Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/112/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613210972
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3613210972.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa S., zastúpeného U. proti odporcovi F., o zaplatenie
288 eur a iné, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 20. októbra
2014, č.k. 5C/99/2014-72, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. O náhrade trov konania
rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Na základe výsledkov vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 28.07.2010 zmluvu o úvere, na
základe ktorej mal navrhovateľ splatiť úver vo výške 300 eur a poplatok 288 eur, spolu v sume 588 eur v
11mesačnýchsplátkachpo49eur.Navrhovateľúverneplatil,čímstratilvýhodusplátok,pretobolvýzvou
zo dňa 29.11.2010 vyzvaný odporcom, aby zaplatil celú sumu 588 eur, do 7 dní. Navrhovateľ zaplatil

poštovou poukážkou na Pošte F. X celú sumu úveru jednorázovo vo výške 588 eur dňa 27.12.2010.
Odporca vzniesol námietku premlčania nároku, poukázal na to, že uplynula aj subjektívna aj objektívna
lehota na uplatnenie práva dňa 27.12.2013. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ sa mal dozvedieť o
bezdôvodnom obohatení z výzvy zo dňa 29.11.2010, kedy zistil, akú sumu má navrhovateľ odporcovi
plniť, celú sumu úveru odporcovi uhradil dňa 27.12.2010 poštovou poukážkou a jej pripísaním na účet
odporcu vzniklo bezdôvodné obohatenie, t. j. najneskôr dňa 30.12.2010, kedy navrhovateľ vedel, kto sa

bezdôvodne obohatil na jeho úkor a v akej výške, teda dvojročná subjektívna lehota uplynula najneskôr
dňa 30.12.2012, pričom žalobný návrh bol podaný na súde až dňa 26.12.2013 mailom bez
zaručeného elektronického podpisu a dňa 27.12.2013 poštou, teda nepochybne po
uplynutí zákonom stanovenej dvojročnej subjektívnej lehoty na uplatnenie práva stanovenej v § 107
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd charakterizuje zmluvu o úvere, uzavretú medzi účastníkmi konania,
ako spotrebiteľskú zmluvu. Na právny vzťah, uzavretý medzi účastníkmi konania, súd použil výlučne

ustanovenia občianskeho práva, preto tvrdenia zástupcu navrhovateľa, že v danom prípade je potrebné
na plynutie premlčacej lehoty použiť ustanovenia obchodného práva, nie sú dôvodné, lebo zmluva
nebola uzavretá pred 01.01.2008 podľa ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ale podľa
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, dohoda o voľbe práva z predmetnej
zmluvy nevyplýva, pričom ustanovenia uvedené vo všeobecných podmienkach nemožno akceptovať,
lebo dohoda o voľbe práva by musela byť ustanovená priamo v zmluve a predmetná zmluva

také ustanovenie neobsahuje. Odporca vzniesol námietku premlčania, súd preto nemôže premlčané
právo priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Začiatok plynutia premlčacích dôb
je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto sa na úkor navrhovateľa
obohatil, ide o okamih splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné
obohatenie, pričom táto skutočnosť bola navrhovateľovi známa už na základe výzvy odporcu na plnenie,
z ktorej sa dozvedel, koľko má na úver plniť a reálnym splnením sumy 588 eur na účet odporcu, z

ktorej navrhovateľ sumu 288 eur uplatňuje ako bezdôvodné obohatenie, sa navrhovateľ dozvedel o
tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, teda najneskôr 30.12.2010, keďže uplynula zákonomstanovená subjektívna lehota na uplatnenie práva a stačí, ak uplynie jedna z uvedených lehôt, nemožno
premlčané právo priznať, preto súd preto návrh navrhovateľa ako premlčaný zamietol. O náhrade trov
konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal, lebo

mu žiadne trovy nevznikli. Právne rozhodnutie ďalej odôvodnil § 451 ods. 1, 2, § 52 ods. 1, 2 veta prvá
Občianskeho zákonníka.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Dôvodil, že na zmluvu o

úvere, uzavretú medzi účastníkmi dňa 28.07.2010, je potrebné aplikovať v otázke premlčania Obchodný
zákonník, keď úprava premlčania je v ust. § 387 - § 408 Obchodného zákonníka upravená komplexne a
ďalejustanoveniazákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkáchpre
spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZSÚ“). Ďalej namietal, že súd prvého
stupňa žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo uvedená zmluva bola uzavretá výlučne podľa ZSÚ, nie
však aj podľa Obchodného zákonníka, aký je vlastne vzťah medzi Obchodným zákonníkom a ZSÚ, ak

nie je správny názor navrhovateľa o tom, že tento vzťah je vzťahom všeobecného predpisu (Obchodný
zákonník) k predpisu špeciálnemu (ZSÚ) a konečne, prečo nie je na prejednávaný prípad aplikovateľný
žiaden z judikátov pojednávajúcich o premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré v
konaní prezentoval. Mal za to, že uvedené nedostatky robia napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
nepreskúmateľným a zároveň predstavujú zásah súdu prvého stupňa do jeho práva na spravodlivé

súdne konanie. Trval na svojej argumentácii pred súdom prvého stupňa, v ktorej uviedol, že zmluva o
úvere zo dňa 28.07.2010 podľa svojho obsahu nevznikla reálnym odovzdaním druhovej veci (peňazí)
dlžníkovi, ale vznikla až dohodou zmluvných strán o jej obsahu, z ktorej vyplýval záväzok odporcu
poskytnúť v prospech dlžníka finančné plnenie formou úveru a zároveň záväzok dlžníka takto poskytnuté
plnenie, navýšené o „príslušný poplatok“, splácať dohodnutým spôsobom. Vyslovil ten právny záver,

že predmetná zmluva o úvere patrí podľa § 261 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv.
absolútne obchodný. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Obdo
V 5/2008, sp. zn. 4Obo 57/03 zo dňa 26.02.2004, na rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 214/04, ako aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej
republiky, na právny názor ohľadne premlčania, uverejnený v In Bulletin Slovenskej advokácie 10/2006 a

12/2006 autorky Ovečkovej O. Ďalej uviedol, že ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje len
na dispozitívne ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom nemožno opomenúť jeho aplikovateľnosť
len na situácie, keď k odchýleniu od dispozitívnych ustanovení Občianskeho zákonníka dochádza
prostredníctvom „zmluvných podmienok upravených spotrebiteľskou zmluvou“. Citované ustanovenie
tak poskytuje spotrebiteľovi zvýšenú ochranu len v prípade, ak k odchýleniu od kogentných ustanovení

Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa došlo v rámci zmluvných dojednaní obsiahnutých v
spotrebiteľskej zmluve. Poukázal na to, že v danej veci však o uvedený prípad nejde, keď zmluva o úvere
neobsahuje osobitné dojednania o premlčacej dobe, ale „voľba“ premlčacej doby podľa Obchodného
zákonníka bola ex lege daná výberom zmluvnej formy - zmluvy o úvere, ktorú jej účastníci uzavreli.
Dodal, že záver o výhodnejšej úprave premlčania pre spotrebiteľa v Občianskom zákonníku pre kratšiu

premlčaciudobujesprávnylenvprípade,žespotrebiteľjevpostavenídlžníka.Kebyvšakbolvpostavení
veriteľa, ako v danej veci, potom by už kratšia premlčacia doba už pre spotrebiteľa výhodou nebola
(rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 32Cdo/3337/2010). Ďalej uviedol, že pokiaľ by
odvolací súd v zhode s názorom súdu prvého stupňa bol toho názoru, že nárok navrhovateľa podlieha
premlčaniu podľa § 107 Občianskeho zákonníka, je potrebné poukázať na zjavnú nesprávnosť záveru

