Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 6, 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/60/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108206524
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5108206524.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľky: J. C., L.. XX.XX.XXXX, J. T. G. XXX, právne zast. JUDr. Marta Wertlenová, advokátka
so sídlom Sad SNP 6, Žilina, proti odporcom: 1/ I. J., L.. XX.XX.XXXX, J. T.Á. G. XXX, 2/ I. J., L..
XX.XX.XXXX, J. T. G., obaja právne zast. JUDr. Daniela Konečná, advokátka so sídlom Žilina, Nám.
Ľ.Štúra 1, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy,

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh z a m i e t a.

Súd o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa žalobným návrhom zo dňa 13.03.2008, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa

13.03.2008, domáhala, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi navrhovateľkou a odporkyňou v
rade 1/, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený Správou katastra Ž. pod E. XXXX/XX, predmetom
ktorejbolpodiel1-cevdomeč.súp.XXXpostavenomnapozemkuparc.č.Q.XX/Xzast.plochyanádvoria
o výmere XXX m2 a v pozemku parc.č. Q. XX/X zast.plochy a nádvoria o výmere XXX m2, nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v kat.úz. T. G., zapísané na LV č. XX Správy katastra Ž., je neplatná a zároveň zaviazal
odporcov, na náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnila tým, že s odporkyňou v rade 1/ uzavrie kúpnu
zmluvuzapodmienky,ževkúpnejzmluvebudezabezpečenéakoosobnébremenodoživotnéhobývania

a užívania predmetnej nehnuteľnosti pre ňu ako predávajúcu. Predmetnú zmluvu podpísala a následne
zistila, že požadované bremeno nebolo zriadené a taktiež že ona ako predávajúca nebola na príslušnej
matrike overiť pravosť svojho podpisu. Taktiež popiera, že by jej bola zaplatená kúpna cena.
Spolu so žalobným návrhom navrhovateľka pripojila do obsahu spisového materiálu plnomocenstvo;
kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX; výpis z Listu vlastníctva č.XX; potvrdenie o výplate dôchodku;
prehlásenie G. C. a čestné prehlásenie G. C.Č..

Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci nariadil ústne pojednávanie na deň 20.06.2008, na deň
18.12.2008 a následne na deň 20.02.2009, kedy bolo vyhlásené rozhodnutie, ktorým súd žalobný návrh
zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie.
Krajský súd v Žiline ako odvolací súd uznesením zo dňa 24.09.2009 napadnutý rozsudok zrušil a vrátil
vec na ďalšie konanie s uvedením, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď tvrdil, že
odporca v rade 2/ je tiež spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.
Odvolací súd skonštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sporná kúpna zmluva

neobsahuje dojednané podmienky vymienené si pri uzatváraní zmluvy navrhovateľkou, ktorých
obídením bola navrhovateľka zbavená vlastníctva k nehnuteľnosti, ako i možnosti bývania. Podľa
odvolacieho súdu bolo preukázané, že jej vôľa pri uzatváraní kúpnej zmluvy bola uzavrieť ju za
podmienky, že v kúpnej zmluve bude pre navrhovateľku zabezpečené osobné bremeno - právodoživotného bývania a užívania nehnuteľností. Uvedená zmluva podľa odvolacieho súdu je preto v
rozpore s vôľou navrhovateľky. Ak nie sú splnené základné podmienky prejavu vôle, nemôže ísť o platný
právny úkon.

V novom konaní sa okresný súd mal zamerať na zistenie rozhodujúcich skutočností a len odstránením
rozporov, či bola kúpna cena navrhovateľke vyplatená a z akých prostriedkov, môže súd vo veci zákonne
rozhodnúť.

V ďalšom konaní súd pripustil odporcu v rade 2/ do konania na návrh navrhovateľky.

Súd vykonal okrem prechádzajúceho dokazovania aj ďalšie dokazovanie, a to výsluch účastníkov
konania, vyjadrenia sa právnej zástupkyne navrhovateľky a právnej zástupkyne odporcov, výsluch
svedkov, znalecké dokazovanie, ako aj prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu.

Z predloženej kúpnej zmluvy mal súd zistené, že navrhovateľka ako predávajúca a odporkyňa

ako kupujúca uzavreli túto zmluvu dňa 30.04.2003, predmetom ktorej bol predaj podielu 1-ice na
nehnuteľnosti špecifikovanej v zmluve. (l.č. 6 obsahu spisu)
Bola dohodnutá aj kúpna cena vo výške 225.317,- Sk, ktorá mala byť zaplatená po podpísaní kúpnej
zmluvy.
Zmluva bola riadne podpísaná predávajúcou - navrhovateľkou a kupujúcou - odporcom v rade 1/.

V článku IX. Zmluvy je uvedené, že účastníci zmluvy po jej prečítaní prehlasujú, že táto obsahuje ich
pravú a skutočnú vôľu, ktorú prejavili slobodne a vážne, na dôkaz čoho ju vlastnoručne podpísali.

Navrhovateľka nepoprela uzavretie zmluvy v takom znení. Dokonca výslovne potvrdila, že zmluvu
podpísala, avšak overovať pravosť podpisu už na príslušnom úrade nebola.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že navrhovateľka sa domáhala neplatnosti zmluvy. Pre platnosť
zmluvy však nie je potrebný overený podpis. To je potrebné až pre vkladové konanie.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XX mal súd zistené, že odporkyňa v rade 1/ sa stala vlastníčkou podielu 1

na predmetnej nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy č. E. XXXX/XX-XX-XX.
Na liste vlastníctva je uvedený aj titul nadobudnutia darovacia zmluva E. XXXX/XX-XX/XX, ako aj v
časti C: Ťarchy - zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v prospech D. D.S., S..D.. na
nehnuteľnosti CKN parc.č. XX/X - zast.plochy o výmere X m2, rod.dom č.s. XXX na KN parc.č. XX/X
podľa E. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. (l.č. 149 obsahu spisu)

Táto zmluva bola zavkladovaná dňa XX.XX.XXXX a na základe tej zmluvy R..C., R..C., G. C. S. G. C.
darovali svoje podiely na predmetných nehnuteľnostiach odporkyni v rade 2/. Na zmluve je veľkým a
hrubým písmom uvedené označenie zmluvy - DAROVACIA ZMLUVA.

