Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. jún 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/192/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512212795
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7512212795.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36
613 843 proti žalovanej Ľ. P., O.. XX.XX.XXXX, V. X. Z. O. V. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovanej Združenia HOOS so sídlom v Prešove, Važecká 16, IČO: 42 176 778, zastúpeného
JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom v Svidníku, Sov. Hrdinov 163/66, v konaní o zaplatenie

2.524,03 eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie
z 25. februára 2013 č.k. 7C/256/2012-43 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 25. februára 2013 č.k.
7C/256/2012-43 odpor vedľajšieho účastníka zo dňa 26.10.2012 proti platobnému rozkazu Okresného

súdu Košice - okolie zo dňa 16.10.2012, č.k. 7C/256/2012-31 odmietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe podaného návrhu o zaplatenie 2.524,03 eur vydal Okresný
súd Košice - okolie dňa 16.10.2012 platobný rozkaz, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel. Žalovanej,
ako aj vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej, bol platobný rozkaz doručený dňa 24.10.2012.
Vedľajší účastník v zákonnej lehote podal voči platobnému rozkazu odpor. Súd prvého stupňa vyzval

žalovanú, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy súdu písomne oznámila, či sa k odporu vedľajšieho
účastníka, ktorý jej bol v prílohe výzvy zaslaný, pripája. Výzva bola žalovanej doručená 04.12.2012, na
ňu však nereagovala. Preto súd prvého stupňa žalovanú predvolal na výsluch za účelom zistenia, či
súhlasí s odporom vedľajšieho účastníka. Žalovaná nebola pri doručení zastihnutá, preto bola zásielka
uložená na pošte a následne vrátená súdu dňa 22.02.2013.

Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 174 ods. 3 O.s.p. a uzavrel, že v predmetnej veci je vedľajším
účastníkom na strane žalovanej právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu (zák. č. 250/2007 Z.z.), teda je legitimovaná na vstup do konania osobitným
zákonným ustanovením § 93 ods. 2 O.s.p.. Nakoľko z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob
vyrovnaniavzťahumedziúčastníkmi,vedľajšíúčastníkmôžepodaťodporprotiplatobnémurozkazulenv
prípadoch, ak ho zároveň podá hlavný účastník, prípadne ak hlavný účastník s takýmto úkonom súhlasí.

Žalovaná odpor proti platobnému rozkazu nepodala. Na výzvu súdu, či súhlasí s odporom podaným
vedľajším účastníkom, žalovaná nereagovala a následne neprevzala ani výzvu na ústny informatívny
výsluch. Nakoľko odporkyňa súhlas s odporom nevyjadrila, odpor bol podaný vedľajším účastníkom,
ktorý na tento úkon nebol oprávnený. Preto súd prvého stupňa odpor vedľajšieho účastníka odmietol
ako podaný neoprávnenou osobou.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie vedľajší účastník, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.Na zdôvodnenie svojho odvolania uviedol, že takýto postup zásadným spôsobom obmedzuje ochranu
spotrebiteľov, keď súdy vydávajú platobné rozkazy v rozpore s § 172 ods. 9 O.s.p.. V súvislosti s tým

poukazuje na čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 38, čl. 47 Charty základných práv EÚ. V
spotrebiteľských veciach, ktoré sa na súdoch SR stále riešia väčšinou vydávaním platobných rozkazov
v rozpore s § 172 ods. 9 O.s.p., je jedinou účelnou a efektívnou pomocou spotrebiteľovi predovšetkým
vstup Združenia na ochranu spotrebiteľa, ako vedľajšieho účastníka. Preto je potrebné vykladať zákon
tak, že združenie tak môže urobiť kedykoľvek do právoplatného skončenia veci a podanie odporu môže

vedľajší účastník uskutočniť v zákonnej lehote, to znamená v lehote 15 dní od doručenia platobného
rozkazu vedľajšiemu účastníkovi.

Vedľajší účastník v odvolaní poukazuje aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ v doktrinálnych veciach
Oceáno Groupo Editorial, Salvat Editorial, C-240/98 až C-244/98, Mostaza Claro C-168/05 a Godard
C-429/05, kde Súdny dvor EÚ v krajinách, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom, stanovil pre

súdy povinnosť ex offo skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Ďalej poukázal
na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ Cofidis C-473/00, v ktorom súd rozhodol, že s ohľadom na potrebu
ochranyspotrebiteľaanaplneniečl.6ods.1Smernicerady93/13/EHS,súdnemáaplikovaťaprihliadnuť
na také procesné pravidlo vnútroštátneho práva, ktoré vo svojich účinkoch bráni naplneniu myšlienky
a zmyslu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami zavedenej Smernicou rady 93/13/EHS.

Ďalej poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Banco Espaňol C-618/10 zo 14.06.2012, podľa
ktorého právna úprava neumožňujúca súdu v konaní o vydanie platobného rozkazu preskúmať nekalú
povahu zmluvných podmienok, nie je v súlade s právom únie.

