Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 17, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/370/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112238534
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5112238534.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného spoločnosťou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporcom: v rade 1/
T. X., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/X, N. a v rade 2/ P. X., nar. X.X.XXXX, bytom T. X, N., v konaní
o zaplatenie 3.690,53 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Žilina, č. k. 7C/113/2013-107 zo dňa 19. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh zamietol, potvrdzuje.

V nenapadnutých výrokoch ponecháva rozhodnutie nedotknuté.

Odporcom sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcom povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 450,65
eur, úrok z omeškania z jednotlivých splátok, vo zvyšnej časti návrh zamietol a odporcom náhradu trov
konania nepriznal.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa

a odporcami vznikol záväzkový vzťah na základe zmluvy o úvere, obsahom ktorého bol záväzok
navrhovateľa poskytnúť odporcom úver v dojednanej výške a záväzok odporcov tento vrátiť v splátkach
a zaplatiť úroky a dohodnuté poplatky. Odporcovia svoju povinnosť porušili. Nakoľko zmluva o
úvere uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami má charakter spotrebiteľskej
zmluvy, súd v súlade s ustanovením § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadol aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva v dôsledku premlčania. Nepremlčaných tak zostalo 9 splátok splatných od
20.11.2008 do 20.7.2009, zvyšné neuhradené splátky sú premlčané, pričom zo špecifikácie predloženej

navrhovateľom a zo žalobného návrhu vyplýva, že po 31.10.2008 odporcovia vykonali úhrady, a to
dňa 14.1.2009 vo výške 67,72 eur, dňa 20.2.2009 vo výške 67,72 eur a dňa 20.3.2012 vo výške
116,- eur, spolu 251,44 eur. Ďalej súd nemal preukázané tvrdenia navrhovateľa o tom, že odstúpil od
zmluvy a vyzval odporcov na úhradu dlžnej sumy. Splatnosť celého úveru tak nastala jeho konečnou
splatnosťou dňa 20.7.2009. Pokiaľ sa týka navrhovateľom predloženej dohody o uznaní záväzku a o
úhrade pohľadávky v splátkach z 19.3.2012, súd dospel k záveru, že na základe tejto dohody nedošlo
k účinnému uznaniu záväzku s následkami predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Dospel k

tomu, že dôvodný je len návrh navrhovateľa na zaplatenie nepremlčaných 9 splátok od 20.11.2008 do
20.7.2009, čo pri výške mesačnej splátky 78,01 eur predstavuje sumu 702,09, znížený o platby odporcov
po 31.10.2008 spolu vo výške 251,44 eur, t.j. 450,65 eur. Vo zvyšku súd nemal preukázané, že by nárok
na zaplatenie zvyšnej istiny pri konštatovaní neplatnosti zmluvnej podmienky, v zmysle ktorej bol tentozostatok naakumulovaný a pri premlčaní časti nároku, bol dôvodný. Z uvedených dôvodov súd žalobný
návrhvozvyškuzamietol.Odporcoviamalivkonanípomerneväčšíúspech,pretomajúprávonanáhradu
pomernej časti trov konania. Nakoľko si však títo náhradu trov konania neuplatnili, súd im ju nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Namietol, že rozhodnutie
okresného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a nedostatočnom zistení skutkového
stavu. Nemohol súhlasiť s tým, aby bolo v danom prípade aplikované ust.§ 5b ZoOS. Navrhovateľ
tvrdil, že v danom prípade došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom na to, aby nastali

právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka (teda
namiesto pôvodnej premlčacej doby odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne plynúť nová desaťročná
premlčacia doba) zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Zároveň
poukázal na ustanovenie čl. 3 bod 3.4 dohody, v ktorej odporca potvrdil svoju vedomosť o premlčaní
dlhu. Tiež dal do pozornosti, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až § 54
Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti

Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa ust. § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere
bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone č. 258/2001 Z.z.. V dôsledku toho sa na
účastníkov nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Podľa jeho názoru je nutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže išlo
medzi zmluvnými stranami o zmluvu o úvere, čiže absolútny obchodno-záväzkový vzťah, pričom na

podporu svojich tvrdení poukázal aj na viaceré súdne rozhodnutia. Podľa komentára k § 52 Občianskeho
zákonníka k spotrebiteľským zmluvám od prof. JUDr. Petra Vojčíka, CSc., podľa ktorého pri uplatňovaní
jednotlivých právnych prostriedkov je veľmi dôležité posúdiť, akého charakteru je spotrebiteľská zmluva,
či ide o zmluvu občianskoprávneho charakteru alebo obchodnoprávneho charakteru. Má to zásadný
význam pri uplatňovaní práv spotrebiteľa. Iba v jednom prípade - práva na ochranu pred neprimeranými

podmienkami je úprava jednotná a spoločná bez ohľadu na to, o akú zmluvu ide. Avšak, pokiaľ
pôjde o ostatné prostriedky, bude práve dôležité posúdiť, či ide o zmluvu občianskoprávnu alebo
obchodnoprávnu, pretože v mnohých prípadoch bude potrebné aplikovať všeobecnú úpravu v týchto
kódexoch. Navrhol rozhodnutie zmeniť a jeho návrhu vyhovieť alebo rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania.

K podanému odvolaniu sa odporcovia nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.

2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok vo výroku, ktorým návrh v časti zamietol,
podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. V nenapadnutých výrokoch ostal rozsudok
okresného súdu nedotknutý.

Pokiaľišlooskutkovézistenia,vyhodnotenierozhodujúcichskutočnostíaprávneposúdenieveci,vtomto

smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvého stupňa
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

Okresnýsúdneporušilprávoúčastníkovkonanianaspravodlivýproces,nakoľkovhodnotenískutkových
zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým
spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil.

V prvom rade je nutné zdôrazniť, že zmluva o splátkovom úvere zo dňa 7.9.2004 bola uzavretá medzi

osobou (právnym predchodcom navrhovateľa), ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti v čase
uzavretiazmluvyposkytovala(okreminéhoaj)spotrebiteľskéúveryafyzickouosobou(odporcom),ktorej
bol poskytnutý úver na iný účel ako je výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Odporca teda v
zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch mal v danom právnom vzťahu
postavenie spotrebiteľa a z titulu tohto postavenia požíval zákonom poskytnutú všeobecnú ochranu. Pre

posúdenie daného právneho vzťahu ako spotrebiteľského nemalo význam, že sa zmluva o úvere ako
tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka) spravuje výhradne ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Ku dňu uzavretia zmluvy bola ochrana spotrebiteľa v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka formulovaná užšie a definovala spotrebiteľskú zmluvu obmedzujúc sa na určitétypy zmlúv (zmluva o úvere pod túto definíciu nespadala). Ochrana spotrebiteľa v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch však bola v tom čase jednoznačne súčasťou nášho právneho poriadku. V
tomto smere je nutné poukázať aj na znenie ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane

spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na ktoré poukázal aj okresný súd.

Uzavretý zmluvný vzťah je preto potrebné posudzovať v zmysle § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka ako
spotrebiteľský vzťah, ako aj v kontexte zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zákona
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v znení neskorších predpisov. Aj keď ustanovenie § 261 ods.

6 Obchodného zákonníka výslovne uvádza, že právne vzťahy z absolútnych obchodov sa spravujú
Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu a účastníkov, prostredníctvom ustanovenia § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka došlo k rozdeleniu obchodno-právnych vzťahov aj na ďalšiu kategóriu, ktorú
predstavujú vzťahy medzi podnikateľom (ako dodávateľom) a spotrebiteľom.
Slovenská súdna prax v súčasnej dobe zastáva názor, že právna úprava chrániaca spotrebiteľa
odôvodňuje aplikáciu ustanovenia (v duálnom režime, tak podľa Obchodného ako aj Občianskeho

zákonníka), ktoré by mohlo byť pre spotrebiteľa (v určitej konkrétnej situácii) výhodnejšie.
Aplikáciu občiansko-právnej premlčacej doby v absolútnych obchodno-právnych zmluvách majúcich
spotrebiteľský charakter odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodoval o sťažnosti
podnikateľa poskytujúceho stavebné úvery (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2013, vydané
pod sp. zn. I. ÚS 402/2013).

