Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/1051/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413208814
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4413208814.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners a.s., so sídlom Bratislava, Prievozská
37, IČO: 35 944 471, zastúpený Advokátskou kanceláriou Chabadová s.r.o., so sídlom Bratislava, Pri
starej prachárni 13, proti odporcovi: N. E., bytom I., X.., občan SR, o zaplatenie 3,98 eura (120,- Sk),
o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 15. júla 2015, č. k.
5Ro/367/2013-15, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdNovéZámky(súdprvéhostupňa)vzmysle§9ods.1OSPuznesenímzodňa15.07.2015,č.
k. 5Ro/367/2013-15 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) zastavil konanie a rozhodol aj o trovách konania
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ dňa 31.03.2006 uplatnil v návrhu na začatie

konania právo na zaplatenie peňažnej sumy 120,- Sk a náhrady trov konania voči odporcovi. Výzvou
zo dňa 27.02.2015 bol navrhovateľ vyzývaný na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v sume 16,50
EUR v lehote 10 dní od jeho doručenia. Výzvu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh prevzal právny
zástupca navrhovateľa dňa 09.03.2015, ale súdny poplatok v lehote ani doposiaľ nezaplatil. Navrhovateľ
bolvovýzvenáležitepoučenýonásledkochnezaplateniapoplatku,pretosúdkonaniepodľaustanovenia
§ 10 ods. 1 z.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zastavil.

Poukázal na to, že na náhradu trov konania nemá žiaden z účastníkov právo podľa § 146 ods. 1 písm.
c/ O.s.p., pretože konanie bolo zastavené.
Protitomutouzneseniusúduprvéhostupňapodalvčasodvolanienavrhovateľ,ktorýnavrhol,abyKrajský
súd v Nitre ako súd odvolací zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na
ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Podľa jeho názoru mu postupom prvostupňového súdu
bola odňatá možnosť konať pred súdom. Poukázal na to, že žalobou na vydanie platobného rozkazu

podanou dňa 31.03.2006 na Okresnom súde Nové Zámky sa žalobca (ďalej len „navrhovateľ“) domáhal
voči žalovanému (ďalej len odporca) zaplatenia istiny s príslušenstvom, ktorým boli trovy súdneho
konania včítane trov právneho zastúpenia. Podanie v tejto veci urobil elektronickými prostriedkami
podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, t.j. zákona č. 215/2002 Z.
z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Okresný súd Nové Zámky odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče vrátil navrhovateľovi

späť. O prípustnosti tohto podania rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v Náleze sp.
zn. III. ÚS 131/07 vyslovil záver, že Okresný súd Nové Zámky porušil základné právo obchodnej
spoločnosti Lawyer Partners, a.s. na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd neprijatím je podania z 31. marca 2006 urobeného elektronickou formou
a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom a zároveň prvostupňovému súdu prikázal konať

vo veci predmetného podania obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a.s. (pôvodne B., a.s.) podľa
príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanúzachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, lebo návrh na začatie konania bol urobený v zákonom
ustanovenej forme. Dodal, že na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že
z technických príčin nemôže súd podanie navrhovateľa zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia.

I tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami
pôvodného doručenia. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že Okresnému súdu Nové Zámky doručil
opätovne podania, o ktorých ústavný súd rozhodol vyššie citovaným nálezom. Navrhovateľ mal za
to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, t.j. s účinnosťou ku dňu
31.03.2006. Je preto potrebné vychádzať zo záveru, že návrh na vydanie platobného rozkazu v tejto

konkrétnej veci, voči ktorej smeruje toto odvolanie a v ktorej súd prvého stupňa zastavil konanie pre
nezaplatenie súdneho poplatku, na ktorého zaplatenie vyzval navrhovateľa až v roku 2013, bol podaný
dňa 31.03.2006. Navrhovateľ trval na tom, že je nevyhnutné v prejednávanej veci splniť podmienku, že
žalobe na vydanie platobného rozkazu sa pripíšu účinky podania k pôvodnému dátumu podania, t.j. ku
dňu 31.03.2006. Je tomu tak nielen z dôvodu, že súdny poplatok nemožno už v súčasnosti vyrubiť, ale
najmä z dôvodu premlčania uplatnenej pohľadávky navrhovateľa. Navrhovateľovi nemôže skutočnosť,

že Okresný súd Nové Zámky porušil jeho ústavné práva, spôsobiť premlčanie peňažnej pohľadávky.
Navrhovateľ nemá zákonnú povinnosť uniesť akési dôkazné bremeno, podľa ktorého by bol povinný
preukázať (bez uvedenia zákonného ustanovenia, podľa ktorého má mať túto údajnú povinnosť), že ide
skutočne o žaloby podávané pôvodne v roku 2006 a nie len o totožné žaloby, doručené v roku 2013 prvý
krát. Napriek tvrdeniu súdu prvého stupňa o akýchsi nových žalobách (t.j. nie žalobách podávaných na

tento súd v roku 2006) súd prvého stupňa koná v týchto veciach s právnym zástupcom navrhovateľa,
ktorý je oprávnený na jeho zastupovanie na základe plnomocenstva v roku 2010, založeného do spisu
súdnej správy v roku 2010, vzťahujúceho sa na žaloby, ktoré boli podávané na súd v roku 2006. Na DVD
nosičoch s návrhmi na vydanie platobných rozkazov sa nachádza plnomocenstvo pre JUDr. Miroslava
Pavelku. Ak to boli teda nové žaloby, podávané v roku 2013, potom nebolo možné doručovať poštu

na adresu Advokátskej kancelárie Chabadová, s.r.o., ale na adresu právneho zástupcu označeného v
týchto„nových“žalobách.Navrhovateľuviedol,žesanestotožňujeanistvrdením,žejejehopovinnosťou
preukázať, že žaloby doručované teraz sú tie isté (t.j. „znovudoručené“ a nie len totožné s tými, ktoré boli
podávané v roku 2006), ktorú povinnosť by nemal v prípade, ak by si škodca riadne plnil svoju povinnosť
a žaloby v roku 2006 prijal a zapísal. Dôsledkom porušenia povinnosti škodcom nemôže byť vznik novej

povinnosti pre poškodeného. Nikto predsa v konaní nedokazuje, kedy a ako doručil žalobu na súd. Je
povinnosťou konajúceho súdu zabezpečiť si veci tak, aby nebolo o doručení podania (začatie konania)
pochýb a ak súd prvého stupňa odmietol podania zapísané na DVD nosiči a vrátil ich navrhovateľovi v
roku 2006 späť, mal si pre vlastné potreby urobiť také opatrenia, aby v prípade potreby vedel posúdiť,
ktoré návrhy odmietol (napr. zapísať si úradným záznamom údaj o odmietnutom DVD nosiči tak, aby bol

tento daj nezameniteľný- každý DVD nosič obsahuje vyrazené jedinečné číslo). Napriek tejto skutočnosti
na preukázanie svojich tvrdení doložil navrhovateľ svojím listom zo dňa 19.02.2014 Okresnému súdu
Nové Zámky do spisov súdnej správy nasledujúce listinné dôkazy: 1. Rozhodnutie Európskeho súdu
pre ľudské práva zo dňa 16.06.2009, 2. DVD nosiče z roku 2006 (30.03.2006-OS083_NOVE_ZAMKY
001; 30.03.2006 OS083_NOVE_ZAMKY 002; 24.07.2006- OSO83_NOVE_ ZAMKY_001; 24.07.2006

- OS083_NOVE_ZAMKY_002), 4. a notárska zápisnica osvedčujúca právnu skutočnosť, ktoré bez
akýchkoľvek pochybností preukazujú tvrdenia navrhovateľa, že ide o podania z roku 2006. Odvolateľ
ďalej poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 71/1992 Zb. je poplatok za podanie
návrhu splatný vznikom poplatkovej povinnosti, ktorá podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb.
vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je

poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ a poukázal tiež na to, že podľa § 13 zákona č. 71/1992
Zb. poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho
roka, v ktorom sa stal splatným.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) v zmysle § 212 ods. 1 OSP, viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §

214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, preto napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušil a podľa odseku 2 tohto ustanovenia vec
vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Podľa § 221 ods. 1 OSP súd rozhodnutie zruší, len ak f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil

správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa konštantnej judikatúry všeobecných súdov a Ústavného súdu SR súčasťou obsahu práva na

spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje to
aj znenie § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil, prečo nevykonal i ďalšie navrhnuté dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných
ustanovení, ktoré použil. Takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok opravného (odvolacieho)
súdu (§ 211 OSP). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivý proces.
Podľa § 167 ods. 1 OSP ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa
rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o odmietnutí návrhu na

začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania, ako aj o veciach,
ktoré sa týkajú vedenia konania.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie
primerane ustanovenia o rozsudku.
Podľa § 169 ods. 1 OSP v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej

označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania
uznesenia. Ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie
dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. marca 2009, sp. zn. 5 M
Cdo 9/2007 „Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v
podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Aj podľa
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria
A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91)