Súd mal preukázané, že dňa XX.XX.XXXX odporcovia uzavreli so Slovenskou sporiteľňou zmluvu o

splátkovom úvere za účelom - investícia do nehnuteľností v zmysle článku I. vo výške 100.000,- Sk.
(l.č. 150 obsahu spisu)

Následne v rámci vykonávania dokazovania súd zistil, že odporkyňa v rade 1/ bola v čase uzavretia
kúpnej zmluvy a následného povolenia vkladu vydatá za odporcu v rade 2/. Taktiež súd mal preukázané,

že odporca v rade 1/ a 2/ nemajú zrušené a ani nijako zúžené ich bezpodielové spoluvlastníctvo.

Z výsluchu odporcu v rade 2/ (ktorý vypovedal v konaní aj ako svedok), ako aj z výsluchu odporkyne v
rade 1/ vyplýva, že daná nehnuteľnosť bola kupovaná do ich spoločného majetku, aj keď zmluvu ako
kupujúca podpisovala iba odporkyňa v rade 1/. Odporca v rade 2/ ešte ako svedok uviedol, že on nechcel

byť vedený na liste vlastníctva ako vlastník, ale iba manželka, nakoľko nechcel mať prípadné spory s
príbuznými jeho manželky - odporkyne v rade 1/. Zároveň uviedol, že kúpna cena bola vyplatená z časti
z úveru, ktorý si spolu s manželkou - odporkyňou v rade 1/ vybavila a z časti z jeho prostriedkov, ktoré
mu daroval jeho otec
Tieto tvrdenia zhodne potvrdila aj odporkyňa v rade 1/.

Tieto tvrdenia vyplývajú aj z ďalšieho dokazovania, a to z výsluchu svedkyne J..

Súd nesúhlasí s tvrdením právnej zástupkyne navrhovateľky, že keďže odporca v rade 2/ nenamietal
nikdy relatívnu neplatnosť zmluvy, znamená to, že vlastníctvo malo prejsť iba na odporkyňu v rade 1/.Veď práve tým, že odporca v rade 2/ nenamietal relatívnu neplatnosť, súhlasil so zmluvou a zároveň
to nespôsobuje, že vlastníctvo prešlo iba na odporkyňu v rade 1/. Takým namietaním by mohla byť
zmluva vyhlásená za relatívne neplatnú, v dôsledku čoho by ani odporkyňa v rade 1/ nebola vlastníčkou

spornej nehnuteľnosti. Skutočnosť, že vlastníctvo prešlo aj na odporcu v rade 2/, súd skúmal v rámci
toho konania.
Súd teda dospel k záveru, že aj keď zmluva bola uzavretá iba navrhovateľkou a odporkyňou v rade
1/, vôľa odporkyne v rade 1/ bola kúpiť predmetný podiel nie do jej výlučného vlastníctva, ale do
spoluvlastníctva spolu s manželom, čo vyplýva aj z jej vyjadrení a z vyjadrení jej manžela, ktorý vložil

aj časť zo svojich finančných prostriedkov na kúpnu cenu.

S poukazom na ustálenú bežnú prax je nepochybné, že ak bola nejaká vec získaná za trvania
manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva za prostriedky len jedného z manželov /aj len z časti/,
za podmienok v § 143 OZ patrí do bezpodielového spoluvlastníctva. /rozhodnutie NS ČR sp.zn.
22Cdo1461/2006; 22Cdo 3596/2006; R 42/1972/

Z uvedeného, ako aj z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že na kúpu predmetného
podielu boli použité finančné prostriedky získané z poskytnutého úveru získaného oboma manželmi, t.j.
odporkyňou v rade 1/ a odporcom v rade 2/ a z časti z prostriedkov, ktoré boli darované odporcovi v rade
2/ jeho otcom a podľa uvedenia odporcu v rade 2/ boli iba jeho. Toto vyplýva aj z písomného podania

právnej zástupkyne odporkyne v rade 1/ zo dňa 13.01.2009, ako aj z výsluchu svedkov.
Navrhovateľka síce namietala, že odporcovia si zobrali úver až neskôr po uzavretí zmluvy, avšak bolo
zistené, že odporcovia si skutočne zobrali daný úver, pričom vzali si dva rôzne úvery v rôznych časových
obdobiach (v roku 2003 a v roku 2007 - hypotekárny).

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je
nepochybné, že predmetný podiel, keďže bol nadobudnutý za trvania manželstva, aj keď na základe
zmluvy podpísanej iba odporkyňou v rade 1/ ako kupujúcou, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva,

teda bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného podielu je odporkyňa v rade 1/ a odporca v rade 2/,
a to bez ohľadu na to, že na liste vlastníctva je vedená len odporkyňa v rade 1/ ako vlastníčka.

Navrhovateľka tvrdila v priebehu súdneho konania, že nemala vôbec vôľu previesť svoj podiel vo výške
1 z nehnuteľnosti do spoluvlastníctva aj odporcu v rade 2/. Napriek jej tvrdeniu však v rámci odvolacieho

konania rozšírila svoj návrh aj o odporcu v rade 2/, čím sama nepriamo potvrdila spoluvlastníctvo aj
odporcu v rade 2/, teda súd pripustil odporcu v rade 2/ do konania na návrh navrhovateľky v zmysle
O.s.p. Bola to vôľa navrhovateľky. Súd predsa nemôže svojvoľne pripustiť ďalšieho odporcu do konania,
ale len na návrh navrhovateľky, ktorá na takom návrhu trvala.

S poukazom na uvedené súd má za to, že podmienka vecnej legitimácie bola splnená.

I. Navrhovateľka namietala, že kúpna cena nebola jej vyplatená, čo má byť jeden z dôvodov, pre ktorý
je zmluva neplatná.

Súd poukazuje na to, že nevyplatenie kúpnej ceny nie je dôvod pre neplatnosť zmluvy v zmysle platných
právnych predpisov, ale napríklad pre odstúpenie od zmluvy a pod. Navrhovateľka však od zmluvy
neodstúpila. Zmluvu riadne podpísala.
Podľa článku V. Zmluvy kúpna cena za nehnuteľnosť, ktorá je uvedená v bode IV. tejto zmluvy, bola
zaplatená po podpísaní kúpnej zmluvy.

