Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. jún 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/263/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408215198
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1408215198.7

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: X. O., O. V. XXXX/XX, O., zastúpený: JUDr. Peter
Jankovský, advokát, so sídlom Krížna 47, Bratislava, proti odporcovi: MAC TV, spol. s r. o., so sídlom
Brečtanová 1, Bratislava, IČO: 00 618 322, zastúpený: AK Bugala-Ďurček, s.r.o., advokátka kancelária,
so sídlom Radvanská 29, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo
výške 33.193,92 eur (1.000.000,- Sk), o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava

IV v Bratislave č.k. 4C/188/2008-247 zo dňa 19.1.2012

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 4C/188/2008-247 zo
dňa 19.1.2012 v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov
konania vo výške 1.061,75 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3.928,07 eur na účet

právneho zástupcu. Ďalej ho zaviazal zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 19,80 eur na účet Okresného
súdu Bratislava IV.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu
dňa 13.11.2008 domáhal proti odporcovi ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
vo sume 1.000.000,- Sk (33.193,92 €). Žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť odvysielať
ospravedlnenie za podmienok a v znení obsiahnutých v petite návrhu. Okresný súd Bratislava IV

rozhodolvovecirozsudkomč.k.4C/188/2008-159zodňa01.10.2010vspojenísdopĺňacímrozsudkom
č. k. 4C/188/2008 - 203 zo dňa 04.03.2011 tak, že zaviazal odporcu odvysielať v rovnakom programe,
ako boli uverejnené napádané údaje, ospravedlnenie navrhovateľovi, ktoré bude zreteľne označené ako
ospravedlnenie pánovi X.K. O. v znení, ako je uvedené vo výroku rozsudku, a uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu v peniazoch v sume 16.500,- €. Návrh v časti náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo zvyšku v sume 16.694,- € zamietol, keďže Rada pre vysielanie a

retransmisiu SR v konaní o sťažnosti č. 4198/196-2008 dospela k záveru, že odporca v predmetnom
odvysielanom príspevku porušil ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. a odporcovi uložila
pokutu vo výške 3.500,- eur.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odporca odvolanie, a žiadal zmeniť rozsudok prvostupňového
súdu tak, že odvolací súd návrh v celom rozsahu zamietne. Krajský súd v Bratislave rozhodol o

odvolaní rozsudkom č. k. 3Co/194/2011 - 215 zo dňa 12.12.2011 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil v napadnutej časti tak, že odporca je povinný odvysielať ospravedlnenie sa navrhovateľovi v
rovnakom vysielacom čase, v akom boli odvysielané napádané tvrdenia, ktoré bude zreteľne označené
ako ospravedlnenie sa pánovi X. O., pretože relácia Promi noviny, v rámci ktorej bola odvysielaná
predmetná reportáž, už TV JOJ nevysiela, a preto nie je možné uložiť odporcovi povinnosť odvysielať
ospravedlnenie v rovnakom programe, ako to urobil súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Vo

zvyšku napadnutej časti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.Prvostupňový súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 a 3 O.s.p. rozhodol o náhrade trov konania tak, že
odporcu zaviazal navrhovateľovi zaplatiť trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada
sa účastníkovi priznáva. Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, za zaplatený súdny poplatok za

návrh na začatie konania na ochranu osobnosti v sume 66,00 €, a súdny poplatok z výšky uplatnenej
z nemajetkovej ujmy v sume 995,75 €, spolu v sume 1.061,75 €, a za trovy právneho zastúpenia vo
výške 3.928,07 € v súlade Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. . Pri určení
výšky náhrady za trova právnej pomoci vychádzal súd z ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky účinnej
do 31.05.2009, kedy bola základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 486,34 € [z

hodnoty predmetu úkonu právnej pomoci vo výške 1.000.000,- Sk (33.193,92 €)]. Podľa § 10 ods. 8
vyhlášky účinnej od 01.06.2009, je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 91,29
€, keďže podľa citovaného ustanovenia je vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka
tarifnou hodnotou predmetu úkonu právnej pomoci 2 000 €, ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy.
V konaní boli vykonané nasledovné úkony právnej služby:
Úkony vo výške tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 1 vyhlášky (účinnej do 31.05.2009):

1) Prevzatie a príprava zastúpenia dňa 23.10.2008 [§ 14 ods. 1 písm. a)] 486,34 €
režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) 6,31 €
2) Sťažnosť na radu a vysielanie a retransmisiu SR pre porušenie zákona
č. 308/2008 dňa 23.10.2008 486,34 €
režijný paušál 6,31 €

3) Žiadosť o ospravedlnenie protistrane dňa 23.10.2008 486,34 €
režijný paušál 6,31 €
4) Návrh na začatie konania dňa 13.11.2008 [§ 14 ods. 1 písm. b)] 486,34 €
režijný paušál 6,31 €
5) Žiadosť o priznanie postavenia účastníka správneho konania dňa 20.02.2009 486,34 €

režijný paušál 6,95 €

Úkony vo výške tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 8 vyhlášky (účinnej od 01.06.2009):
1) Účasť na pojednávaní dňa 15.07.2009 [§ 14 ods. 5 písm. b)] 22,82 €
režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) 6,95 €

2) Účasť na pojednávaní dňa 30.09.2009 [§ 14 ods. 5 písm. b)] 22,82 €
režijný paušál 6,95 €
3) Účasť na pojednávaní dňa 11.01.2010 [§ 14 ods. 1 písm. c)] 91,29 €
režijný paušál 7,21 €
4) Účasť na pojednávaní dňa 15.03.2010 [§ 14 ods. 1 písm. c)] 91,29 €

režijný paušál 7,21 €
5) Účasť na pojednávaní dňa 14.05.2010 [§ 14 ods. 1 písm. c)] 91,29 €
režijný paušál 7,21 €
6) Účasť na pojednávaní dňa 10.09.2010 [§ 14 ods. 1 písm. c)] 91,29 €
režijný paušál 7,21 €

7) Vyjadrenie záverečná reč dňa 17.09.2010 [§ 14 ods. 1 písm. b)] 91,29 €
režijný paušál 7,21 €
8) Účasť na vyhlásení rozsudku dňa 01.10.2010 [§ 14 ods. 5 písm. b)] 22,82 €
režijný paušál 7,21 €
9) Vyjadrenie k odvolaniu odporcu dňa 01.12.2010 [§ 14 ods. 1 písm. b)] 91,29 €

režijný paušál 7,21 €
10) Účasť na pojednávaní dňa 28.11.2011 [§ 14 ods. 1 písm. c)] 91,29 €
režijný paušál 7,41 €
11) Účasť na vyhlásení rozsudku dňa 12.12.2011 [§ 14 ods. 5 písm. b)] 22,82 €
režijný paušál 7,41 €

TARIFNÁ ODMENA CELKOM: 3 273,39 € S DPH: 3 928,07 €.
Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania za režijný paušál k úkonu právnej služby Účasť
na pojednávaní dňa 15.07.2009 a Účasť na pojednávaní dňa 30.09.2009 vo výške 7,21 €, ako bola
vyčíslená vo Vyčíslení trov právneho zastúpenia navrhovateľa zo dňa 13.12.2011, ale vo výške 6,95 €

podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške jednej stotiny výpočtového základu, ktorým je priemerná mesačná
mzda zamestnanca hospodárstva SR za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka (išlo o úkony
právnej služby z roku 2009, a nie z roku 2010 ako sa uvádza vo Vyčíslení, preto sa výpočtový základberie priemerná mzda zamestnanca hospodárstva SR za prvý polrok 2008, ktorý bol predchádzajúcim
kalendárnym rokom úkonov právnej služby z dní 15.07.2009 a 30.09.2009).
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. súd rozhodol o náhrade trov štátu, ktoré vynaložil na úhradu svedočného -

náhradu hotových výdavkov a ušlého zárobku, o ktoré po výsluchu požiadala svedkyňa G. O. (2x 9,90 €,
za cestu Banská Bystrica - Bratislava, a späť) tak, že na ich náhradu zaviazal odporcu ako neúspešného
účastníka konania.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie odporca podaním doručeným súdu dňa 15. 2. 2012. Podľa
jeho názoru napadnuté rozhodnutie aj postup súdu 1. stupňa, ktoré predchádzal jeho vydaniu, sú

nesprávne. Predovšetkým namietol správnosť priznania odmeny za úkony právnej služby právneho
zástupcu navrhovateľa, ktoré v tejto veci neboli vykonané, a to sťažnosť na Radu pre vysielanie a
retransmisiu pre porušenie zákona číslo 308/2000 Z.z. a žiadosť o priznanie postavenia účastníka tohto
správneho konania zo dňa 20. 2. 2009. Obidva tieto úkony boli vykonané v správnom konaní a nie v
konaní v prejednávanej veci pred súdom. Ich náhradu si preto navrhovateľ mal uplatňovať v príslušnom
správnom konaní. Taktiež namietol úkon - žiadosť o ospravedlnenie protistrane zo dňa 23. 10. 2008,

za ktorý súd priznal navrhovateľovi náhradu podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. (ďalej len vyhláška) v znení
účinnom do 31. 5. 2009, hoci takýto úkon vyhláška v tomto znení nepoznala. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky
v znení účinnom k 31. 5. 2009 sa akékoľvek výzvy adresované protistrane za úkon právnej služby
nepovažovali. V súvislosti s priznanou daňou z pridanej hodnoty podľa § 18 ods. 3 vyhlášky v znení
účinnom ku dňu 31. 5. 2009, odporca namietol, že o daň z pridanej mohla hodnoty sa zvyšovala len

tarifná odmena určená podľa § 9 až 14f vyhlášky, avšak nie náhrada výdavkov, teda tzv. režijný paušál.
Až od 1. 6. 2009, kedy nadobudla účinnosť novela tejto vyhlášky, vstúpila do základu pre výpočet dane
z pridanej hodnoty aj náhrada za stratu času a náhrada výdavkov, tzv. režijný paušál. Podľa § 10 ods. 1
vyhlášky v znení účinnom do 31. 5. 2009 sa základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby
určovala z tarifnej hodnoty, ktorá bola odstupňovaná v závislosti od výšky peňažného plnenia alebo ceny

vecialebopráva,ktorýchsaprávnaslužbatýkala,určenáprizačatíposkytovaniaprávnejslužby.Zacenu
práva sa považovala aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku. Prvostupňový súd rozsudkom z 1. 10.
2010 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu v peniazoch v sume 16 500,-
euro, a vo zvyšku bola žaloba navrhovateľa zamietnutá. Tarifnou hodnotou, z ktorej sa následne určuje
základná sadzba tarifnej odmeny pre právneho zástupcu navrhovateľa, môže byť iba výške peňažného

plnenia, ktorú prvostupňový súd navrhovateľovi právoplatne priznal. Ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky
nemožno vykladať tak, že tarifnou hodnotou jej peňažné plnenie, ktoré navrhovateľ uplatnil v prvotnom
návrhu na začatie konania. Takýto výklad by predpokladal, že navrhovateľ by sa mohol dožadovať
plnenia trov konania aj z časti, v ktorej bol neúspešný. To vyplýva aj zo samotného ustanovenia § 142
ods. 3 O.s.p., podľa ktorého ak výška plnenia závisí od úvahy súdu, základná sadzba tarifnej odmeny

advokáta sa vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Právny zástupca navrhovateľa si preto mohol
vyčísliť základnú sadzbu tarifnej hodnoty, ale s prihliadnutím na výšku plnenia, v ktorej bol navrhovateľ
úspešný, teda zo sumy 16 500,- euro. Právny zástupca navrhovateľa si vyčíslil základnú sadzbu tarifnej
hodnoty z výšky pôvodne uplatneného peňažného plnenia v sume 33 193,92 eura. Toto pochybenie sa
týka všetkých úkonov právnej služby, ktoré navrhovateľ v konaní vykonal až do nadobudnutia vyhlášky

