Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/327/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112225963
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3112225963.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35807598, právne zast. Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti žalovanej: Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie 125,00 € a iné
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrhy na prerušenie konania s a z a m i e t a j ú .

II. Žaloba s a z a m i e t a .

III. Žalovanej s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

IV. Žalobkyni s a náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012, domáhala proti žalovanej zaplatenia
náhrady majetkovej škody vo výške 125,00 € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 330,00 € z
titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trenčín. Uviedla, že Okresný súd Trenčín ako
exekučný súd prijal žiadosť na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, podanú ňou zvoleným
exekútorom vo veci dlžníka (povinného) Juraja Machajdíka pod sp. zn. súdneho exekútora EX XXXX/
XXXX. X. však v primeranej lehote od prijatia tejto žiadosti nerozhodol o nej podľa § 44 ods. X
B. poriadku platného v čase podania žiadosti napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti a nevyžadovala si rozsiahlejšiu spoluprácu s účastníkmi konania. B. súd rozhodol
o žiadosti až dňa XX.XX.XXXX rozhodnutím o poverení. T. k omeškaniu viac ako X mesiacov (táto
doba bola ďalej spresnená na XXX dní). N. tak vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu
účelne vynaložených nákladov spojených s jej činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. N. vynaložila v tomto období na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške XX,XX
€, na udržiavanie a správu informačného systému vo výške XX,XX € a na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške XX,XX €, t.j. celkovo suma XXX,XX €. N.
poznamenala, že výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov
z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. M. škoda pozostáva
zo škody spočívajúcej v administratívnych, funkčných a mzdových výdajoch a výdajoch spojených
so stratou času zamestnanca. Q. vychádza z účtovnej agendy, pričom z dôvodu ochrany osobných

údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné
doklady, resp. pracovné a obchodné zmluvy. N. si žalobkyňa uplatnila náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie v stanovenej lehote
bez zbytočných prieťahov nepovažovala za dostatočné zadosťučinenie vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. P. plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobkyne,
že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jej pohľadávky a došlo aj k vyvolaniu nasledovných rizík
neskorým ukončením procedúry: a) k zániku povinného; b) k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu
s povinným a c) k insolvencii povinného. Y. ďalšie dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy
uviedla neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať
vzniknutú situáciu, zbytočným omeškaním vzniknutého zániku plánovaných podnikateľských aktivít
žalobkyne a vzniku neistoty v plánovaní ďalších jej podnikateľských postupov a aktivít. N. si uplatňovala
primeranú náhradu nemajetkovej ujmy podľa doterajších rozhodnutí R. súdu SR v priemernej výške
XXX,XX € za rok, čo je XX,XX € za mesiac. V prejednávanej veci žiadala náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške XXX,XX € (XXX,XX € : XX,XX € = omeškanie exekučného súdu v trvaní X mesiacov). N.
podľa ustanovenia § 15 ods. X N. č. XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (ďalej len "N. č. XXX/XXXX Z.z.") písomnou žiadosťou požiadala žalovanú o predbežné
prerokovanie jej nároku na náhradu škody, avšak do podania žaloby žalovaná pozitívne nereagovala.
N. aj náhradu trov konania.

H. E. súdu S. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XXC/XXX/XXXX-XX bola žaloba zamietnutá a žalovanej nebola
priznaná náhrada trov konania.

J. O. súdu v S. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XXCo/XXX/XXXX-XX bol rozsudok okresného súdu zrušený a
vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. O. súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyni
bola postupom okresného súdu v konaní odňatá možnosť konať pred súdom, pričom po vrátení veci bude
súd prvého stupňa vychádzať z toho, že predpokladom zistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom je splnenie troch základných predpokladov: 1/ nesprávny úradný
postup, 2/ vznik škody alebo majetkovej, či nemajetkovej ujmy, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym
postupom a vznikom škody. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa nariadiť vo veci
pojednávanie a na základe tam vykonaného dokazovania opätovne posúdiť danosť vyššie uvedených
predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Po vrátení veci okresný súd nariadil termín pojednávania na deň XX.XX.XXXX (neskôr zmenený na deň
XX.XX.XXXX) s tým, že si v rámci doručovania predvolania splnil poučovaciu povinnosť podľa § 120
ods. X O.s.p.

