešli dňom zverenia práva a povinnosti súvisiace so zvereným
majetkom, zakotvené hlavne v zákone o pozemných komunikáciách (cestný zákon - úplne znenie č.

55/1984 Zb.), vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách,
ďalej práva a povinnosti uvedené v štatúte hlavného mesta SR Bratislavy, ako aj vo všeobecných
právnych predpisoch, pričom mestská časť Bratislava - Ružinov sa zaviazala, okrem iného, že bude
zverený majetok zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať v prospech rozvoja jeho obyvateľov, udržiavať a
užívať majetok, chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím; tieto povinnosti

mestskej časti Bratislava Ružinov vo vzťahu k zverenému majetku vyplývajú tiež z ust. § 7 ods. 2 zákona
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a z článku 38 ods. 1 štatútu.

Podľa v § 6 ods. 3 zákona č. 138/1991 Zb., správa majetku obce je súhrn oprávnení a povinností správcu
alebo mestskej časti k tej časti majetku, ktorú im obec zverila do správy alebo ktorú správca nadobudol

vlastnou činnosťou. Správca alebo mestská časť sú oprávnení a povinní majetok obce držať, užívať na
plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, brať z neho úžitky a nakladať s ním
v súlade s týmto zákonom a so zásadami hospodárenia s majetkom obce; mestská časť tiež v súlade
so štatútom mesta.Podľa § 6 ods. 7 zákona č. 138/1991 Zb., na hospodárenie s majetkom vo vlastníctve mestskej časti sa
primerane vzťahujú odseky 1, 3 až 6, § 6a, § 7 a 7a, § 9 ods. 1 a 2, § 9a až 12.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb., Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a mesto
Košice určia v štatúte mesta rozsah majetku nadobudnutého podľa § 2 až 2d zvereného mestským
častiam do správy. Mestským častiam sa spravidla nezverí majetok, ktorý prevažne alebo celkom
slúži celomestským potrebám alebo zabezpečuje plnenie funkcií hlavného mesta Slovenskej republiky

Bratislavy a mesta Košice.

Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 138/1991 Zb., Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a mesto Košice
podrobnejšie upravia v štatúte mesta,
a) v akom rozsahu a v ktorých prípadoch podliehajú zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku
zvereného do správy mestským častiam len schváleniu miestnymi zastupiteľstvami mestských častí;

predtým je potrebný súhlas primátora,
b) podmienky odňatia majetku mestským častiam, ktorý im bol zverený do správy.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení
neskorších predpisov, mestské časti sú právnickými osobami, ktoré za podmienok ustanovených

zákonom a štatútom samostatne hospodária s vlastným majetkom a s vlastnými finančnými zdrojmi, ako
aj s majetkom, ktorý im bol zverený.

Podľa § 30 zákona č. 377/1990 Zb., o hlavnom meste SR Bratislave v znení neskorších predpisov,
podrobnejšiu deľbu pôsobnosti medzi orgánmi miestnej samosprávy a mestskej samosprávy upraví

štatút. Mestské zastupiteľstvo schváli štatút najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona.

Podľa čl. 6 ods. 2 písm. e) Štatútu hlavného mesta Bratislavy, na mestskú časť Bratislava - Ružinov
prešiel aj výkon správy a údržby miestnych komunikácií III. a IV. triedy a podľa čl. 6 ods. 2 písm. g) bod

3 aj pôsobnosť v oblasti čistenia miestnych komunikácií III. a IV. triedy. Pokiaľ ide o správu a údržbu
miestnych komunikácií I. a II. triedy, túto podľa čl. 6 ods. 1 písm. e) štatútu, vykonáva odporca.

Vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie
k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania

v hmotnoprávnom vzťahu. Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo
oprávnenia má aktívnu vecnú legitimáciu, účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, má pasívnu vecnú legitimáciu. Súd môže návrhu vyhovieť len vtedy, ak navrhovateľ žaluje
osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ak sa v konaní táto skutočnosť nepreukáže, súd
žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania, súd viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu, dospel k záveru, že odporca nie je nositeľom povinnosti, o ktorú v konaní
ide a teda nie je v konaní pasívne legitimovaný, preto návrh ako nedôvodný zamietol, keď z vykonaného
dokazovania síce vyplynulo, že odporca je vlastníkom nehnuteľností, na ktorých sa nachádzajú miestne

komunikácie III. a IV. triedy a keď podľa § 23 ods. 9 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch
a verejných kanalizáciách, a ako vlastník je povinný zabezpečiť odvádzanie povrchových vôd na svoje
náklady, v spojitosti so zákonom č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste SR Bratislavy (§ 2, § 30), zákonom č.
138/1991 Zb. o majetku obcí (§ 6 ods. 2, ods. 5, § 7 , § 8 ) a naň nadväzujúcim štatútom odporcu, avšak
práva vlastníka, a to predmet vlastníctva držať, užívať, brať úžitky a nakladať s ním, fakticky nevykonáva,

nakoľko ich výkon prešiel zverením mu tohto majetku do správy na mestskú časť Bratislava - Ružinov.
Odporcovi ako vlastníkovi zvereného majetku, zostalo len tzv. holé vlastníctvo (nuda proprietas), bez
možnosti realizácie jeho obsahu v podobe práv a povinností s ním spojených; vykonáva len úkony
súvisiace s riadnym hospodárením s majetkom, ktorý nebol zverený do správy mestským častiam (čl. 6
ods. 1 písm. a) štatútu) a pokiaľ ide o zverený majetok, je výkon jeho vlastníckeho práva obmedzený na

udeľovanie súhlasu k prevodom zvereného nehnuteľného majetku, resp. na jeho odňatie správcovi.

O trovách konania a odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a § 224 ods.
3 O.s.p., podľa ktorého v konaní úspešnému odporcovi patrí náhrada trov konania vrátane trovodvolacieho konania, proti navrhovateľovi. Nakoľko však odporca nepodal návrh na náhradu trov
konania a žiadne trovy konania mu ani nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehote15dní ododňajehodoručenianapodpísanom
súde, písomne, dvojmo. ( § 204 ods. 1 O. s. p.)

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.