Vedľajší účastník ďalej poukázal na ust. § 93 ods. 4 O.s.p. a uviedol, že prípadný nesúhlas hlavného

účastníka s podaným odporom, ktorý v jeho prospech podal vedľajší účastník, musí byť kvalifikovaný,
teda hlavný účastník ho musí urobiť so znalosťou veci. Súd preto neodmietne odpor vedľajšieho
účastníka, ktorý je zjavne v prospech jeho oprávnených záujmov, o ktorých hlavný účastník nemusí byť
informovaný. Ak súd odmietol odpor vedľajšieho účastníka, postupoval v rozpore s cieľmi Európskej
únie a jeho postup znemožnil realizáciu procesných práv vedľajšieho účastníka. Pokiaľ ide o možnosť

vedľajšieho účastníka podať vo veci odpor, poukázal vedľajší účastník v odvolaní na uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 27. augusta 2012 sp.zn. 2Obdo/27/12, v zmysle ktorého v prípade, že účastník
odmietne dať súhlas k odvolaniu a dovolaniu vedľajšieho účastníka, je odvolanie a dovolanie vedľajšieho
účastníka bez tohto súhlasu právne neúčinné, avšak z tejto dikcie nemožno jednoznačne odvodiť,
že úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým nesúhlasí hlavný účastník, bude automaticky zo strany

súdu zamietnutý. Súd bude úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým nevyslovil súhlas hlavný účastník,
posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Môže sa totiž stať, že takýto úkon bude vlastne
hlavnému účastníkovi na prospech, v tom prípade môže súd zvážiť, že takýto úkon vykoná, a to napriek
nesúhlasu hlavného účastníka. Na podporu svojich tvrdení poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu
v Prešove z 12.06.2012 sp.zn. 5Co/70/2012, ďalej z 21.06.2012 sp.zn. 16Co/70/2012, zo 07.06.2012

sp.zn. 17Co/62/2012, zo 06.011.2012 sp.zn. 17Co/155/2012 a z 29.11.2012 sp.zn. 18Co/121/2012.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal vedľajší účastník v
zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3
O.s.p., ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214

ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné.

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má
právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, o neplatnosť manželstva alebo o
určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.).

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.).
Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu (§ 93 ods. 3 O.s.p.).

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak
jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých
okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.).Ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p., pokiaľ ide o vznik účinku vedľajšieho účastníctva, treba vykladať tak,
že tieto účinky nastávajú oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník

na strane niektorého z účastníkov.

V tomto konaní vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 20.09.2012 teda pred vydaním platobného
rozkazu (16.10.2012).

Odpor proti platobnému rozkazu je opravným prostriedkom sui generis proti meritórnemu výroku
platobného rozkazu v tzv. skrátenom konaní. Občiansky súdny poriadok výslovne ustanovuje, že na jeho
podanie je legitimovaný žalovaný, a v zákone nie je upravená osobitne legitimácia vedľajšieho účastníka
na podanie odporu.

Je potrebné prisvedčiť vedľajšiemu účastníkovi, ktorý v odvolaní poukazuje na to, že súdna prax nie

je jednotná v otázke účinkov vzniku vedľajšieho účastníctva v skrátenom konaní. Najvyšší súd SR v
uznesení 6Cdo/207/2011 vyslovil právny názor, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať
len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda „pomoc v spore“ niektorému z
účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie (to však neplatí pre také štádium
sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom (tzv. skrátené konania), kedy

sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor.

Pokiaľ v ust. § 201 veta druhá O.s.p. je upravené procesné oprávnenie vedľajšieho účastníka podať
odvolanie v tých veciach, v ktorých z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi
účastníkomavedľajšímúčastníkom,uvedenéustanovenievspojenís§93O.s.p.nemožnovykladaťtak,

že vedľajší účastník má právo podať odvolanie iba vtedy, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnaniajehovzťahusúčastníkomkonania.Vsúdnejpraxiprevažujenázor,želegitimáciavedľajšieho
účastníka na odvolaní je vo všeobecnosti daná, ak sa ním podporovaný účastník nevzdal práva podať
tento opravný prostriedok alebo ak s odvolaním vedľajšieho účastníka nevyjadril nesúhlas a pokiaľ
podá odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa len vedľajší účastník, musí sa súd vždy zaoberať

tým, či a aké stanovisko zaujal k tomuto odvolaniu účastník, podporovaný vedľajším účastníkom. Preto
pokiaľ na podanie odporu je subjektívne legitimovaný len žalovaný a v zákone výslovne nie je upravená
legitimácia vedľajšieho účastníka na podanie odporu, rovnako tak aj v prípadoch, na ktoré nedopadá ust.
§ 201 veta druhá O.s.p., by bolo teoreticky možné vyvodiť, že vedľajší účastník má oprávnenie podať aj
odpor so súhlasom účastníka, na strane ktorého vystupuje, za predpokladu, že vstúpil do konania pred

vydaním platobného rozkazu, alebo po vydaní platobného rozkazu, avšak ešte pred uplynutím lehoty
na podanie odporu žalovaným.