Takéto ustanovenie je však neuskutočniteľné, keďže zmluvné strany nemohli v zmluve potvrdiť niečo,
k čomu malo dôjsť až po podpísaní zmluvy.
V tejto súvislosti súd však poukazuje na to, že navrhovateľka sa nedomáhala zaplatenia kúpnej ceny,
čo je nelogické v prípade, ak by kúpna cena skutočne nebola vyplatená. Navrhovateľka až v rámcitohto súdneho konania tvrdila, že nebola jej vyplatená kúpna cena, pričom zmluva bola uzavretá dňa
30.04.2003 a žaloba podaná na súde až dňa 30.03.2008.
Dojednanie kúpnej ceny v zmluve nepochybne vyplýva, len dohoda o čase jej zaplatenia je nejasná.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Podľa § 591 veta prvá Občianskeho zákonníka ak nie je dohodnuté inak ani ak to nie je obvyklé, sú
účastníci zmluvy povinní plniť bez zbytočného odkladu.

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ dojednanie článku V. Zmluvy ohľadom času zaplatenia kúpnej ceny
je zmätočné, nespôsobuje to neplatnosť celej zmluvy, a plniť by sa malo podľa § 591 Občianskeho
zákonníka.

Navrhovateľka trvala na tom, že kúpna cena nebola zaplatená a podľa názoru odvolacieho súdu túto
skutočnosť odporcovia ani nepopreli, ako napríklad v zápise spísaného pred právnou zástupkyňou
navrhovateľky.
Vdanomzápisejeskutočneuvedené,žekúpnacenanebolavyplatenánavrhovateľke,avšakodsamého

začiatku súdneho konania odporcovia tvrdili, že kúpna cena bola vyplatená a daný zápis spochybňujú z
dôvodu, že bol spísaný bez ich právneho zástupcu a podpísali záznam bez prečítania.

V zmysle intencií odvolacieho súdu súd skúmal, či bola kúpna cena vyplatená.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka rozdelila určité sumy do obálok pre ostatné jej
deti, t.j. súrodencov odporkyne v rade 1/ tvrdiac, že išlo o vyporiadanie podielu po jej manželovi, ktorý
ostatné jej deti darovali odporkyni v rade 1/.

Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa

k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Je nepochybné, že podiel 1 z danej nehnuteľností bol odporkyni darovaný ostatnými dedičmi. Darovanie
je však bezodplatné. Teda nebol dôvod niečo platiť ostatným súrodencom odporkyňou v rade 1/. Pričom
dokonca vyplynulo, že tieto „výplatky“ vyplatila nie odporkyňa v rade 1/, ale navrhovateľka, k čomu v

takom prípade nebol žiadny dôvod odporkyňa v rade 1/ ich len odovzdala.
S poukazom na uvedené súd má za to, že také tvrdenie navrhovateľky je zavádzajúce, účelové a
špekulatívne vzhľadom na platnú právnu úpravu.
Bolo preukázané, že navrhovateľka obdržala istú finančnú hotovosť, ktorú rozdelila na viaceré časti do
obálok za účelom vyplatenia ostatných detí. Ale chýba tu právny titul. Predsa podiel v 1 bol odporkyni

v rade 1/ darovaný súrodencami, čo je bezodplatné a podiel v 1 kúpila od navrhovateľky. Ak odporkyňa
v rade 1/ dala peniaze navrhovateľke, tak dôvodom toho mohol byť len za predaj daného podielu.
Ak navrhovateľka tieto peniaze rozdelila a dala ich ostatným jej deťom, bolo to jej rozhodnutie, jej
vôľa a uvádzaný dôvod, pre ktorý peniaze dala ostatným deťom, je irelevantný vzhľadom na uvedené
skutočnosti. Peniaze od odporcov boli pre navrhovateľku a bolo jej vecou, čo s nimi ďalej urobila, teda

aj to, ak ich dala ostatným deťom ako „výplatok za otcov podiel“.
Je irelevantné tvrdenie navrhovateľky, že súrodencami odporkyne v rade 1/ bolo dohodnuté, že pokiaľ
navrhovateľka prevedie na odporkyňu v rade 1/ nehnuteľnosti, bude mať právo doživotného bývania,
keďže taká dohoda mohla byť len vecou len medzi navrhovateľkou a odporkyňou v rade 1/.

Súdu bolo predložené navrhovateľkou prehlásenie G. C. zo dňa 10.06.2008, v ktorom menovaný
prehlásil, že od odporkyne v rade 1/ obrdžal 50.000,- Sk z dedičského konania z jeho časti domu (z
otcovej časti) a nikomu nepodpisoval darovaciu listinu na druhú polovicu domu z dôvodu zaopatrenia
jeho matky, t.j. navrhovateľky. Daná suma sa týkala iba domu, nie aj pozemku. Súd poznamenáva, že G.
C. uzavrel iba darovaciu zmluvu na jeho podiel, ktorý zdedil a nebol dôvod teda ďalšiu zmluvu uzatvárať

na ďalšiu časť nehnuteľnosti, keďže už nebol vlastníkom zvyšnej časti.
Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že darovacia zmluva, na základe ktorej súrodenci odporkyne
v rade 1/ previedli svoje podiely z „otcovej časti“, je iba fiktívna, nakoľko išlo o kúpnu zmluvu. Súd však
nie toho názoru, keďže jednoznačne bola uzavretá darovacia zmluva, v ktorej sa nič nehovorí o nejakýchvýplatkoch. Preto také ďalšie tvrdenia sú len účelové a špekulatívne. Zo zmluvy jednoznačne vyplýva,
že išlo o darovanie bez akejkoľvek dohody o zaplatenie nejakého „výplatku“. Aj odporcovia tvrdili, že
súrodencom odporkyne v rade 1/ nič nevyplácali za darované podiely.

Odporcovia namietali hodnovernosť čestného prehlásenia, nakoľko navrhovateľka spracováva svoje
deti, aby svedčili v jej prospech a dané vyhlásenie nie je z aktuálneho dátumu.

Z vykonaného dokazovania súd mal zistené, že odporcovia čerpali úver, ktorý použili na vyplatenie časti

kúpnej ceny.
Taktiež súd mal nepochybne zistené, že otec odporcu v rade 2/ daroval odporcovi v rade 2/ finančné
prostriedky, ktoré vložil na kúpnu cenu.