R. konania sa na pojednávanie nedostavili, hoci boli riadne a včas predvolaní. X. neúčasť ospravedlnila
len žalovaná. N. navrhla zrušiť nariadené pojednávanie z dôvodu porušenia zásady nestrannosti súdu a
sudcu až do konečného ústavne konformného rozhodnutia R. súdu SR na základe jej ústavnej sťažnosti
voči rozhodnutiu O. súdu v S. o tom, že zákonná sudkyňa v tejto veci nie je vylúčená z jej prejednania
a rozhodnutia. E. tiež namietala zaujatosť všetkých sudcov E. súdu S.. Q. na podanú ústavnú sťažnosť
mala za to, že sú dané dôvody na prerušenie konania podľa § X09 ods. 1 písm. b) O.s.p. a § 109 ods.
X písm. c) O.s.p. , a preto navrhla konanie v predmetnej veci prerušiť až do právoplatného rozhodnutia
R. súdu SR o jej ústavnej sťažnosti. Z uznesenia R. súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX č. k. II. ÚS XXX/
XXXX-XX bolo zistené, že o ústavnej sťažnosti žalobkyne ústavný súd rozhodol tak, že ju pre nedostatok
právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie odmietol. T. uvádzaný žalobkyňou tak už v súčasnosti
neexistuje, nakoľko jej ústavná sťažnosť bola právoplatne odmietnutá.

N. ďalším podaním navrhla konanie prerušiť z dôvodu, že E. súd F. v konaní pod sp. zn. XC/X/XXXX
uznesením zo dňa XX.XX.XXXX v súlade s ustanovením § X09 ods. 1 písm. c) O.s.p. rozhodol o
prerušení konania do rozhodnutia X. dvora B. únie o X prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť
žalovaná 1/ - X. republika, zastúpená P. spravodlivosti SR. N. návrh na prerušenie konania podľa §
109 ods. X písm. c) O.s.p. odôvodnila tým, že pre ďalší priebeh a rozhodnutie v predmetnej právnej
veci má zodpovedanie prejudiciálnych otázok v konaní vedenom na E. súde F. pod sp. zn. XC/X/XXXX
zásadný význam, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie
správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného
titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. X. z úradnej činnosti zistil, že uznesenie
E. súdu F. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XC/X/XXXX-XXX o prerušení konania, na ktoré poukazovala v

návrhu na prerušenie konania žalobkyňa, doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko ho odvolaním
napadla práve žalobkyňa F., s.r.o., pričom odvolacie konanie doteraz nebolo právoplatne skončené. V
konaní pred E. súdom F. pod sp. zn. XC/X/XXXX je zároveň žalobkyňou fyzická osoba a žalovanými
sú 1/ SR - P. spravodlivosti SR a 2/ F., s.r.o., s tým, že konanie je vedené ako žaloba o náhradu škody
pre porušenie práva B. únie.

F. § 109 ods. X písm. c/ O.s.p. súd môže konanie prerušiť aj v prípade, ak prebieha konanie, v ktorom
sa rieši predbežná otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto
konanie podnet. S. ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, čo znamená prerušenie
konania, ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. F. ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd
môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. F. konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je
upravené len ako procesná možnosť, nie však povinnosť. F. podľa tohto ustanovenia bude odôvodnené
v konaniach, v ktorých výsledok iného začatého konania môže relevantne ovplyvniť výsledok iného
konania, a to toho, v ktorom bolo konanie prerušené. S. záver sa uplatní najmä v prípade, ak toto konanie
vecne (skutkovo) súvisí s týmto konaním, resp. môže významne ovplyvniť jeho výsledok, keď je vhodné
vyčkať na výsledok tohto ďalšieho konania tak, aby sa súd vlastným predbežným posúdením otázok,
ktoré sa riešia v inom konaní, nedostal do rozporu s právoplatným rozhodnutím súdu.

Q. k predmetu sporu, ktorý je prejednávaný na E. súde F. pod sp. zn. XC/X/XXXX, ako aj na doposiaľ
neprávoplatné rozhodnutie o prerušení konania v tejto veci z dôvodu položenia prejudiciálnych otázok,
mal súd za to, že ani tento návrh žalobkyne na prerušenie konania nie je dôvodný. V konaní pred E.
súdom F. je žalobkyňa žalovanou 2/ a v tomto konaní ide o náhradu škody z dôvodu porušenia práva
B. únie, pričom v predmetnej právnej veci ide naopak o nárok, ktorý má podľa žalobkyne vyplývať z
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, keď súd o tejto rozhodol po uplynutí zákonom stanovenej doby tak, že túto zamietol.

F. súd oba návrhy žalobkyne na prerušenie konania zamietol (výrok I.).

X. rovnako na opätovne podanú námietku zaujatosti z tých istých dôvodov, o ktorej už bolo rozhodnuté
odvolacím súdom, podľa § 15a ods. X O.s.p. neprihliadal. X. tak v konečnom dôsledku dôvod neúčasti
žalobkyne na pojednávaní neuznal za ospravedlniteľný. F. tom účasť účastníka konania na pojednávaní
je jeho právom, ktoré v danom prípade nebolo využité. X. posudzoval žiadosť žalobkyne o zrušenie
nariadeného pojednávania v súvislosti s uplatňovaným procesným právom a ak sa žalobkyňa na
pojednávanie riadne nedostavila a nepresvedčila sa tým, či súd vyhovie alebo nevyhovie jej žiadosti o
odročenie, musí znášať sama aj následky svojej neprítomnosti. F. súd vec podľa § 101 ods. X O.s.p.
prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov, pričom prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy.

N. vo vyjadrení k žalobnému návrhu žiadala tento v celom rozsahu zamietnuť, pretože žalobkyňa
nepreukázala splnenie základných zákonných podmienok potrebných na priznanie náhrady škody
podľa N. č. XXX/XXXX Z.z. F. na nedostatky žaloby, spočívajúce v tom, že žalobkyňa nedokázala
uviesť ani len spisovú značku príslušného exekučného konania (i keď v exekučnom konaní bola v
postavení oprávnenej), chýbali v nej relevantné údaje ako dátum doručenia podania na súd a dátum,
kedy sa žalobkyňa dozvedela o vzniku škody a odkazom na príslušný exekučný spis prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd, hoci dôkazné bremeno má znášať sama. N. neoznačila titul nároku na
náhradu škody, pričom uvádza rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, čo by bolo možné vysvetliť ako nesprávny úradný postup ale zároveň namieta nesprávny
postup v podobe prieťahov. F. nie je zrejmé, či si žalobkyňa uplatňuje nárok na náhradu škody z titulu
nesprávneho úradného postupu pre prieťahy, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o poverenie
na vykonanie exekúcie alebo z dôvodu nerozhodnutia súdu v zákonom stanovenej lehote. Čo sa
týka prieťahov, žalobkyňa neuvádza žiadne kroky, ktoré podnikla na odstránenie neželaného stavu,
t.j. napr. či využila možnosť podania sťažnosti predsedovi súdu na zbytočné prieťahy v konkrétnom
konaní, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, pričom žalovaná má za to, že všeobecnému súdu
neprislúcha posudzovať prieťahy v konaní. N. tiež poukázala na to, že žaloba bola podaná na súde
skôr, ako uplynula X-mesačná lehota na predbežné prerokovanie písomného nároku na náhradu škody,
stanovená v § X6 ods. 1 N. č. XXX/XXXX Z.z., keď poškodený má právo domáhať sa náhrady
škody až po uplynutí týchto X mesiacov od prijatia jeho žiadosti (prvé žiadosti žalobkyne o predbežné
prerokovanie nárokov na náhradu škody boli doručené žalovanej dňa XX.XX.XXXX), preto je nárok
na súde predčasne uplatnený. N. poukázala na to, že napriek výzve na doplnenie žiadosti žalobkyňa

neposkytla nijakú súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmarila akúkoľvek
možnosť predbežne prerokovať oprávnenosť jej nároku na náhradu škody, a preto žalovaná ako orgán
príslušný podľa § 4 ods. X písm. a/ N. č. XXX/XXXX Z.z. nárok žalobkyne nepovažuje za predbežne
prerokovaný. N. č. XXX/XXXX Z.z. zároveň ustanovuje všeobecné podmienky, pri splnení ktorých
štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci: 1/ nezákonné
rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. N. poukázala tiež na to,
že z ustanovenia § 44 ods. X B. poriadku účinného od XX.XX.XXXX a z ustanovenia § 41 ods.
X písm. d/ B. poriadku vyplýva, že XX-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí
o exekučnom titule, ktorým je rozhodnutie rozhodcovského súdu, čo znamená, že akýkoľvek nárok
žalobkyne, vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v XX-dňovej lehote
v namietaných exekučných konaniach začatých po XX.XX.XXXX (účinnosť novely B. poriadku podľa
N. č. XXX/XXXX Z.z.), nemá oporu v zákone. F. XX.XX.XXXX ustanovenie § 41 ods. X písm. d/ B.
poriadku znelo "vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených". F. tom
v dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. X písm. d/ B. poriadku je uvedené, že
správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila
autentickým výkladom aj A. rada X. republiky ako zákonodarný zbor. X., že sa do formulácie vložili slová
"rozhodnutí rozhodcovských súdov" predstavovala explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo
mylným interpretáciám tohto zákonného ustanovenia. F. argumentácia žalobkyne je v interpretácií
toho, čo zamýšľal zákonodarca, nepravdivá a ustanovenie § 41 ods. X písm. d/ B. poriadku sa pred
XX.XX.XXXX aplikovalo aj na rozhodcovské rozsudky. N. poukázala na judikatúru R. súdu SR sp. zn.
I. ÚS XX/XX, ktorá konštatuje: "F. posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. XX ods. X R. SR, ústavný súd prihliada síce na lehoty,
ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie
uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej
veci. F. "zbytočné prieťahy" obsiahnutý v čl. XX ods. X ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti
veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy podľa čl. XX ods. X
ústavy (I. ÚS XX/XX)". Z uvedeného jasne vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty
neznamená automaticky prieťahy v konaní. F. tom zo skutkových okolností týkajúcich sa rozhodovania
exekučného súdu o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie
vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na to,
že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu tzv. spotrebiteľských zmlúv. Q. na to, že žalobkyňa
poukázala aj na prieťahy v konaní, žalovaná odkázala na ustanovenie § 9 ods. X N. č. R./XXXX Z.z.
(v znení N. č. XXX/XXXX Z.z.), kde je explicitne uvedené, z čoho je možné výlučne vychádzať pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní.
N. si v tomto smere nesplnila povinnosť tvrdenia ani povinnosť ich preukázania a žalovaná vzhľadom
na vyššie uvedené nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. A. má za to, že súd
konajúci o náhrade škody by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie
prieťahov v konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované predsedom súdu či R. súdom SR (v
tejto súvislosti žalovaná dala do pozornosti uznesenie R. súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. I. ÚS
XXX/XXXX). N. v súlade s ustanovením § X9 ods. 1 N. č. XXX/XXXX Z.z. žalovaná vzniesla námietku
premlčania všetkých uplatnených nárokov, v ktorých k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť
v období pred XX.XX.XXXX z dôvodu uplynutia zákonom stanovenej X-ročnej premlčacej doby na
uplatnenie práva. N. sa v žalobe okrem iného domáha náhrady materiálnej škody v paušálnej sume
XXX,XX €. F. úspešné uplatnenie nároku podľa § X7 ods. 1 N. č. XXX/XXXX Z.z. je však nevyhnutné
preukázať existenciu škody, ktorú žalobkyňa nepreukázala, a preto nároky, ktoré si uplatňuje, je možné
považovať za hypotetické. N. v žalobách neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú skutočnú
škodu alebo ušlý zisk. N. má za to, že žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizovala,
či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a zároveň zastáva názor, že žalobkyňou uvedenú
paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného ani za
ušlý majetkový prospech, a teda logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa N. č. XXX/XXXX
Z.z. Od povinnosti riadne škodu preukázať neodbremeňuje žalobkyňu ani množstvo podaných žalôb,
ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných
informácií, ktorými žalobkyňa odôvodňuje nesplnenie dôkaznej povinnosti. S. žalobkyňa uplatnila nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. K tomu žalovaná uviedla, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany ústavného

súdu. O. prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy je nesprávna úvaha. A. pri
rozhodovaní R. súd SR vychádza aj z významu sporu pre žalobcu a prihliada aj na to, či sťažnosť
predsedovi súdu viedla k náprave. V druhom rade žalovaná poznamenala, že vznik nemajetkovej ujmy
u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. F. členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe
frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy
uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba (na tento aspekt poukazuje samotná judikatúra v rozsudku A.
súdu ČR sp. zn. XXCdo XXX/XXXX). N. poukázala aj na zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských
plánov, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. S. nespresnila, v čom a ako situácia ovplyvnila jej ďalšie
podnikateľské postupy. N. zjavne opomenula, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
je potrebné preukázať, že konštatovanie práva nie je dostatočným zadosťučinením. J. zo žalôb ale
nevyplýva a z toho dôvodu žalovaná nemá za preukázaný vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by
sa mala poskytovať náhrada v peniazoch. N. poukázala na ustanovenia § X ods. X E. zákonníka a §
17 ods. 2, ods. 3 N. č. XXX/XXXX Z.z., pričom so zohľadnením uvedených ustanovení nie je možné
priznať žiadnu náhradu nemajetkovej ujmy ani za situácie, ak by boli splnené predpoklady zodpovednosti
za škodu. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo dôjsť
k nesprávnemu úradnému postupu, a to pri zohľadnení podnikateľskej činnosti žalobkyne, povedomí,
ktoré má žalobkyňa v súvislosti s podnikaním vytvorené, pričom v posledných rokoch všetky zložky
štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľov a je všeobecne známe, že potrebu
ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobkyne na trhu spotrebiteľských úverov. V
tejto súvislosti žalovaná poukázala na list B. komisie, L. riaditeľstva pre spravodlivosť č. U./Y D (R.)
XXXX adresovaný stálemu predstaviteľovi SR pri B. únii, v ktorom B. komisia poukázala na to, že v
súvislosti s podnikaním žalobkyne dostala sťažnosti od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov,
v ktorých sa poukazovalo na neprijateľné podmienky u žalobkyne, súvisiace najmä s nákladmi na úver
vo výške takmer XXX %, ktoré tvoria poplatky na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere, sankcie
pri nesplnení záväzku vo výške XX,XX % ročne a pod. N. je vnímaná verejnosťou ako spoločnosť
využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových
osôb. S prihliadnutím na charakteristiku podnikateľskej činnosti žalobkyne považuje žalovaná za konanie
v rozpore s dobrými mravmi, ak si žalobkyňa uplatňuje náhradu škody voči štátu, ktorá mala vzniknúť
práve pri negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobkyne. Z ustanovení § 5 ods. X a § 9 ods.
X N. č. XXX/XXXX Z.z. je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa N. č.
XXX/XXXX Z.z. je nevyhnutné preukázať taktiež príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. F. ustálenej
súdnej praxe príčinná súvislosť je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav
(príčina) vyvoláva druhý jav (následok), pričom vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný,
neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Q. zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti
nemožno podľa žalovanej tvrdiť, že žalobkyni vznikla škoda postupom okresného súdu. V zhrnutí
svojho vyjadrenia žalovaná uviedla, že žalobkyňa nepreukázala, že by činnosťou súdu v namietanom
konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázala vznik ani výšku skutočnej škody, ani
prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom súdu a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. N. má skôr za to, že stav, v
ktorom sa žalobkyňa ocitla, si zavinila sama spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti a pasivitou
pri obhajovaní svojich práv. N. si uplatnila nárok na náhradu trov konania.

Q. žalovanej bolo dňa XX.XX.XXXX doručené právnemu zástupcovi žalobkyne s tým, že sa k nemu
môže písomne vyjadriť v lehote X dní. N. však svoje vyjadrenie súdu nedoručila.

X. vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, obsahu exekučného spisu E. súdu S., najmä žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a poverenia exekučného súdu, pričom
zistil tento skutkový stav veci:

E. súdu S. bola dňa XX.XX.XXXX doručená žiadosť súdneho exekútora U.. H. O. so sídlom v W. o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávnenej: F., s.r.o. W. (žalobkyne) proti povinnému:
P. U., F. XXXX/XX, XXX XX S., pre vymoženie XX.XXX,XX Sk (XXX,XX €), istiny s príslušenstvom.
X. značka súdneho exekútora bola EX XXXX/XX. A. na vykonanie exekúcie bol spísaný pred súdnym
exekútorom zápisnicou dňa XX.XX.XXXX.

E. súd S. dňa XX.XX.XXXX poveril v zmysle § 45 ods. X N. č. XXX/XXXX Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "B. poriadok") vykonaním exekúcie
na základe vykonateľného rozhodnutia - rozsudku X. rozhodcovského súdu so sídlom v W., číslo

konania H.. SR XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX vo veci oprávnenej: F., s.r.o. W., proti povinnému: P.
U., F. XXXX/XX, XXX XX S., pre vymoženie XX.XXX,XX Sk (XXX,XX €), istiny s príslušenstvom, trov
predchádzajúceho konania vo výške X.XXX,XX Sk (XXX,XX €) a trov exekúcie súdneho exekútora U..
H. O., so sídlom exekútorského úradu N. XX, W.. J. povereniu bolo pridelené číslo: XXXX XXXXXX *.
X. značka súdu bola XXEr/XXXX/XXXX.

