Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. február 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/825/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712215502
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6712215502.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Petra Priehodu a členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
zo dňa 28.05.2015, č. k. 11C/142/2015-358, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy v spojených veciach pod sp. zn. 11C/142/2012 11C/143/2012, 11C/144/2012, 11C/145/2012,

11C/146/2012, 11C/148/2012, 11C/149/2012, 11C/150/2012, 11C/151/2012, 11C/152/2012,
11C/153/2012, 11C/154/2012, 11C/155/2012, 11C/156/2012, 11C/157/2012, 11C/158/2012,
11C/159/2012, 11C/160/2012 po ich spojení zamietol v celom rozsahu. Podanými návrhmi sa
navrhovateľ domáhal proti odporkyni nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
v konkrétnych exekučných veciach pod sp. zn. 20Er/ 1382/2009, 28Er/196/2009, 20Er/790/2009,
21Er/240/2010, 28Er/309/2009, 25Er/694/2009, 20Er/1423/2010, 20Er/793/2009, 27Er/816/2009,

21Er/1387/2009, 21Er/1320/2009, 20Er/737/2009, 21Er/1354/2009, 25Er/718/2010, 23Er/669/2010,
27Er/112/2010, 21Er/1423/2010, 27Er/1225/2010 v zmysle Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci spôsobenej nesprávnym úradným postupom okresného
súdu v exekučných konaniach z dôvodu, že exekučný súd nevydal na žiadosť súdneho exekútora
rozhodnutie o udelení poverenia na vykonanie exekúcie v jeho prospech v zákonom určenej lehote.
Ako vyplýva z dôvodov rozhodnutia okresného súdu, tieto návrhy navrhovateľa v spojených veciach
zamietol z dôvodu, že nezistil nesprávny postup exekučného súdu v exekučných konaniach, od ktorých

navrhovateľ odvodzuje nesprávny úradný postup, pretože vo všetkých veciach bola žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá, pričom súd vychádzal z toho, že v rámci exekučného
konania bol exekučný súd oprávnený skúmať zákonnosť exekučného titulu, v ktoromkoľvek štádiu
exekučného konania, teda aj pred samotným vydaním poverenia. V rámci rozhodovania teda okresný
súd realizoval len svoje oprávnenie vyplývajúce z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a to oprávnene
posúdiť, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Ak teda skúmal tak formálnu, ako aj materiálnu

vykonateľnosť exekučného titulu a dospel k záveru, že nie je možné na základe neho viesť exekúciu a
žiadosť o udelenie poverenia zamietol, nekonal okresný súd v rozpore so zákonom a nedopustil sa teda
nesprávneho úradného postupu. V takomto prípade nebola pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí žiadostio udelenie poverenia určená lehota na vydanie rozhodnutia. Nezistil teda podmienky pre nesprávny
úradný postup podľa ustanovenia § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z., a teda pre vyhovenie návrhu
navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal, že
súdprejednalvecvneprítomnostinavrhovateľaajehoprávnehozástupcupostupujúcpodľaustanovenia
§ 101 ods. 2 O. s. p., nakoľko sa navrhovateľ bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. V tejto
súvislosti namietal, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody a

priložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa ustanovenia
§ 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v neprítomnosti navrhovateľa. Ak tak spravil, odňal tým
navrhovateľovi právo na konanie pred súdom. Podotkol tiež, že okolnosť, že krajský súd nevzhliadol
dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že u navrhovateľa a objektívne aj v očiach verejnosti
nemožno zákonného sudcu považovať za nestranného. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia
iných krajských súdov, ktoré vylučovali sudcov príslušného súdu, aj keď nerozhodovali v exekučnej

veci z prejednávania a rozhodovania. Ďalej v podanom odvolaní uviedol, že súd sa nedostatočne
oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť navrhovateľa
o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Navrhovateľ trval na osobnej
účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom a
na nestrannom súde. Navrhovateľ nemal ani možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri

svojom rozhodnutí vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal teda možnosť
vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej
situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva navrhovateľa na súdnu ochranu
ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Keďže navrhovateľ nebol oboznámený s obsahom
dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť

navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Kontradiktórnosť súdneho konania bola podľa uvedených
argumentov navrhovateľa porušená vo viacerých smeroch. Navrhovateľ v odvolaní taktiež poukazoval
nato,žepokiaľsažalovanýnevyjadril,resp.nereagovalnavýzvusúdu,abypredložilpísomnévyjadrenie
k podanému návrhu v zmysle ustanovenia § 114 ods. 3 O. s. p., mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom
pre zmeškanie podľa ustanovenia § 153b O. s. p. Taktiež si nesplnil svoju poučovaciu povinnosť podľa

ustanovenia § 120 ods. 4 O. s p. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody navrhol, aby krajský súd zrušil
napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na opätovné prejednanie veci.

Vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo strany odporkyne podané nebolo.

Na základe podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok okresného súdu v
rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §
214 ods. 2 O. s. p. a tento čiastočne v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny
potvrdil a čiastočne v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil v rozsahu
zrušenia okresnému súdu na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 13.02.2013 č. k.
11C/142/2012-15 boli veci 11C/142/2012 11C/143/2012, 11C/144/2012, 11C/145/2012, 11C/146/2012,
11C/148/2012, 11C/149/2012, 11C/150/2012, 11C/151/2012, 11C/152/2012, 11C/153/2012,
11C/154/2012, 11C/155/2012, 11C/156/2012, 11C/157/2012, 11C/158/2012, 11C/159/2012,

11C/160/2012 spojené na prejednanie a rozhodnutie pod sp. zn. 11C/142/2012.

Pokiaľ sa týka spojených vecí pod sp. zn. 11C/142/2012, tak exekučné spisy dotýkajúce sa návrhov
na začatie konania uplatnených pod týmito spisovými značkami boli do konania pripojené. Na základe
podaného odvolania zo strany navrhovateľa tak mohol krajský súd preskúmavať správnosť rozhodnutia

okresného súdu dotýkajúceho sa týchto vecí.

V zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Je
tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odseku
2 až 7 § 213 O. s. p.

Po preskúmaní veci krajský súd nezistil, že by boli splnené dôvody na procesný postup podľa § 213
ods. 3 až 5 O. s. p. teda na opakovanie dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa alebo doplneniedokazovania. Krajský súd preto pri rozhodovaní, ktoré sa dotýkalo vyššie uvedených spojených vecí,
vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa.

V zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po preskúmaní veci a na základe podaného odvolania navrhovateľa dospel krajský súd k záveru,
že okresný súd v daných spojených veciach v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav pre svoje
rozhodnutie, vykonané dokazovanie vyhodnotil v súlade s § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie náležite
odôvodnil podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. S dôvodmi rozhodnutia okresného súdu sa krajský
súd stotožňuje a na tieto poukazuje.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa v dôvodoch svojho rozhodnutia dostatočne jasne,
zrozumiteľne a právne argumentačne presvedčivo vysporiadal s preskúmaním právneho základu
ako aj dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa, preto ak tento v podanom odvolaní namietal
vnútornú rozpornosť a nedostatočnosť zdôvodnenia úvah okresného súdu obsiahnutých v odôvodnení
napadnutého rozsudku, tak tieto námietky nepovažoval krajský súd za opodstatnené.

Krajský súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ nepreukázal splnenie
zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovení § 5 ods.
1, § 6 ods. 1, § 9 ods.1 až 5 a § 17 ods. 1, 2, 3 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a neosvedčil právny základ a dôvodnosť uplatneného nároku, a to

tak s ohľadom nároku na náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy.

Krajský súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že v daných spojených veciach nebol exekučný
súdvexekučnýchveciach,ktorésaichdotýkajú,viazanýlehotou15dní,lebovovšetkýchbolexekučným
titulom rozhodcovský rozsudok, a preto exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 ods. 2 EP správne

skúmal, či boli naplnené formálne a materiálne podmienky pre vedenie exekúcie. Pokiaľ zistil, že tomu
tak nie je a žiadosť o udelenie poverenia zamietol, tak o postupe exekučného súdu nemožno hovoriť o
nesprávnom úradnom postupe, lebo realizoval len právo zodpovedajúce postupu podľa § 44 ods. 2 EP
a zodpovedajúce aj judikatúre súdov vyššieho stupňa. Lehoty, v ktorých bolo rozhodnuté, boli primerané
nielen okolnostiam daných postupom podľa § 44 ods. 2 EP, ale zodpovedali aj celkovému množstvu

nápadu vecí, ktoré navrhovateľ podal. Právny názor okresného súdu o tom, že zo stavu exekučného
súdu v exekučných veciach nebol zistený nesprávny úradný postup, je správny, čím nebol preukázaný
ani základ zodpovednosti odporkyne za vzniknutú škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z.