Súd mal riadne preukázané, že odporcovia disponovali sumou, ktorú získali v časti z poskytnutého úveru
a v časti darom pre odporcu v rade 2/ od jeho otca.

Odporcovia trvali na tom, že výplatok, ktorý obdržali súrodenci odporkyne v rade 1/, bol z kúpnej ceny,
ktorú vyplatili odporcovia navrhovateľke, ktorú následne navrhovateľka rozdelila medzi svoje deti a
požiadala odporkyňu v rade 1/, aby ich odovzdala ostatným súrodencom. Teda boli to peniaze, ktoré
navrhovateľka prijala od odporcov ako kúpnu cenu. To, že navrhovateľka následne peniaze poslala po

odporkyni v rade 1/ ostatným jej deťom, potvrdil aj R..C..
Odporcovia tiež tvrdili, že časť kúpnej ceny bola zaplatená zo spoločných prostriedkov titulom
poskytnutého úveru.
Odporca v rade 2/ potvrdil, že súrodenci odporkyne v rade 1/ vždy tvrdili, že na ňu prevedú podiely po
ich otcovi bezodplatne, ak zostane bývať v dome s matkou.

Nebolo súdu preukázané, kedy presne bola kúpna cena zaplatená, ale pre platnosť zmluvy je to
irelevantné.

Právna zástupkyňa navrhovateľky poukázala na to, že účelom úveru nebolo zaplatenie kúpnej ceny, ale
investície do nehnuteľnosti a súrodenci odporkyne v rade 1/ podpísali darovaciu zmluva až na základe

toho, že im bol vyplatený podiel pripadajúci z dedičstva po otcovi.
V tejto súvislosti súd poukazuje, že odporcom boli poskytnuté dva úvery - v roku 2003, ktorý mal byť
použitý na vyplatenie kúpnej ceny a v roku 2007, kedy bolo zriadené aj záložné právo a ktorý bol
poskytnutý za účelom investície do nehnuteľnosti.

Boli navrhnutí svedkovia - R. C., R. C., G. C., G. C., R. J. S. S. J..
Následne účastníci už netrvali na svedkoch R..C. S. G..C. S. R..J., pričom v rámci jedného pojednávania
právna zástupkyňa navrhovateľky opätovne trvala na výsluchu R..C. S. G. C.. Súd vypočul svedkov
podľa návrhov účastníkov konania a tých, na ktorých netrvali, súd nevypočul.

Z overeného čestného vyhlásenia S. J. zo dňa 13.09.2010 vyplýva, že spolu s jej súrodencami - R..J. a
odporcom v rade 2/ dostali od ich otca každý po 200.000,- Sk.

Svedok R. C. tvrdil, že ako rodina sa dohodli, že odporkyňa v rade 1/ dochová navrhovateľku a že ten
dom bude jej a keďže sa postará o matku, nechceli žiadne finančné vyrovnanie. Zároveň tvrdil, že suma

56.000, Sk, ktorú mu odovzdala odporkyňa v rade 1/, je z rodinného majetku ako čiastka z darovacej
zmluvy z dedičstva po otcovi. Potom sa dozvedel, že je zriadené záložné právo na dom, tak sa pýtal
odporkyne v rade 1/, že čo ide robiť s ich majetkom, keď dala záložné právo.
Svedok uviedol, že mu bola daná suma 56.000,- Sk, na čo navrhovateľka bez dovolenia súdu mu
zašepkala, že 57.000,- Sk, na čo svedok následne uviedol, že sa splietol, lebo dostal 57.000,- Sk od

odporkyne v rade 1/ a ešte tam bola suma 15.000,- Sk od navrhovateľky z jej úspor. Avšak následne
nevedel uviesť, či aj tá suma 15.000,- Sk bola v obálke s ostatnými peniazmi. Dodal, že si už nepamätá,
či mu odporkyňa v rade 1/ dala naraz 57.000,- Sk + 15.000,- Sk, alebo sumu 15.000,- Sk mu dala
navrhovateľka následne na druhý raz. Nepamätal si ani, kde došlo k odovzdaniu tých peňazí, ale vedel,
že matka mu povedala, že ešte im dala po 15.000,- Sk každému, lebo tých 57.000,- Sk sa jej zdalo málo.

Tu prichádza otázka, že ako navrhovateľka vedela, že odporkyňa v rade 1/ dala súrodencom po 57.000,-
Sk a z akého dôvodu, keďže sa jej to zdalo málo, tak pridala 15.000,- Sk.
Právna zástupkyňa odporcov v súvislosti s uvedeným zásahom navrhovateľky do výsluchu svedka,
správne poukázala na to, že navrhovateľka nepriamo potvrdila, že kúpna cena bola vyplatená, keďuviedla, že dávala do obálok konkrétne sumy a pri výsluchu svedka jej syna, ktorý uviedol inú sumu, tak
ho opravila, že sa pomýlil, že išlo o inú sumu, takže z akého dôvodu by vedela, koľko dala do obálok,
keby nebola vyplatená tá kúpna cena.

Súd poukazuje na to, že svedok okrem daných rozporov uviedol, že pred jeho výsluchom čítal zápisnice
a rozsudok, pričom následne uviedol, že nevie, čo je zápisnica a čo je rozsudok, čo však podľa názoru
súdu je taká nevedomosť nepravdepodobná aj u laikov. Je evidentné, že svedok sa pripravoval na svoj
výsluch.
Spoukazomnauvedené-narozporyanaprípravusvedka,súdjehovýpoveďposúdilakonehodnovernú

a účelovú.

Dcéra navrhovateľky R. C. poslala súdu list zo dňa 26.01.2011, v ktorom uviedla, že súhlasí so všetkým,
čo vypovedal na minulom pojednávaní jej brat R. C., keďže ju so všetkým oboznámil. Následne listom
zo dňa 07.02.2011 zrušila svoje prehlásenie a že ju hnevá, že matka nemá v dome doživotné právo a
že odporca v rade 2/ riešil dôležité veci s p.D. v reštauráciách v Ž. a že sa nechce rozhnevať so žiadnou

stranou.

Je evidentné, že deti navrhovateľky boli oboznamované so skutočnosťami zistenými na pojednávaniach
v rámci konania.
Súd poukazuje, že týmto postupom boli svedkovia - deti navrhovateľky, zmanipulované a súd ich

výpovede a vyjadrenia posúdil za nehodnoverné za účelom privodiť prospech navrhovateľke.

Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní dňa 03.02.2011 uviedla, že už netrvá na svedkoch
R..C. S. G. C., keďže predložili čestné vyhlásenia, ktoré zabezpečila navrhovateľka, pričom všetci
prehlásili, že od navrhovateľky nedostali žiadne peniaze z kúpnej ceny a prehlásili, že dostali len 1/5 z

dedičstva po otcovi od odporkyne.

Súd tu však zdôrazňuje, že R. C. na pojednávaní uviedol, že dostal aj 15.000,-Sk od navrhovateľky, teda
nielen 1/5, ako bolo uvedené, hoci uviedli, že od navrhovateľky nič nedostali, a taktiež súd poukazuje
na to, že svedkovia predsa nemohli hodnoverne vedieť, o aké konkrétne peniaze sa jedná, keďže

navrhovateľka vedela, že odporkyňou boli odovzdané peniaze, dokonca navrhovateľka opravila svedka
R..C. počas jeho výsluchu, že dostal od odporkyne 57.000,- Sk a nie 56.000,- Sk, pričom tento svedok
potvrdil, že k tomu dostali ešte po 15.000, Sk, a že to bolo od navrhovateľky.
Taktiež G. C. písomne súdu uviedol, že od odporkyne v rade 1/ dostal sumu 50.000,- Sk.

Je evidentné, že sú zásadné rozpory v tvrdeniach navrhovateľky a jej detí.
Skutočnosť, že odporkyňa v rade 1/ odovzdala súrodencom peniaze, neznamená, že to bol „výplatok“
od nej. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že nešlo o „výplatok“ odporkyne v rade 1/, ale
iba o odovzdanie peňazí od navrhovateľky prostredníctvom nej. Toto obaja odporcovia tvrdili od samého
začiatku bez rozporov.

Právna zástupkyňa navrhovateľky poukazovala na záznam z 31.01.2008 v jej kancelárii, kde mali
odporcovia potvrdiť, že kúpna cena nebola navrhovateľke vyplatená. Avšak ďalšie skutočnosti potrebné
k tomu už neuviedla, iba svoje tvrdenie vytrhla z kontextu. V danom zázname je totiž uvedené, že
odporcovia kúpnu cenu navrhovateľke ako predávajúcej nezaplatili z dôvodu, že túto kúpnu cenu s jej

súhlasomzaplatilisúrodencomodporkynevrade1/.Totovšaknavodzujepredpoklad,ževrámcikonania
to nebolo účelovo uvádzané.

Aj keď súdu nebol predložený žiadny listinný dôkaz, že kúpna cena bola navrhovateľke vyplatená, súd
posúdil, že bola vyplatená, nakoľko navrhovateľka napriek tomu, že zmluvu podpísala dňa 30.04.2003,

kúpnej ceny sa nedomáhala. Tvrdenie, že čakala, kým pôjdu na matriku a pod., je irelevantné a
účelové a len ako jej obrana, keďže bez ohľadu na to sa danej sumy nedomáhala, pričom v zmluve
bolo uvedené, že „...bola zaplatená...“ a toto nenamietala a je nepravdepodobné a nelogické, aby
sa navrhovateľka domáhala kúpnej ceny až teraz, hoci zmluvu, ktorú predtým nenamietala, riadne
podpísala dňa 30.04.2003. Taktiež je nepochybné, že odporcovia čerpali úver a že finančný obnos

bol darovaný odporcovi v rade 2/ jeho otcom, teda navrhovatelia mali finančné prostriedky. Taktiež je
nepochybné, že navrhovateľka obdržala finančné prostriedky, ktoré následne rozdelila medzi jej ostatné
deti. Tvrdenie, že ich rozdelila ako výplatok za podiel nimi darovaný odporkyni v rade 1/, je nezmyselnévzhľadom na bezodplatnosť darovania a zároveň je nedôvodné, aby vyplácala navrhovateľka darcov za
podiel, ktorý bol darovaný odporkyni v rade 1/.
Čo sa týka darovacej zmluvy E., súd nesúhlasí s tvrdením právneho zástupcu navrhovateľky, že ide

o provizórnu provizórnu zmluvu, a to o kúpnu zmluvu, nakoľko v zmluve nie je žiadne dojednanie o
kúpnej cene, v celej zmluve sa uvádza darovanie a aj zmluva je označená veľkým a hrubým písmom
DAROVACIA ZMLUVA. Dokonca svedok R..C. uviedol, že nechceli žiadne finančné vyrovnanie.
Odporkyňa v rade 1/ osobne odovzdala peniaze svojim súrodencom, ktoré však pre nich rozdelila
navrhovateľka a nemohlo ísť o žiadny „výplatok“, keďže ich podiely odporkyňa v rade 1/ nadobudla

darovaním od nich.
Bolo preukázané, že navrhovateľka vkladala finančné prostriedky do obálok pre svoje ostatné deti,
pričom vložila aj nejaké ďalšie zo svojich úspor. Z toho vyplýva, že nie všetky peniaze boli z jej úspor, čo
ani netvrdila, ale pochádzali práve zo zaplatenej kúpnej ceny, ktorú hneď rozdelila medzi ostatné jej deti
a tieto peniaze im odovzdala prostredníctvom odporkyne v rade 1/. Pokiaľ tvrdia súrodenci odporkyne
v rade 1/, že to bol „výplatok“ za darované podiely, je to účelové, pričom bolo preukázané, že nebola

žiadna dohoda o taký „výplatok“ a dokonca svedok R..C. uviedol, že nežiadali od odporkyne v rade 1/
žiadne finančné vyrovnanie, pokiaľ ostane s navrhovateľkou bývať. odporkyňa v rade 1/ nebola povinná
na žiadne finančné vyrovnanie voči súrodencom, keďže z ich strany boli podiely darované a taktiež
ani navrhovateľka nebola povinný vyplácať svoje deti, keďže nehnuteľnosť predala odporcom. Pokiaľ
vyplatila nejaké sumy deťom, bolo to z jej dobrej vôle a z jej rozhodnutia. Keďže súd mal preukázané,

že peniaze rozdelila navrhovateľka pre deti, čo však všetko nebolo z jej úspor, súd dospel k záveru, že
peniaze pochádzali z vyplatenej kúpnej ceny. Pokiaľ súrodenci odporkyne v rade 1/ mali za to, že ide o
„výplatok“, je to len určité nepochopenie z ich strany, nakoľko na „výplatok“ nebol žiadny právny dôvod,
resp. je to len účelové tvrdenie v rámci tohto konania za účelom privodiť prospech navrhovateľke - ich
matke, čo vyplýva zo zistených skutočností v rámci vykonaného dokazovania.