číslo 209 /2009 Z.z. zo dňa 14. 5. 2009, ktorým sa menila vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z. Právny
zástupca navrhovateľa si vyčíslil odmenu za tieto právne úkony v hodnote jedného úkonu 486,34 eura,
ktorá je nesprávne vyčíslenou výškou. Keďže predmetom konania bola ochrana osobnosti navrhovateľa,
na určenie výšky základnej sadzby tarifnej hodnoty za každý úkon právnej služby sa malo aplikovať
ustanovenie § 11 ods. 1 vyhlášky, v znení účinnom do 31. 5. 2009. Navrhovateľ sa v konaní dožadoval

primárne morálnej satisfakcie vo forme ospravedlnenia a až sekundárne materiálnej satisfakcie vo
forme náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ochranu osobnosti navrhovateľa, ktorá je predmetom
konania, možno považovať za vec, ktorej hodnotu nemožno vyjadriť v peniazoch, resp. ju možno zistiť
len s nepomernými ťažkosťami. Právo na ochranu osobnosti je nescudziteľné, je imanentnou súčasťou
osobnosti človeka. Dožadovanie sa ochrany osobnosti prioritne nesmeruje k peňažnému plneniu, ale

morálnej satisfakcii. Ak aj k peňažnému plneniu dôjde, ide o sekundárny predmet konania spočívajúci
v priznaní nemajetkovej ujmy. Od 1. 6. 2009 nadobudla účinnosť vyhl. MS SR č. 209/2009 Z.z., ktorou
sa zmenila vyhláška č. 655/2004 Z.z., podľa ktorej vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho
zákonníka a iných obdobných veciach, je tarifnou hodnotou suma 1000,- euro ak sa nežiada náhrada
nemajetkovej ujmy, a 2000,- eura ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy. Až uvedenou zmenou

vyhlášky zákonodarca jasne stanovil tarifnú hodnotu, teda výšku peňažného plnenia, z ktorej sa určuje
výška základnej sadzby tarifnej odmeny. Pokiaľ ide o úkony vykonané do 31. 5. 2009 mal súd priznať
základnúsadzbutarifnejodmenypodľa§11ods.1vyhlášky,čojej1/13-tinavýpočtovéhozákladuurčená
pre rok 2008, teda 1/13-tina zo sumy 19 056,- Sk. Odporca ďalej poukázal na znenie § 142 ods. 3O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný a neúspech v pomerne nepatrnej
časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu,
základná sadzba tarifnej odmeny sa vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Navrhovateľ mal v

prejednávanej veci len čiastočný úspech, teda len do výšky priznanej nemajetkovej ujmy vo výške 16
500,-Skavozvyškubolovovecineúspešný.Prvostupňovýsúdmalpretoprioritneaplikovaťustanovenie
§ 142 ods. 2 O.s.p. zachovať postupnosť vyjadrenú v tomto ustanovení. Ak súd ohľadne náhrady trov
túto postupnosť narušil, mal to v odôvodnení svojho rozhodnutia patrične odôvodniť. V napadnutom
uznesení súd opomenul uviesť z akých dôvodov postupnosť ustanovení upravujúcich priznanie náhrady

trov konania narušil, teda prečo o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3. Navrhovateľ mal
vo veci úspech v pomere 49,71 % a odporca mal úspech v pomere 50,29 % . Aj keď ide o nepatrný
rozdiel úspešnosti účastníkov konania, odporca mal v tejto veci väčší úspech ako navrhovateľ. Aj z
tohto hľadiska sa aplikácia ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. javí ako nevyhnutná. Podľa názoru odporcu
bol teda dôvod na vyslovenie, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
V tejto súvislosti odporca zdôraznil, že navrhovateľ nemal neúspech pomerne nepatrnej časti, pretože

