Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 4, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/243/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114222602
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7114222602.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v právnej veci navrhovateľa: J. I., Z.. XX.

X. XXXX, B. B., B. Č.. XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bauer s.r.o., Dénešova č. 19, Košice,
proti odporcovi: Š. I., Z.. X. X. XXXX, B. B., B. Č.. XX, t.č. bytom R. A. - Š., R. Č.. X, o určenie výživného
pre plnoleté dieťa

r o z h o d o l :

U r č u j e výživné pre navrhovateľa vo výške 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené plnoleté
dieťa, ktoré je odporca p o v i n n ý posielať navrhovateľovi vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 5.
9. 2014 do budúcna počnúc právoplatnosťou rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 5. 9. 2014 domáhal toho, aby súd určil výživné
zo strany odporcu vo výške 150,- Eur mesačne od 1. 9. 2014 do budúcna.

Odporca sa k návrhu na určenie výživného nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľa, svedkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi
obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že ukončil vzdelanie na Strednej odbornej škole automobilovej,
je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach. V roku 2014 bol študentom 3.
ročníka Strednej odbornej školy automobilovej. Jeho výdavky pri nástupe do školy spočívali v tom, že si
potreboval vybaviť kartu na MHD 10,- Eur, ZRPŠ 20,- Eur, školské pomôcky 20,- Eur, školské akcie 20,-

Eur, školský preukaz 20,- Eur, stravoval sa doma, výdavky na stravu predstavovali 200,- Eur mesačne,
oblečenie 50,- Eur mesačne, zubár 7,- Eur mesačne, mobilný telefón 7,- Eur mesačne, poistné 5,- Eur
mesačne. Býva v spoločnej domácnosti s mamou a mladšou sestrou Z.. Otec neplatí výživné ani na
sestru. Spoločne s matkou a sestrou bývajú v nájomnom byte. Matke na nájomné neprispieva, lebo
nemá z čoho.

Svedkyňa F. I., matka navrhovateľa, vo výpovedi uviedla, že odporca neplatí výživné na dcéru Z. vo

výške 30 % zo sumy životného minima. Pracuje na štvrtinovú zmluvu u L. F. a jej čistý mesačný príjem
je vo výške 76,21 Eur. Býva so synom a dcérou v nájomnom byte, platí nájomné vo výške 200,- Eur
mesačne. Podľa jej vedomostí odporca nepracuje.Podľa správy zamestnávateľa F. I., L. F., Č.. T. Č.. X, K. za obdobie od 7 až 12/2014 bol čistý mesačný
príjem matky navrhovateľa vo výške 76,21 Eur.

Zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/143/2014 súd zistil, že manželstvo F. I. T. Š. I. bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 5. 11. 2014 č.k. 21P/143/2014-40. Na čas po
rozvodebolamaloletáZ.I.,nar.XX.XX.XXXXzverenádoosobnejstarostlivostinavrhovateľky.Zostrany
odporcu súd určil výživné pre maloleté vo výške 30 % zo sumy životného minima. Podľa odôvodnenia
rozhodnutia odporca je čiastočne invalidný dôchodca, poberá invalidný dôchodok vo výške 158,- Eur.

Za ubytovňu platí mesačne 130,- Eur. Pracoval ako colník, bol prepustený s poukazom na to, že nespĺňa
kvalifikáciu, nemal maturitu. Pokúšal a pokúša sa nájsť si prácu, ale doposiaľ sa mu to nepodarilo.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 36/2005 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možnostíamajetkovýchpomerov.Dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.Každýrodičbez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne

súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na

odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by bolo v
rozpore s dobrými mravmi; to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 2 ods. c/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších právnych predpisov za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých
príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak
ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.

Podľa § 3 zákona č. 601/2003 Z.z. na zistenie príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného
minima sa započítavajú a) u posudzovanej fyzickej osoby jej príjem a príjem jej manžela, b) u rodičov
s nezaopatreným dieťaťom príjmy týchto rodičov a príjem nezaopatreného dieťaťa žijúceho s nimi v
domácnosti, c) u rodičov, ktorí sú sami nezaopatrené deti, ich príjmy a príjmy, ktoré na ne poberá iná

fyzická osoba, d) u nezaopatreného dieťaťa jeho príjem a príjem jeho rodičov, ak s ním žijú v domácnosti;
ak toto dieťa žije v domácnosti len s jedným rodičom, s inou fyzickou osobou alebo samostatne, príjem
dieťaťa, príjem rodiča a príjem, ktorý na dieťa poberá iná fyzická osoba, e) u zaopatreného neplnoletého
dieťaťa jeho príjem.

Podľa ustálenej súdnej praxe rodič musí vždy zabezpečiť výživu nezaopatreného dieťaťa aspoň v
minimálnom rozsahu, hoci aj na úkor svojho minima, pričom v takom prípade prispieva aj štát v podobe
prídavku na dieťa. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Súd prihliadol pri určení vyživovacej povinnosti, ktorú určil v minimálnom rozsahu zodpovedajúcom 30
% zo sumy stanoveného životného minima, na to, že o navrhovateľa sa stará matka, ktorej mesačný

príjem predstavuje sumu 76,21 Eur. Nadobudnutie plnoletosti nemá pre trvanie vyživovacej povinnosti
význam. Veková hranica 18 rokov má význam z procesného hľadiska v tom zmysle, že do dosiahnutia
plnoletosti možno začať konanie o určenie výživného bez návrhu po dovŕšení plnoletosti iba na návrh (§
65 ods. 3 Zákona o rodine). Plnoleté dieťa môže požadovať výživné odo dňa začatia súdneho konania
(§ 77 ods. 1 Zákona o rodine).

V prevyšujúcej časti, v ktorej navrhovateľ žiadal priznať výživné od 1. 9. 2014 do 4. 9. 2014, súd návrh
zamietol ako neopodstatnený.
Z uvedených dôvodov a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti rozsudku.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 v spojení s § 150 O.s.p. tak, že účastníkom náhradu
trov konania nepriznal. Súd výnimočne navrhovateľovi trovy konania nepriznal, i keď mal v konaní

úspech. Súd prihliadol na majetkové pomery odporcu, ktorý je nemajetný, nezamestnaný, jeho jediným
príjmom je invalidný dôchodok vo výške 158,- Eur mesačne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).