Od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do vydania
poverenia exekučným súdom na vykonanie exekúcie uplynulo XX dní.

F. § 3 ods. X písm. d/ N. č. XXX/XXXX Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom.

F. § 9 ods. X veta prvá a druhá pred bodkočiarkou N. č. XXX/XXXX Z.z. štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

F. § 9 ods. X N. č. XXX/XXXX Z.z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho
v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
B. súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia R. súdu X. republiky o ústavnej sťažnosti,
ktorým R. súd X. republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.

F. § 9 ods. X N. č. XXX/XXXX Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

F. § X7 ods. 1 N. č. XXX/XXXX Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

F. § 17 ods. X N. č. XXX/XXXX Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

F. § 17 ods. X N. č. XXX/XXXX Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku X sa určuje
s prihliadnutím najmä na:
a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

F. § 44 ods. X B. poriadku účinného v čase podania predmetnej žiadosti (t.j. od XX.XX.XXXX) súd
preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do XX dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. F. tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

N. v žalobe poukazovala na to, že v exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do XX dní od

doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. V
danej veci žalobkyňa odôvodňovala nesprávny úradný postup exekučného súdu nedodržaním zákonom
stanovenej XX-dňovej lehoty na vydanie poverenia a v bezdôvodnej nečinnosti (zbytočnými prieťahmi)
v konaní, keď exekučný súd konal nesústredene a poverenie na vykonanie exekúcie vydal v omeškaní
viac ako X mesiacov (v žalobe bola táto doba nečinnosti ďalej spresnená na XXX dní).

X., viazaný dispozičnou zásadou, konkrétne žalobou (§ X53 ods. X O.s.p.), žalobnými tvrdeniami (§ 79
ods. X O.s.p.) a inými tvrdeniami (§ 101 ods. 1 O.s.p.) o právne významných skutočnostiach, z ktorých
žalobkyňa vyvodzovala uplatnený nárok, dospel po vyhodnotení vykonaného dokazovania k záveru, že
nie je právne dôvodné priznať uplatňované peňažné plnenie (majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu) na
žalobkyňou tvrdenom skutkovom základe.

F. vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je kumulatívne
splnenie X základných predpokladov: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

A. úradný postup je definovaný v ustanovení § 9 ods. X N. č. XXX/XXXX Z.z. a podľa konkrétnych
okolností bolo potrebné správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu
ktorého postup smeroval.

Je nepochybné, že exekučný súd v konaní pod sp. zn. XXEr/XXXX/XXXX bol povinný udeliť (vydať)
poverenie v lehote XX dní od doručenia žiadosti, teda od XX.XX.XXXX, a napriek tomu súd udelil (vydal)
poverenie dňa XX.XX.XXXX. W. teda nesprávne tvrdenie žalobkyne, že došlo k omeškaniu viac ako X
mesiacov, presnejšie XXX dní.