Súd má teda za to, že kúpna cena bola vyplatená. Zároveň opätovne zdôrazňuje, že aj v prípade, že by
nebola vyplatená, nie je to dôvod spôsobujúci neplatnosť zmluvy.

II. Navrhovateľka namietala aj to, že zmluva je neplatná z dôvodu, že nebola overovať svoj podpis.

Právna zástupkyňa tvrdila, že podpis navrhovateľky na kúpnej zmluve nebol osvedčený, teda chýba
podstatná náležitosť, s ktorou zákon spája platnosť zmluvy.
Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX je nepochybné, že v osvedčovanej knihe skutočne predmetný
podpis nie je pravým podpisom navrhovateľky. (l.č. 331 obsahu spisu)
Navrhovateľka však potvrdila, že zmluvu riadne podpísala. Teda zmluvu riadne uzavrela.

Zmluva, ktorou sa prevádza nehnuteľnosť, musí byť v písomnej forme, čo znamená, že musí byť
opatrená aj podpismi zmluvných strán. Zákon nevyžaduje pre jej platnosť aj overenie podpisov.
Navrhovateľka nepopierala, že zmluvu podpísala.
Ak ju podpísala, bolo v jej záujme zmluvu si aj prečítať, pričom z článku IX. Zmluvy vyplýva vyhlásenie,
že účastníci zmluvy po jej prečítaní prehlasujú, že táto obsahuje ich pravú a skutočnú vôľu, ktorú prejavili

slobodne a vážne, na dôkaz čoho ju vlastnoručne podpísali.
Súd zároveň poukazuje, že zmluva nie je náročná pre laika, je zrozumiteľná a taktiež je stručná, keďže
pozostáva síce z 9 článkov, ale je obsiahnutá takmer iba na 1 strane. S poukazom na to zmluva je
značne prehľadná.
Právna zástupkyňa navrhovateľky trvala na tom, že navrhovateľka bola spôsobilá na spísanie takého

úkonu, a to aj fyzicky, aj psychicky.
Navrhovateľke po prečítaní takej zmluvy musel byť zrejmý a zrozumiteľný jej obsah, z ktorého vyplýva,
že neobsahuje dojednanie ohľadom nejakých ďalších práv. Ak zmluvu nečítala, nemôže to byť na úkor
odporcov. Bolo vecou navrhovateľky zmluvu si prečítať a nebolo jej bránené v prečítaní zmluvy.

Súd znovu zdôrazňuje, že pre platnosť takej zmluvy žiadny právny predpis nevyžaduje overenie
pravosti podpisu. Teda ak zmluva bola podpísaná zmluvnými stranami a tieto podpisy neboli osvedčené,
nespôsobuje to neplatnosť zmluvy. Osvedčenie podpisu predávajúceho je potrebný až pre účely
vkladového konania na príslušnej správne katastra, bez čoho by nebolo možné povoliť vklad, avšak
predmetom tohto konania bolo iba určenie neplatnosti zmluvy.

Zistenie podľa znaleckého posudku ohľadom podpisu navrhovateľky v osvedčovacej knihe má význam
pre iný predmet konania, ale nie pre konanie, predmetom ktorého je určenie neplatnosti zmluvy.III. Navrhovateľka namietala aj to, že zmluva nebola uzavretá v súlade s jej vôľou, keďže zmluva
neobsahuje podmienky vymienené navrhovateľkou pri uzatváraní zmluvy, obídením ktorých bola
navrhovateľka zbavená vlastníckeho práva, na čo poukázal aj odvolací súd.

Súd však poukazuje, že aj v prípade, že by nejaké bremeno bolo dojednané v zmluve, taktiež by
navrhovateľka bola zbavená vlastníckeho práva, keďže prevod bol nepochybný a mať len nejaké právo
užívania vo forme bremena nie je vlastníckym právom.
Odvolací súd síce skonštatoval, že sporná zmluva neobsahuje vymienenú podmienky a že bolo
preukázané, že zmluvu uzavrie len ak jej bude zabezpečené osobné bremeno a teda zmluva je v rozpore

s vôľou navrhovateľky.

Aj keď pôvodne bol žalobný návrh zamietnutý z procesných dôvodov bez odôvodnenia v merite veci,
odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí zaoberal dôvodom neplatnosti zmluvu - nedostatkom vôle
navrhovateľky.
Súd následne konal v intenciách odvolacieho súdu, ktorého názormi je viazaný, avšak v rámci

dokazovania vykonávaného aj v rámci ďalšieho konania v spojitosti s dovtedy vykonaným dokazovaním,
vyšli najavo ďalšie skutočnosti.
Je nepochybné, že navrhovateľka skutočne požadovala právo doživotného užívania, ktoré malo
byť obsiahnuté v spornej zmluve. Odporcovia potvrdili požiadavku navrhovateľky ohľadom vecného
bremena.

