Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. február 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1CoZm/19/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513201278
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1513201278.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členiek

senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci navrhovateľa VB LEASING SK,
spol. s r.o., Košická 49, Bratislava, IČO: 31 378 528, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel
Juhás s.r.o., Seberíniho 1, Bratislava, proti odporcom 1/ ITC transport, s.r.o. v likvidácii, Železiarenská
49, Košice - Šaca, IČO: 31 606 431 a 2/ M. N., D.. XX.X.XXXX, N. J. XX, G., o zaplatenie 7.339,06 eur s
príslušenstvom a odmenou 24,46 eur zo zmenky, o odvolaní odporcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm 322/2013-89 zo dňa 2.12.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm 322/2013-89

zo dňa 2.12.2013 potvrdzuje.

Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi k rukám právneho
zástupcu navrhovateľa náhradu trov odvolacieho konania v sume 294,46 eur, v lehote troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenkový platobný rozkaz č.k 5Zm 43/2013-15 zo dňa
28.2.2013 v znení opravného uznesenia č.k. 5Zm 43/2013-22 ponechal v platnosti v celom rozsahu.
Odporcovi v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov

konania v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku
súd prvého stupňa uviedol, že zmenkovým platobným rozkazom č.k. 5Zm 43/2013-15, ktorý súd
prvého stupňa vydal dňa 28.2.2013 boli odporcovia zaviazaní, aby spoločne a nerozdielne zaplatili
navrhovateľovi zmenkovú sumu 7.339,06 eur s úrokom 6 % ročne z nej od 12.4.2011 do zaplatenia,
zmenkovú odmenu 24,46 eur a náhradu trov konania 1.029,64 eur.

Odporcoviapodalivzákonnejlehotespoločnenámietky,zmenkovýplatobnýrozkazžiadalizrušiťanávrh

zamietnuť. Namietli miestnu nepríslušnosť súdu a tiež skutočnosť, že zmenkový platobný rozkaz bol
vydaný na základe nesprávne zisteného skutkového stavu veci, keďže navrhovateľ odpredal motorové
vozidlá, ktorých leasingovým nájomcom bol odporca v 1. rade, a preto mala byť od žalovanej sumy
relevantne odpočítaná kúpna cena týchto vozidiel.

Po podaní námietok sa vec vedie pod sp. zn. 1CbZm 322/2013.

Navrhovateľ žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že s odporcom v 1. rade
uzavrel dňa 20.3.2009 leasingovú zmluvu č. U., predmetom leasingu bol nákladný automobil Volvo, na
zabezpečenie pohľadávok z leasingu vystavil odporca v 1. rade blankozmenku avalovanú odporcom
v 2. rade a obaja mu v zmluve o vyplnení a použití blankozmeniek č. Y. udelili oprávnenie doplniť vblankozmenke chýbajúce údaje. Pre neplnenie povinnosti z leasingovej zmluvy došlo k jej predčasnému
ukončeniu, predmet leasingu bol odňatý a ďalej odpredaný za cenu 14.500,- eur bez DPH. Až potom
vyhotovil záverečné finančné vysporiadanie leasingovej zmluvy, v ktorom vyčíslil svoje pohľadávky

celkovo vo výške 21.436,36 eur a od nich odpočítal výnos z predaja predmetu leasingu 14.500,- eur. Od
odporcu v 1. rade žiadal zaplatiť len rozdiel 6.936,36 eur. Keďže pohľadávka nebola uhradená v čase
splatnosti, využil udelené oprávnenia a do blankozmenky doplnil chýbajúce údaje. V zmenkovej sume je
zahrnutý nedoplatok z vysporiadania 6.936,36 eur a úrok z omeškania 402,70 eur počítaný zo základu
6.195,42 eur v sadzbe 0,1 % denne za 65 dní omeškania od splatnosti záverečného finančného

vysporiadania 5.2.2011 do splatnosti zmenky 11.4.2011. Súd prvého stupňa uskutočnil pojednávanie
podľa ust. § 175 ods. 4 O.s.p.
v spojení s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcov, pričom dospel k záveru, že námietky
odporcovi vyplývajú z mimozmenkového vzťahu účastníkov založeného leasingovou zmluvou. Ich
podstatou je tvrdenie, že navrhovateľ od uplatnenej pohľadávky neodpočítal kúpnu cenu,
ktorú získal za predaj predmetu leasingu. Na preukázanie tohto tvrdenia odporcovia nepredložili žiadne

dôkazy ani nenavrhli žiadne dôkazy vykonať, hoci ich súd od dôkaznej povinnosti vyplývajúcej z §
120 ods. 4 O.s.p. písomne poučil. Súd preto mohol vychádzať len z listinných dôkazov, ktoré predložil
navrhovateľ a ktorými preukázal, že zmenková suma bola určená už so zohľadnením výnosu z predaja
predmetu leasingu, bez jeho odpočítania by bola pohľadávka o 14.500,- eur s príslušenstvom vyššia.
Predajom predmetu leasingu by záväzky odporcu v 1. rade z leasingovej zmluvy zanikli len vtedy, ak

by boli plne kompenzované výťažkom z predaja predmetu leasingu. Takáto skutočnosť nebola v konaní
preukázaná. Záväzok zo zmenky je záväzkom nesporným, a keďže v konaní nebolo preukázané, že by
z dôvodov uvedených v námietkach tento záväzok odporcov celkom alebo sčasti zanikol, ponechal súd
zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. §
142 ods. 1 O.s.p..

Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal odporca v 1. a 2. rade, pričom
v odvolaní uviedli, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku, ktorým bolo
žalobe vyhovené. V prvom rade prvostupňový súd podľa odporcu v 1. a 2. rade nedostatočne zistil
skutkový a nesprávne posúdil právny stav veci. Majú za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno,

ktorémalospočívaťvpreukázaníoprávnenostipožadovaniazaplateniazmenkovejsumyodžalovaných,
keď navrhovateľ odpredal motorové vozidlá, ktorých leasingovým nájomcom bol odporca v 1. rade, a
preto by zo žalovanej sumy mala byť odpočítaná kúpna cena týchto vozidiel, k čomu však nedošlo. Z
týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a návrh zamietnuť a priznať odporcom
náhradu trov konania.

K odvolaniu odporcov sa písomne dňa 10.2.2014 vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že v konaní pred
súdom prvého stupňa navrhovateľ predložil okrem záverečného finančného vysporiadania leasingovej
zmluvy U. aj faktúru za predaj predmetu leasingu tretej osobe, pričom predmet leasingu bol predaný
tretej osobe na základe bodu 9.4 Všeobecných leasingových podmienok vzťahujúcich sa k príslušnej

leasingovej zmluve. Výťažok zo speňaženia predmetu leasingu bol už zohľadnený v zmenkovej sume a
z uvedeného dôvodu ani prípadným zaplatením zmenky by na strane navrhovateľa nemohlo za žiadnych
okolností dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Výťažok zo speňaženia predmetu leasingu bol použitý na
započítanie voči iným nárokom a pohľadávkam navrhovateľa voči odporcovi v 1. rade, čo navrhovateľ
preukázal písomnosťou označenou ako Záverečné finančné vysporiadanie leasingovej zmluvy, ktoré

navrhovateľ zaslal odporcovi v 1. rade. Teda do zmenkovej sumy bola zahrnutá až pohľadávka
navrhovateľa,poníženáozískanývýťažokzospeňaženiapredmetuleasingu.Podľajehonázorutvrdenia
odporcu sú založené len na ich vnútornom presvedčení, pričom svoje tvrdenia nepreukázali žiadnymi
dôkazmi, hoci boli o tejto povinnosti riadne poučení v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p.. Z týchto dôvodov
navrhujerozhodnutiesúduprvéhostupňaakovecnesprávnepotvrdiťapriznaťnáhradutrovodvolacieho

konania za jeden úkon právnej pomoci vrátane režijného paušálu a DPH celkom vo výške 294,46 eur.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu v 1. a 2.
rade podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolacísúdsaoboznámilsobsahomspisu,pričomzistil,žesúdprvéhostupňadostatočnýmspôsobom
zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.Odvolací súd poukazuje na ust. § 219 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie potvrdí,
ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré

považuje za vecne správne a v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p..

Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:

Odvolací súd má za to, že odporcovia v 1. a 2. rade v podanom odvolaní neuviedli žiadne také
skutočnosti, s ktorými by sa dostatočným spôsobom nevysporiadal súd prvého stupňa v napadnutom

rozhodnutí. Odvolanie odporcov je veľmi všeobecné, keď odporcovia namietajú len nedostatočné
zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci, avšak odporcovia už neuviedli, v čom
vidia uvedenú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa a ktoré zo skutkových zistení sú nesprávne.
Taktiež k tvrdeniu, že navrhovateľ odpredal motorové vozidlá, ktorých leasingovým nájomcom bol
odporca v 1. rade, a preto mala byť zo žalovanej sumy odpočítaná kúpna cena týchto vozidiel, k čomu

nedošlo, ani o tomto svojom tvrdení neuviedli žiadne dôkazné prostriedky, a to ani pred súdom prvého
stupňa, ani v odvolacom konaní, hoci boli o tejto povinnosti riadne poučení súdom prvého stupňa podľa
ust. § 120 ods. 4 O.s.p.. Naopak, navrhovateľ svoju zmenkovú pohľadávku preukázal predložením
prvopisu zmenky, následne v konaní pred súdom prvého stupňa detailne vyčíslil a preukázal dôkazmi
výšku zmenkou zabezpečovanej pohľadávky, ktorá je obsiahnutá v zmenkovej sume. Nemenej dôležitá

je aj skutočnosť, že v námietkovom konaní prechádza dôkazné bremeno na odporcov, aby preukázali,
že nárok zo zmenky nemožno navrhovateľovi priznať. Neunesenie dôkazného bremena zdôraznil aj
súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí a uviedol, že podstatou tvrdení odporcov v námietkovom
konaní bola skutočnosť, že navrhovateľ od uplatnenej pohľadávky neodpočítal kúpnu cenu, ktorú získal
za predaj predmetu leasingu. O tejto skutočnosti odporcovia nepredložili žiadne dôkazy ani nenavrhli

žiadne dôkazy vykonať, hoci boli o tejto svojej dôkaznej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 120 ods. 4 O.s.p.
písomne poučení.

Vzhľadom na to, že odporcovia neuniesli dôkazné bremeno pred súdom prvého stupňa a v odvolacom
konaní, aj napriek tomu, že stále namietajú opodstatnenosť navrhovateľom uplatnenej pohľadávky,

nepredložili žiadny dôkaz na preukázanie dôvodnosti svojich tvrdení, odvolací súd sa v ďalšom
obmedzil už len na skonštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a rozsudok súdu prvého
stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §

142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na to, že navrhovateľ bol v odvolacom konaní plne úspešný, vzniklo mu
právo na náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k odvolaniu
vo výške á 237,34 eur vrátane režijného paušálu 8,04 eur a DPH vo výške 20 % (49,08 eur),
spolu teda trovy odvolacieho konania predstavujú sumu 294,46 eur, na úhradu ktorých boli odporcovia
v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaviazaní tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.