Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 27, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/33/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114200810
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114200810.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, Bratislava,
Metodova 8, zast. Bobák, Bollová spol., s.r.o. Advokátska kancelária, IČO: 35855673, adresa na
doručovanie písomností Orange Slovensko a.s., Metodova 8, Bratislava proti žalovanému: V. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, B., za účasti vedľajšieho účastníka Občianske združenie slovenských
spotrebiteľov AZ, Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom

so sídlom Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob na strane žalovaného, o zaplatenie 275,21 Eur,
o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C 26/2014-47 zo dňa
16.10.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e sa rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka a v rozsahu zrušenia sa
vec v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 106,21 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 106,21 Eur od
3.7.2012 do zaplatenia, v lehote do troch dní právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Žalovanému i vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

O trovách konania vedľajšieho účastníka súd rozhodol cit.: „V tomto podaní si právny zástupca

vedľajšieho účastníka uplatnil trovy konania spolu vo výške 62,56 eur (podaním doručeným súdu až dňa
17.10.2014, teda po vyhlásení rozhodnutia aj s vyjadrením vo veci samej).

Súdu však nie je zrejmé ako mohol právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonať prípravu zastúpenia,
keď samotný vedľajší účastník nevedel, do akého konania vstupuje, (len na základe skutočnosti,
že žalovaným je spotrebiteľ), pritom pri oznámení o vstupe do konania ani neskôr v priebehu

konania vedľajší účastník nepredložil súhlas spotrebiteľa s jeho vstupom do konania, prípadne, že by
so spotrebiteľom a samotným vedľajším účastníkom vykonal akýkoľvek úkon súvisiaci s prípravou a
prevzatím zastupovania a teda bez akejkoľvek bližšej vedomosti o predmete a štádiu konania, do
ktorého vstupuje, je prakticky nemožné náležite sa pripraviť na zastupovanie v tej ktorej veci. Vzhľadom
na uvedené je potom potrebné sa prikloniť k pohľadu trov účelne vynaložených na uplatnenie alebo
bránenie práva.

Ďalej súd zastáva názor, že vedľajší účastník, ktorý je založený na ochranu práv podľa osobitného
predpisu by mal byť schopný poskytnúť žalovanému ako spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci vedenej
na súde odbornú pomoc sám. Tento názor má oporu v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS
78/03, v zmysle ktorého nie je porušením základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov
v konaní podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, ak účastníkovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí

majú právnické vzdelanie, súd neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, ak ich nepovažuje za účelnevynaložené, a to práve preto, že vedľajší účastník bol na ochranu spotrebiteľa zriadený a teda má byť
schopný v spotrebiteľských sporoch spotrebiteľov kvalifikovane zastupovať.

Preto súd prihliadol na skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako organizácia na ochranu
spotrebiteľa z vlastného podnetu a splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov, hoci zo samotnej
podstaty vedľajšieho účastníka vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na strane koho
vstupuje do konania.

Zároveň je súdu z rozhodovacej činnosti známe, že vedľajší účastník paušálne vstupuje do konaní, v
ktorých ako žalobcovia vystupujú určité subjekty, a to bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa
a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka. Pri rozposielaní oznámení o vstupe do konaní, vyjadrení
(vznesenie námietky premlčania), ide o identické typizované úkony podľa vzoru, ktoré môžu byť
generované aj automatizované, pritom nemožno v každej jednej veci hovoriť o účelnom vynaložení trov
právneho zastúpenia.

Takéto konanie vedľajšieho účastníka nemožno považovať ani za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ, pre ktorý
bolo toto združenie založené. Vyvoláva to skôr dôvodné podozrenie, že skutočným cieľom združenia
nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale zárobková činnosť právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. A v tomto, by ani neobstál argument, že

združenie na ochranu spotrebiteľa potrebuje finančné prostriedky na ďalšiu svoju existenciu. Z týchto
dôvodov súd náhradu trov konania v tomto konkrétnom konaní vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. V
ďalšom, čo sa týka trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, súd poukazuje aj na rozhodnutie
NS SR sp. zn. 6MCdo 5/2013, ktoré je aplikovateľné aj v tejto právnej veci.“

Proti rozsudku v časti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
vedľajší účastník a navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil a priznal vedľajšiemu
účastníkovi právo na náhradu trov konania vo výške 62,56 Eur.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v rozsahu suspenzívneho (odkladného) účinku odvolania vo výroku

o trovách konania (§ 206 ods. 3 O.s.p.) spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie je dôvodné.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho

hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Prvostupňový súd úkony vedľajšieho účastníka nepovažoval za účelné.

Procesná aktivita vedľajšieho účastníka evidentne súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva
význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro

C-168/05, bod 37, cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa,
predstavuje podľa článku 3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného
Spoločenstvu a, najmä, na zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri
analogicky v súvislosti s článkom 81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36).

Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno
poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda
zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia jesankčná náhrada nákladov konania...., tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011).

Navrhovateľom žalovaná pohľadávka pozostávala z neuhradených služieb vo výške 100,65 Eur a
náhrady škody vo výške 763,88 Eur. K uvedenému mal preto prvostupňový súd pristúpiť tak, že
uplatnené nároky sú samostatne žalovateľnými nárokmi (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3MCdo 11/2011 zo dňa 11.10.2012). Odvolacie námietky vedľajšieho účastníka sú preto
opodstatnené.

Náhradu trov konania vedľajšieho účastníka súd nepriznal s odôvodnením, že z hľadiska bránenia práva
úkony vedľajšieho účastníka nemožno považovať za relevantné ani za účelné. Mohol náležite zvážiť
potrebu svojho zastúpenia v konaní a do konania vstúpiť bez právneho nástupcu.

Túto argumentáciu súdu prvého stupňa nepodporuje judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, ktorá

naopak nevidí žiadny dôvod na neposkytnutie právnej ochrany aj právnickej osobe „Zásada účinnej
súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať
v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc poskytnutá na
základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie
advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09).

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v
konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Služba advokáta je
pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké
právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt).

Náklady s tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť
vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. V množstve súdnych sporov už pomoc
združenia pri vstupe do konania môže voči žalobcovi pôsobiť odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc
si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku berie svoju žalobu späť (a to i v časti). Ak by žalobca uplatnil
právo v rozsahu, v akom mu ho súd priznal, neexistoval by žiadny dôvod na vedľajšiu intervenciu.

Právnické osoby zamerané na kolektívnu ochranu práv tak pochopiteľne čelia výzve na podporu
spotrebiteľov. Vedľajší účastník koná sám za seba a na účely tohto konania nebolo potrebné, aby sa
dokladovala individuálna komunikácia so spotrebiteľom.

Za tohto stavu prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu. Odvolací súd v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. rozsudok v napadnutom
výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní úlohou súdu prvého stupňa bude rozhodnúť o trovách konania vedľajšieho účastníka

rešpektujúc názor odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie.