Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. marec 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 20Er/234/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111201472
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahoslava Saxová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7111201472.2

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: AutoFinance, a.s.,
so sídlom Okružná 18, 058 01 Poprad, IČO: 36810894, proti povinnému: G. G., U.. XX. X. XXXX, R.
XXX XX E. XXX, zast. JUDr. Ľudmila Raffáčová, advokát, AK, so sídlom Mäsiarska 4, 040 01 Košice, o
vymoženie 1.710,19 € s prísl. a trov exekúcie, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Dušan
Kormaník, Obchodná 2, 064 01 Stará Ľubovňa, pod sp. zn. EX 11/2011, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú .

II. Exekúciu z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Na základe zápisnice spísanej pre súdnym exekútorom dňa 4.1.2011, a exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom IUDEX, so sídlom Pavla Mudroňa 43,

Martin, sp.zn. 11813.4965, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17. 12. 2010 a vykonateľnosť dňa 21.
12. 2010 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. 5802 071120* vydaného Okresným súdom Košice I dňa
23.9.2011, bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Dušan Kormaník.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.10.2015 doručil povinný podanie v ktorom uviedol, aby
súd posúdil zmluvu o úvere Č..XXXXXXX ako zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným a povinným
spotrebiteľskú, pretože svojím obsahom napĺňa znaky spotrebiteľských úverov tak, ako ich definuje

§ 52 ods. 1až 4. Občianskeho zákonníka v znení do 31.10.2008 a ust. § 2 písm. a), b) zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení do 31.7.2008. Rozhodcovskú doložku si povinný
osobitnenevyjednalanemalnavýbervzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami.
Mohol len ako zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda
aj rozhodcovskému konaniu. Hoci je doložka dohodnutá a zásadne pripúšťa podanie návrhu aj na
štátny súd nemožno považovať za vyváženú, pretože vylučovala povinného z možnosti dosiahnuť

rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak oprávnený už podal návrh svoj návrh na rozhodcovský súd.
Rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a
preto je v zmysle OZ neplatná. Nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
povinného ako spotrebiteľa, je v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ neplatná, preto navrhol, aby súd vyhlásil
exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať v zmysle ust. §
57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné

podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.
Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského

súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon
rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia
zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd,

okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané
orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov
ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho
konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia -
jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia

uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).
Oprávnený s povinným uzatvorili dňa 6. 6. 2008 zmluvu o spotrebnom úvere č. 1080728, ktorej kópia
spolu s kópiou všeobecných obchodných podmienok bola predložená spolu so žiadosťou o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným ako zmluva o
úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na ust. § 52 ods. 1 OZ a zmluvy o spotrebiteľskom

úvere. Oprávnený - dodávateľ, konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti,
ktorá vyplýva aj z výpisu daného subjektu z obchodného registra - poskytovanie úverov. Na druhej
strane povinný, v čase podpisu zmluvy v postavení dlžníka - fyzická osoba, nekonal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.
V čl. VI. zmluvy je uvedené, že zmluvné strany tejto zmluvy sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi

nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe tejto zmluvy alebo súvisiacich s touto zmluvou,
vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik tejto zmluvy, sa zaväzujú riešiť v prvom rade vzájomnou
dohodou. V prípade ak do 10 dní odo dňa začatia vzájomných rokovaní nedospejú veriteľ a dlžník k
vzájomnej dohode predložia spor na rozhodnutie príslušnému súdu alebo v rozhodcovskom konaní pred
jediným rozhodcom STÁLEMU ROZHODCOVSKÉMU SÚDU pri IUDEX, so sídlom Nábrežie ar. gen.

L. Svobodu 9, 811 02 Bratislava. Zmluvné strany sa rozhodnutiu v rozhodcovskom konaní zaväzujú
podriadiť s tým, že takéto rozhodnutie bude pre zmluvné strany konečné.
Podľa názoru súdu o doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom
konaní ideajvtedy,aksícespotrebiteľpodľanejmámožnosťvybraťsi medzirozhodcovskýmaštátnym
súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by

bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž v konečnom dôsledku
nepodstatné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná
zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním, ak fakticky bude vždy prinútený riešiť svoj spor iba
a výlučne v konaní pred rozhodcovským súdom. Najmä ak ide o zmluvy o úvere je nepochybné, že
najčastejším iniciátorom sporu bude práve dodávateľ, ktorý však podľa znenia rozhodcovskej doložky je

obmedzený a spor môže predložiť iba rozhodcovskému súdu. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma.
Práveprotimožnostidodávateľadiktovaťsvojuvôľuvzmluvnomvzťahubolvytvorenýcelýmechanizmus
spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami. Spotrebiteľ teda musí mať reálnu možnosť
zvoliť si, či svoj návrh n začatie konania podá štátnemu alebo rozhodcovskému súdu a to musí platiť aj
v prípade, ak by návrh podával veriteľ.

