Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, December 12, 2011

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/194/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408215198
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1408215198.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Márie Šramkovej a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci žalobcu: X. O., O. V. T.. Č.. XXXX/XX, O., zast.
advokátom JUDr. Petrom Jankovským, Krížna ul. č. 47, Bratislava, proti žalovanému: MAC TV, spol. s r.
o., Brečtanová ul. č. 1, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, spol. s r. o., Drotárska
cesta č. 102, Bratislava, o ochranu osobnosti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV z 1. októbra 2010 č. k. 4C/188/2008- 159 v spojení s dopĺňacím rozsudkom tohto súdu zo
4. marca 2011, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný odvysielať

ospravedlnenie sa žalobcovi v rovnakom vysielacom čase, v akom boli odvysielané napádané tvrdenia,
ktoré bude zreteľne označené ako ospravedlnenie sa pánovi X. O., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku napadnutej časti sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému
povinnosť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku odvysielať v rovnakom programe, v akom
boli uverejnené napádané údaje, ospravedlnenie sa žalobcovi, ktoré bude zreteľne označené ako
ospravedlnenie pánovi X. O., v nasledujúcom znení: „TV JOJ sa ospravedlňuje pánovi X. O. za to,

že dňa 17. 10. 2008 ( piatok ) odvysielala v relácii Promi noviny so začiatkom o 19.13 hod. reportáž
s názvom „Lúzer týždňa“, v ktorej sme označili pána X. O. Q. ml. za Lúzra týždňa zachytávajúc ho
spolu s jeho rodinou smútiaceho na pohrebe jeho otca, zosnulého X. O. Q. st. V reportáži sme uviedli
nepravdivétvrdenia,nazákladektorýchmalX.K.O.Q.ml.predrokomúspešnerozbiťotcovulegendárnu
kapelu a vyhnať z nej väčšinu hudobníkov a týmto zakázať prísť na pohreb jeho otca, ich učiteľa X.
O. Q. st. Uvedené tvrdenia nie sú pravdivé. Pravdou je, že X. O. Q. ml. nestojí za zničením kapely
Diabolské husle a bývalým členom kapely účasť na pohrebe svojho otca nezakázal. X. O. Q. ml. len plnil

posledné želanie svojho otca, o ktoré ho sám žiadal. TV JOJ sa súčasne ospravedlňuje pánovi X. O.
za zverejnenie záberov jeho osoby a rodinných príslušníkov z pohrebu jeho otca, ktoré boli uverejnené
bez jeho predchádzajúceho súhlasu a vedomia. Ďalej súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 16.500,- eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch do 3 dní od právoplatnosti
a vo zvyšku žalobu v časti náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch zamietol. O trovách konania súd
prvého stupňa nerozhodol s tým, že o nich rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
( § 151 ods. 3 O.s.p. ).

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 17. 10. 2008 TV JOJ odvysielala v relácii
Promi noviny v rubrike „Lúzer týždňa“ reportáž. V nej moderátorka uviedla toto: „Nešikovní synovia
geniálnych otcov sa v dejinách neraz pričinili o pády veľkých a prekvitajúcich ríš. X. O. Q. mladší sado dejín hudby zapíše len ako človek, ktorému sa podarilo zničiť jednu z najlepších cigánskych skupín
sveta.“ V ďalšom vstupe moderátor uviedol toto: „K. X. X.K. O. Q. U. X. O. Q.. Ten mladší žiaľ nezdedil
ani otcovu genialitu ani len ľudský formát. Ostal mu po ňom len majetok a meno, ktoré bude musieť ešte

dlho a usilovne devalvovať, aby celkom stratilo hodnotu. Pred rokom úspešne rozbil otcovu legendárnu
kapelu a vyhnal z nej väčšinu hudobníkov. Ale až včera, na pohrebe legendárneho primáša konečne
dostal príležitosť prejaviť sa ako šéf rodinného klanu. Hudobníkom, ktorých do kapely prijímal jeho otec,
zakázal prísť na pohreb a vzdať úctu mužovi, ktorého považovali za svojho učiteľa a priateľa. No čo už,
kráľ cigánskych primášov je mŕtvy. Nech žije kráľ rómskych fidlikantov.“ Súčasne boli v tejto reportáži

odvysielané zábery z pohrebu otca žalobcu X. O. Q. staršieho, ktorého pohreb prebehol deň pred jej
odvysielaním. Počas celého príspevku bol v spodnej časti obrazovky odvysielaný nápis Lúzer týždňa.
Žalobca požiadal žalovaného o odvysielanie opravy v zmysle § 21 zák. č. 308/2000 Z.z. a podal tiež
sťažnosť. Rada pre vysielanie a retransmisiu sa zaoberala vysielaním TV JOJ, voči ktorému smerovala
sťažnosť žalobcu a dospela k záveru, že vysielateľ v príspevku „Lúzer týždňa“ odvysielanom v programe
Promi noviny dňa 17. 10. 2008 porušil § 19 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z.z., za čo mu uložila pokutu

3.500,- eur. Na odvolanie žalovaného proti tomuto rozhodnutiu rady Najvyšší súd SR rozhodnutím z 5.
11. 2009 sp. zn. 3 Sž 33/2009- 25 uvedené rozhodnutie Rady pre vysielanie a retransmisiu potvrdil.
V dôvodoch svojho rozhodnutia najvyšší súd okrem iného uviedol, že žalovaný nesporne zasiahol do
chránených a základných práv a slobôd žalobcu. Ďalej súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého
rozsudku citoval výpovede svedkov A. K.Y., V.. U. O., Y. S., G. O., U. W., B. G., A. Š. U. Moniky . Na

základe takto vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v
časti morálnej satisfakcie a čiastočne dôvodná v časti náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. V konaní
podľa súdu prvého stupňa nebola preukázaná pravdivosť tvrdení odvysielaných v predmetnej relácii,
najmä pravdivosť tvrdenia, že žalobca rozbil otcovu kapelu, vyhnal z nej väčšinu hudobníkov a zakázal
im prísť na pohreb svojho otca. Týmito nepravdivými tvrdeniami a označením žalobcu za lúzra žalovaný

neoprávnenezasiaholdoprávažalobcunaochranuosobnostia„necitlivýmadehonestujúcimspôsobom
zaútočil na jeho osobu a súkromie.“ Preto súd prvého stupňa žalovanému v zmysle § 13 ods. 1 Obč.
zák. uložil povinnosť poskytnúť žalobcovi morálnu satisfakciu vo forme ospravedlnenia, ktoré je žalovaný
povinný odvysielať v rovnakom programe, v akom boli odvysielané inkriminované tvrdenia. Súd prvého
stupňa súčasne dospel k záveru, že neoprávneným zásahom do práva žalobcu na ochranu osobnosti

bola v značnej miere znížená dôstojnosť žalobcu a jeho vážnosť v spoločnosti a samotná morálna
satisfakcia preto nepostačuje na zmiernenie následkov zásahu do osobnosti žalobcu. Vzhľadom na to
žalobcovi vznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2, 3 Obč. zák. V tejto
súvislosti súd prvého stupňa uviedol, že prihliadol na intenzitu, povahu a spôsob neoprávneného zásahu
do osobnostných práv žalobcu a na charakter a rozsah zasiahnutej hodnoty osobnosti žalobcu. Pokiaľ

ide o výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd prvého stupňa uviedol, že sumu 16.500,- eur
považuje za primeranú rušivému zásahu do osobnostných práv žalobcu. Keďže žalobca sa z titulu
náhrady nemajetkovej ujmy domáhal zaplatenia 1.000.000,- Sk ( 33.204,94 eur ), súd prvého stupňa
žalobu v časti náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch prevyšujúcej 16.500,- eur zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný a napadol ním výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu
zamietne. Poukázal na to, že žalobca „nesplnil podmienky zákonného koncentračného princípu“
vyplývajúce z § 118a ods. 1 O.s.p., pretože neoznačil relevantné dôkazy najneskôr do skončenia prvého
pojednávania vo veci, ktoré sa uskutočnilo dňa 15.7.2009. Keďže žalobca túto procesnú povinnosť

nesplnil, jeho procesné právo sa prekludovalo. Porušenie koncentračnej zásady zo strany súdu
prvého stupňa predstavuje porušenie princípu rovnosti účastníkov konania a rovnosti ich „procesných
zbraní“. Ďalej žalovaný v odvolaní poukázal na to, že pravdivosť tvrdení odvysielaných v predmetnej
relácii vyplýva najmä z rozhovoru so žalobcom, ktorý uverejnil denník Sme dňa 15. 3. 2010. Tento
dôkaz súd prvého stupňa nevzal do úvahy. Publicistickým žánrom predmetnej reportáže je glosa,

pričom neodmysliteľnou súčasťou tohto žánru je expresívne, extrémne vyjadrenie redaktora s prvkami
hyperbolizácie, preháňania, irónie, sarkazmu a nadsázky. V rámci tohto žánru nebolo povinnosťou
redaktora overovať si informácie. Podkladom pre spracovanie reportáže „Lúzer týždňa“ boli články a
reportáže odvysielané alebo vydané inými printovými a elektronickými médiami v čase od 13. 10. 2008
do 17. 10. 2008. Reportáž „Lúzer týždňa“ bola odvysielaná v čase, keď verejnosť už bola zahltená

informáciami o dôvodoch rozpadu skupiny, resp. o zákaze účasti jej bývalých členov na pohrebe otca
žalobcu. Predmetná reportáž preto objektívne nemohla zasiahnuť do podvedomia divákov do tej miery,
aby boli okolnosťami zákazu účasti bývalých členov kapely na pohrebe otca žalobcu znechutení alebo
pohoršení. V predmetnej reportáži boli použité zvukovo - obrazové záznamy z pohrebu otca žalobcu,ktorébolivyhotovenéčiužžalovanýmaleboinýmivysielateľmi,ktoréžalovanýnásledneprevzalnaúčely
spravodajských, resp. publicistických relácií. Tieto zvukovo - obrazové záznamy boli odvysielané aj v
iných reláciách iných vysielateľov ako je žalovaný. Žalovaný má za to, že súhlas žalobcu na vyhotovenie

zvukovo - obrazového záznamu z pohrebu jeho otca nebol potrebný, a to z dôvodu, že na tieto prípady
sa vzťahuje zákonná licencia podľa § 12 ods. 3 Obč. zák. Žalobca v konaní nepreukázal zníženie jeho
dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti do takej miery, aby sa mohlo konštatovať, že morálna satisfakcia
nie je postačujúca. V dôvodoch napadnutého rozsudku absentuje náznak, akými úvahami sa súd prvého
stupňa zaoberal pri zodpovedaní otázky, prečo morálnu satisfakciu nepovažuje za postačujúcu.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti potvrdil.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej - vyhovujúcej časti, prejednal odvolanie na pojednávaní a

dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Právo na ochranu osobnosti upravuje Občiansky zákonník ako jednotné právo. Jeho funkciou je
zabezpečiť v občianskoprávnej oblasti ochranu osobnosti fyzickej osoby a jej individuálnej integrity ako
nevyhnutnú podmienku jej dôstojnej existencie a jej slobodného

rozvoja. Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby sa poskytuje iba proti takému zásahu do
jej osobnostných práv, ktorý možno kvalifikovať ako neoprávnený ( protiprávny ). Neoprávneným je taký
zásah, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Takým zásahom je zásadne každé nepravdivé alebo
pravdu skresľujúce tvrdenie o fyzickej osobe, ktoré zasahuje do jej osobnosti.

Žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadom preukázania pravdivosti inkriminovaných tvrdení,
že žalobca úspešne rozbil otcovu kapelu, že z nej vyhnal väčšinu hudobníkov a že im zakázal prísť
na pohreb. Dôkazné bremeno však žalovaný neuniesol. Skutočnosť, že účasť hudobníkov skupiny
Diabolské husle na svojom pohrebe si neželal sám otec žalobcu, potvrdili svedkyne V.. U. O. U. G. O..
Aj keď ide o osoby v príbuzenskom vzťahu k žalobcovi, súd prvého stupňa oprávnene nemal dôvod

pochybovať o pravdivosti ich výpovedí, pretože je vysoká pravdepodobnosť, že by nevypovedali účelovo
v takej závažnej veci, za akú treba považovať slová nebohého Jána O. Q. staršieho, ktoré predniesol
krátko pred svojou smrťou. Na druhej strane svedkovia Y. S., U.Á. W. a A. K. sa nevedeli vyjadriť k
otázke pravdivosti inkriminovaných tvrdení. Z ich výpovedí vyplynulo len to, že podkladom predmetnej
reportáže boli informácie zverejnené v printových médiách, prípadne na internete, pravdivosť ktorých

si žalovaný pred odvysielaním reportáže neoveroval. Tvrdenie svedka A. Š., že žalobca poslal členovi
skupinyX.E.email,vktorommužalobcamaloznámiť,žesineželá,abyčlenoviaskupinyprišlinapohreb
jeho otca, nevyvracia tvrdenie žalobcu, že účasť členov skupiny na pohrebe si neželal sám X. O. Q. W..
Okrem toho, výraz „neželá si“ má iný význam ako „zakazuje“ použitý žalovaným v predmetnej reportáži.

V konaní nebolo jednoznačne preukázané, kto zavinil rozpad skupiny Diabolské husle, pretože v tomto
ohľade boli výpovede žalobcu a svedka A. Š. rozporné. Z výpovede svedka B. G. by sa však dalo
vyvodiť, že rozpad tejto skupiny nebol výlučne záležitosťou žalobcu. Možno však zhrnúť, že ak nebolo
jednoznačne preukázané, že rozpad skupiny Diabolské husle zavinil žalobca, tvrdenie odvysielané v
predmetnej reportáži, že žalobca „úspešne rozbil otcovu legendárnu kapelu“ nemožno považovať za

pravdivé. V súvislosti s tým je logické, že za pravdivé nemožno považovať ani tvrdenie, že žalobca zo
skupiny Diabolské husle vyhnal väčšinu hudobníkov.

Je teda zrejmé, že vyššie spomenuté tvrdenia odvysielané v rubrike „Lúzer týždňa“ nie sú pravdivé.
Záver súdu prvého stupňa, že týmito tvrdeniami žalovaný neoprávnene zasiahol do osobnostných

práv žalobcu, je správny. Za zásah do osobnostných práv žalobcu treba považovať i to, že žalovaný
bez jeho súhlasu vyhotovil a použil v rubrike „Lúzer týždňa“ zvukovo - obrazový záznam z pohrebu
jeho otca. Žalovaný tak konal v rozpore s § 12 ods. 1 Obč. zák. Na tento záznam z pohrebu otca
žalobcu sa nevzťahuje zákonná licencia podľa § 12 ods. 3 Obč. zák., ako to v konaní tvrdil žalovaný.
Zákonná licencia podľa tohto ustanovenia sa totiž vzťahuje na televízne spravodajstvo, ktorým relácia

Promi noviny a v rámci nej rubrika „Lúzer týždňa“ nie je. Súhlas žalobcu žalovaný nepotreboval iba na
odvysielanie záznamu z pohrebu v hlavnom spravodajstve ( § 12 ods. 3 Obč. zák. ).Keďže teda žalovaný neoprávnene zasiahol do osobnostných práv žalobcu, správne postupoval súd
prvého stupňa, keď žalovanému uložil povinnosť poskytnúť žalobcovi morálnu satisfakciu vo forme
ospravedlnenia v zmysle § 13 ods. 1 Obč. zák. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd tiež na to, že aj

Najvyšší súd SR v rozsudku z 5. 11. 2009 sp. zn. 3 Sž 33/2009- 25 zaujal stanovisko, že odvysielaním
predmetnej reportáže došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu.

Napadnutý rozsudok je teda v časti morálnej satisfakcie vecne správny. Odvolací súd však musel
reagovať na skutočnosť, že reláciu Promi noviny, v rámci ktorej bola odvysielaná predmetná reportáž

„Lúzer týždňa“, už TV JOJ nevysiela. Preto nie je možné uložiť žalovanému povinnosť odvysielať
ospravedlnenie v rovnakom programe, ako to urobil súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku.
Vzhľadom na to odvolací súd v časti ospravedlnenia zmenil napadnutý rozsudok podľa § 220 O.s.p.
tak, že žalovanému uložil povinnosť odvysielať ospravedlnenie v rovnakom vysielacom čase, v akom
bola odvysielaná predmetná reportáž „Lúzer týždňa“, nie však v rovnakom programe. Vo zvyšku, teda
pokiaľ ide o samotné znenie ospravedlnenia, odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219

ods. 1 O.s.p.

Napadnutý rozsudok je vecne správny aj v časti náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Odvolací súd
sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v dôsledku zásahu do osobnostných práv žalobcu
bola v značnej miere znížená jeho dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, a že teda morálna satisfakcia

nie je postačujúca. Preto žalobcovi vznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13
ods. 2 Obč. zák. Odvolací súd je toho názoru, že závažnosť neoprávneného zásahu do osobnostných
práv žalobcu treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach, za ktorých k nemu došlo. Sú tu okolnosti, ktoré
závažnosť zásahu značne zvyšujú. Ide o to, že zásah do osobnostných práv žalobcu bol vykonaný
krátko po smrti jeho otca a deň po jeho pohrebe, teda v čase pre žalobcu a jeho rodinu veľmi ťažkom.

Zásah bol vykonaný v hlavnom vysielacom čase ( po 19.00 hod. ) v značne sledovanej televízii, takže je
dôvodný predpoklad, že predmetnú reportáž sledovalo množstvo divákov. Po celý čas trvania reportáže
bol v spodnej časti obrazovky odvysielaný nápis „Lúzer týždňa“. Žalobca bol v reportáži označený za
rómskeho fidlikanta, ktorý nedosahuje ľudský rozmer svojho otca a devalvuje jeho meno, aby celkom
stratilo hodnotu. Ide teda o mimoriadne agresívne a hanlivé vyjadrenia na adresu žalobcu, ktoré mohli

vzbudiť v divákoch dojem, ktorý sa žalovaný v predmetnej relácii snažil navodiť. Odvolací súd preto
nepochybuje o tom, že zásah do osobnostných práv žalobcu bol objektívne spôsobilý narušiť práva
žalobcu chránené § 11 a nasl. Obč. zák. Všetky tieto skutočnosti vo svojom súhrne značne zvyšujú
závažnosťzásahudoosobnostnýchprávžalobcuaspôsobujú,žemorálnasatisfakcianiejepostačujúca.
Odvolací súd si je vedomý judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej sloboda prejavu

sa vzťahuje nielen na informácie alebo myšlienky priaznivo prijímané alebo považované za neškodné
či bezvýznamné, ale aj na tie, ktoré zraňujú, šokujú alebo znepokojujú ( Oberschlick proti Rakúsku ).
Existujú však medze práva na slobodu prejavu a tieto medze boli v prejednávanej veci prekročené.

Súd prvého stupňa správne stanovil i výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Odvolací súd je

zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že suma 16.500,- eur je
primeraná závažnosti vzniknutej ujmy a okolnostiam, za ktorých došlo k porušeniu osobnostných práv
žalobcu a je teda v súlade s kritériami uvedenými v § 13 ods. 3 Obč. zák.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. vo výroku, ktorým

bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 16.500,- eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch.

K odvolacím námietkam žalovaného procesného charakteru odvolací súd uvádza, že dňa 15. 7. 2009
súd prvého stupňa vo veci vôbec nepojednával. Žalovaný totiž na tomto pojednávaní navrhol, aby súd

prvého stupňa pojednávanie odročil aspoň na dva mesiace vzhľadom na prebiehajúcu komunikáciu
so žalobcom ohľadom mimosúdneho urovnania. Súd prvého stupňa preto bez prejednania veci
pojednávanie odročil na termín 30. 9. 2009. Za tohto stavu nebolo možné od žalobcu spravodlivo
požadovať, aby v zmysle § 118a ods. 1 Obč. zák. označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení už
do skončenia pojednávania dňa 15. 7. 2009 ( ktoré okrem toho ani pojednávaním nebolo ). Žalobca v

podaní z 18. 9. 2009 ( č. l. 36 ), teda ešte pred pojednávaním stanoveným na 30. 9. 2009, označil dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Z toho je zrejmé, že žalobca neporušil § 118a ods. 1 Obč. zák., ako sa
mylne domnieva žalovaný.Výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba v časti náhrady nemajetkovej ujmy prevyšujúcej
16.500,- eur zamietnutá, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa ( § 224 ods. 4 O.s.p. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.