Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Branislav Breza

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/281/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112241577
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112241577.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Slovak Telekom a.s., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 28,
proti žalovanej I. R., nar. XX.XX.XXXX, nachádzajúcej sa na neznámom mieste, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove,
Námestie legionárov 5, o zaplatenie 487,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 30.04.2015 č.k. 12C/51/13-117 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.

Vedľajšiemu účastníkovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúca z trov
právneho zastúpenia vo výške 24,01 Eur a žalobca je p o v i n n ý ju zaplatiť JUDr. Igorovi Šafrankovi,
advokátovi, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 289,40 eur.

Výrok o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším

účastníkom, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozhodnutie zmeniť
tak, aby vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov priznaná nebola. Ako dôvod uviedol, že právny
zástupca vedľajšieho účastníka nemá právo na náhradu trov konania, keďže v tomto prípade nejde
o účelne vynaložené náklady na bránenie práva. Podľa ust. § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä
hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich
zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho

hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa
osobitného predpisu. Vychádzajúc z komentára k tomuto ustanoveniu právnická osoba je oprávnená
na zastupovanie podľa osobitného predpisu len výlučne prostredníctvom svojho zamestnanca alebo
člena, pričom má nárok na hotové výdavky, pod ktorými treba rozumieť len vecné výdavky, nie výdavky
na mzdy. Ak má vedľajší účastník záujem na ochrane práv spotrebiteľov, mal by poskytovať skutočnú
podporu tam, kde spotrebiteľ takúto pomoc žiada alebo potrebuje. Naopak nie je pochopiteľné, za čo

žiada priznať trovy konania právny zástupca vedľajšieho účastníka v danom prípade. Vedľajší účastník
má právnu pomoc poskytovať prostredníctvom svojich členov. Nik vedľajšiemu účastníkovi neupiera
právo nechať sa zastupovať, ale na vlastný účet, resp. s podporou verejných zdrojov, ktoré im má
poskytovať štát a EÚ. Podľa ust. § 137 O.s.p. vedľajšiemu účastníkovi patrí iba právo na náhradu
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Napriek
tomu si právni zástupcovia podobných združení účtujú podľa advokátskej tarify úkony ako prevzatie a

príprava zastúpenia, ďalšia porada s klientom. V skutočnosti však združenia a tieto osoby vystupujúce
v ich mene využívajú zákon o slobodnom prístupe k informáciám na získavanie zoznamov súdnychsporov, do ktorých následne nekvalifikovaným spôsobom hromadne vstupujú bez akejkoľvek znalosti
prípadu, bez označenia dôvodu vstupu, bez poskytnutia akejkoľvek právnej pomoci účastníkovi, pričom
si však bez vedomosti a súhlasu účastníka právne ho zastupovať, uplatňujú náhradu trov konania.

Navyše podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov je
sám súd povinný ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabený nárok predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Vzhľadom k uvedenému sa prítomnosť vedľajšieho

účastníka v konaní javí ako nadbytočná a vedúca len k zvyšovaniu trov súdneho konania. Priznanie
náhrady trov právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka za činnosť, ktorá je ex offo povinnosťou súdu,
nemožno považovať za účelne vynaložené náklady na bránenie práva.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil,

že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým

súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zákonom č. 384/2008 Z.z., bola s účinnosťou
od 15.10.2008 zavedená druhá skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v
konaní. Nové ust. § 93 ods. 2 O.s.p. však práve v prípade právnických osôb zameraných na ochranu

práv spotrebiteľa, nevyžaduje preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu. Cieľom navrhovanej
úpravy je, vychádzajúc z dôvodovej správy, rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých
existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov,
ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného
záujmu vstupovať do konania ako vedľajší účastníci. Dôvodom je fakt, že v danej situácii by bolo

takmer nemožné preukázať právny záujem na výsledku sporu. V praxi ide hlavne o právnické osoby v
postavení mimovládnych organizácií zameraných na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou,
o združenia na ochranu spotrebiteľov a pod..

Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

nestanovuje, že združenia na ochranu spotrebiteľov musia mať právo vstupovať do sporov o
individuálnych záujmoch spotrebiteľov ako vedľajší účastníci. Článok 7 ods. 2 tejto smernice priznáva
týmto združeniam procesné práva, pokiaľ ide o ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Smernica
teda nič nehovorí o prípadnej účasti združení na ochranu spotrebiteľov v individuálnych sporoch. Toto
mlčanie sa ale v žiadnom prípade nedá chápať ako zákaz takejto účasti. Z článku 8 Smernice Rady č.

93/13/EHS vyplýva, že členské štáty môžu zaviesť opatrenia, ktoré sú priaznivejšie pre spotrebiteľa ako
tie, ktoré sú stanovené v smernici. Takýmto opatrením môže byť aj pripustenie vedľajšieho účastníctva
v konaní.