Navrhovateľke však bolo riadne vysvetlené, že toto nemôže byť obsiahnuté v spornej zmluve, nakoľko
odporcovia by tak nedostali úver a teda také bremeno jej bude zriadené neskôr. Po takomto vysvetlení
mali všetci za to, že navrhovateľka to zobrala na vedomie a že to pochopila, keďže následne na to
zmluvu obsiahnutú cca na 1 strane podpísala bez toho, aby niekto na ňu preukázateľne naliehal. Pred
podpisom bolo navrhovateľke umožnené zmluvu si prečítať a záviselo len od nej, či s takým obsahom

bude súhlasiť alebo nie. Zmluvu však podpísala, čo logicky znamená, že s jej obsahom súhlasila.
Navrhovateľka potvrdila, že zmluvu podpísala a následne zmluvu zobrala p.D., a následne o nejaký
čas neskôr navrhovateľka povedala odporcom, aby vpísali do zmluvy, že má v dome právo doživotného
užívania a dala im, čas, dokedy to majú urobiť. - aj z toho vyplýva, že toto chcela od obidvoch odporcov,
hoci trvala na tom, že zmluva bola určená iba pre odporkyňu v rade 1/, keďže uvedené požadovala v

2.osobe množného čísla, pričom je evidentné, že odporkyni v rade 1/ nevyká.
Z toho taktiež vyplýva, že mala vedomosť, že v zmluve žiadne také bremeno nie je. Navrhovateľka
zároveň tvrdila, že ona odporkyni v rade 1/ verila a preto zmluvu nečítala. Avšak predsa každá zmluvná
strana nesie zodpovednosť sám za seba, či zmluvu prečíta alebo nie a predsa navrhovateľka zmluvu
podpísala, čo nepopiera. Taktiež bolo preukázané, že navrhovateľka bola oboznámená s tým, že žiadne

bremeno v zmluve nemôže byť, keďže by nebol poskytnutý úver, a že vecné bremeno bude dohodnuté
neskôr. Pričom je nepochybné, že úver nebude poskytnutý bez predloženia prevodnej zmluvy bez
nejakého bremena a bez overených podpisov. To, že overenie bolo zmanipulované, je však pre iné
konanie, keďže pre platnosť zmluvy sa nevyžaduje overenie podpisov.
Je irelevantné pre platnosť zmluvy tvrdenie, že budú musieť ísť ešte k notárovi. To bolo potrebné len za

účelom zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Pokiaľ právna zástupkyňa navrhovateľky uvádzala, že odporkyňa v rade 1/ tvrdila navrhovateľke, že
zmluva je len provizórna, je to len jej tvrdenie, navrhovateľka toto vo svojich vyjadreniach neuviedla.
Zo znaleckého dokazovania vyplýva záver, že na príslušnej matrike skutočne nie je v osvedčovanej
knihe v súvislosti so spornou zmluvou podpis navrhovateľky, avšak pre toto konanie je to bezpredmetné

vzhľadom na predmet konania - určenie neplatnosti zmluvy. Toto zistenie je relevantné pre vkladové
konanie,...
Zo záverov znaleckého dokazovania v znaleckom posudku č. XX/XXXX však okrem iného vyplýva,
že podpis na doručenke zo Správy katastra (l.č. 192) je pravým podpisom navrhovateľky, aj keď
to popierala. Námietky navrhovateľky, že na doručenke nie je pečiatka pošty, je irelevantné, nakoľko

je nepochybné, že písomnosť jej bola doručená, aj keď iným spôsobom ako poštou, ale doručenie
potvrdila vlastnoručným podpisom. Otázka, prečo doručenka neobsahuje pečiatku pošty a ako jej to
bolo doručené, je bezvýznamná, súd to nezisťoval z dôvodu časového odstupu, avšak je nepochybné,
že písomnosť navrhovateľke bola riadne doručená do vlastných rúk. Dokonca z doručenky vyplýva, že
sa jedná o konanie E. XXXX/XX (t.j. predmetná kúpna zmluva) a bola doručená navrhovateľke dňa

07.06.2003.
Navrhovateľka však niekoľkokrát v priebehu súdneho konania trvala na tom, že na predmetnej
doručenke nie je jej podpis, hoci znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že je to jej podpis, z čoho
vyplýva, že navrhovateľka nehovorila pravdu v danej časti. Pre platnosť doručenky však nie je potrebnápečiatka pošty, čo tiež navrhovateľka namietala. A ak dátum je uvádzaný rovnakým písmom aj na
doručenke pre odporkyňu v rade 1/, predsa dátum mohla vypísať aj iná osoba.
Teda navrhovateľka sa preukázateľne dozvedela o tom, že sporná zmluva bola riadne zavkladovaná,

dňa XX.XX.XXXX.
Žalobu na neplatnosť tejto zmluvy navrhovateľka podala až 13.03.2008, a to v čase, keď sa vzťahy
medzi ňou a odporcami zhoršili. Dovtedy jej tá situácia nevadila a povolenie vkladu akceptovala, hoci
tvrdí, že nevedela o tom, čo však nie je pravda s poukazom na doklad preukazujúce prevzatie zmluvy.
Súd mal nepochybne preukázané zhoršenie vzťahov medzi účastníkmi konania.

Vzhľadomnadanéskutočnostipodaniežalobyadomáhaniesaurčenianeplatnostizmluvy,súdpovažuje
zo strany navrhovateľky za účelové.
Je síce nepochybné, že navrhovateľka požadovala právo doživotného bývania, od čoho však upustila
v rámci spornej zmluvy s tým, že sa to zrealizuje neskôr. To, že neskôr k tomu nedošlo, nemôže
spôsobovaťneplatnosťtejtozmluvy.Navrhovateľkanebolauvedenádoomylu,keďžejejbolovysvetlené,
že v spornej zmluve to nebude, s čím súhlasila a následne nenamietala až do súdneho konania, keď sa

vzťahy s odporcami zhoršili. Súd však poukazuje na to, že navrhovateľka v danej nehnuteľnosti naďalej
býva, a to aj napriek tomu, že k nehnuteľnosti nemá žiadny právny vzťah a odporcovia to akceptujú.
Súd má za to, že napriek pôvodnej vymienenej podmienke k zmluve od tejto navrhovateľka upustila a
po oboznámení sa so zmluvou zmluvu riadne podpísala. Tvrdenie, že by nevedela, že to v zmluve nie
je, je len účelová obrana zo strany navrhovateľky.

Svedkyňa W.. C. D. uviedla, že ona vyhotovila znalecké posudky a zároveň sprostredkovala kúpnu
zmluvu, pričom uviedla, že komunikovala aj s odporcami, aj s navrhovateľkou, dokonca pri samotnom
ohliadaní nehnuteľností, pričom nepamätala si, že by bola niekým vznesená požiadavka na nejaké
bremeno, dokonca podľa jej slov pre poskytnutie úveru ani nemohla byť nehnuteľnosť zaťažená
bremenom v tom čase.