Platobný rozkaz predstavuje samostatnú formu rozhodovania, ktorou sa rozhoduje vo veci samej.
Podstata rozhodovania platobným rozkazom spočíva v tom, že ho súd vydá bez vypočutia odporcu.

V rozkaze uloží odporcovi povinnosť, aby do 15 dní zaplatil navrhovateľovi uplatnenú peňažnú sumu
a určené trovy alebo v tej istej lehote podal opravný prostriedok - odpor s odôvodnením. Odpor v
rozkaznom konaní je rovnako opravným prostriedkom ako podanie odvolanie, či dovolanie. Z vyššie
uvedeného teda vyplýva, že vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania na strane žalovanej na ochranu
jej práv pred plnením z neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, má právo podať odpor,

pokiaľ s ním vyjadrí súhlas spotrebiteľ. Vedľajší účastník teda môže podať odpor, ak vstúpil do konania
pred vydaním platobného rozkazu, alebo síce po vydaní platobného rozkazu, avšak ešte pred uplynutím
lehoty na podanie odporu účastníkovi, ktorého podporuje. V prípade, že vstúpil do konania pred vydaním
platobného rozkazu, doručuje súd prvého stupňa platobný rozkaz tiež vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaného a vedľajší účastník môže podať odpor proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní.

Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Košice - okolie vydal dňa 16.10.2012 platobný rozkaz, ktorým
návrhu v celom rozsahu vyhovel. Žalovanej, ako aj vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej, bol
platobný rozkaz doručený dňa 24.10.2012. Vedľajší účastník v zákonnej lehote podal voči platobnému
rozkazu odpor. Súd prvého stupňa vyzval žalovanú, aby súdu písomne oznámila, či sa k odporu

vedľajšieho účastníka, ktorý jej bol v prílohe výzvy zaslaný, pripája. Výzva bola žalovanej doručená
04.12.2012, na ňu však nereagovala. Preto súd prvého stupňa žalovanú predvolal na výsluch za účelom
zistenia, či súhlasí s odporom vedľajšieho účastníka. Žalovaná nebola pri doručení zastihnutá, preto
bola zásielka uložená na pošte a následne vrátená súdu dňa 22.02.2013.Odvolací súd poukazuje na názor Najvyššieho súdu SR, ktorý vyslovil v uznesení z 27. augusta
2012, sp. zn. 2Obdo/27/2012, keď uviedol „V prípade, že účastník odmietne dať súhlas k odvolaniu

a dovolaniu vedľajšieho účastníka, je odvolanie a dovolanie vedľajšieho účastníka bez tohto súhlasu
právneneúčinné.Zužuvedenéhovyplýva,žeakýkoľvekúkonvkonanívedľajšíúčastníkvykoná,nesmie
byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka, na ktorého procesnej strane vystupuje. Z tejto dikcie
nemožno jednoznačne odvodiť, že úkon vedľajšieho účastníka s ktorým nesúhlasí hlavný účastník, bude
automaticky zo strany súdu zamietnutý. Nasvedčuje tomu dikcia § 93 ods. 4 O.s.p. „ posúdi ich súd po

uvážení všetkých okolností". Z tejto dikcie možno vyvodiť, že súd bude úkon vedľajšieho účastníka, s
ktorým nevyslovil súhlas hlavný účastník, posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Môže
sa totiž stať, že takýto úkon bude vlastne hlavnému účastníkovi na prospech, v tom prípade môže súd
zvážiť, že takýto úkon vykoná, a to napriek nesúhlasu hlavného účastníka.“
Vedľajší účastník v odpore poukázal na ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka s tým, že súd je povinný
skúmať ex offo neprijateľnosť zmluvnej podmienky. V odpore vedľajší účastník vzniesol aj námietku

premlčania a navrhol žalobu zamietnuť. Za daných okolností je zrejmé, že tento úkon vedľajšieho
účastníka je v záujme žalovanej, aj keď sa súdu prvého stupňa nepodarilo ani opakovanou výzvou
zistiť, či žalovaná s odporom vedľajšieho účastníka súhlasí. Za tejto situácie, keď je odpor vedľajšieho
účastníka (podaný v zákonnej lehote) žalovanej na prospech, je potrebné posúdiť tento úkon vedľajšieho
účastníka ako úkon podaný oprávnenou osobou.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, s poukázaním na citované zákonné ustanovenia, odvolací
súd uznesenie súdu prvého stupňa v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p. zrušil, nakoľko dôvody,
pre ktoré bolo vydané, neexistovali.

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa nerozhodol o trovách prvostupňového konania, o trovách

odvolacieho konania nerozhodol ani odvolací súd.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.