Za nedôvodné považuje krajský súd argumenty navrhovateľa obsiahnuté v podanom odvolaní a

spochybňujúce procesný postup súdu, v dôsledku ktorého malo byť údajne navrhovateľovi odňaté právo
konať pred súdom. Navrhovateľ v odvolaní tvrdí, že napriek tomu, že riadne a včas požiadal o zrušenie
pojednávania a uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi, súd
v rozpore so zákonom konal podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. v neprítomnosti navrhovateľa.
Súd podľa tvrdenia navrhovateľa ignoroval žiadosť navrhovateľa o zrušenie (odročenie) nariadeného

pojednávania z dôležitého dôvodu.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že navrhovateľ podal okresnému súdu návrh na zrušenie
nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu spolu
so samou sťažnosťou proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, vedeného pod sp. zn.

24NcC/14/2012. Dôvodom návrhu na zrušenie pojednávania okresného súdu bolo, že vo veci nekonal
nestranný sudca ako aj súd. Ako vyplýva z dôvodov rozhodnutia okresného súdu, uvedenou okolnosťou
sa však okresný súd zaoberal a uvedený dôvod nepovažoval za dôvod na zrušenie pojednávania, keďže
dospel k záveru, že nie je daný ani dôvod na prerušenie konania v danej veci. Bol totiž toho názoru,
že v otázke námietky zaujatosti sudcov Okresného súdu Zvolen už rozhodol Krajský súd v Banskej

Bystrici. Rozhodnutiami Krajského súdu v Banskej Bystrici boli vylúčení z prejednávania a rozhodnutia
len sudcovia, ktorí konali v exekučnej veci, od ktorej navrhovateľ odvodzuje nesprávny úradný postup.
Takýto záver súdu prvého stupňa považuje za správny aj krajský súd, a pokiaľ preto nevyhovel návrhu
na prerušenie konania a taktiež návrhu na zrušenie pojednávania, považoval aj krajský súd procesnýpostup súdu prvého stupňa za správny. Súd prvého stupňa mohol preto postupovať podľa § 101 ods.
2 O. s. p.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že o návrhu na prerušenie konania Okresný súd vo Zvolene raz
konal a uznesením zo dňa 17.07.2014, č. k. 11C/142/2012-293 návrh zamietol a Krajský súd v Banskej
Bystrici jeho rozhodnutie uznesením zo dňa 28.01.2015, č. k. 17Co/1179/2014-319 potvrdil. O ďalšom
návrhu rozhodol uznesením zo dňa 28.05.2015, č. k. 11C/142/2012-351, ktoré bolo doručené právnemu
zástupcovi navrhovateľa, pričom zo spisu nevyplýva, že by bolo napadnuté odvolaním. Pokiaľ v odvolaní

proti rozsudku navrhovateľ poukazuje aj na procesnú vadu - nevyčkanie právoplatnosti rozhodnutia o
prerušení konania, tak táto námietka vzhľadom na to, že odvolenie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podané nebolo, nie je dôvodná.

Z podaného odvolania navrhovateľa ďalej vyplýva, že ním namietal to, že okresný súd sa nevysporiadal
s jeho žiadosťou, aby na pojednávaní bol osobne účastný právny zástupca navrhovateľa. V tejto otázke

krajský súd uvádza, že v podaní navrhovateľa a aj v samotnom odvolaní proti rozsudku okresného súdu
je uvedené, že navrhovateľ sa chcel zúčastniť len takého pojednávania, ktoré bude vedené nestranným
sudcom a na nestrannom súde. Tým dal najavo, že pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené u Okresného
súdu Zvolen, tak nie je právny dôvod, aby sa zúčastnil pojednávania okresného súdu, lebo nie je vedené
nestranným sudcom a na nestrannom súde.

Ak za daných okolností okresný súd konal v neprítomnosti navrhovateľa, tak jeho procesný postup podľa
ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. bol v danom prípade správny. Postupom súdu prvého stupňa nedošlo
k odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom, pretože navrhovateľ mal možnosť sa pojednávania
okresného súdu zúčastniť, pretože o termíne pojednávania včas vedel, pričom svoje právo účasti na

pojednávaní okresného súdu nevyužil.