Je nepochybné, že odporcovia uzavreli 2 zmluvy o úvere, pričom pri jednej z nich bola zriadené
aj záložné právo. Súd má za to, že je irelevantné, kedy bolo zriadené z dôvodu poskytnutia
hypotekárneho úveru, nakoľko hypotekárny úver by pravdepodobne nebol odporcom poskytnutý, ak by
bola nehnuteľnosť zaťažená nejakým bremenom.

Súd mal zistené, že z úveru poskytnutého v roku 2003 bola uhradená kúpna cena a úver poskytnutý v
roku 2007 bol na účely investície do nehnuteľností.

Súd si osvojil tvrdenia odporcov, nakoľko tvrdenia navrhovateľky sa ukázali ako nepravdivé, keď
napríklad tvrdila, že podpis na doručenke zo Správy katastra nie je jej, hoci v znaleckom dokazovaní

bol preukázaný opak, teda že je to jej podpis, ako aj napríklad keď tvrdila, že jej podpis v osvedčovanej
knihe bol dodatočne menený a doplnený po jej nahliadnutí, hoci znalec vylúčil akékoľvek gumovanie,
či dopisovanie a pod., čo znamená, že sporný podpis je výsledkom autentického pisárskeho prejavu
konkrétnej osoby. Pokiaľ tvrdila navrhovateľka, že ona si to aj odfotila, nepredložila žiadnu fotografiu a
je nepravdepodobné, aby v takom prípade zahodila originál a nechala si len nejakú kópiu. Nevedela ani

uviesť, kto konkrétne jej to mal odfotiť a pod. Taktiež aj svedkovia vypočúvaní v jej prospech boli vopred
pripravení,čonepriamopotvrdilajsvedokR..C.,akoajvpísomnompodanídcéranavrhovateľkyp.R..C..
Zároveň sa navrhovateľka snažila ovplyvniť rozhodnutie súdu svojim listom po skončení dokazovania
spolu s prílohou písanou vraj odporcami, na ktorej však je zrejmé aj jej písmo, resp. inej osoby v časti
označenia pisateľa.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka uvádzala skutočnosti účelovo a nepravdivo, keďže sa
preukázalo,žejejtvrdeniasúnepravdivé.Súdvyhodnotiljejtvrdeniaspoukazomnauvedenézaúčelové
a špekulatívne z dôvodu zhoršenia vzťahov s odporcami.
Súd v rámci súdneho konania zistil, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú značne narušené, dokonca
odporcovia na rokovaní u právnej zástupkyni navrhovateľky (bez prítomnosti ich právneho zástupcu)

dňa 31.01.2008 uviedli, že dochádza medzi nimi k nedorozumeniam vyvolávaným navrhovateľkou.

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomne súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné
ustanovenia súd návrh navrhovateľky zamietol, keďže tvrdené nezaplatenie kúpnej ceny nespôsobuje

neplatnosťzmluvy,hocisúdposúdil,žekúpnacenabolazaplatená;taktiežpreplatnosťzmluvypostačuje
podpis bez osvedčenia jeho pravosti a vykonaným dokazovaním v ďalšom konaní bolo zistené, že
navrhovateľka riadne uzavrela zmluvu a to, že právo doživotného bývania jej nebolo zriadené v spornej
zmluve, mala vedomosť pri podpise zmluvy a bolo len na nej, či s takým obsahom bude súhlasiť a či tedazmluvu podpíše a nejaká dohoda, že to osobné právo bude riešené v inej zmluve a doposiaľ nebolo,
nespôsobuje neplatnosť spornej zmluvy. Navrhovateľka sa mohla domáhať takého práva prípadne v
inom konaní.

Prvostupňový súd prvým rozhodnutím v danej veci zamietol žalobu výslovne iba z procesných dôvodov,
toto rozhodnutie bolo zrušené, pričom odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí vyslovil názor aj
ohľadom platnosti zmluvy. Prvostupňový súd je síce viazaný názorom odvolacieho súdu, avšak súd v
ďalšom konaní vykonal rozsiahle ďalšie dokazovanie, na základe ktorého boli zistené ďalšie skutočnosti
a pri hodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, súd dospel k záveru

uvedenému vo výroku tohto rozhodnutia vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré boli zistené aj
v ďalšom konaní (t.j. po zrušení prvého rozhodnutia) a teda žalobný návrh zamietol.
Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko mal za to, že pre rozhodnutie vo veci samej sú irelevantné a
nemajú význam pre posúdenie veci.
Súd taktiež poznamenáva, že počas lehoty na písomné vyhotovenie rozhodnutia v zmysle § 156 ods.
2 O.s.p. bolo súdu doručené písomné podanie navrhovateľky, v ktorom napáda odporcov a ich právnu

zástupkyňu a z ktorého vyplýva, že si určité skutočnosti vysvetľuje po svojom. Túto písomnosť súd však
nevykonal ako dôkaz vzhľadom k tomu, že bola súdu doručená až po skončení dokazovania, pričom
navrhovateľka tam nenavrhla žiadne návrhy na dokazovanie, ani neuviedla žiadne skutočnosti, pre ktoré
by bolo potrebné zrušiť uznesenie o skončení dokazovania, ktorým sú účastníci viazaní. K danému listu
pripojila aj list, ktorý mali písať odporcovia, z ktorého je však zrejmé aj bez znaleckého posúdenia, že

podpis milovaný Satan je písaný inou osobou než pisateľom listu a dokonca veľmi podobným, ak nie
totožným s písmom samotnej navrhovateľky.
Súd však túto listinu nevykonal ako dôkaz vzhľadom na jej doručenie po skončení dokazovania a bez
relevantných skutočností pre jeho vykonanie ako dôkazu.

Súd o trovách konania rozhodne v zmysle § 151 ods.3 O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä
z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd
môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej;
ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch
pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Keďže rozsudok bol vyhlásený v

zmysle § 156 ods.2 O.s.p. a účastník má právo vyčísliť trovy konania v lehote v zmysle § 151 ods.2
O.s.p., tak z uvedených dôvodov a z dôvodu, aby nedošlo k odňatiu zákonom stanovenej lehoty, súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniedo15dníododňajehodoručenianasúde,protirozhodnutiu

ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).