súdu prvého stupňa o tom, kedy sa mal dozvedieť o bezdôvodnom obohatení. Konštatoval, že len zo
samotnej skutočnosti, že odporcovi dňa 27.12.2010 poukázal na účet plnú sumu, ktorú odporca od
neho požadoval, nemožno usudzovať, že navrhovateľ v tom čase vedel, že sa odporca na jeho úkor
obohacuje. Uvedené je logické už len z dôvodu, že ak by vedel, že zaplatí sumu 588 eur, odporca sa na
jeho úkor obohatí o sumu 288 eur, bol by odporcovi zaplatil len sumu 300 eur, a tak by zabránil vzniku

bezdôvodného obohatenia a vyhol by sa aj potrebe viesť predmetné konanie. Aj v tomto smere poukázal
na viaceré rozhodnutia súdov a odbornú literatúru.

Odporca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovateľa navrhol napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že nárok navrhovateľa je premlčaný nielen v

subjektívnej lehote, ale aj v zákonnej trojročnej objektívnej lehote, a to s prihliadnutím na skutočnosti,
že navrhovateľ svoj splatný dlh splatil v celom rozsahu dňa 27.12.2010, a teda posledná splátka
sa stala premlčaná dňa 27.12.2013. Návrh na začatie konania navrhovateľ podal na súd až dňa
27.12.2013, pričom jeho nárok sa stal premlčaný dňa 27.12.2013. Tvrdenia navrhovateľa, týkajúcesa povahy zmluvy o úvere, označil za účelové. Mal za to, že predmetnú zmluvu o úvere nie je
možné podriadiť pod režim spotrebiteľských zmlúv. Ak však navrhovateľ trvá na tom, že s odporcom
uzatvorili zmluvu o úvere s zmysle Obchodného zákonníka, jeho návrh, ktorým sa domáha vydania

bezdôvodného obohatenia pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o úvere je nedôvodný. Podľa
názoru navrhovateľa zmluva neobsahuje údaj RPMN, avšak zmluva o úvere v zmysle Obchodného
zákonníka tento údaj nevyžaduje, a tak nemožno hovoriť o absencii tejto náležitosti, ktorú zákon č.
129/2010 Z. z. sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Mal za to, že bezdôvodné obohatenie
nevzniklo a prípadný nárok navrhovateľa je premlčaný.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212
ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

Podľa § 152 ods. 2 veta prvá O.s.p. rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporcovi zaplatenia
istiny vo výške 288 eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia a sumy 144 eur
titulom primeraného finančného zadosťučinenia. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní
návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 288 eur s príslušenstvom zamietol v dôsledku premlčania

nároku. Súd prvého stupňa sa nezaoberal nárokom navrhovateľa na zaplatenie sumy 144 eur titulom
primeraného finančného zadosťučinenia. V písomnom vyjadrení navrhovateľa k odporu, podaného v
konaní odporcom, navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
432 eur a náhradu trov konania. Na pojednávaní dňa 30.09.2014 zástupca navrhovateľa zotrval na
svojom návrhu s tým, že sa proti odporcovi domáha zaplatenia sumy 432 eur a náhrady trov konania.

Z napadnutého rozsudku, keď v záhlaví súd prvého stupňa ako predmet konania označil o zaplatenie
288 eur s príslušenstvom - vyplýva, že súd prvého stupňa sa zaoberal len jedným z uplatnených nárokov,
čo vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa. Týmto nesprávnym postupom sa súd prvého
stupňa dopustil závažného procesného pochybenia, keď nerozhodol o celom predmete konania, čím

navrhovateľovi znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva
za účelom ochrany práv a právom chránených záujmov. Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k
procesnej vade, je okolnosťou, pre ktorú musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože
rozhodnutie postihnuté touto vadou nemôže byť považované za správne.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a
h) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (odsek 2).

V ďalšom konaní súd prvého stupňa rozhodne o nárokoch navrhovateľa, rozhodnutie odôvodní v súlade
s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

V zmysle § 224 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov
prvostupňového a odvolacieho konania.

Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .