Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. marec 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/118/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115226724
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115226724.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa C. V., bytom L. K., právne zastúpeného JUDr.
Katarínou Jančárovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Legionárska 618 proti odporcom: 1/ Profi
Credit Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO 35 792 752, 2/ Anaco s.r.o. so sídlom
v Bratislave, Miletičova 1, IČO 35 691 816, o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, na odvolanie
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. januára 2016, č.k. 21C/442/2015-9,

jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného
opatrenia.

V odôvodnení konštatoval, že navrhovateľ sa domáhal, aby súd vydal predbežné opatrenie, ktorým uloží
odporcom 1/ a 2/ zdržať sa uplatňovania výkonu zrážok zo mzdy navrhovateľa na základe dohody o
zrážkach zo mzdy uzatvorenej dňa 17.12.2007, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Uviedol, že 17.12.2007 uzavrel s právnym predchodcom odporcu 1/ Zmluvu o poskytnutí revolvingového
úveru, na základe ktorej získal úver 1 991,63 Eur za odmenu 1 839,27 Eur, celkom sa zaviazal vrátiť
spolu s úrokom 6 486,42 Eur. Súčasťou uvedenej zmluvy bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Dňa

27.10.2014 odporca 1/ splnomocnil odporcu 2/, aby ho zastupoval vo veci mimosúdneho vymáhania
všetkých pohľadávok po lehote splatnosti voči dlžníkom odporcu 1/. Dňa 16.2.2015 odporca 2/ poslal
zamestnávateľovi navrhovateľa, spoločnosti BRP Top s. r. o. Bratislava žiadosť o začatie vykonávania
zrážok zo mzdy na uspokojenie pohľadávky odporcu 1/ z titulu vyššie uvedenej zmluvy. Dohodu o
zrážkach zo mzdy považoval navrhovateľ za neplatnú a uviedol, že v ďalšom konaní sa bude domáhať
jej neplatnosti. Dohodu o zrážkach zo mzdy považoval za zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú

nerovnováhu v jeho neprospech, pretože umožňuje siahnuť na jeho majetok bez toho, aby mohol
zamedziť zamestnávateľovi zrážky vykonávať. Dohodu o zrážkach zo mzdy považoval za neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.12.2007 vyplýva,
že navrhovateľ ako spotrebiteľ uzatvoril zmluvu s právnym predchodcom odporcu 1/, na základe ktorej
bol navrhovateľovi poskytnutý úver vo výške 1 991,63 Eur a navrhovateľ sa zaviazal vrátiť ho spolu s
odplatou a úrokom celkom v sume 6 486,42 Eur v 30 mesačných splátkach. Súčasťou zmluvy bola aj

dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Obč. zákonníka. Listom zo dňa 16. 2. 2015 požiadal odporca
2/ o vykonávanie zrážok zo mzdy v súvislosti s poskytnutým úverom zamestnávateľa navrhovateľa
spoločnosť BRP Top s. r. o. Bratislava, a to z dôvodu uspokojenia pohľadávky 4 667,68 Eur, s úhradou
ktorej je navrhovateľ v omeškaní. Po preskúmaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a
dôkazov k návrhu priložených súd dospel k záveru, že nariadeniu predbežného opatrenia nie je možné
vyhovieť. Z návrhu vyplýva čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej, konkrétne

neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Navrhovateľ neuvádza v návrhu nič, čím by spochybnil samotnú
zmluvu o úvere, súd mal za to, že pokiaľ súd rozhodne iba o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy,situáciu navrhovateľa to nevyjasní a povinnosť splatiť úver dohodnutým spôsobom mu zostane. Pri
nariadení predbežného opatrenia sa zásadne vychádza z toho, čo je alebo bude predmetom konania vo
veci samej, teda v súvislosti s akým nárokom je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom

účastníci týchto konaní (t. j. konania o nariadenie predbežného opatrenia ako aj konania vo veci samej)
musia byť totožní. Predbežné opatrenie je viazané na konkrétny právny nárok, preto nie je zrejmé, že
v prípade ak sa navrhovateľ bude vo veci samej domáhať neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, na
základe akých právnych skutočností sa uvedeného bude domáhať voči odporcovi 2/, ktorý účastníkom
zmluvy o úvere ani dohody o zrážkach zo mzdy nie je. Najpodstatnejším dôvodom zamietnutia návrhu na

vydanie predbežného opatrenia však bolo, že predbežné opatrenie, formulované spôsobom uvedeným
v návrhu, nemôže poskytnúť navrhovateľovi žiadanú dočasnú úpravu pomerov, pretože zamestnávateľ
naďalej bude pokračovať v zrážkach zo mzdy navrhovateľa, pokiaľ mu táto činnosť nebude súdnym
rozhodnutím zakázaná, takéto predbežné opatrenie však navrhovateľ, nenavrhoval.
Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd o predbežnom opatrení tak ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ, v ktorom žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyhovie alebo, aby
rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že záver súdu
prvého stupňa považuje za nesprávny. Vzhľadom k tomu, že žiadal predbežným opatrením, aby sa
odporcovia zdržali výkonu práva na zrážky zo mzdy, je len logické, že v tomto návrhu uviedol iba tie

dôvody, ktoré spochybňujú samotnú dohodu o zrážkach. Neprijateľnosť ďalších zmluvných podmienok
(úrok, zmluvné pokuty atď.) zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.12.2007 by boli predmetom
ďalšieho konania. Tieto ďalšie neprijateľné podmienky však nemajú žiadny vplyv na platnosť, resp.
neplatnosť samotnej dohody o zrážkach zo mzdy. Ako už uviedol vo svojom návrhu na vydanie
predbežného opatrenia, vykonávaním zrážok zo mzdy dochádza k zásahu do majetkového práva bez

vydania súdneho rozhodnutia. Výkon zrážok zo mzdy je v rozpore s právom EÚ a je principiálne
neprípustné, aby sa využíval tento problémový zabezpečovací inštitút. Aby sa predišlo ujme, navrhuje
zakázať výkon zrážok zo mzdy. Ako dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi
zastaviť, a to aj napriek neexistencie súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah.
Všetka moc nad jeho majetkom je koncentrovaná v rukách odporcu - veriteľa, ktorý na stanovenie

výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia jeho majetku nepotrebuje
súdne rozhodnutia. Takýto postup je v rozpore so smernicou Rady 93/13EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. V predmetnej veci môže nastať, ak už nenastala situácia, v ktorej si
veriteľ môže vymôcť celú pohľadávku voči dlžníkovi pomocou zrážok z dlžníkovej mzdy, pričom takto
vymožené prostriedky môžu značne prekračovať sumu, ktorú by spotrebiteľ bol povinný zaplatiť pri

náležitom súdnom preskúmaní nekalosti ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom spotrebiteľ
musí vynaložiť značné úsilie preto, aby získal takto zaplatené prostriedky späť a môže byť od takého
postupuodradenýneprimeranýminákladmiaťažkosťami.Taktiežnesúhlasístvrdenímsúdu,žeodporca
bude v zrážkach zo mzdy pokračovať, pokiaľ mu táto činnosť nebude súdom zakázaná a že takéto
predbežné opatrenie navrhovateľ nenavrhoval. Samotné znenie O.s.p. o predbežných opatreniach

neurčuje striktne spôsoby, akými možno nariadiť predbežné opatrenie. Mal za to, že nielen formuláciou
zákazu vykonávať zrážky zo mzdy v rozhodnutí sa bráni účastníkovi zrážky zo mzdy, ale rovnaký cieľ
sa dá dosiahnuť aj formuláciou, aby sa účastník zdržal výkonu práva, ktoré mu prislúcha z konkrétnej
dohody o zrážkach zo mzdy. Pravdepodobne rovnaký právny názor ako on majú aj iné súdy, keďže
takýmto znením petitu (povinnosťou zdržať sa výkonu práva z dohody o zrážkach zo mzdy) bežne

rozhodujú v obdobných prípadoch (napr. uznesenie KS Košice sp.zn. 3Co/353/2012, uznesenie OS
Komárno sp.zn. 14C/639/2015).
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Predbežné opatrenie možno nariadiť pred začatím konania (§ 74 O.s.p.) alebo po začatí konania (§ 102
O.s.p.). V oboch prípadoch je možné ho nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery
účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Spoločným znakom
oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný (dočasný) charakter.
Predpokladom na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle citovaných zákonných ustanovení musí

potom v tomto prípade byť jednak osvedčenie nároku, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana
a jednak osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Osvedčenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy znamená, že oprávnený musí tvrdiť a osvedčiť, že povinný koná tak,
že nároku oprávneného, ktorému sa predbežným opatrením má poskytnúť ochrana, objektívne abezprostredne hrozí konkrétna ujma. Teda nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy musí byť
preukázané alebo aspoň odôvodnené.
Súd pritom pred vydaním predbežného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by mal mať

zistené, ak by mal vydať konečné rozhodnutie. Obmedzuje sa len na osvedčenie tých najzákladnejších
skutočností, aby mohol posúdiť, či tu môže byť nárok, ktorého predbežnú úpravu si okolnosti prípadne
vyžadujú, či toto právo je porušené, a či na jeho ochranu je potrebné vydanie práve predbežného
opatrenia.
Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol správne,

keď návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenie zamietol.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa domáha nariadenia predbežného opatrenia, aby súd vydal
predbežné opatrenie, ktorým uloží odporcom 1/ a 2/ zdržať sa uplatňovania výkonu zrážok zo mzdy
navrhovateľanazákladedohodyozrážkachzomzdyuzatvorenejdňa17.12.2007,atodoprávoplatného
skončenia konania vo veci samej. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.12.2007 vyplýva, že
navrhovateľ ako spotrebiteľ uzatvoril zmluvu s právnym predchodcom odporcu 1/, na základe ktorej

bol navrhovateľovi poskytnutý úver vo výške 1 991,63 Eur a navrhovateľ sa zaviazal vrátiť ho spolu s
odplatou a úrokom celkom v sume 6 486,42 Eur v 30 mesačných splátkach. Súčasťou zmluvy bola aj
dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Obč. zákonníka. Listom zo dňa 16. 2. 2015 požiadal odporca
2/ o vykonávanie zrážok zo mzdy v súvislosti s poskytnutým úverom zamestnávateľa navrhovateľa
spoločnosť BRP Top s. r. o. Bratislava, a to z dôvodu uspokojenia pohľadávky 4 667,68 Eur, s úhradou

ktorej je navrhovateľ v omeškaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže odporca už požiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy
zamestnávateľa navrhovateľa spoločnosť BRP Top s. r. o. Bratislava, a navrhovateľ sa návrhom na
nariadenie predbežného opatrenia domáha, aby súd vydal predbežné opatrenie, ktorým uloží odporcom
1/ a 2/ zdržať sa uplatňovania výkonu zrážok zo mzdy navrhovateľa na základe dohody o zrážkach

zo mzdy uzatvorenej dňa 17.12.2007, vyplýva že takto formulované predbežné opatrenie nemôže
poskytnúť navrhovateľovi žiadanú dočasnú úpravu pomerov, pretože zamestnávateľ naďalej bude
pokračovať v zrážkach zo mzdy navrhovateľa, pokiaľ mu táto činnosť nebude súdnym rozhodnutím
zakázaná, preto súd prvého stupňa rozhodol o predbežnom opatrení v konečnom dôsledku správne,
keď návrh zamietol.

Odvolací súd preto námietky navrhovateľa uvádzané v odvolaní považoval za neopodstatnené a
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanien i e j e p r í p u s t n é .