Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/223/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214211895
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214211895.1

Uznesenie

KrajskýsúdvNitre,vexekučnejvecioprávneného:PROFICREDITSlovakia,s.r.o.,sosídlomBratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti povinnému: L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.
XXX/XX, C., o vymoženie sumy 1.060,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno zo dňa 19. novembra 2014, č. k. 9Er/831/2014-21, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Komárno ako súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdnej
exekútorky JUDr. Anetty Demešovej (EX 4463/14) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje
rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona

č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "zákon o rozhodcovskom konaní"). Vychádzal zo
zistenia, že návrhom zo dňa 12.09.2014 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému
na vymoženie pohľadávky vo výške 1.060,28 eura s príslušenstvom, na základe exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline
sp. zn. RK-PC-482/14-EK zo dňa 13.03.2014. S poukazom na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Cdo/146/2011 a 6Cdo/143/2011 skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej

rozhodcovskej zmluvy. Za týmto účelom súd preskúmal oprávneným predloženú úverovú zmluvu č.
8400043724 zo dňa 20.07.2012 a rozhodcovskú zmluvu č. 8400043724 zo dňa 20.07.2012, uzavretú
medzi povinným a oprávneným. Dodal, že uvedená zmluva o úvere v rámci ktorej bolo uzavretá i
rozhodcovská zmluva, založila záväzkovo-právny vzťah medzi oprávneným, ktorý pri jej uzatváraní
konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinným, ktorý pri jej uzatváraní nekonal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Oprávnený teda pri uzavieraní predmetnej úverovej zmluvy vystupoval ako

dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka). Súd dospel k
názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej zmluvy považovať za platnú
rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi
zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi
je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade,

keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ zároveň
osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na to, že tá nebola individuálne dojednaná, zmluvné
podmienky v nej boli vopred pripravené (ako predtlačený formulár rozhodcovskej zmluvy) a nebolo
možné meniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o
nekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách).Podľanázorusúdubolodojednanierozhodcovskej
zmluvy v predkladanej spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, a teda je podľa § 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka neplatné. Na základe toho súd uviedol, že ak nedošlo k uzatvoreniu platnej
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok.Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý
byťpodkladomnanútenývýkonrozhodnutia.Spoukazomnatosúdzamietolžiadosťsúdnehoexekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolateľ namietal spôsob, akým súd
pristúpil k zisťovaniu skutkového a právneho stavu ohľadne riešenia platnosti rozhodcovskej zmluvy.
Rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou
uzavretia úverovej zmluvy, resp. jej trvania ako takej. Poukázal pri tom na bod 2 a bod 7 rozhodcovskej

zmluvy. Povinný mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. jednostranne dosiahnuť
jej zánik, a to bez vplyvu na uzavretie, resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere.
Rozhodcovská zmluva preto spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto
neprijateľnou podmienkou. Mal za to, že rozhodcovská zmluva bola platne uzavretá a povinný mal
možnosť od danej zmluvy jednostranne odstúpiť do 14 dní od jej uzavretia. Povinný rozhodcovskú
zmluvu dobrovoľne podpísal a rovnako tak aj z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od danej zmluvy

odstúpiť. Argumentoval tiež, že rozhodcovská zmluva poskytovala spotrebiteľovi minimálne rovnaký
rozsah ochrany a možnosti uplatnenia práv, ako je tomu pri konaní pred súdom. Ďalej oprávnený
namietal, že rozhodcovská zmluva nespĺňa ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1, 4
písm. r) Občianskeho zákonníka. Neprijateľným môže byť len také ustanovenie v rozhodcovskej zmluve,
ktoré by spotrebiteľovi nedávalo možnosť na výber pri podaní žaloby. Z formulácie rozhodcovskej

zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred
všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Konanie pred rozhodcovským súdom je len
alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Zmyslom § 53
ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je zaručiť spotrebiteľovi v procesnej pozícii žalobcu právo vybrať
si miesto (konajúci orgán) pre rozhodovanie o ním podanej žalobe, pričom predmetné ustanovenie

nerieši situáciu, kedy žalobu podáva dodávateľ. Na podporu svojej argumentácie poukázal na viacero
rozhodnutí krajských súdov a dôvodovú správu k zákonu č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Záverom uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci bola daná. Okrem uvedených
námietok si oprávnený zároveň uplatnil aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 46,94
eur vrátane DPH.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca sa vyjadril,
že nemieni odvolaniu oprávneného vyhovieť.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a

dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 09.06.2014, kedy
bol súdnej exekútorke JUDr. Anette Demešovej doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria
rozhodcovský súd v Žiline sp. zn. RK-PC-482/14-EK zo dňa 13.03.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 08.04.2014 a vykonateľnosť dňa 12.04.2014, podkladom ktorého bola Zmluva o revolvingovom
úvere č. 8400043724 zo dňa 20.07.2012. Spolu so zmluvou predložil oprávnený súdu prvého stupňa
aj rozhodcovskú zmluvu zo dňa 20.07.2012. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym
úradníkom vydal napadnuté uznesenie.
Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1

alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí

rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka
konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutiaalebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na

výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie
aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva o
revolvingovom úvere zo dňa 20.07.2012. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné

podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa. Tento
v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto
i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho
rozhodnutia, využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti
dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že v zmysle ustanovenia §
45 Zákona o rozhodcovskom konaní exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok
tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v ustanovení § 45
citovaného zákona. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský
rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo

odporuje dobrým mravom. Preto, ak súd prvého stupňa posudzuje rozhodcovský rozsudok v tomto
zmysle, nekoná nad rozsah zákona a pre toto posudzovanie potrebuje predloženie dokladov, na základe
ktorých bol vyhotovený rozhodcovský rozsudok, ktorými v danom prípade je zmluva o revolvingovom
úvere.
Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinní boli zaviazaní k plneniu, ktoré

je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví a podľa
Exekučného poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Zákonná úprava teda dáva
exekučnému súdu právo preveriť a posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo
výrokovejčastirozsudkujedovolenéačizároveňniejevrozporesdobrýmimravmi.Uvedenéposudzuje

exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie
exekúcie.
Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými

stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.
V danej právnej veci ide teda o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v postavení

spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je oprávnený aj bez návrhu v exekučnom konaní
preskúmať rozpor rozhodcovskej zmluvy s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, ako
aj musí preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto zmluvy, v súvislosti s článkom 6 Smernice rady
93/13/EHS. Článok 6 ods. 1 tejto smernice má kogentnú povahu.
Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení

Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na
našom území a smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách.
Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré
medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v

rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na formu, ako
aj znenie rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať
rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy,
ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v

neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad. Okrem iného
odvolací súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené článkom 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila uplatniť a domáhať sasvojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv
dodávateľom.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v danej veci rozhodcovskú zmluvu

používa oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého
druhu a neurčitého počtu. Iba skutočnosť, že v zmysle čl. 3 rozhodcovskej zmluvy sa účastníci zmluvy
mohli obrátiť aj na všeobecný súd, nemá za následok platnosť celej rozhodcovskej zmluvy, pretože
podstatným je to, že zmluva, ktorú povinní podpísali, t. j. zmluva o revolvingovom úvere, rovnako aj
príslušná rozhodcovská zmluva podpísaná súčasne v čase podpisu zmluvy o revolvingovom úvere, je

adhéznou zmluvou. Obsah tejto zmluvy nemal povinný možnosť ovplyvniť, pričom dojednanie takejto
zmluvy je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka,
neplatná.
Odvolací súd iba zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť rozhodcovskej zmluvy, keďže následne v prípade
spornosti nároku, napríklad neplnenia odporcom na základe uzatvorenej zmluvy, dochádza prakticky
automaticky k podávaniu návrhov zo strany dodávateľov na rozhodcovský súd, ako tomu bolo i v

tomto prípade, ktorý starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane
spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval.
Je nepochybné, že oprávnený uzavrel s povinným zmluvu o revolvingovom úvere súčasne s
rozhodcovskou zmluvou a že jej obsah bol vopred predtlačený (išlo o formulárovú zmluvu), čiže
ju spotrebiteľ (povinný) nemal možnosť meniť. Niet teda pochýb o tom, že zmluvné ustanovenia

v rozhodcovskej zmluve neboli dojednané individuálne, pretože povinný ako spotrebiteľ nemohol
ich obsah ovplyvniť (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy
na samostatnej listine samo o sebe nie je preukázaním individuálneho dojednania zmluvných
ustanovení. Napriek tomu, že sa v predmetnej úverovej zmluve deklaruje jej nepodmienenosť uzavretím
rozhodcovskej zmluvy, uvedená skutočnosť nevylučuje nekalosť dojednania rozhodcovskej zmluvy.

Rozhodujúcim faktorom je, či oprávnený preukázateľne poučil spotrebiteľa o obsahu a význame
rozhodcovskej zmluvy a prípadného rozhodcovského konania. Iba v prípade, že by bola rozhodcovská
zmluva so spotrebiteľom (povinným) pri uzatváraní zmluvy individuálne dojednaná, t. j. iba v prípade,
ak by spotrebiteľ mal danú možnosť význam tohto dojednania v celom rozsahu pochopiť a teda i
ovplyvniť, bolo by možné konštatovať, že rozhodcovská doložka je dojednaná platne. Odvolací súd

neuznal ako argument prijateľnosti rozhodcovskej zmluvy ani možnosť spotrebiteľa odstúpiť od nej v
lehote 14 dní. Odvolací súd má v tejto súvislosti za to, že oprávneným poskytnutá lehota na odstúpenie
od rozhodcovskej zmluvy je len formálna, spoliehajúc sa na to, že priemerný spotrebiteľ motivovaný
predovšetkým snahou získať finančné prostriedky a nepoznajúc význam rozhodcovskej zmluvy, nebude
mať dôvod od nej odstupovať v poskytnutej lehote.

Z uvedených podstatných dôvodov, súd prvého stupňa ako exekučný súd správne, v štádiu
posudzovania rozporu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie
oprávneného a exekučného titulu so zákonom celú žiadosť súdneho exekútora zamietol, pretože
exekučnýtitul,nazákladektoréhožiadalsúdnyexekútorexekúciuvykonať,vzhľadomnavyššieuvedené
skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal

ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania.
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. V ostatných dôvodoch poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvého stupňa ako na svoje vlastné.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.