Vedľajší účastník v súlade s ustanovením § 93 ods. 3 O. s. p. v znení účinnom do 31.12.2014 do konania

mohol vstúpiť buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom
súdu. Možnosť vstupu do konania bola obmedzená len dobou trvania konania. Vedľajší účastník tak
mohol vstúpiť do konania kedykoľvek od momentu jeho začatia až do doby, kedy sa konanie skončilo.
Začiatokkonaniajedanýdňom,keďdošielsúdunávrhnajehozačatiealebokeďbolovydanéuznesenie,
podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu (§ 82 ods. 1 O.s.p.).

Vo veci sa nedá stotožniť s argumentáciou o nemožnosti priznania náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi pre rozpor s právnou úpravou vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady trov konania, ako
aj z dôvodu neúčelnosti týchto trov len preto, lebo vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu
spotrebiteľa.

Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ust. § 93 ods.
4 O.s.p.. Vstupom do konania mu vznikajú i práva a povinnosti súvisiace s náhradou trov konaniaupravenou v ust. § 142 a nasl. O.s.p.. To znamená, že v prípade úspechu v spore mu môže byť priznaná
náhrada trov konania a v prípade neúspechu môže byť zase zaviazaný na náhradu trov konania.

V prejednávanej veci žalobca v konaní úspech nemal, nakoľko jeho žaloba bola v celom rozsahu
zamietnutá. Preto pri rozhodovaní o trovách konania sa muselo vychádzať z ustanovenia § 142 ods. 1
O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. S prihliadnutím
na výsledok sporu žalobca je preto povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane

úspešnej žalovanej trovy konania.

Právne bezvýznamný je i poukaz žalobcu na ust. § 137 O.s.p. označujúce za trovy konania náhradu
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Takáto
právnická osoba síce má oprávnenie zastupovať v konaní spotrebiteľa, ale okrem tohto oprávnenia
má zákonnú možnosť v konaní vystupovať aj ako vedľajší účastník na strane spotrebiteľa. Právne

postaveniezástupcuavedľajšiehoúčastníkapritomniejetotožné.Lenpostavenievedľajšiehoúčastníka
v zmysle ust. § 93 ods. 4 O.s.p. charakterizujú rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastníka, na
stranu ktorého sa pripojil.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní

zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo
svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní
pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom, a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná
náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné.
Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v

konaní advokátom. Právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi je pritom základným ústavným
právom upraveným v čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky. Právnu pomoc advokáti poskytujú za odmenu,
a preto je na mieste, aby v prípade, ak vzniknú zákonné predpoklady pre priznanie náhrady trov konania
vedľajšiemuúčastníkovi,tátonáhradatrovkonaniavedľajšiemuúčastníkoviajpriznanábola.Vopačnom
prípade by ústavné právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc pôsobilo odradzujúco, nakoľko všetky

trovy s tým spojené by musel znášať zo svojich prostriedkov.

Na právnu úpravu vyplývajúcu z ust. § 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom od 01.01.2015 prihliadať
nemožno, nakoľko vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu pred 01.01.2015, teda v
dobe, kedy v tom čase účinný Občiansky súdny poriadok nevyžadoval ako súčasť podnetu aj súhlas

účastníka so vstupom do konania. Okrem toho opatrovník žalovanej nachádzajúcej sa na neznámom
mieste so vstupom vedľajšieho účastníka do konania vyslovil súhlas v podaní zo dňa 28.10.2013 (čl.
61 spisu).

Pre posúdenie možnosti priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nie je smerodajné, že

vedľajší účastník v čase vstupu do konania o spore nemal žiadnu vedomosť. O predmete sporu sa
vedľajší účastník mohol dozvedieť až z obsahu žaloby a jej príloh, pričom tieto listiny mu mohli byť
doručené až po tom, čo vstúpil do konania ako vedľajší účastník. Žaloba s prílohami sa totiž podľa
ustanovenia § 114 ods. 2 O.s.p. mohla doručiť len žalovanému, resp. vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaného.

Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.,
rozhodnutie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142

ods. 1 O. s. p. a z tohto titulu úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 24,01 Eur. Predmetom odvolacieho konania nebola vec sama, ale iba trovy, v dôsledku
čoho základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby (spísanie vyjadrenia k odvolaniu) vo
výške 23,24 eur znížila na 1, teda na čiastku 11,62 eur (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b/ vyhl. č.
655/2004 Z.z.). Po pripočítaní režijného paušálu za úkon vykonaný v roku 2015 vo výške 8,39 eur a

dane z pridanej hodnoty vo výške 4 eur celkove trovy vynaložené vedľajším účastníkom v odvolacom
konaní dosiahli sumu 24,01 eur.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.