Rovnako je nedôvodný argument, že súd nepoučil účastníkov v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O. s.
p. pred tým, ako vo veci meritórne rozhodol. Poučenie súdu podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p.
bolo obsiahnuté v predvolaní na pojednávanie, ktoré bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené.

Takže o poučení zo strany okresného súdu a právnych dôsledkoch právny zástupca navrhovateľa vedel.

Na pojednávaní okresný súd oboznámil hlavný dôkaz, ktorý navrhol samotný navrhovateľ, a to exekučné
spisy, z ktorých odvodzoval navrhovateľ nesprávny úradný postup a na základe toho uplatňoval náhradu
škody a nemajetkovej ujmy. Vykonal teda dôkaz pripojenými exekučnými spismi, teda dôkaz, ktorý

navrhol samotný navrhovateľ, a ak na základe takto vykonaného dôkazu dospel k záveru, že nebol
zistený nesprávny úradný postup okresného súdu v exekučnom konaní, tak vychádzal len z podkladu,
ktorý bol navrhnutý navrhovateľom a z ktorého uvedené zistenie okresného súdu vyplýva, pričom ani
krajský súd preskúmaním veci nezistil, že by skutkové a právne závery okresného súdu v tomto smere
boli nesprávne.

V podanom odvolaní navrhovateľ taktiež vytýka okresnému súdu, že mal rozhodnúť o návrhu rozsudkom
pre zmeškanie podľa ustanovenia § 153b O. s. p., pretože ak odporkyňa nereagovala na výzvu súdu, aby
predložila písomné vyjadrenie k podanému návrhu v zmysle ustanovenia § 114 ods. 3 O. s. p., bol dôvod
na tento procesný postup. Tento argument navrhovateľa nie je dôvodný, nakoľko odporkyňa doručila

súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla rozsiahle procesné stanovisko k návrhu a uplatnenému nároku, ktoré
bolo doručené aj právnemu zástupcovi navrhovateľa. Navrhovateľ teda o námietkach odporkyne proti
uplatnenému nároku vedel. Neboli teda splnené podmienky pre procesný postup podľa ustanovenia §
153b O. s. p.

V danom štádiu konania sú už nepodstatné úvahy navrhovateľa v podanom odvolaní o nedostatku
nestrannosti a nezaujatosti zákonného sudcu, a to s poukazom na to, že o námietke zaujatosti sudcov
Okresného súdu Zvolen, teda aj v spojených veciach rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý
uvedenú otázku právoplatne vyriešil, pričom v rámci rozhodovania o námietke zaujatosti dospel krajský
súd k záveru, že pre posudzovanie opodstatnenosti námietky zaujatosti v daných veciach bol právne

významný len pomer toho sudcu, ktorý konal v exekučnej veci, ktorej sa namietaný nesprávny úradný
postup týka. Pokiaľ bol navrhovateľ presvedčený, že krajský súd nesprávne rozhodol o námietke
zaujatosti, mal možnosť podať proti rozhodnutiu krajského súdu dovolanie ako mimoriadny opravný
prostriedok v súlade s § 237 písm. g/ O. s. p. Najvyšší súd, ako súd dovolací, bol povolaný na poskytnutieochrany základným právam navrhovateľa. Takýto záver zaujal Ústavný súd SR v rozhodnutí zo dňa
06. 02. 2013 č. k. 1ÚS 89/2013. Okrem toho poukazoval aj na nedostatok právomoci na preskúmanie
sťažovateľových námietok zákonného sudcu, ktoré smerovali proti napadnutým rozhodnutiam krajského

súdu v iných obdobných veciach.

Z vyššie uvedených dôvodov preto nepovažoval krajský súd odvolanie navrhovateľa za dôvodné, a preto
rozhodnutie okresného súdu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. v spojených veciach, tak ako
sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku krajského súdu, potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.
v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O. s. p. a odporkyni, ako v odvolacom konaní úspešnému
účastníkovi, náhradu trov druhostupňového konania nepriznal, nakoľko táto si trovy odvolacieho konania
v súlade s ustanovením §151 ods. 1 O. s. p. nevyčíslila a ani ich nežiadala priznať. Odvolací súd mal
preto za to, že si trovy odvolacieho konania neuplatnila.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.