V uvedenom kontexte zákonodarca reagoval novelizáciou ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (posledná veta), podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
vždy sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Podľa rozhodnutia NS SR ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy

prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014).

Odvolací súd podrobne preskúmal rozhodujúcu otázku, ktorá bola vo veci vznesená, a to, či v danom

prípade došlo k uznaniu dlhu zo strany odporcu a či toto založilo plynutie novej desaťročnej premlčacej
doby.
Vychádzajúc z obsahu uvedenej dohody o uzavretí splátkového kalendára zo dňa 20.2.2012, ako aj z
okolností, za akých k jej uzavretiu došlo, aj odvolací súd považoval uplatňovanie práv z takejto dohody
v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko išlo o nekalú obchodnú praktiku.

Odvolanie navrhovateľa, namietajúceho nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v tom, že zákon
nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu, nepovažoval odvolací súd za
dôvodné. Bol názoru, že na základe ust. § 558 Občianskeho zákonníka možno uznať aj premlčaný dlh za
podmienky, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní vedel (R 51/1968). Písomným uznaním premlčaného
dlhu čo do dôvodu výšky právne účinky už vzniknutého premlčania zaniknú a právo sa začne premlčovať

znova (tentoraz v 10-ročnej premlčacej dobe). Ak však uznávajúci nevedel o premlčaní dlhu, výkladom
a contrario možno dospieť k záveru, že uznanie dlhu vyššie uvedený právny následok nemá.

Pokiaľ išlo o aplikáciu ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., tak toto bolo do nášho právneho poriadku
zavedené s účinnosťou od 1. mája 2014 zákonom č. 102/2014 Z.z.. Podľa tohto ustanovenia orgán

rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Predmetným ustanovením § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. bola súdu zakotvená povinnosť v konaniach, v

ktorých je uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmluvy voči spotrebiteľovi, prihliadať na premlčanie nároku
ex offo - z úradnej povinnosti. Ide o výnimku z ustanovenia § 100 ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka (resp. § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka), podľa ktorého na premlčanie súd prihliadne len
na námietku dlžníka. V spotrebiteľských veciach aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal premlčania voči
nemu uplatneného nároku, má súd povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak dospeje k záveru,

že premlčaný je, musí na túto skutočnosť prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať. Nakoľko právna
úprava § 100 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka (resp. § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka
(prihliadania súdu na premlčanie nároku)) je vo svojej podstate procesnoprávnou normou (aj keď je
uvedená v hmotnoprávnom predpise) a k § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. zákonodarca neprijal žiadneprechodné ustanovenie, je potrebné od 1. mája 2014 vo všetkých konaniach týkajúcich sa nárokov voči
spotrebiteľom ex offo prihliadať na námietku premlčania.
Predmetné zákonné ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch

zo spotrebiteľských zmlúv a súdu ukladá povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie aj bez námietky
účastníka konania, a to vo všetkých veciach, v ktorých bolo začaté súdne konanie a v čase účinnosti
tohto ustanovenia nebolo vo veci ešte rozhodnuté. Keďže ustanovenie upravuje postup súdu, nebolo
zavedené ani osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované po
účinnosti predmetnej právnej úpravy.

Aj v prípade, že by prvostupňový súd neaplikoval predmetnú úpravu musel by odvolací súd v súlade s
§ 213 ods. 2 O.s.p. vyzvať účastníkov konania, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z. a aplikovať toto ustanovenie ex offo v odvolacom konaní.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods.
1 O.s.p.. Navrhovateľ ako odvolateľ nebol úspešný a odporcovia si náhradu trov odvolacieho konania

postupom podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnili, resp. ani im žiadne trovy nevznikli, preto rozhodol krajský
súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.