Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/81/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912206821
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6912206821.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Česká republika, s.r.o., so
sídlom Novodvorská 994, 142 00 Praha 4, Česká republika, IČO: 251 17 483, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843,
proti odporcovi U. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. A. XX, P. A., v konaní zastúpený opatrovníčkou
U. M., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778,
právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom. Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/
A, Lučenec, o zaplatenie 139.524,90 Kč s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na starne
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 6C/111/2012 -116 zo dňa 11. 12. 2012,
takto

r o z h o d o l :

Odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 11.
12. 2012 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 139.524,90 Kč s 8,5% ročným úrokom
z omeškania zo sumy 105.764,03 Kč od 26. 08. 2009 do zaplatenia a trovy konania z titulu zaplateného

súdneho poplatku v sume 257,- Eur a z titulu trov právneho zastúpenia v sume 714,67 Eur, všetko do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Proti uvedenému rozsudku podal vedľajší účastník na strane odporcu odvolanie v ktorom žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu navrhovateľa zamietol a zaviazol ho k povinnosti
nahradiť mu trovy konania.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadril navrhovateľ, ktorý (okrem iného) namietal, že vedľajší
účastník nie je oprávnený na podanie odvolania. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Skôrakoodvolacísúdpristúpilkvecnémupreskúmaniunapadnutéhorozhodnutiazisťoval,čisúsplnené
základné procesné podmienky účinného odvolania, teda najmä, či odvolanie bolo podané včas, či bolo

podané oprávnenou osobou, a či smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné.

Podľa § 218 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) odvolací súd odmietne odvolanie,
ktoré
a) bolo podané oneskorene;
b) bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený;

c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné;
d) nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2; ak boli dodržané podmienky podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1,e) rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak.

Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktoré možno účinne podať pri splnení zákonom určených

podmienok, jednou z ktorých je aj jeho podanie oprávnenou osobou.

V predmetnom prípade sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia 139.524,90 Kč s
príslušenstvom. Keďže v priebehu súdneho konania na prvostupňovom súde sa nepodarilo zistiť
aktuálnu adresu pobytu odporcu, bola mu uznesením č.k. 6C/111/2012-80 zo dňa 16. 11. 2012

ustanovená postupom podľa 29 ods. 2, 6 O.s.p. opatrovníčka - U. M., súdna tajomníčka Okresného
súdu Zvolen. Vo veci bolo prvostupňovým súdom rozhodnuté (odvolaním napadnutým) rozsudkom dňa
11. 12. 2012. V konaní už v tej dobe vystupoval i vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý podal proti
rozsudku odvolanie.

Odvolací súd prípisom zo dňa 11.12. 2015 (č.l. 164 spisu) vyzval opatrovníčku odporcu, aby v lehote

10 dní od doručenia tejto výzvy oznámili, či súhlasí s odvolaním vedľajšieho účastníka Združenia na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove zo dňa 04. 02. 2013, podaným proti rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 6C/111/2012 - 116 zo dňa 11. 12. 2012 (ktoré jej bolo doručené
dňa 18.02.2013). Opatrovníčka odporcu sa v zmysle uvedenej výzvy nevyjadrila ani v určenej lehote a
ani ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu.

Z vyššie uvedených skutkových okolností vyplýva, že odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu
podal vedľajší účastník vystupujúci na strane odporcu, pričom zo strany odporcu, resp. zo strany jeho
opatrovníčky nebol prejavený súhlas s týmto odvolaním.

Pokiaľ ide o vstup vedľajšieho účastníka do konania na stranu odporcu, odvolací súd považuje za
potrebné v prvom rade uviesť, že v prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok
vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo

odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O. s .p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa

osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s
účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do
konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon

č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť
širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže
ustanovenie § 93 ods. 2 je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods.
1 špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej

podmienkyprepripustenievstupudokonaniavyplývajúcejzustanovenia§93ods.1,ktoroujeexistencia
právneho záujmu na výsledku konania.

Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní

podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Zcitovanýchustanoveníjednoznačnevyplýva,ževzhľadomnaspotrebiteľskýcharaktersporuZdruženie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana
práv spotrebiteľa) má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporcu

(spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože (ako už bolo
uvedené vyššie) možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa) mu
dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. Odvolací súd považuje
za potrebné uviesť, že zákonom č. 353/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb.Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,
došlo k zmene ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. a na to, aby vedľajší účastník, ktorým je právnická
osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, účinne vstúpil z

vlastného podnetu do súdneho konania, musí doložiť aj súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého
chce v konaní vystupovať, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. Uvedené ustanovenie však
nadobudlo účinnosť 1. januára 2015 a nemožno ho aplikovať na vstup vedľajšieho účastníka do konania,
ku ktorému došlo pred uvedeným termínom. Uvedenej skutočnosti preto zodpovedá aj odôvodnenie
tohto rozhodnutia.

Pokiaľ ide o otázku legitimácie vedľajšieho účastníka na podanie odvolania, táto bola predmetom
mnohých rozhodnutí všeobecných súdov a v tomto smere došlo v poslednom období k posunu v
judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/296/2014 zo dňa 13. 08. 2015, v
ktorom je uvedené, že: „Právne názory najvyššieho súdu k otázke, či vedľajší účastník je oprávnený

podať odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu aj vtedy, ak ho nepodá účastník, na strane ktorého
vedľajší účastník vystupuje, sa postupne kryštalizovali a dotvárali.“ Z uvedeného rozhodnutia, ako aj
ďalších rozhodnutí na ktoré odkazuje (napr. z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
6 Cdo 77/2014, z 07. 05. 2014) možno dôjsť k záveru, že vedľajší účastník sa nesmie nanucovať
účastníkovi konania a v konaní vystupovať proti vôli hlavného účastníka. Preto je potrebné zistiť,

aký postoj zaujíma podporovaný účastník k úkonu vedľajšieho účastníka. Z ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku nemožno dospieť k záveru, že vedľajší účastník by mohol v konaní vystupovať napriek
nesúhlasu ním podporovaného účastníka, pričom svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom nemusí
ani odôvodňovať. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedenom rozhodnutí poukázal aj na novelu
Občianskeho súdneho poriadku účinnú od 01. 01. 2015, pričom za určujúcu okolnosť pre posúdenie

oprávnenia vedľajšieho účastníka podať vo veci odvolanie považoval doručenie výzvy na vyjadrenie k
odvolaniu vedľajšieho účastníka odporcovi. Ak bola účastníkovi (subjektu, o práva a povinnosti ktorého v
konaní bezprostredne ide), ktorý sám odvolanie nepodal, vytvorená náležitá procesná možnosť, aby sa
vyjadril k odvolaniu podanému vedľajším účastníkom, tento účastník ale zostal pasívny a túto možnosť
nevyužil, je opodstatnený záver, že samotný účastník sa k procesnému úkonu vedľajšieho účastníka

stavia negatívne a nemá záujem, aby v odvolacom konaní bola preskúmaná správnosť prvostupňového
rozhodnutia.

V posudzovanom prípade (ako už bolo uvedené), pobyt odporcu nebol známy a preto podľa § 29 ods. 2,
6 O.s.p. mu bola prvostupňovým súdom ustanovená opatrovníčka, ktorá sa na výzvu odvolacieho súdu,

či súhlasí s odvolaním vedľajšieho účastníka nevyjadrila.

Odvolací súd urobil jediný možný a aj nutný procesný úkon (výzvu adresovanú opatrovníčke odporcu)
za účelom zistenia postoja odporcu (opatrovníčky odporcu) k odvolaniu vedľajšieho účastníka, avšak
odporca (opatrovníčka odporcu) zostal nečinný, teda súhlas s odvolaním vedľajšieho účastníka

neprejavil, a preto odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedenej judikatúry odvolanie vedľajšieho
účastníka podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odmietol, ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania postupoval odvolací súd v súlade s ustanovením § 224
ods. 1 O.s.p. tak, že analogicky aplikoval ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. Dôvodom takéhoto

postupu je skutočnosť, že Občiansky súdny poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o
trovách odvolacieho konania v prípade, ak je odvolanie odmietnuté. Samotné ustanovenie § 224 ods.
1 O.s.p. odkazuje na použitie ustanovení o trovách konania pred súdom prvého stupňa. Preto bolo
potrebné rozhodnúť o trovách odvolacieho konania podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.,
ktoré upravuje problematiku svojou povahou najbližšiu odmietnutiu odvolania, pretože i v tomto prípade

odvolacie konanie končí bez toho, aby odvolací súd rozhodoval o veci samej. Vychádzajúc z tohto
právneho názoru odvolací súd rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.