mal vo veci väčší neúspech ako odporca. Navyše rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy
prvostupňového súdu, na základe ktorej bolo plnenie nemajetkovej ujmy redukované viac ako polovicu
oprotinavrhovateľompožadovanejvýškenáhradynemajetkovejujmy.Odporcasadomáha,abyodvolací
súd zrušil uznesenie okresného súdu v napadnutej časti a vrátil mu vec na nové konanie a súčasne
navrhovateľa zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania odporcovi.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním
doručeným súdu dňa 21. 3. 2012. K namietanému úkonu právnej služby - žiadosť o ospravedlnenie
protistrane z 23. 10. 2008 navrhovateľ uviedol, že podľa § 14 ods. 1 písmena c) vyhlášky, odmena
vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí aj za písomné podanie na súd alebo na iný orgán
alebo protistrane, týkajúce sa vo veci samej. Preto aj žiadosť o ospravedlnenie adresovanú odporcovi je

nevyhnutne treba považovať za úkon právnej služby, pretože ide o písomné podanie protistrane. K 20
%-tnej dani z pridanej hodnoty, ktorú prvostupňový súd priznal navrhovateľovi aj k náhrade výdavkov,
k tzv. režijnému paušálu navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 22 zákona číslo 222/2004 Z.z. o dani
z pridanej hodnoty, podľa ktorého základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko čo tvorí
protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia. K tomu zaujala stanovisko

aj Slovenská advokácia v bulletine z roku 2005. Každá odplata, teda aj odmena advokáta je znížená
o daň na výstupe a predstavuje základ pre výpočet DPH. Základ dane zahŕňa aj súvisiace náklady
účtované platiteľom príjemcovi plnenia alebo inej osobe, ktoré sú priamo spojené so zdaniteľným
plnením a za ktoré platiteľ požaduje náhradu. Pokiaľ súd priznal navrhovateľovi celú uplatnenú 20
%-tnú DPH aj k náhrade výdavkov, teda k režijným paušálom, toto rozhodnutie správne. K výške

tarifného základu pre priznanie odmeny za úkony právnej služby navrhovateľ poukázal na ustanovenie
§ 10 ods. 2 vyhlášky účinnej do 31. 5. 2009, podľa ktorého sa považuje za tarifnú hodnotu výška
peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, a ktorá je určená
pri začatí poskytovania právnej služby. Z tohto ustanovenia teda nepochybne vyplýva, že navrhovateľ
si správne uplatnil trovy právneho zastúpenia za jednotlivé úkony právnej služby poskytnuté v čase

platnosti aj tohto zákonného ustanovenia. Zo strany odporcu ide výlučne účelové a ničím nepodložené
tvrdenia, nakoľko z doterajšej právnej praxe ako aj ustálenej judikatúry nepochybne vyplýva, že za
tarifnú hodnotu sa považuje výška peňažného plnenia určená pri začatí poskytovania právnej služby.
Podľa názoru navrhovateľa prvostupňový súd v žiadnom prípade nemal aplikovať pri určovaní základnej
tarifnej hodnoty za úkony právnej služby vykonané do 31. 5. 2009 ustanovenie § 11 ods. 1 vyhlášky.

Tomu nasvedčuje aj skutočnosť že v prípade, ak by konanie o ochrane osobnosti bolo konaním, v
ktorom predmet sporu nemožno oceniť peniazmi, konajúci súd by pri vyrubení súdneho poplatku za
návrh postupoval podľa položky číslo 1 písmena b) Sadzobníka súdnych poplatkov, avšak súd vyrubil
súdny poplatok za podanie návrhu podľa položky 7b písmena b) Sadzobníka súdnych poplatkov. V
napadnutom uznesení súd uviedol, že aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 a 3 O.s.p., podľa ktorých

aj keď mal účastník konania vo veci úspech len čiastočný môže mu súd priznať plnú náhradu trov
konania. Odporca pri posudzovaní úspechu navrhovateľa v konaní účelovo vychádzal len z priznania
výšky náhrady nemajetkovej ujmy a opomenul skutočnosť, že navrhovateľ v konaní okrem náhrady
nemajetkovej ujmy požadoval aj morálnu satisfakciu vo forme ospravedlnenia, ktorú súd navrhovateľovi
aj priznal v plnom rozsahu. Preto je správna aplikácia ustanovenia z § 142 ods. 1, 3 O.s.p.. Keďže