V posudzovanom prípade pri hodnotení zbytočných prieťahov v konaní je významná aj tá skutočnosť,
na ktorú súd prihliadal, a to s poukazom na rozhodnutie R. súdu SR sp. zn. II. ÚS XXX/XXXX, že
žalobkyňa pred okresným súdom iniciovala značne vysoký počet exekučných konaní (ide o stovky
až tisíce exekučných konaní - návrhov v typovo obdobných veciach). R. súd SR konštante judikuje,
že zaťaženosť súdov, nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, nie je
dôvodom, ktorý by zbavoval súd, resp. štát, zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní. F. by mohli
byť takto ospravedlniteľné len na krátky čas a len v tom prípade, že by sa prijali adekvátne opatrenia
na riešenie situácie. R. súd však konštatuje, že dávnu judikatúru vytvoril po vzore B. súdu pre ľudského
práva na ochranu práva na konanie bez zbytočných prieťahov v takpovediac nehromadných veciach.
A. teda o situácie, keď jeden navrhovateľ stovkami až tisíckami svojich podaní prispel k zaťaženosti
súdu a týmto k dlhšej dobe rozhodovania. V prípadoch, keď jediná spoločnosť iniciovala konanie
v stovkách až tisíckach typov o obdobných veciach, je nevyhnutné vziať daný fakt do úvahy, a to
smerom ku kritériá posudzovania prieťahov a v záujme ochrany práv a slobôd iných. S. skutočnosť
je teda potrebné zohľadniť pri posudzovaní kritéria faktickej zložitosti veci, o ktorej súd koná a kritériá
správania žalobkyne ako účastníka súdneho konania. F. posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo
k zbytočných prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. XX ods. X ústavy alebo práva
podľa čl. X ods. X dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (G.. ÚS XXX/
XX, IV. ÚS XX/XX) zohľadňuje tri, resp. štyri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť
veci, o ktorej súd rozhoduje (X), správanie účastníkov súdneho konania (X), postup samotného súdu
(3) a význam veci pre účastníka (X). In concreto tak ústavný súd túto skutočnosť musel zohľadniť pri
posudzovaní kritéria faktickej zložitosti veci/vecí (referenčným vzhľadom na špecifiká prípadov nie je
jedna vec sťažovateľky, ale jej typovo rovnaké veci pred konkrétnym súdom), o ktorej/ktorých súd koná,
a kritéria správania sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania. F. všeobecného súdu vysporiadať sa
s veľkým množstvom podaní sťažovateľky ipso facto zvyšuje faktickú zložitosť veci/vecí z dôvodov, ktoré
vyplývajú zo správania sťažovateľky. V takýchto prípadov je možné akceptovať relatívne dlhšiu dobu
trvania predmetných konaní. Je možné konštatovať že povinnosťou súdu je vysporiadať sa so všetkými
návrhmi žalobkyne, čo sa nevyhnutne dostalo do konkurencie s povinnosťou tohto súdu poskytnúť súdnu
ochranu bez zbytočných prieťahov a v primeranej dobe aj ostatným účastníkom iných konaní, ktorí sa
pred dotknutým súdom uchádzajú o súdnu ochranu. V rámci kritérií a významu veci pre žalobkyňu je
možné konštatovať, že v danom prípade nejde napríklad o osobno-statusový spor, pracovný spor či spor
pre žalobcu inak existenčný.

X. poukazuje na to, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný. R. súd SR vyslovil
názor, že porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo
skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (IV. ÚS XXX/
XXXX). P. je nutné zdôrazniť, že súd vo svojej rozhodovacej činnosti na zákonom ustanovené lehoty síce
prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie základného práva podľa čl. XX ods.
X ústavy, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci.
F. práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy nemožno
preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených
lehotách (I. ÚS XX/XX, IV. ÚS XXX/XXXX). R. súd tiež uviedol, že pojem "zbytočné prieťahy" obsiahnutý
v čl. XX ods. X ústavy (obdobne pojem v "primeranej lehote" obsiahnutý v čl. X ods. X dohovoru) je
pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty
na vykonanie toho - ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS XX/XX).

Q. k vyššie uvedenému súd dospel k záveru, že postupom exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu spočívajúcom v prieťahoch v konaní. Ak tento základný predpoklad zodpovednosti za
škodu nebol naplnený, tak žalobkyni nevzniklo právo na náhradu škody z takto uplatňovaného dôvodu.

F. chýba nesprávny úradný postup, je bez právneho významu preskúmavať ostatné podmienky vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorými sú vznik škody a príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

D. na okraj preto súd len poznamenáva, že žalobkyňa tiež nepreukázala vznik škody (majetkovej ujmy),
keď vyúčtované režijné náklady nemôžu byť považované za faktickú škodu, pretože sú vynakladané
na celkovú podnikateľskú činnosť žalobkyne, ktorá je podnikateľským subjektom, a preto náklady
vynakladané v príčinnej súvislosti s realizáciou predmetu jej obchodnej činnosti nemožno považovať za
škodu. F. musí znášať aj podnikateľské riziko, ktorým môže byť nepochybne aj ekonomický neúspech
obchodných prípadov. N. nepreukázala ani splnenie zákonných podmienok podľa § 17 ods. X N.
č. XXX/XXXX Z.z. na náhradu nemajetkovej ujmy. V žalobe totiž vychádzala len z predpokladov,
nepredložila žiadne dôkazy, ani konkrétne tvrdenia, nezdôvodnila, aká nemajetková (morálna) ujma
jej vznikla, vzhľadom na subjekt žalobkyne, ktorý je právnickou osobou, neozrejmila závažnosť ujmy,
závažnosť následkov. Je tiež nepochybné, že žalobkyňa naďalej vykonáva svoju podnikateľskú činnosť.
X. zdôrazňuje, že pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie a pod. sú irelevantné
v predmetnom konaní, keďže náhradu si uplatňuje právnická osoba (pozri rozsudok A. súdu ČR sp.
zn. XXCdo XXX/XXXX). S. je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa ako podnikateľský subjekt uzatvára
obdobné zmluvy s množstvom dlžníkov - spotrebiteľov. Z činnosti súdu je známe množstvo úverov, ktoré
žalobkyňa ako nebankový subjekt poskytla, ako i výška zmluvných úrokov, pokút a pod. F. žalobkyne z
týchto úverov v porovnaní s občasným neúspechom v rámci bežného podnikateľského rizika nemôžu
mať veľký ekonomický dopad na žalobkyňu a jej ďalšiu existenciu. X. taktiež nezistil, že by v danej
exekučnej veci žalobkyňa využila nejaké právne prostriedky do udelenia (vydania) poverenia, a teda,
že by chcela zvrátiť ten stav, v ktorom pociťovala neistotu, frustráciu a pod. S. je tiež jeden z aspektov,
na ktorý musí súd prihliadať. S. škoda nemá bezprostrednú a priamu príčinnú súvislosť s rozhodnutím
exekučného súdu, tvrdenými prieťahmi. N. nepreukázala, že bez vydania rozhodnutia exekučného súdu,
bez tvrdených prieťahov exekučného súdu, by nebolo došlo k vzniku tvrdenej škody.

Q. k vyššie uvedenému súd považoval žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú. A. procesné dôsledky
(neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými
dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané (resp. toho, kto neuniesol dôkazné bremeno). F. súd žalobu v
celom rozsahu zamietol (výrok II.).

F. ide návrh žalobkyne na vykonanie listinného dôkazu - znaleckého posudku na preukázanie výšky
škody, ktorý dňa XX.XX.XXXX predložil súdu prostredníctvom súdnej správy (X. XXX/XXXX), súd tento
dôkaz v konaní nevykonal, nakoľko z výsledkov dokazovania mal dostatok podkladov pre meritórne
rozhodnutie a tiež s poukazom, že do obsahu základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným
dôkazom, ktoré účastník konania pred súdom navrhol, nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté
dôkazy, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdom v spojení so zásadou
spravodlivého rozhodnutia o veci súdu umožňuje vykonať len dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k
takémuto rozhodnutiu vedú. A. znalecký posudok by mal preukázať správnosť skutkových tvrdení
žalobkyne a nemôže ich nahrádzať. S. žalobkyne o škode sú všeobecné po skutkovej stránke, sú

vyjadrené len výslednou sumou, bez skutkovej a matematickej špecifikácie. A. všeobecné tvrdenia
preto nemožno znalecky ani inak preskúmať. Už v čase podania žaloby bolo povinnosťou žalobkyne
produkovať všetky tvrdenia a dôkazy (§ 79 ods. 1, ods. X O.s.p.).

Ak žalobkyňa ďalej žiadala o vydanie medzitýmneho rozsudku, je potrebné zo strany súdu poznamenať,
že súdne rozhodnutie predstavuje základný procesný úkon súdu, postavený na ústavnoprávnom
princípe rozhodovacieho oprávnenia súdu autoritatívne určiť, čo je v danom konkrétnom prípade právo
a ako sa subjekty práva majú správať. H. rozhoduje súd o veci samej a o celej prejednávanej veci (§
X5X ods. 1 veta prvá a ods. 2 veta prvá O.s.p.), t.j. v prejednávanej veci na základe predmetu konania
o náhradu škody a nemajetkovej ujmy. A. teda pripustiť úvahu súdu v prejednávanej veci o vydaní len
čiastočného rozsudku ako určitej výnimky zo zásady povinného vyčerpania celého predmetu konania
tak, ako je pravidlo obsiahnuté v druhej vete ustanovenia § 15X ods. 2 O.s.p.

F. ide o vznesenú námietku premlčania žalovanej, je potrebné poznamenať, že súd skúma premlčanie
len u existujúceho nároku a v danom prípade nárok žalobkyne na náhradu škody nebol preukázaný. F.
súd na námietku premlčania žalovanej neprihliadal.

F. § X42 ods. 1 O.s.p. súd úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni,
pretože žiadnu nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy konania ani nevyplynuli (výrok G..).

F. § X24 ods. 1, ods. X O.s.p. (s prihliadnutím na § 151 ods. 1, ods. 2 O.s.p.) v odvolacom konaní
úspešnej žalobkyni nepriznal súd náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej, pretože
žiadnu nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy odvolacieho konania nevyplynuli (výrok IV.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov. Ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť tým, že:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej)
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol
dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.).