Rozhodcovskú doložku nie je možné akceptovať, ak nepriamo vyžaduje od spotrebiteľa podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu. Teda ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ nie je len o možnosti výberu
medzi štátnym a súkromným súdom, ale o dôsledkoch, či doložka nenúti podrobiť sa arbitráži. Účelomtohtoustanoveniajechrániťspotrebiteľapredjednostrannýmdiktátomsilnejšejzmluvnejstranyohľadom
podrobenia sa rozhodcovskému konaniu.
Oprávnený od začiatku sledoval v súvislosti s koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade

vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené v rozhodcovskom konaní, rozhodcovským súdom, ktorý
vybral oprávnený. Rozhodcovské doložka nachádzajúca sa vo všeobecných obchodných podmienkach
nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, nakoľko je súčasťou vopred naformulovaných všeobecných
obchodných podmienok, s ktorými mal síce možnosť oboznámiť sa, ale nemal možnosť ovplyvniť ich
obsah.

Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere oprávneného dáva možnosť výberu medzi
všeobecným a rozhodcovským súdom žalujúcej strane, núti však spotrebiteľa podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu, ktoré inicioval dodávateľ - oprávnený.
Je však potrebné dodať, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej
zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná, nakoľko zákon vyžaduje, aby zmluvná podmienka
bola až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu

zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný,
nevyvážený. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská
doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Neprijateľnázmluvnápodmienka-rozhodcovskádoložkanemôžezaložiťaniprávomocrozhodcovského

súduvovecikonaťarozhodovaťapretoajrozhodcovskýrozsudokakoexekučnýtituljenulitný,neúčinný
a pre tým daný jeho rozpor so zákonom nie je možné viesť exekúciu na podklade exekučného titulu,
ktorý nikoho nezaväzuje. V súlade s § 53 ods. 5 OZ je rozhodcovská doložka absolútne neplatnou, a
to od počiatku.
Dodávateľ s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a

má poznať aj dôsledky ich používania. Oprávnený musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky
mu súdny exekútor nemôže vymôcť. Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky
je neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia
a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie.
V prebiehajúcom konaní exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie aj v dôsledku

nejednotného výkladu ustanovení Exekučného poriadku vzťahujúcich sa k rozsahu preskúmavacieho
oprávnenia súdu vo fáze exekučného konania pred vydaním poverenia.

Predmetná zmluva o úvere, uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou o spotrebiteľskom úvere
uzavretou podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy. Na posúdenie, či sa jedná o spotrebiteľský úver, nie je rozhodujúce, akou formou sa
úver poskytuje, dôležité je, či sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa
za odplatu. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení
§ 52. V zmysle § 52 ods. 1, 2 a 3 OZ v platnom znení spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka v platnom znení spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54
tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s

ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch
mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Špeciálna úprava spotrebiteľských zmlúv je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch (ktorým bol zrušený predtým platný zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). V

slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo z
článku 144 ods. 1 Ústavy SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou
zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva,
ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku 6
ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

(Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len „smernica“) stanovil, aby nekalé podmienky
uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom „neboli záväzné pre
spotrebiteľa“. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných
strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
bola implementovaná do slovenského právneho poriadku dňom 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z.z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1960 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi
nimi sa bod 1 písm. q) tejto prílohy týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je „neposkytnúť
spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek

iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi
ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu
povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na
inej zmluvnej strane“.

V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ďalej ESD) „povaha a význam verejného
záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, teda odôvodňujú to,
že vnútroštátny súd je povinný posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým
vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Systém
ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo

dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom
alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano
Grupo Editorial a Salvat Editores, C 240/98 až C 244/98, Zb. s. I 4941). Ochrana, ktorú smernica
priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje aj na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo

dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto
podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania
z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis, C 473/00, Zb. s. I
10875)“.

Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení smernica je priamo vykonateľným prameňom
komunitárneho práva aj v dôsledku nedostatočnej alebo neúplnej transpozície do právneho poriadku
Slovenskejrepubliky(viďustanoveniaObčianskehozákonníkav§52anasl.včaseuzatvoreniaúverovej
zmluvy medzi účastníkmi konania s prihliadnutím na súčasný stav upravený v zmysle judikatúry ESD).
Exekučný súd je preto povinný aplikovať jej ustanovenia na prebiehajúce exekučné konanie ex offo

zohľadňujúc ich prioritu pred vnútroštátnou úpravou spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku,
resp. zákone o spotrebiteľských úveroch.

Európsky súdny dvor v rozsudku Océano Grupo Editorial (citovaný už vyššie) judikoval, že podmienka,
ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde

má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne
jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť
obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s
obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu.
Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť alebo

zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z písmena q) bodu 1 Prílohy ku Smernici.
Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí
mu to menej obtiažnym.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka") Rozhodcovská

doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, neznemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu štátnym súdom. Vychádzajúc však z povahy samotnej zmluvy o úvere (viď aj
ustanovenie § 53 ods. 9 OZ v súčasnom znení) je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom
dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko
miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka, zabezpečuje takmer

úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka.
Už túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a to v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 57 ods.1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v platnom znení (ďalej len "EP"), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil
za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Rozhodcovská doložka v úverovej zmluve nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej
zaradenia do zmluvných dojednaní ako súčasti formulárovej (typovej, adhéznej) zmluvy o úvere. Táto

splynula s ostatnými štandardnými podmienkami a spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť,
alebo sa podrobiť všetkým zmluvným dojednaniam teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská
doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých
prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) EP vyhlásil za
neprípustnú a zároveň ju zastavil.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po tom ako súdny exekútor predloží súdu
vyúčtovanie trov exekučného konania spolu s exekútorským spisom.

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdKošice
I, v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.