neúspech navrhovateľa v predmetnom konaní bol len v nepatrnej časti, domáhal sa, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie potvrdil v celom rozsahu a navrhovateľovi priznal aj náhradu trov odvolacieho
konania. Súčasne predložil vyčíslenie trov odvolacieho konania v celkovej sume 118,70 euro.Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel záveru, že odvolanie
odporcu je dôvodné a sú dané dôvody na zrušenie uznesenia v napadnutej časti.

Odôvodnenie napadnutého uznesenia do výroku o trovách konania je vo vzťahu k viacerým rozhodným
skutočnostiam ovplyvňujúcim výrok o náhrade trov konania nepreskúmateľné. Výrok rozhodnutia musí
zodpovedať výsledkom dokazovania a vyhodnotenia dôkazov. To sa musí prejaviť v odôvodnení
rozhodnutia a dôvody preto musia byť jasné a presvedčivé. Povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutiejeodrazomprávaúčastníkanadostatočnéapresvedčivéodôvodneniespôsoburozhodnutia

súdu. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane, sa
účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
v rámci využitia prípadných riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov.
Predovšetkým chýbajú dôvody súdu k aplikácii ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. jednak v súvislosti s tým,
prečo súd ako základ výroku o náhrade trov primárne nevyhodnotil pomer úspechu a neúspechu oboch
účastníkov v konaní podľa § 142 ods. 2 O.s.p., a jednak v súvislosti s tým, že ak aplikoval ustanovenie

§ 142 ods. 3 z dôvodu, že výška plnenia závisela od úvahy súdu (čo sa možno len domnievať), prečo
odmenu advokáta navrhovateľa nepočítal z výšky súdom priznaného plnenia. Prvostupňový súd bez
bližšieho zdôvodnenia priznal náhradu trov konania v celom rozsahu navrhovateľovi, a navyše z výšky
žalovanej náhrady nemajetkovej ujmy a nie z výšky náhrady priznanej súdom. Ako dôvodné sa javia
aj odvolacie námietky vo vzťahu k úkonom, ktoré právny zástupca navrhovateľa vykonal v správnom

konanípredzačatímsúdnehokonania. Taktiežsúdnedostatočnezdôvodnilprečopriznalnavrhovateľovi
náhradu trov aj za výzvu protistrane zo dňa 23.10.2008, čo je úkon taktiež pred začatím súdneho
konania (23.11.2008). Predmetom konania je žaloba na ochranu osobnosti s návrhom na morálnu aj
finančnúsatisfakciu,ktorýchposúdeniedôvodnostijevýlučnenaúvahesúdu.Súdvtýchtokonaniach(ak
uzná za dôvodný zásah do osobnostných práv navrhovateľa) primárne posudzuje dôvodnosť priznania

morálnej satisfakcie a až keď sa javí ako nepostačujúca, môže priznať aj finančnú náhradu nemajetkovej
ujmy. V tomto zmysle treba vyhodnotiť aj základ predmetu sporu vo vzťahu k určeniu tarifnej sadzby
za úkony právnej služby vykonané do 31.5.2009 a vyporiadať sa s námietkou odporcu, že za úkony
vykonané za účinnosti tejto vyhlášky, je treba aplikovať pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny §
11 ods. 1 vyhlášky, teda 1/13-tinu výpočtového základu. Absentujú aj dôvody ohľadne priznania 20 %-

tnej DPH nielen k všetkým úkonom právnej služby, ale aj k tzv. režijnému paušálu za účinnosti vyhlášky
do 31.5.2009.
Odvolací súd z uvedených dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. uznesenie v napadnutej
časti zrušil, pretože postupom súdu bola odporcom odňatá možnosť konať pred súdom a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Podľa § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa viazaný názorom odvolacieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.