a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I ÚS 17/01, I ÚS 226/03, II ÚS 261/06, III ÚS 74/08, I
ÚS 181/08) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument
strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na

tento argument (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c/
a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c/a Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c/a Francúzsko z 19. februára 1998).“
Napriek tomu, že ustanovenie § 169 OSP je v porovnaní s rozsudkom jednoduchšie, pokiaľ ide o
obsah jeho písomného vyhotovenia, aj táto forma rozhodnutia súdu, ak nejde o rozhodnutie, ktorým sa

celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo o uznesenie, ktoré sa týka vedenia konania,
musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva
účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i
so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí
obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd

sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a
jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet
v ňom miesta pre dohady a domnienky.“
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen

formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasnemusí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť
preskúmateľné.
Súd prvého stupňa však neodôvodnil, prečo až výzvou zo dňa 27.02.2015 bol navrhovateľ vyzvaný

na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 EUR v lehote 10 dní od jeho doručenia, teda
neodôvodnil, prečo bola lustrácia o tom, či predchádza konanie v tejto veci na súde, uskutočnená až dňa
09.05.2013, ak návrh na začatie konania bol na súd podaný dňa 31.03.2006, teda sa nedá zistiť, kedy bol
vlastne podaný návrh na začatie konania, tobôž ak spisu bola pridelená spisová značka 5 Ro/367/2013.
Podľa § 82 ods. 1 OSP konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo

vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.
Zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
zmien a doplnkov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) v ustanovení § 2 ods.1 písm. a/ ustanovuje, že
poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania
a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ

a dovolateľ.
Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za
uplatnenienámietkyzaujatostivkonkurznomkonaníaleboreštrukturalizačnomkonanípodľaosobitného
predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.
Podľa § 10 ods. 1 prvá a druhá veta zákona č. 71/1992 Zb. ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním

návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil
v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok
nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník
vo výzve poučený.
Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí

troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným.
Zapisovanie do súdnych registrov upravuje ustanovenie § 151 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky z 11. novembra 2005 č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku
pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy (ďalej len „vyhláška“), pričom podľa
odseku 1 tohto ustanovenia po zapísaní veci do príslušného súdneho registra v aplikácii, asistent

skontrolujesprávnosťzapísanýchúdajov,vykonálustráciupredchádzajúcichzápisovavprípadepotreby
opraví nesprávne zapísané údaje alebo doplní chýbajúce údaje.
Lustrácia, lat. Lustrum (výpis) znamená výpis z nejakého registra. V justícii ide o lustráciu osoby (príp.
osôb) v súdnom registri s údajmi o prípadoch, v ktorých dotyčná osoba (osoby) vystupuje ako účastník
konania. Lustrácia má veľký význam pri prekážkach konania, pretože v zmysle § 83 OSP začatie

konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie (litispendencia) a v zmysle §
159 ods. 3 OSP len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (res iudicata).
Návrh navrhovateľa na začatie konania bol zapísaný pod sp. zn. 5Ro/367/2013 a z pečiatky ohľadne
lustrácie vyplýva, že bola uskutočnená dňa 09.05.2013. Prvostupňový súd sa nevysporiadal ani s tým,
prečo je v spisovej značke uvedený rok 2013, ak podľa súdu prvého stupňa bol návrh na súd podaný

ešte dňa 31.03.2006. Ak by mal byť návrh na začatie konania podaný dňa 31.03.2006, potom by už
súd s poukazom na ustanovenie § 13 ods. 1 citovanej vyhlášky nemohol vyrubiť navrhovateľovi súdny
poplatok z návrhu na začatie konania.
Uvedené pochybenia prvostupňového súdu zakladajú zmätočnosť odôvodnenia napadnutého
uznesenia, čo je vždy dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia, preto odvolací súd toto uznesenie

zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Záverom odvolací súd k výroku prvostupňového súdu o náhrade trov konania, ktoré súd právne
odôvodnil podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP, poznamenáva, že nie v každom prípade zastavenia konania
je treba aplikovať § 146 ods. 1 písm. c/ OSP, pretože výrok o náhrade trov konania nie je potrebný,
ak sa konanie zastavilo pre nezaplatenie súdneho poplatku, pretože k zastaveniu konania dochádza

na základe zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a ide iba o vzťah štátu a poplatníka;
uznesenie o zastavení konania (ani žaloba) pre nezaplatenie súdneho poplatku sa nedoručuje iným
účastníkom konania, a preto ani nie je potrebné rozhodovať o vzájomnom vzťahu účastníkov, pokiaľ ide
o náhradu trov konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č.

757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.